Another world 4

                                                         

Môj pohľad padol na krásneho vysokého, brčkavého chalana, ktorý stál pred dverami a s úsmevom na tvári hľadel na chalanov zo skupiny. Ako robot som sa otočila k Ashley, a z očí mi musela vyčítať, že ten chlapec ma zaujal a chcem o ňom vedieť čosi viac, ako len jeho meno. ,,To je Harry, piaty a posledný člen tej veselej bandy sediacej pri stole.“ Nepovedala som nič, len som sa usmiala. ,,Ashleyyy!“ zakričal Harry úžasným hlasom. ,,Rada ťa opäť vidím Harold, už som si myslela, že sa tu dnes neukážeš.“ Harry ju zľahka objal a vlepil bozk na pravé líce. Závidela som, prvý krát v živote som Ashley závidela. Bolo to tak milé, a tak strašne zlaté, že som sa automaticky musela pousmiať.  ,,Ehm...Mimochodom, toto je Simone, moja priateľka. Chalani sa s ňou už stihli zoznámiť.“ prehodila zvesela Ashley. ,,Ahoj, som Harold, ale pre teba Harry, len Harry!“ usmial sa. Pri pohľade do jeho zelených očí,  v ktorých som sa úplne stratila, som takmer prišla o rovnováhu a spadla na zem. Všetkým svätým ďakujem za to, že to nedopustili. Takýto trapas, by som nezniesla. ,,A-Ahoj!“ horko ťažko vyšlo zo mňa, a snažila som sa usmiať. Harry sa zvrtol na päte, a pomalým krokom kráčal ku svojim kamarátom. Jeho biele tričko s tmavo modrým sakom, béžovými nohavicami, a conversami na nohách, spolu dokonale ladili. Hneď sa ním cupitala Ashley aj zo zápisníčkom a perom.

-----------  z pohľadu Harryho

,,Dobrý večer vo spolok!“ zakričal som zvesela na celý klub, keď som zistil, že tam sedia len chalani a nejaká blondínka pri bare. ,,Tak tu si! už sme si mysleli, že ťa uniesla nejaká tvoja šialená fanúšička, to by som naozaj nerozdýchal.“ ozval sa Louis a ja som sa musel uškrnúť. Jeho žartíky, dokážem počúvať každý deň a nikdy ma neomrzia. Pohľadom som prešiel po chalanoch zo skupiny a zrak mi zastavil na osobe, ktorá stála za barom. ,, Ashleyyy!“ zvolal som naradostene a prišiel som k nej. ,,Rada ťa opäť vidím Harold, už som si myslela, že sa tu dnes neukážeš.“ Harold, zas len Harold. Nemám rád keď ma tak volajú, ale Ashley som to vždy dokázal odpustiť. Podišiel som bližšie, objal ju  a vlepil jej bozk na pravé líce. ,,Ehm...Mimochodom, toto je Simone, moja priateľka. Chalani sa s ňou už stihli zoznámiť.“ Ukázala na dievča sediace za barom.  ,,Ahoj, som Harold, ale pre teba Harry, len Harry!“ usmial som sa. Bola zlatá, tak prečo sa neusmiať ? No pri pohľade do jej modrých očí sa so mnou niečo udialo, nevedel som čo, ale bolo to zvláštne. Mal som pocit, že hľadím do očí nejakej princeznej z rozprávky, a nie obyčajnému londýnskemu dievčaťu. ,,A-Ahoj!“ vyjachtala zo seba nervóznym hlasom a jemne sa usmiala. Otočil som sa na päte a usadil sa k chalanom. ,,No nazdar stratený!“ ozval sa Niall, ktorý ako vždy niečo do seba tlačil. ,,Nerobte drahoty, nebol som preč až tak dlho!“ zasmial som sa. ,,Čo si dáš Harold ?“ ,,Kedy sa už naučíš že som Harry?“ hodil som na ňu vražedný pohľad. Neodpovedala, len mi vyplazila jazyk. Takže odpoveď bola celkom jasná. Nikdy. ,,Jedno mojjito, ďakujem!“ ,,Čo máte dneska všetci s tým mojjitom ?“ ,,Ako všetci ?“ Ashley  mykla hlavou smerom k baru, kde sedela Simone. Blondínka, bola otočená našim smerom, a hľadela na mňa. Pohľady sa nám na pár stotín sekundy stretli, no ona odvrátila pohľad a začala niečo ťukať to mobilu. Zlaté, pomyslel som si v duchu. Nevedel som prečo, a čo to je, no vedel som, že niečo ma k Simone ťahá. Bez rozmýšľania som vstal zo stoličky, a pobral som sa k nej.

------------- z pohľadu Simone

To sa mi sníva, alebo je to pravda ? Harry sa blížil ku mne s úsmevom na tvári. Pokoj Simone, pokoj! Hovorila som si v sebe, ale pokojná som nevedela byť. Prosila som Boha, Alaha, všetkých svätých a neviem koho ešte, aby som si nevyrobila žiaden trapas. ,,Môžem?“  žiarivým úsmevom ukázal na barovú stoličku vedľa mňa. Prikývla som. Harry sa pohodlne usadil, a Ashley pred neho postavila mojjito, ktoré si objednal. Obidvaja sme sa usmiali a mnou prebehol nepoznaný, no úžasný pocit. ,,Povedz mi niečo o sebe Sim!“ Sim, tak mi hovorili len členovia rodiny, alebo najbližší kamaráti, ale od Harryho mi to vôbec nevadilo a prišlo mi to také....také zlaté. Nevedela som čo presne chcel počuť, ale snažila som to neriešiť.  Tak som spustila. Povedala som mu všetko, aj to čo som možno nechcela. Od odchodu z Ameriky až po prijatie na výšku. Pri fáze, keď som rozprávala o otcovej smrti, ma v očiach nepríjemne štípali slzy, a jedna maličká slzička mi stiekla  po líci. Harry ma neprerušoval slovami, nežne mi zotrel slzu z tváre a počúval ma ďalej. Pozorne počúval od začiatku až do konca. ,, That' s all.“ ukončila som svoj asi desať minútový monológ. Bolo to zvláštne no pri Harrym som sa dokázala dokonale uvoľniť a dostať zo seba všetky pocity. ,,Si na rade!“ vyzvala som Harryho nech rozpráva a usmiala sa. ,,Keď som mal sedem naši sa rozviedli. Bolo to hrozné, nedokázal som si predstaviť, že už nebudem zdieľať jednu domácnosť s mojim otcom.  Po ich rozvode boli prvé dni strašné, do školy som chodil urevaný, a doma to nebolo o nič lepšie. Zmenilo sa to keď si moja matka našla Robina. Robin je môj nevlastný otec, no od začiatku bral mňa aj moju staršiu sestru Gemmu ako svojich vlastných. Vychodil som základku, nakoniec aj strednú, ďalej som chcel študovať právo alebo psychológiu. Už od malička som mal takéto ambície. No prekazil mi ich úspech v X Factore, kde ma dali do kopy s tamtými štyrmi bláznami, no som spokojný, sú mi ako bratia ktorých som nikdy nemal.“ Počúvala som Harryho so zatajeným dychom, nechcela som ho prerušiť. Len som ho potichučky počúvala tak, ako aj on mňa. Ani som si neuvedomila kedy prestal rozprávať, nemo sme na seba hľadeli, ticho, bez slov. Hľadela som mu do tých jeho zelených očí, a na koži mi pomaly ale isto naskakovali zimomriavky. To ticho, a pohľady samozrejme nemohli trvať  večne. ,,Harry zdvihni zadok odchádzame!“ skríkol  Liam, ktorý z vačku vyberal peňaženku. ,,Dnes platím, ale nezvykajte si na to!“ uškrnul sa. ,,Ja vás dobehnem.“ vyšlo z Harryho úst. ,, Ale švihaj, lebo si pre teba prídem.“ žmurkol na neho Lou. Prišlo mi to tak milé, že som sa automaticky musela zasmiať. ,,Rád som ťa spoznal Simone, pevne dúfam a verím, že sa ešte niekedy uvidíme.“ vykĺzlo z Harryho, doširoka sa usmial a jemne ma objal. Objatie som mu bez problémov opätovala a tvár som si zaborila do jeho hrude. Cítila som sa byť v úplnom bezpečí. ,,Dúfam aj ja Harry!“ šepla som a s veľkou nevôľou sme sa od seba odlepili. Venoval mi posledný úsmev a videla som ako sa jeho postava vzďaľuje.