štvrtok 31. mája 2012

Another world 44 part 1.

Túto časť, som mala naplánovanú napísať dlhšiu,no nakoniec som sa rozhodla, že ju rozdelím na dve časti! :) Here is part 1. snáď sa bude páčiť !:)



Bol piatok, posledný marcový deň sprevádzaný príjemným počasím a príchodom nového mesiaca. Chalani v štúdiu nahrávali, teda skôr dohrávali nový song, ktorý mali na pláne vypustiť desiateho apríla. Bol tam pochopiteľne aj Niall, takže Mary som sa podujala vziať k lekárke. Nič vážne. Len klasická kontrola budúcich mamičiek.
Ráno som vstala, na Harryho buchot. Nikdy nepochopím, ako môže človek narobiť taký šramot pri obliekaní sa. Never mind.  Bol to proste on. Za tie dlhé mesiace som si už dá sa povedať nato zvykla. Popravde, čo iné mi zostávalo?
O siedmej mali byť chalani v štúdiu, kde mali doladiť posledné veci, čo sa pesničky týkalo. Bola krásna. Tak, ako každá ich. No táto mala v sebe niečo viac, ako tie pred tým. Cítila som, že chalani sa do nej viac vžili a vložili, takže aj nahratá bola s poriadnymi kvapkami emócií. Vypočuli sme si ju nedávno, keď som s Mary a Ashley zamierila do centra. Každá z nás, potrebovala niečo nové na seba, takže naše účty boli po pár hodinách  vybielené. A to doslova. Po výbornom latté v jednom z londýnskych podnikov, sme sa pobrali pozrieť chalanov. Aj napriek Paulovym protestom, sme sa tam nakoniec dostali, a skoro sme popadali na zadky .
,,Simi,kde toľko trčíš ? už ti tu hodnú chvíľu stepujem pred dverami!" ozval sa nervózny hlas Mary v telefóne. Zložila som. Rýchlim krokom som zbehla k dverám, a uvidela ju tam stáť držiac si krásne mierne vypuklé bruško. Pristalo jej to. Tehotenstvo z nej urobilo nového človeka, a nebudem popierať, že táto Mary sa mi páčila oveľa viac.
O pol desiatej, sme dorazili do nemocnice, kde to bolo ako vždy na prasknutie. Ľudí tam bolo ako maku, a nájsť si miesto na sedenie, bol obrovský problém.Po pár minútach sa našťastie vyriešil, a s Mary sa nám uvoľnili dve miesta vedľa seba. Čakali sme dlhšie ako sme predpokladali. Pred Mary sa vystriedala desiatka  žien, v pokročilom stave tehotenstva, či dokonca aj tie, ktorá chceli ísť na potrat. Vždy mi stislo srdce pri pomyslení nato. Veď to dieťa za nič nemôže, a nezaslúži si taký osud.
Z nemocnice sme vyšli okolo pol jednej a vybrali sa do reštaurácie naplniť prázdne žalúdky. Bolo tam takmer prázdno, takže sme mali skvelé súkromie.
,,Simi?" šepla Mar, zatiaľ čo sme obe chálovali veľkú šunkovú pizzu s kukuricou. Kývla som hlavou na znak, že môže pokračovať.
,,Kedy sa máš stretnúť s Markom?"
 To ráno, čo so od neho dostala esemesku, som to ignorovala a nevracala sa k nej. Až kým som tie isté esemesky nezačala dostávať každé ráno, čo mi už poriadne začínalo liezť na mozog. Vytočila som jeho číslo, a zavolala mu. Nevedela som, čo mu poviem, čo urobím, proste som tak konala.
,,Zajtra." prehltla som posledné sústo, a z chuti sa napila studeného pomarančového džúsu.


V to ráno, som sa zobudila s nepríjemnou hrčou v žalúdku. Mala som pocit, že sa niečo stane.Niečo čo rapídne zmení môj život. Harry u mňa nebol, opäť nahrávali.Do hladného žalúdka som si hodila maslový chlieb s paprikou a navliekla na seba bledé rifle, biele tričko a hnedý kožák. S Markom sme si stretnutie dohodli na druhú poobede, čo znamenalo, že mi zostávajú ešte dve hodiny,počas ktorých som sa pomotala v nákupnom centre a pokúpila zopár vecičiek, pre maličké.Niektoré kúsky boli tak krásne a chutné, že som im jednoducho neodolala.

Kráčali sme slnkom zaliatou cestou, rozhovor viazol, počuť bolo len naše zrýchľujúce sa kroky. Už nebolo cesty späť. Obaja sme dýchali rýchlo, obaja sme nevedeli čo povedať. Ani raz sme sa na seba nepozreli. Kráčali sme ticho, ja so zrakom upretým niekam pred seba, som pár krát zakopla a zachytila sa o jeho lakeť.Srdce mi búchalo až v krku ... Nesmieš. Musíš. Chceš. Nechceš.
Dvere do podniku, v ktorom sme mali posedieť sa s rachotom rozleteli a prilákali zraky niekoľkých zvedavcov.
Objednal víno. Popri jeho nalievaní si ma mlčky premeriaval a ja som si mlčky premeriavala jeho.
,,Vyzeráš dobre." hlesol a srkol si z červeného alkoholického opojenia.
,,Ďakujem."
Bola som v koncoch. Úplných. Sedeli sme za maličkým stolčekom a len na seba hľadeli. Bez slov. Ani jeden  z nás nevedel, čo má ešte povedať či urobiť. Bolo to neznesiteľné.
,,O čom sa chceš rozprávať Mark? Načo si sa chcel vôbec stretnúť?" vychŕlila som na neho otázky, na ktoré som chcela poznať jasnú a zreteľnú odpoveď.

utorok 29. mája 2012

kus o mne :)

‎1: Milujem Justina Biebera? ► Nie, ale nemám nič proti nemu!:)
2: Mám súrodencov? ► Nemám. Chcem staršieho brata ---> impossible :/
3: Blondína, hnedovláska alebo čiernovláska? ► Kedy ako :D
4: páči sa mi niekto? ► Jasné :)
5: Som vo vzťahu? ► Nie :P
6: Som šťastná? ► Momentálne ?! nie, nie som.
7: Sklamala som sa už v niekom? ► Ha! keby len raz. 
8: Mala som výčitky svedomia? ► Áno.:D
9: Obľúbené číslo? ► 2,9
10: Obľúbená farba? ► červená :)
11: Akú pesničku som počúval naposledy? ► Adele-Make You Feel My Love
12: Som na fb každý deň? ► Bohužiaľ!:D
13: Som so sebou spokojná? ► Ani náhodou!
14: Poznám takého človeka, ktorý je do mňa zamilovaný? ► Nie?!:D
15: Mám piercing? ►Nie.
16: Mám tetovanie? ► Zatiaľ nie, musím počkať do 18stky:/
17: Zima alebo leto? ► Ani jedno :D
18: Jar alebo jeseň? ► jar :)
19: Je taký človek, ktorého nenávidím? ► hmmm, v podstate :D
20: Akej farby mám očí? ► modré :)
21: Čo rada robím? ► futbal, hudba, net, písanie poviedok, chodenie von .... :P
22: Moje najobľúbenejšia rozprávka? ► Nemo :)
23: Fajčím? ► Nie :D
24: Akej farby mám vlasy? ► Tmavo červené :)
25: Kedy mám meniny? ► Vtedy keď Payne narodeniny :D 29.8. :)
26: Kedy mám narodeniny? ► 21.september :)
27: Moje najobľúbenejšia čokoláda? ► Biela
28: Mám domáce zvieratá? ► Nemám :P
29: Obľúbený film? ► Pearl Harbor, Moderná popoluška, The Notebook :)
30: Som žiarlivý tip? ► Veľmi :D
31: Viem udržať tajomstvo? ► myslím, že áno 
32: Meno najlepšej kamarátky / kamaráta? ► Angie, Simi :)
33: Chýba mi teraz niekto? ► mne stáále :/ :D
34: Aké farby mám mobil? ► strieborný 
35: Obľúbený parfum? ► nemám :D
36: Jedno tajomstvo? ► keby to tu napíšem, už by to nebolo tajomstvo :D
37: Moja prvá básnička? ►netušíím :D
38: Názov mojej prvej básničky ► i don ´ t know :D
39: Obľúbený alkohol? ► pivooo :D :D 
40: Ktorú farbu nemám rád? ► nie je taká
41: Bývam v dome alebo v byte? ► byt :)
42: Pre koho by som aj zabíjala? ► kamaráti, rodina, láska :)
43: Mám počítač alebo notebook? ► notebook :)
44: Prečo mam facebook? ► Lebo som dieťa 21.storočia :D
45: Počiatočné písmeno krstného mena? ► N. :)
46: Milujem striebro? ► Možno?! :D
47: Obľúbené jedlo? ► Zapekané cestoviny, bábovka :)
48: Urobil som už niečo v hneve čo som ľutoval? ► áno, a ľutujem to do teraz ...
49: Hrabe mi často? ► dosť :DD
50: Aké plemeno psa mám? ► nemám psa :)
51: Akého psa by som ešte chcela? ► maltezák ... maybe :D 
52: Bude kniha z mojich básničiek? ► nepíšem básničky :D (to by dopadlo -.- )
53: Mám prácu? ► nemám:)
54: Urobím na facebooku udalosť v novom roku? ► nie :D
55: Veľmi dobrá / ý kamarátka / kamarát, ktorú som spoznal na FB? ► nie je nikto taký :P
56: Bol som už v zahraničí? ► hej :)
57: Čoho sa bojím? ► bolesti, samoty 
58: Chodím na facebook cez mobil? ► zriedka :P
59: Od kedy mám internet? ► fúúúúú....
60: Kedy má narodeniny môj najlepší kamarát? ► v januári a máji :)
62: Aké jedlo mi nechutí? ► perkelt (resp. kura na paprike)
63: Je také zviera ktorého sa bojím? ► hady, potkany, hmyz :D
64: Obľúbený kvet? ►  biele ruže, tulipány :)
65: Obľúbené chlapčenské meno? ► Lukáš, Emmet :)
66: Obľúbené dievčenské meno? ► Monika, Emily :)
67: Akých ľudí nemám rada? ► falošných, namyslených, podrazáckych :P
68: Milujem horory? ► nie :D
69: Verím na duchov? ►verím :)
70: Stala sa už taká tragédia na ktorú nikdy nezabudnem? ► myslím,že nie :) chvala Bohu :P
71: Čoho som sa najviac bál v detstve? ► tmy ?! :D 
72: Mám takého kamaráta na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť? ► mám:)
74: Keby som bol milionár čo by som robil z peniazmi? ► minula by som ich na futbalové zápasy a oblečenie :D (to som celá ja! :D )
75: Ide mi o vzhľad alebo o vnútro? ► úprimne ?! aj, aj :P
76: Na čo sa pozriem ako prvé na chalanovi? ► oči :)
77: Koho si vážim najviac s priateľov na facebooku? ► neviem :D
78: Pomohol by som aj neznámej osobe? ► hej:)
79: Nadávam? ► áno :D
80: Malujem sa? ► jo:)
81: Čo je najdôležitejšie na svete? ► priateľstvo :)
82: Čo je najhoršie na tomto svete? ► samota, klamstvo, nenávisť :P
83: Aké známky mám v škole? ► 1,2 .. občas sa pritrafí troječka :D
84: Slnko alebo mesiac? ► mesiac :)
85: Hrám na nejaký nástroj? ► nie, ale chcela by som na klavír :)
86: Chodím na nejaký tanec? ► nie :D
87: Premýšľal som už nad tým, že si zmažem účet na FB? ► veľa krát :P
88: S kým som bol na Silvestra? ► s rodinou :D
90: Do aký chodím triedy? ► 9.A. :)
91: Keď som prvýkrát videl Titanic plakal som? ► prvý, druhý, tretí, štvrtý ... stále :D akosi nemôžem stráviť že Jack umrie :D
92: Aké farby mám tričko, ktoré mám práve na sebe? ► bieločervené :)
93: Aké farby mám gate, ktoré mám práve na sebe? ►modré
94: Mám v izbe kvet? ► fialky
95. Obľúbený seriál? ► Panelák:)
96: Som obľúbený? ► nie :D
97: Ľudia ktorých poznám od škôlky? ► je ich dosť !:D
98: Mám v izbe plagáty? ► mám, už neviem, kam ich vopchať :D
99: Udrel som už niekoho? ► spolusediaceho, keď mi robí nervy :D
100: Ľahko prídem do rozpakov? ► veľmi ľahko ..

Dream 5


Po chvíli prišiel Liam aj s jeho dievčatom,Danielle. Vyzerali ako ten najšťastnejší párik pod slnkom. Večer prebiehal v normále. Chalani drtili Nintendo potom jedli a nakoniec sme si zahrali Twister. Nikdy som si nemyslela že môžem mať svalovicu zo smiechu ale pri tejto partí pravdepodobne áno. Nevedela som ani ako ale keď som sa pozrela na hodiny bolo 9:47 o 10:00 som mala byť doma super to nestíham. "Ľudia,prepáčte ale musím ísť pretože s Alice som sa dohodla že o 10:00 som doma." oznámila som a začala si hladať mobil. "Ja ťa odveziem,ešte by ťa niekto znásilnil o takomto čase." usmial sa a kráčal ku dveriam. Kučery mu poskakovali na všetky strany,gate mal stiahnute skoro na kolenách a tričko z nápisom Born to Me mu obťahovalo celé telo.Velký, čierny Land Rover bol zaparkovaný hneď pred domom. V tichosti sme si nasadli a zavreli dvere. Po chvíli ticha Harry prehovoril "No čo páčime sa ti?" "Komu by sa nepáčila banda slávnej a bláznivej skupiny?" opýtala som sa rečníckou otázkou a pozrela na neho.Usmieval sa ako Boh, ktorý bol stvorený na rozdávanie úsmevov a zvádzanie všetkých dievčat na svete. Zastavili sme pred domom. Motor nechal bežať vystupil a v pohotovom režime mi prišiel otvoriť dvere. "Nes..." poznamenala som keď som bola vonku ale to už ma držal okolo lopatiek a bol naklonení pri mne."Your lips on my lips." zašepkal, usmial sa a prekonal centimentrovú vzdialenosť medzi našimi perami. Cítila som sa ako keby som strčila ruky do zástrčky a prebehol mnou elektrický prúd.Nerozmýšlala som čo bolo čo bude ale čo JE. Nechcela som prestať ale moje plúca s začali sťažovať na nedostatok kyslíku. Odtiahla som sa. "Prepáč,neodolal som." pošuškal a Pristúpila som k nemu bližšie a zopakovala som to. "Upsik" lišiacky som sa usmiala a spravila krok dozadu. "Tak ty takto na mňa!" chytil ma okolo pása a pritiahol si ma a znovu ma pobozkal. Nestihla som sa nadýchnuť. Nadýchla som sa keď sme boli na sebe prilepený ako lízatko. On to hneď využil a strčil mi jazyk do úst. A začala sa vojna.Vojna jazykov.

Dream 4


Časti od Kajuš, mám v mailoch už trošku dlhšie, no jednu z nich vám sem dám až teraz :) ďalšia bude o siedmej :)


Natalie mala pravdu sú to blázny. Dozvedela som sa že Mich zbožnuje surfovanie a preto chodí každe prázdniny už 3 roky do Miami,lenže tento rok jej to nevyšlo kôli rodinným problémom. Ešte som sa dozvedela že Miranda nežije v Londýne ale že je tu len na dovolenke a o 4 dni odlieta späť. A nakoniec som aj s El vytiahla kto je ten šťastlivec s ktorým si vkuse píše. Odpovedala mi jednoducho "Louis Tomlinson." a potom na mna len pozerala neviem o čo jej išlo ale keď som sa jej chcela spýtať kto to je začala skôr "Robíš si srandu?Ty ho nepoznáš? Dobre aspoň mi ho nepreberieš ale Zayn s Niallom by sa ti určite páčili i keď ani Hazza nieje na zahodenie." rozprávala sa ako keby sama zo sebou a ja som len z otvorenými ústami na ňu pozerala. "El,možeš mi to zopakovať?" z jemným úškrnom som sa na ňu pozrela a jej asi došlo že netušim o čom rozpráva "Tak nič." dodala a hneď pokračovala "Ty vážne nepoznáš známu chlapčenskú skupinu One Direction?" "Nie." dodala som zo strachom v tvári "Počkaj,zavolám Louisovy kedy prichádzaju z Austrálie." a už jej nebolo. Po 10 minutách sa vrátila vyškerená od ucha k uchu zo slovami čo robím večer. Spomenula som si že dneska som slúbila že budem na skype ale zajtra nemám nič. "Dneska nemožem ale zajtra by to šlo,prečo sa pýtaš?" "Tak si nerob žiadne plány zajtra sa tu stretneme o 6:00PM." usmiala sa a začala debatu z ostatnými. Snaď nezabudnem pomyslela som si.Tak som si radšej vytiahla mobil z vrecka a začala si ťukať do Kalendára pripomienku,keď som zbadala koľko je hodín skoro ma miklo.Sľubila som Alice že o 7:00 budem doma lebo robí večeru. "Shit!" zanadávala som potichu,ale nie dostatočne pretože som si všimla ako sa na mňa Natalie otočila a z údivom povedala "Čo sa deje?" "Nič extra dôležité len že som Alice slúbila že o 7:00 budem doma lebo robí večeru a už je 6:50 a domov mi to trvá minimálne 15minút." výdýchla som si a začala vyberať peňaženku že idem zaplatiť v tom sa ozvala Natalie že to netreba že nech idem, ale do reči jej skončila Miranda že už aj ona by mala ísť a že tu autom a má to poceste. "Ďakujem Mir,si moja záchrana." jemne som sa usmiala a začala sa lúčiť. Cesta bola rýchla netušila som že modelky vedia tak dobre šoférovať. Pri myšlienke vtipoch o modelkách som sa musela pousmiať. Bolo 6:57 a my sme parkovali pred domov, Miranda ani nevystupila len ma objala cez prehadzovačku a ja som vystúpila. Po ceste k bránke som jej ešte zakívala ale potom už zmizla v dialke.Keď som otvorila dvere omámila ma voňa jedla. "Mňam!" zakričala som sa už som kráčala do kuchyne Alice mi len jemne naznačila nech si idem umyť ruky a možem si sadnúť. Jedlo bolo výborne nevedela som to identifikovať a Alice my ani nechcela povedať čo to je ale chutilo to božsky! "Bolo to výborne Alice!" okomplimentovala som zobrala si tanier a vyšla do izby. Obliekla som si pohodlné tepláky a tielko, zobrala notebook a sadla si na postel. Otvorila som Facebook,nič niake upozornenia, nič dôležité. Potom ma na padlo že by som si mohla pozrieť čo je tá One Direction skupina zač.Wow!Sú známi a ja o nich nič neviem. V tom mi zazvonil mobil z neznámim telefónin čislom. "Haló" zodvihla som s úsmevom na tvári "Carol si to ty?Tu je Eleanor." "Hej,hej som,čo potrebuješ?" "Len sa ťa chcem opýtať že zajtra mi dali na 6:00 fotenie a dohodli sme sa že pojdeme za chalanmi tak či by ti nevadilo kebyže to je skôr?" "Jásne že nie,ale kedy?A kde?" "Zajtra o 12:00 v Starbuckse kde včera, budem ťa tam čakať." "Dobre,vidíme sa." 

*ráno
Zobudila som sa na zimu.Zistila som že moja perina leži na zemi. Jemne som sa k nej natiahla a zdvihla ju. Pri pohlade na hodinky ma miklo 7:00.Behať dneska nejdem, prší. Zabalená v perine som sa dotackala k telke a zapla ju. "Bones." pomyslela som si A zvalila som sa do postele. Po chvili som cítila ako sa mi jemne zatváraju viečka zobrala som si mobil a pre istotu som nastavila budík na 11:00 nech zo seba stihnem spraviť človeka a lahla som si. O 11:00 zazvonil budík sadla som si otvorila oči a natiahla sa. Pomaly som sa postavila a moja cesta viedla do kúpelne. Nad rannú sprchu není. Pustila som vlažnú vodu a relaxovala. Potom som sa jemna nalíčila a mohla som vybrať čo si oblečiem. Keďže vonku pršalo zvolila som krémový svetrík a krátky kabátik,jeansi a kotnikove čierne konverzi.Vlasy som si nechala rozpustené. Keď som si všimla koľko je hodín nemala som ani na výber. Zobrala si tašku,mobil a môže sa isť. Išla som rýchlejšim tempom než zvyčajne ale našťastie som tam bola o 11:58. Eleanor prišla chvílu po mne. Nastúpila som do jej červeného audi a mohli sme ísť. "Wooow!" povedala som a El sa na mňa len usmiala "Je to krásne aj ja si myslím." okomentovala. Prišli sme k mohutným dreveným dveriam a Eleanor jemne zaklopala. Otvoril nám chalan približne v mojom veku 175 centimentrov vysoký blondavé vlasy ktoré mál rozstrapatené po celej hlave a nádherné modré oči. Hneď ako uvidel El hodil sa jej okolo krku a začal ju objímať. Ani mňa to neminulo. Chytil El za ruku, El zase  mňa a ťahal nás do domu kde už na gauči sedeli 3 chalani. Hneď ako nás uvideli postavili sa ako na baterky a prikráčali k nám. Eleanor sa s nimi hneď začala objímať a ja som sa cítila ako piate koleso na voze. No ale po chvíli ku mne prišiel blonďáčik a zakričal "Toto je nový čleeeen chalani!" všetci hned zazreli na mňa a to som práve nechcela "Heeeey" odkričali zborovo a začali si ma premeriavať. V tom už ku mne prišla El a začala čiže chalani toto je "Caroline Mayer,má 18 rokov a je tu zo Švajčiarska na výmenny pobyt." usmiala sa El. A začala ma zoznamovať "Čiže toto je môj Louis Tomlinson" začervenala sa keď povedala môj ale bolo to sladké, on jej na oplátku vlepil pusu na líce. Boli krásny. Típek rovnakej výšky ako El hnedé vlasy zdvihnuté k nebesiam a lišiacky úsmev. "Toto je náš model Zayn" pri vyslovený tejto vety dostala štípanec do líca a Zayn ku mne prišiel objal ma a zašepkal "Nejsom model ona len závidí že som krajší a teší ma!" "Dobre už by stačilo Zayn." odtrhla ho odo mňa a pokračovala "Tu je náš írsky blonďáčik Niall Horan" úkazala na chlapca ktorý nám prišiel otvoriť dvere. Podišiel ku mne o objal ma tak silno že som sa skoro udusila. "Veľmi ma teši." dodal a už cúval "A toto je náš romantik Harry." ukázala asi na najvyššieho chalana z kučeramy ktoré mu išli na všetky strany a s neodolatelním úsmevom. Podišiel ku mne objal ma a vtisol mi pusu na líce.

POSTAVY:
                                                                          Eleanor

                                                                       James
                                                                        Jessie
                                                                            Josh
                                                                                Karin
                                                                              Linda
                                                                      Michel
                                                                         Natalie
                                                                            
                                                                     


nedeľa 27. mája 2012

Another world 43

dúúúúúha :) keď dnes nad Šaľou trošku spŕchlo. Nebudem vám tajiť, že som sa tešila ako malé dieťa a bežala s foťákom do okna ako naťahaná. :D
Na našej záhradke. Škoda, že nie sú biele, ale i tak sú krásne (môj názor). Normálne kričali dnes na mňa že Niky odtrhni si ma. :D ale odolala som a nechala ich kvitnúť ďalej, tak možno potom. :D :)



,,Harry neštekli ma! Harry ! Harooooooooooooooold do pekla s tebou !" kričala som ako najatá a dusila sa vlastným smiechom. Harry ma držal v ,,zajatí" pod vlastným telom, šteklil ma a neunúval sa prestať. Bavilo ho to. Zabával sa ako päťročný chlapec, ktorý dostal nový model autíčka na ovládanie. 
Chalani sa vrátili dnes ráno, kedy dokončili svoje úspešné turné po Fínsku a konečne sa vrátili domov, k svojim polovičkám, ktoré ich s otvorenými náručami čakala na hlavnom londýnskom letisku. Samozrejme sa to nezaobišlo bez stoviek fanúšičiek, ktoré vítali svojich milovaných chlapcov. 
,,Lebo čo?!" smial sa Harry ďalej, s rukami blúdiacimi po celom mojom tele. Bolo to neznesiteľné. Chvíľami som mala pocit, že umriem, keďže som  extrémne šteklivá. Harry to využíval dokonale a perfektne sa v tom vyžíval. O tom nebolo pochýb. 
,,Kopnem ťa." pohrozila som mu. Na chvíľku prestal, kým si neuvedomil vážnosť mojich slov. Svoje najcitlivejšie miesto, mal presne nad mojim kolenom, takže by som mala skvelú mušku a to by chlapec určite nechcel.
,,To by si neurobila." bol presvedčený, no v očiach sa mu črtalo že sám tomu neverí.
,,Myslíš?" jemne, nie silno som podvihla koleno a obtrela sa ním o jeho nohavice. Zastonal a ja som vedela, že ho tým skvele provokujem čo sa mi páčilo a tak som pokračovala ďalej.
,,Provokuješ?" znovu zastonal, no cuklo mu pri tom kútikmi úst. Provokovalo ho to, o tom som nemohla pochybovať. Hľadiac mu do očí som prešla k jeho pracke na opasku a rýchlim ťahom ju rozopla. V očiach som mu videla to, čo on mohol vidieť v tých mojich. Stopy po túžbe a vášni. Rukami mi prechádzal po nahej pokožke pod tričkom, až mi z toho naskakovala husia koža. Bol nežný a zároveň tak dravý, že mi to spôsobovalo neskutočné muky. Prahla som po ňom. Stále viac a viac som ho túžila cítiť a oddať sa mu tak, ako sa žena oddáva mužovi v romantických filmoch. S láskou a s celým srdcom. Keď som to už nevydržala, rýchle som z neho strhla nohavice a hneď nato urobil to isté. Hladkal mi vnútornú stranu stehien, čo ma dostávalo do absolútneho vytrženia. Vedel to. A veľmi dobre. ,,Harry." šepla som, načo mi stiahol nohavičky a rukou začal pohybovať hore a dolu. Neprotestovala som a užívala si to najlepšie ako som v tej chvíli dokázala. Razom prestal a až vtedy som pochopila, že to bola jeho malá pomsta, ktorá ma dostávala na koniec blaha. Cez bruško, prsia, a krk sa dostal k mojim perám na ktoré sa prisal ako pijavica. Jazykom mi jemne prešiel po spodnej pere a tým ma prinútil pootvoriť ich. Pomaly mi do nich jazykom vkĺzol, a pocítila som blažený pocit jeho bozkov. Sladkých bozkov, ktoré som tak milovala. Znova sme hrali našu hru, vášnivý súboj, ktorý ani jeden z nás nechcel vzdať. ,,Harry prosím." jemne, no zároveň silno som ho šklbla za vlasy na zátylku, čím som ho prinútila, aby mi pozrel do očí.Pochopil, čo chcem. Vnikol do mňa, a každým jedným prírazom, sa mi z hrdla vydral slastný vzdych, ktorý sa snažil umlčať bozkom no neúspešne. Obaja sme vzdychali, a pohybovali sa v rytme našej spoločnej vášne. Cítila som, že čochvíľa dosiahnem svoj vrchol a Harry tiež. Zahľadel mi do očí s nevyslovenou otázkou, na ktorú som prikývla. Beriem pravidelne tabletky, takže nič nám nehrozilo. Keď som to už nevydržala, prehla som sa v páse, a čo najtesnejšie sa pritisla k Harrymu a hlavu si schovala do jeho hrude. Prirážal raz pomaly, neskôr zrýchlil, až kým nedosiahol svoj vrchol aj on. Nahí, spotení a zadychčaní sme si spoločne ľahli vedľa seba a s blaženým pocitom a úsmevom na tvári sme jeden vedľa druhého zaspali. 


Keď som sa na druhé ráno zobudila, Harry už vedľa mňa neležal. Periny pod ktorými spal, boli dôkladne poukladané a pouhládzané. Vyzerali ako nové. Rýchlo som sa pozviechala a navliekla na seba spodné prádlo a Harryho tričko, ktoré mal voľne pohodené na stoličke. Neunúvala som sa sprchovať či vykonať rannú hygienu, veď to počká. Po schodoch som zbehla do kuchyne, ktorá voňala po vajíčkach a pečenej slaninke. ,,Bré ránko." rozospato som pozdravilo Harryho. Pohyboval sa okolo kuchynskej linke, omotaný zásterou, v ktorej vyzeral úchvatne. ,,Dobré." usmial sa, a jemne ma pobozkal. Bol to jeho rituál, ktorého sa chytal každé ráno. ,,Ako si spala?"
,,Výborne." hlesla som. Ako ináč sa mi mohlo spať, keď bol vedľa mňa?! Skvelo, perfektne, priam dokonale. 
,,Mimochodom máš esemesku." špinavou rukou ukázal na môj mobil, ktorý sa povaľoval na kuchynskom stole. ,,Kto mi píše?" 
,,Nečítam tvoje esemesky zlatko."
Simone mohli by sme sa stretnúť ? Odpoveď nie nepoznám. Zavolaj mi keď budeš môcť. Mark. xx

štvrtok 24. mája 2012

Another world 42

Taká pohodovka, aby som sa mohla pohnúť ďalej :)



Dva mesiace ubehli od doby, čo sme s Harrym strávili dva týždne na spoločnej dovolenke v Paríži. Opäť sme si užívali ten istý stereotyp ako pred tým, s tým rozdielom, že sme viac času trávili s Mary, ktorá už mala pekne vypuklé bruško a tehotenstvo nedokázala zakryť. Pred necelými dvoma týždňami, sme s Harrym oslávili narodeniny. Každý svoje, keďže ich máme v jeden týždeň. My sme sa našli, čo vám poviem. Oslava bola veľkolepá, ako keby nešlo o narodeniny ale sobášenie sa. Konala sa u chalanov v ,,hlavnom stane", keďže ich dom je oveľa väčší ako ten náš. Áno prišli všetci. Po našom, skoro ročnom vzťahu som sa konečne zoznámila s potenciálnymi svokrovcami a švagrinkou. S celou jeho rodinou som si perfektne sadla, čo ma ohromne tešilo a s Harrym akosi ešte viac spojilo. S Gemmou sme boli skoro v každodennom kontakte a čudujem sa, že sme si mali vždy čo povedať, o čom poklebetiť. Stala sa mojou priateľkou a sestrou zároveň.

Bol dvadsiaty marec a spoločne s Mary sme vysedávali na pohovke v mojej obývačke, tlačíli do seba nedeľný, jablkovo čučoriedkový koláč, ktorý priniesla od svojej mamky a zahádzané knihami sme sa snažili čo to sa naučiť.  Chalani odišli na päť dňové koncertovanie po Fínsku, mamka s Nathanom si urobili dovolenku po Japonsku, keďže majú peňazí ako maku, môžu si bez problémov vyhadzovať z kopýtka. Aký je môj vzťah s ním ? Normálny. O niečo lepší, ako zo začiatku. Pochopila som, že jeho výzor basistu nemá nič spoločné s jeho povahou. Čo z toho vyplýva? Nesúď knihu podľa obalu. Začala som si zvykať, že patrí do našej rodiny a bolo jasne viditeľné, že mamka je z neho v siedmom nebi. A keď je šťastná ona, akosi sa to automaticky presunie aj na mňa a teším sa spolu s ňou.Takže Nathana som konečne začala brať ako maminho partnera, ktorý mi síce otca nikdy nenahradí, no viem, že je pri ňom mamka v absolútnom bezpečí. Vídavame sa málo, keďže vkuse cestujú. Raz sú tam, inokedy zase inde. Pomaly som si na takýto život bez matky zvykla a pochopila, že nemôžem byť na nej závislá po celý život. Čo Jacob a Ashley ? Tvoria dokonale sa milujúci pár a trávia spolu všetok voľný čas. Ash v podstate býva s nami, pretože tu má svoje veci a o izbu sa samozrejme delí s mojim bratom. Všetci už pomaličky očakávame svadbu, takže som zvedavá čo sa z toho nakoniec vykľuje. Momentálne sa nachádzajú niekde na juhu Španielska, kde si užívajú príjemné teplúčko a samých seba. Odcestovali len pred pár dňami a typujem, že návrat si tak skoro neplánujú. Danny s El, išli  na pár dní po dlhom čase k rodičom, a po návrate chalanov, si aj ony urobia nejakú tú dovolenku alebo pár dní niekde inde. Proste mimo Londýna.
Vzťah Mary a Nialla sa dostal do povedomia médiám a svetu počas nášho pobytu v Paríži, keďže boli spoločne prichytení v butiku s dojčenskými vecičkami. Nezapierali sa. Hrdo pred celým svetom priznali, že sa milujú a čoskoro sa stanú hrdými rodičmi.Stále sme nevedeli, či Mary nosí pod srdcom malého Liamka či malú Angie. Tešili sme sa s ňou, hádali sa, ktorí z nás budú krstnými rodičmi a už teraz sme vedeli, že to malé bude mať kopec milujúcich strýkov a tiet, ktoré sa oň postarajú vždy keď bude treba. I keď ešte nie je v pokročilom stave tehotenstva, kvôli bezpečiu požiadala o individuálne štúdium, s ktorým škola nemala problém.Takže z našej slávnej trojky, ktorá obývala internátnu izbu s číslom 21 sa stala dvojka v zložení ja a Kate. Mary som sľúbila,že budem stáť pri nej, pomáhať jej počas tehotenstva a aj potom. Svoj sľub hodlám dodržať aspoň pokým maličké nepodrastie a nebude potrebovať starostlivosť toľkých ľudí. Čo sa týka mňa a školy, všetko klape tak ako má. Posledné tri skúšky som spravila,profesori sú so mnou spokojný a chvália si ma. Momentálne mám mesačné voľno, no hneď potom, ma čaká asi najťažšie obdobie v roku. Skúška každý víkend a prednášky tri krát do týždňa, takže v Londýne sa neukážem dobré dva mesiace. V tom období som však ani len netušila, že to nebude najťažšie obdobie v škole, ale v celom mojom živote.

Another world 41

1. dopredu sa ospravedlňujem za tú použitú nadávku, no neskutočne mi tam pasovala :D
2. dnes bude možno ešte jedna, keďže zajtra odchádzam na turnaj do Maďarska a vrátim sa až v sobotu večer.Držte nám palce !:)
3. Budem sa snažiť pridávať časti každý druhý deň. Jeden deň dám, druhý si premyslím čo do ďalšieho dielu, potom ho napíšem a zverejním. Dúfam, že mi to bude vychádzať podľa mojich predstáv.
4.Dopredu upozorňujem, že poviedka sa pomaly dostáva ku koncu, no prezradím, že ešte tam bude zopár zápletiek či zvratov, a rozmýšľam, že Another World neskončí happy endom,tak ako ste vo viacerých poviedkach zvyknuté.
5. Chystám novú poviedku, tiež s 1D a chystám do nej akosi zakomponovať seba, a osobu, ktorú zbožňujem (ona vie).Viem pred ... ani neviem kedy :D som písala,že začnem písať poviedku, ktorá sa nebude týkať chalanov, no akosi k tomu neprišlo a ani nepríde. Naložila som si toho na chrbát veľa, čo sa obsahu týka, a po prvej napísanej časti som sa nevedela pohnúť dopredu tak som to zabalila. Tak snáď som vás tým neskladala a budete čítať tú, ktorej prvú časť napíšem možno už dnes. :)
_____________________________________________________________

Dni v Paríži nám ubiehali rýchlo ako voda a nestihla som si ani uvedomiť,že o tri dni sa opäť vrátim do toho stereotypu menom Londýn. S Harrym sme si spoločné chvíle užívali plnými dúškami a bolo nám fajn. Pobehali sme všetky pamiatky, ktoré toto mesto turistom ponúka, od Víťazného Oblúka cez Louvre, Notre Dame, Panteón a rukami, nohami som si vymodlikala Disneyland, hoci tam Harry ísť nechcel. ,,Simone je to tam preplnené, ledva sa tam dá pohnúť a plné upišťaných sopliakov, ktorí ťahajú svoje matky za sukne aby im povolili atrakciu." odvovodnil to jedno dopoludnie týmito slovami, avšak, nepomohlo to a vzal ma tam. Po tomto rozprávkovom ( a to doslova ) mieste som snívala hádam odkedy som sa narodila.
Po večeroch sme vysedávali v bare, pili, hrali biliard či poker, alebo sme sa milovali. Dlho, vášnivo, žiaduco.
Čo Felicity ? Harry mi porozprával celý ich príbeh z čias, kedy ho okrem rodiny či priateľov nikto nepoznal. Chápala som to. Dokonca som s Fel vychádzala v podstate dobre. Nedalo sa o nás hovoriť ako o priateľkách, ale rozumeli sme si.

Dnes, tak ako skoro každý večer sme sa rozhodli posedieť si v hotelovom bare, v ktorom sme už boli za stálych hostí a sem-tam sme dostávali drinky na účet podniku. Keďže celý deň sme boli na nohách a opäť sa prechádzali po uliciach Paríža, Harry sa dal a Ianom poriadne do laty. Felicity už s nami nebola.Odišla včera spolu so svojim manažérom fotiť do Španielka pre nejakú americkú kampaň. Vraj, keď sa jej pošťastí, môže dostať skvelý džob v LA. Dúfam,že sa jej pošťastí. Iana a Kim sme spoznali na štvrtý deň nášho pobytu tu a už pri prvom posedení sme si sadli. Obaja boli o pár rokov starší, no vždy sme sa mali o čom rozprávať a klebetiť. Harry s Ianom, pili ,,zopár" vodiek a koňaku, zatiaľ čo ja s Kim sme ostali verné svojim nealkoholickým drinkom.
,,Dnes ideme do triezva?" zasmiala sa Kimi jej zvonivým smiechom, ktorý aj keby veľmi chcete, nedokážete mať nerady.
,,Stačí mi jeden opitý na izbe." prehodila som pohľadom zavesená na Harrym a Ianovi, ktorí už nepili, no ležali rozvalený na rohových sedačkách popri stoloch.
,,Ako mám to hovädo vziať do izby?" zaskuvíňala so strachom v očiach Kim hneď potom, čo uvidela svojho milého, ako si spokojne odfukuje vedľa Harryho.
,,Ty máš čo hovoriť." konštatovala som. ,,Ste na prízemí, ja musím hentoho odtiahnuť do skurvene pomalého výťahu, kým ho dostanem do izby." Kim sa na mňa súcitne pozrela a zrejme pochopila, že jej prípad je ľahký ako med lízať. Narozdiel od toho môjho.

Hodinky na skoro vybitom mobile ukazovali pol druhej ráno a oči sa mi ledva držali otvorené.
,,Harry ideme."  zavelila som ako starý žandár a ťahala ho na nohy. Boh stál pri mne, pretože neprotestoval, nemal zbytočné reči a poslušne vstal.
,,Harry spolupracuj, prosím." skuvíňala som,no on nič. Mala som pocit, že ťahám pol tonového medveďa,nie Harryho. S vypetím všetkých síl som ho naložila do výťahu, ktorý nás pomaličky vyviezol na samí vrch hotela.
Čipovou kartou som otvorila ťažké dvere na izbe a okamžite hodila Harryho na posteľ. Neunúvala som sa ho vyzliecť celého, tak som z neho stiahla alkoholom páchnuce biele tričko a nechala zaspať tak ako bol. Mala som chuť,príšernú chuť na dobrú teplú sprchu, no odolala som.Vedela som, že sprcha ma vždy preberie a to som nechcela.Chcela som spať.

4:05 ukazoval budík na nočnom stolíku, keď ma zobudil niečí dotyk na vnútornej strane stehna. To niečo bol samozrejme Harry. Nespal. Hlavu si podopieral druhou rukou a usmieval sa. V očiach mu iskrila vášeň a očakávanie. Keďže som ležala na chrbte, mal ku mne ľahký  prístup čo využíval najlepšie ako vedel. Prevalil sa na mňa celou svojou váhou, čím mi znemožnil vedieť sa pohnúť. Na malú chvíľku som si myslela,dúfala, že vytriezvel a znova pocítim ako ma miluje, bozkáva a dotýka na všetkých zakázaným miestach ku ktorým ma kľúčik jedine on.Nikto iný. No keď sa ku mne priblížil, ovalil ma jeho dych páchnuci po alkohole. Bol to ten istý pach, ktorý som pred pár hodinami cítila v bare. Jemne sa obtrel o moje pery a rukou prechádzal stále vyššie a vyššie k mojim nohavičkám. Slastne som si povzdychla. Dobre vedel,že sa mi to páči, že ma tým dostáva. Poznal ma. Dokonale.
,,Harry stopni sa." šepla som a oprela sa do jeho nahej hrude. Buď som bola ja taká slabá, alebo on taký silný no nepohla som ním ani o centimeter. Keď sa rukou konečne dostal pod moje nohavičky, chcela som zomrieť. Pohyboval ňou hore dole.Robil to dokonale. Vždy vedel, ako najlepšie uspokojiť moje potreby. Môj krk obdarúval bozkami a voľnou rukou sa pomaly dostával k mojim prsiam. Opäť som sa mu zaprela do hrude, i keď som išla sama proti sebe. Nič. Bolo to nemožné a beznádejné ako hľadať ihlu v kope sena. ,,Chcem ťa Simi. Miluj sa so mnou." šepol zvodne a z jeho dychu som dostávala závrat. Tento raz som pozbierala všetky sily, a urobila aj nemožné, len aby som ho zo seba zhodila. Podarilo sa. Konečne som sa mohla poriadne nadýchnuť. Poviem vám, bol to úžasný pocit. Obaja sme dychčali ako po vášnivom milovaní a vedela som, že Harry sa tak ľahko nevzdá.Vzdávať sa, to nie je jeho parketa. Vždy dostane to čo chce, a urobí všetko pre to, aby to dosiahol.Toto bolo druhý krát, čo som ho odmietla. Druhý krát, čo som odmietla osobu, ktorú milujem.

utorok 22. mája 2012

Another world 40

Ešte som to sem nenapísala, i keď nie je človek ktorý by takéto niečo nevedel. No ja musím :D Sme strieborníííííííí !! Máme medailu, máme zimnú olympiádu v Soči, proste máme všetko o čom sme snívali dlhé roky. Chalani to dokázali, a vybojovali krásne cenné striebro pre seba, pre nás Slovákov a pre Palina do hokejového neba! :) Som na nich neskutočne a právom hrdá, pretože na tom ľade nechali celé svoje srdce. 




Moderátor: Počul som že ste v autobuse s Tatarom robili Dj-ov...Na akej hudbe ste fičali?


Hudáček: Ukáž mi lásku!!! 
http://www.youtube.com/watch?v=pciOdU0WdK4

Fičím na nej od včerajšieho poobedia, kedy Tomi Tatar s Liborkom Hudáčkom a napokon s ostatnými našimi striebornými chlapcami tancovali na námestí SNP. Stále mi to hrá a vkuse sa mi pred očami zjavý obraz ,,choreografie" chlapcov a smejem sa ako najväčší bláázen :D :D

 Liborko Hudáček :) tááák strašne som si za tento šampionát obľúbila tohoto chalana, že to ani nie je možné. Zbožňujem ho. Takže vám slávnostne predstavujem môjho muža, lásku, idol, vzor ! :D ... Jeho hlášky, či spôsob prejavovania sa ma dostávajú na kolená. :) http://www.sport7.sk/clanok/27130-majstrovske-perly-mladeho-libora-hudacka - spomínané hlášky, ktoré si čítam dokola a neomrzí ma to ani za svet, máličko mi chýba, aby som pri nich neplakala od smiechu :D  Hudy  :)


Here is next part :) dúfam že sa vám bude páčiť, a že sa mi zvýši počet komentárov a návštevnosti, pretože tie čísla mi spôsobujú slzy v očiach a miernu nechuť do písania.:( Okolo 90 návštev za deň ? :/ Stále mám čoraz väčšie nutkanie, napísať rýchlo koniec poviedky a celé toto tu ukončiť, leboooooo,och dobre :D čítajte !:)

Simone


Cítila som, ako mi alkohol stúpa do hlavy a nekontrolovateľne sa mi rozlieva po tele, orgánoch. Môj žalúdok prijal už päť takýchto alkoholických opojení a vedela som, že ďalšie by len ťažko zvládol. Eric, milý barman, dvadsiatnik s blond vlasmi a zelenými očami sa mi staral o večerný program. Harry sa niekde vyparil, a len Pán Boh vedel kde sa nachádza. Eric mi stále prilieval do ešte nedopitého pohárika vodku a mne žalúdok, hlava, jedným slovom všetko robilo kotrmelce. Nie som zvyknutá toľko piť, takže toto bola pre môj organizmus prisilná káva. ,,Ešte?" s fľašou čírej tekutiny, ktorá ma štípala v hrdle mi mával tesne pred očami. Pokrútila som hlavou čo pochopil. Vďaka Pánu Bohu.

,,Zlato chcem ti niekoho predstaviť." Pricupital ku mne Harry, a jeho triezvy stav ma výrazne prekvapil. Keď odchádzal na toaletu, len sa tak motal a myslím, že nevedomky vrážal do okolo stojacich ľudí. Teraz na jeho tvári nebolo badať žiadne stopy po alkohole. Mala vážny podtón, no črtal sa mu na nej jeho klasický úsmev. Za jeho chrbtom stála mladučká blondínka s jasne hnedými očami a krásnou tvárou. Nikdy som to dievča nevidela, no aj napriek tomu mi bola viac ako povedomá, no nikam som ju nevedela zaradiť.
,,Toto je Felicity, moja dobrá známa." usmial sa a ukázal na dievča, ktoré ukázalo svetu žiarivo biele zuby. ,,Simone, Haroldova priateľka." vystrčila som k nej ruku,ktorú mi jemným stiskom stlačila. Vyzerala milo, aj keď som ju nepoznala.
Cítila som,ako mi alkohol pomaly opúšťa zmysli, s čím som bola nadmieru spokojná. Hotelový bar sa vďaka neskorej hodine začal pomaly vyprázdňovať a uvoľňovali sa stoly popri stenách. K jednému z nich sme si posadali a objednali si drinky. Keďže ja som si na alkoholický netrúfla a Harry zrejme tiež nie, Eric nám priniesol nealkoholický.
,,Čo robíš tu v Paríži?" so záujmom som sa opýtala Felicity a pomaly sŕkala svoj chutný banánovo kokosový  drink.
,,Som fotografka. S manažérom sme tu prišli nafotiť zábery Paríža s po vianočnou kulisou." Bolo na nej niečo zvláštne, čo som ešte ne nikom nezažila. Harry nič vevravel, len sa usmieval a pohľadom preskakoval zo mňa na ňu. Niekde v hĺbke duši som cítila, že tieto dve osoby nemali iba kamarátsky vzťah. Celé mi to prišlo také čudné a poriadne mimo.

Vyspievaní, riadne vytancovaní a v dobrej nálade sme sa nad ránom vliekli po úzkych chodbách hotela. Felicity obývala izbu na prízemí, takže po pár krokoch sa mohla hodiť do teplých prerín. O mne a Harrym sa to žiaľ dalo ťažko hovoriť. ,,Osud" nám pridelil izbu na samom vrchu, tak počas päť minútovej cesty vlečúcim sa výťahom som si od Harryho vyslúžila zopár desiatok sladkých bozkov. Páčilo sa mi to.
Nebudem tajiť, že ma škrela Harryho a Felicityna minulosť. Možno si to môj domýšľavý mozog namýšľal aj tento raz, no moje druhé JA doslova bliakalo, aby som to vypátrala.

Zobudila som sa okolo desiatej ráno na príšerné suchoty v útrobách hrdla. To ten alkohol moja zlatá!!! - škodoradostne sa mi posmievalo svedomie, ktorého som už mala plné zuby. Bohu som bola vďačná, že Eric mi v noci poskytol,vraj na účet podniku fľašu minerálky, ktorú som nedopila v bare. Usmievala sa na mňa položená vedľa kabelky a kričala ,,poď si po mňa !" Rýchlosťou, tou najväčšou, akou mi bolavé nohy dovolili som sa rozbehla k tekutine ktorú si moje hrdlo momentálne najviac žiada. Nebola by som to ja,keby nezakopnem o prašivý roh postele a riadne si neudriem malíček na nohe, v ktorom mi začínalo bolestivo cukať. ,,Do riti !" zanadávala som si po tichu a len tak-tak, že som od bolesti nevykríkla. Harry polonahý sladko spal, nohami, ani neviem ako omotanými okolo paplónu. Ľavú nohu mal cez paplón, pravú ešte cez ňu, pričom mu kúskom vytŕčala z našej spoločnej postele, v ktorej podotýkam sa spalo skvelo. Možno ešte lepšie ako doma. Ale nie, trepem. Domácu posteľ s jemnými červenými obliečkami mi žiadna nenahradí. Krivkajúc som docupitala k fľaši a schuti sa napila. Hneď som sa cítila lepšie. V hrdle som už nepociťovala to nepríjemné sucho a žalúdok mi nezvieralo tak ako pred pár minútami.
Ľahla som si späť k Harrymu a zababušila sa do teplého paplónu. Bola som rada, že ten si Harry nevedomky počas spánku neprivlastnil tak ako polovičku môjho vankúšu, na ktorom si spokojne trónil svojou brčkavou hlavou. KeĎ som si konečne našla polohu,v ktorej som bola schopná ešte aspoň na chvíľku zaspať, môj milý sa pomrvil a rukou pristál na mojich prsiach prikrytých perinou.
,,Bre ránko." zachrapčal načo som sa len usmiala. Ani po toľkých mesiacoch som nechápala, čím, ktorou časťou mňa som si zaslúžila lásku tejto dokonalosti. ,,Vyspinkaná?" pošúchal si rozospaté oči a rukou si podoprel strapatú hlavu. ,,Výborne." venoval mi bozk. Jemný.Sladký. Taký, aký dokáže dávať jedine on. Na malú chvíľku som sa k nemu pritúlila, hlavu si zaborila do jeho nahej, teplo sálajúcej hrude. Ležali sme mlčky. Obaja sme to mali radi. Felicity. Zasvietila mi v hlave červená kontrolka, ktorá jasne vysielala signál, aby som sa Harryho opýtala to, čo ma ťaží od dnešnej noci. Nechcela som pokaziť túto peknú chvíľu hlúpymi žiarlivostnými scénami,tak som si to nechala na neskôr. Napokon som opustila Harryho náruč a pobrala sa do kúpeľne hodiť si sprchu, na ktorú som po príchode z baru ani len nepomyslela. Čím to asi bude?! Nechala som si po tele stekať horúcu vodu, ktorá ma dostávala nakoniec blaha. Zbožňujem takýto pocit. Nezabudla som si oholiť nohy a ostatné zákutia tela pre každý prípad. Po ukľudňujúcej sprche som našla Harryho pobehovať po izbe v čiernych boxerkách v ktorých vyzeral neskutočne sexy.
,,Simi? Nevidela si moje tričko?" spýtal sa ma, zatiaľ čo som sa pasovala s navliekaním spodného prádla.
,,Ktoré?"
,,Ramones."
Vstala som a nakukla so skrine, v ktorej sme mali obaja povykladané oblečenie. Jediným mihom oka som ho zahliadla medzi desiatkami ostatných. So smiechom som mu ho podala do rúk, ktoré nedočkavo vystrčil. ,,Si génius Simi." Zajasal a na líce mi vlepil vlhkú pusu.
,,Stačí si otvoriť oči miláčku." zapriahla som ironicky no s výrazným úškrnom.

Raňajky v hotelovej jedálni sme samozrejme nestihli, tak nám nezostávalo nič iné, ako sa poriadne poobliekať a vybrať sa do ulíc Paríža na neskoré raňajky či skorý obed ?!

štvrtok 17. mája 2012

Another world 39


Jooooooooo, joooo, jooooooooo !!!! Dali sme tooooo !!! Semifinále je len a len naše :D :) Slovesnkooo je po dlhom čase tam !! Ten kto nepozeral to úžasné vyradenie jedného z najlepších týmov na svete - Kanady môže ľutovať !! Naši chlapci to dokázali :D fúú si ani nepamätám kedy naposledy som sa tak tešila :D NIE !! viem :D keď Liverpool ( moja futbalová srdcovka, život, srdce, náboženstvo, všetko !!:D ) vyhral Curling Cup (jeden z anglických pohárov), alebo keď naši futbalisti postúpili do Afriky !:) prostééé :D neopísateľná radosť, emócie a hrdosť na slovenských hokejistov!:)aspoň niekto robí Slovensku dobréé meno :D ! Nech žijúú naši chlapci :)
Tu je nová časť, ktorú som sľúbila na včera no akosi mi to nevyšlo (ako vždy keď si niečo plánujem :D).. Mne osobne sa páči, a som s ňou spokojná (nie, nechcem aby to vyznelo namyslene!!) ,tak dúfam, že budete spokojné aj vy :)







Neriešil som,čo mi hovorí svedomie, proste som schytil nohy na plecia a vydal sa k nej. Nevšimla si ma. Chytil som ju za útle zápästie a  jemne  si ju otočil k sebe.,,Felicity?"
Tvárou bola pár centimetrov od mojej a v hnedých očiach som videl, aká je prekvapená. Niet sa čomu diviť, nevideli sme sa už zopár rokov. Simone sedela len pár metrov od nás, no nevšimla si nás. Alebo sa aspoň tvárila, že nás nevidí a to mi perfektne hralo do karát. Pri pohľade na ňu, na Felicity, som niekde v hĺbke srdce pocítil akési bodnutie bolesti, minulosti. Našej spoločnej minulosti, ktorá sa mi vryla do pamäti ako meno mojej matky. Hnedé, lesknúce sa oči, tenké pery a blond vlasy pod plecami, ktoré boli skontrastované s farbami svetiel na tanečnom parkete hneď veľa nás oboch, dokonalé krivky, plné prsia či sladkastá vôňa vychádzajúca z jej tela, jej dodávali na kráse. Mlčala. Bolo na nej jasne vidieť, že len ťažko sa jej hľadajú slová. Cítil som, ako sa pod mojim slabým stiskom chvela. Nevedel som či je to strachom, alebo nervozitou, tak som ju radšej pustil, a ruka jej voľne padla k telu. ,,A-asi už pôjdem." hlesla. Jej hlas  nebol taký aký som si pamätal. Jemný, zvonivý. Tento hlas, bol hlasom dospievajúcej ženy, ktorá po rokoch znova stretla svoju prvú lásku. Slová vyrieknuté z jej úst som nebral vážne, dokým neschmatla zo stoličky biely kabát so šálom a neustupovala malými myšacími krôčikmi preč odo mňa. Zostal som stáť na kraji parketu sám ako vojak v poli, a sledoval som dievča, ktoré bolo kedysi stredom môjho vesmíru ako odchádza preč odo mňa. Opäť raz. ,,Fel, stoj prosím." rozbehol som sa za ňou. Simone som tam nechal sedieť s nádejou, že keď sa vrátim, bude na mňa pri bare čakať s otáznikmi v jej modrých očiach. Felicity som poľahky dobehol pred bránou hotela a opäť ju uchopil za útle zápästie schovávajúce sa pod hrubou vrstvou rukávu od zimného kabátu. ,,Čo odo mňa chceš Harry?" jej hlas znel tento raz ráznejšie ako pred tým. ,,Porozprávať sa." sklopil som zrak a hypnotizoval mravce, ktoré pomaly zamŕzali na betónovom chodníku. Po našom rozchode, kedy padli dve slová ,, je koniec" sme sa nerozprávali. Neboli sme v žiadnom kontakte, jednoducho povedané, zabudli sme na existenciu toho druhého. Teda aspoň sme si to mysleli. Ako by som mohol ja, Harry Styles v tom čase obyčajný chalan z Holmes Chapel zabudnúť na stvorenie, ktoré mi rozžiarovalo svet ako nikto iný ?  Nedá sa to. Je to nemožné, ako predpovedané konce sveta ktorých už bolo neúrekom. ,,Za hotelom je lavička, poďme tam." vymámila sa spod môjho stisku a pred tvárou mi kráčala na spomínané miesto. Bol som rád, že to neodmietla. Že neodišla bez toho, aby sme sa po takom dlhom čase neporozprávali. Po pár desiatkach sekúnd, sme docupitali na miesto za hotelom, ktoré som si za ten čas,čo tu so Simone sme nestihol ani pozrieť. Zvláštne. Vzduchom sa ponášal jemný vánok, ktorý rozfúkaval koruny stromov. Lavička nebola prekvapivo nato, aké tu vládne počasie studená, takže v pohode sme si na nej mohli posedieť aj niekoľko hodín bez toho, aby nám prechladli zadnice. ,,O čom sa chceš rozprávať?" šepla, no zrak neuprela na mňa. Upierala ho na nočnú oblohu, ktorá sa blyšťala miliónmi hviezd, ktoré vytvárali jasne viditeľné súhvezdia. Mesiac v plnom tvare rozsvecoval okolie, čo znamenalo, že pouličné lampy sú pre tento večer zapnuté úplne zbytočne. Svietil jej do tváre, a uvedomil som si, že Felicity už nie je to malé dievčatko, s ktorým som si vymieňal bozky v našich tajných zákutiach Holmes Chapel, len preto aby nás jedny alebo druhý rodičia nevymákli. Šialené, nie ?  Je z nej žena. Krásna žena, za ktorou môžem s určitosťou povedať, sa otočí nejeden chlap na ulici. ,,O nás."odpovedal som jej na predošlú otázku, ktorú mi položila. Bruškami prstov som jej jemne prešiel po chrbte ruky, no hneď ju odtiahla, akoby jej na ňu padol žeravý uhlík. ,,Nemáš náhodou dievča?" konečne na mňa pozrela a v očiach som jej videl akúsi trpkosť. ,,To že mám dievča neznamená, že sa s tebou nemôžem porozprávať." ujasnil som jej. Svoje telo natočila k môjmu a posunula sa bližšie. Pravou rukou som ju objal okolo ramien a cítil som, ako sa moje telo zachvelo. Bez toho aby si to všimla, som si privoňal k jej polo dlhým vlasom, ktoré voňali po malinách. Dostávala ma do vytrženia. Úplného. Alkohol, ktorý mi pred pár minútami putoval telom a nedovolil mi zdravo uvažovať sa rýchlosťou blesku vytratil a nezastalo po ňom nič. Znova som strácal nad sebou kontrolu, no tento raz to nebolo alkoholom. Bolo to jej prítomnosťou, ktorá mi kázala mať hriešne myšlienky. Nie so Simone, ale s Felicity. Aj keď som si láskou k Simone bol do špiku kostí istý, toto dievča malo v sebe niečo, čo ma neskutočne priťahovalo. Moje svedomie kričalo, priam po mne bliakalo, aby som vstal a odišiel za svojim dievčaťom, ktoré ma čaká v hotelovom bare, no môj mozog, srdce, telo protestovalo a nevydalo žiaden signál, že by som mohol tak konať. Nemohol som, ani nechcel. ,,Prečo si sa mi neozvala ? Za celý ten čas, som od teba nedostal jedinú správu či telefonát, to si na mňa tak rýchlo dokázala zabudnúť ?" bol som rozhodnutý vypočuť si čokoľvek, len nech je to pravda pravdúca. Chcel som len vedieť, prečo to urobila. Prečo ma z ničoho nič opustila, bez toho aby mi dala vysvetlenie. Pár mesiacov po našom rozchode, v tom čase som už bol ako sólista v X Factore, som sa od Mathewa - v tom čase najlepšieho kamaráta dozvedel všetko a konečne som pochopil dôvod nášho rozchodu. Nechce sa mi o tom rozprávať. ,,Vieš, že nie Harry." jemne mi rukou prešla po líci a pocítil som príjemné teplo, ktoré mi spôsobila. ,,Chcela  som zabudnúť. Zabudnúť na teba, na nás, a viem,že keby ti píšem či vyvolávam nepodarí sa mi to. Bola som na teba tak príšerne naviazaná, že obdobie po našom rozchode bolo pre mňa najhoršie v živote." stále som ju počúval a nedovoľoval si spustiť z nej zrak. ,,Budem rada, ak budeme znova kamaráti Harry." usmiala sa tým jej úsmevom, ktorý ma dostal viac ako úsmev Simone. Bol úprimný a vyžaroval z neho, že je šťastná. Na súhlas som si ju nežne privinul do náručia v ktorom mi spočívala do doby, kým sa z oblohy nespustili kvapôčky vody. Rukou som jej prechádzal od vrchu chrbta až ku krížom a znova naspäť. Jej teplý dych som cítil na svojom odhalenom krku. Nebudem tajiť, že mi na koži naskočila husia koža. ,,Chcem sa zoznámiť s tvojim dievčaťom."

utorok 15. mája 2012

Hellou čunderlíčky ! :D znova sa vám hlási tá oná, čo vás poriadne zanedbáva. Viem, uvedomujem si,že za poslednú dobu, som nepridala nič nové :/ a ani si nepamätám,kedy naposledy som dala poslednú časť AW. Hanbím sa! ,,Daj si facku Kubiková!" :D:D dneska v škole, počas voľnej,teda pre mňa voľnej hodiny som začala písať časť, ktorú som mala v pláne dopísať dnes večer. Nedá sa :/ mám teplotu, štípe ma hrdlo a mám pocit, že za chvíľku odkvecnem :P samé určite viete, že takto sa zmysluplná časť poviedky písať nedá :/ keďže zajtra nemusím ísť do školy, doobeda popracujem na 5 stranovej eseji z dejepisu a poobede mám v pláne nazrieť do poviedky a skúsiť ju dopísať, tak snáď mi to vyjde :) dôvody prečo som nepísala dlhší čas? jednoduchý :) týždeň som bola s mojou milovanou triedou v Tatrách (tie, ktoré ma máte v priateľoch na FB ste si možno aj všimli fotky), kde sa nenašiel čas na písanie :/ vstávanie o siedmej, túry, program a po večeroch som si užívala chvíle na izbe so 14timi najúžasnejšími ľuďmi pod Slnkom, s ktorými sa mi koncom júna cesty rozídu :/ už teraz mi je do plaču :D a som prijatáááááááááá !!! :D :D wuéééj :) dnes ma vzali na gymnázium, čo je podľa mňa prvý krôčik k tomu, aby som si splnila môj sen - medicína, detská onkológia :) ďalšie dôvody ,,pauzy" ? na prd nálada, MS v hokeji, ktoré parádne prežívam a priznám sa, že aj nechuť do písania :P .. do poslednej časti som zaplietla Haroldovu bývalku Felicity, no teraz som zistila,že to nebol najlepší nápad :D nechcem tých dvoch mojich zaľúbencov (Simone a Harryho) rozdeľovať, ale nemôže byť vždy všetko krásne a dokonalé. Dobre, dobre veľa kecám,viem :D:D idem sa pomaly liečiť a zakempiť k TV s horúcim Coldrexom v ruke :D ..

pondelok 14. mája 2012

Dream 3



Po stretnutí s Edom som si zaužívala rôzne "trádicie". Každe ráno som vstávala o 9:00 kedže boli prázdniny nikam som sa neponáhlala v pyžame som zbehla dole schodmi naraňajkovať sa potom vybehla hore schodmi prezliekla sa a može sa ísť behať. Športy nemám moc v láske ale behanie zbožnujem dokážem sa pri ňom uvolniť a odreagovať sa.Po mesiaci strávenom v Londýne som si už našla svoje cestičky medzi rôznymi parkami. Do uší som si dala slúchadka zapla iPod a može sa isť. Po prvom stretnutí s Edom som si stiahla niake jeho pesníčky a neboli zlé ale na behanie moc pomalé, tak som si to prepla na Rihannu a Kenye Westa- All of The Light neskôr mi to preskakovalo na Wild Ones,Turn up The Music, Starships a nakoniec Call me Maybe pri ktorej som si začala spievať a usmievať sa. Pri spomienke zo Švajčiarska keď sme u mňa prespali na záhrade asi 7 a natočili sme video na túto pesníčku,doteraz sa na tom smejem. Chceli sme napodobniť tú trápnu verziu Justina Biebera,Seleny Gomez, Ashley Tisdale a dalších a dosť sa nám to podarilo. Po chvíli rozmyšlania a spomínania ma z myšlienok vytrhol smäd, mala som šťastie blízko bola malá fontánka z pitnou vodou. Pribehla som k nej prichytila som si ofinu nech nejsom celá mokrá a napila som sa. Už by aj stačilo,pomyslela som si a pomaly som sa vykráčala k domu. Dneska som mám nabytí program obed z Natalie potom zoznámenie s jej kamarátkami modelkami a večer Skype s Joshom a Lindou (sestrou) tak to by sa zišla ranná sprcha aby som nevyzerala ako opica. Sprcha zabrala viac než som si myslela, v kúpelni som si dala jemný make-up, maskaru. Bolo 11:35 o 12:00 má pre mňa prísť Natalie čiže mám 25 minút na výber oblečenia. Po 10 minutovom striedaný som si vybrala ružove tielko ktoré svietilo ako reflexná vesta úzke biele gate po lítka svetlo riflovú bundu a obľúbené biele,kotníkove conversy. Ešte kabelku z mobilom, klúčmi, iPodom,voňavkou a može sa ísť. Ešte som ani dvere nezamykla a Natalie už trúbila nech idem "Hi swettie!" pozdravila ma "Heey" zakričala som jej a pribehla som. Cestu sme si namierili k Starbucku kde sme boli aj s Edom. Keď sme vošli omámila ma najdokonalejšia vôňa,vôňa kávy. Zbožnovala som ju. Sadli sme si za velký stôl,minimálne pre 6 a Natalie zakívala na čašniču nech nás pride obslužiť. "Hello,what it will be?" pozdravila nás. Natalie hned odpovedala "Latté and ...." pozrela na mňa "Caramel Macchiato" usmiala som sa. Čašníčka pomaly odišla a ja som sa vrhla na Natalie otázkami "Aké sú? Budem sa im páčiť? Koľko majú rokov? Sú anorektičky ako to hovoria o všetkých modelkách? Hovooor!" Natalie len na mňa pozerala a smiala sa "Neboj sa budeš sa im páčiť,sú to strašný blázny a majú medzi 20 až po 28 a budem sa tváriť že to s tými anorektičkami som nepočula." usmiala sa. Pochvíli nám došla objednávka. Ale stále sme boli samé po chvíli som to už nevydržala a musela som sa jej spýtať "Kde sú tie modelky?" Natalie sa len smiala a ukázala na vchodové dvere. "Wooow!" s otvorenou pusou som na ne pozerala vyzerali úžasne,krásne a tak milo. Natalie sa k ním hneď z otvorením náručim rozbehla začala ich objímať. Postupne sa dostali aj ku mne a aj mňa vyobjímali. Voňa úžasne ich vlasy boli prekrásne typovala by som ich na modelky Victoria Secret čím aj boli. Boli úžasne. Z rozmýšlania ma vytrhla Natalie ktorá ma začala zoznamovať z štvoricou dievčat. Spustila, "Čiže Carol toto je Miranda." Ukázala na dievča približne 180 centimentrov vysoké z krásnymi jamkami keď sa usmeje z hnedými vlasmi ktoré jej padali pod ramená "Je tu najstaršia a dá sa povedať že aj manželka,však Mir." povedala a žmurkla na ňu. "Áno dá sa to tak povedať." odpovedala zahambene "A kto je ten šťastlivec?" lišiacky som sa jej spýtala "Orlando Bloom." odpovedala o čo si tichšie ako keby sa hambila alebo ako keby sa nechcela prezradiť. "Čooo?" pýtala som sa ako blázon. "Ten Orlando Bloom?" "Hej,ten Orlando Bloom."  pousmiala sa a ukázala mi ich spoločnu fotku. "Ste krásny,nech Vám to vydrži dlho,dlho!" "Dobre už by stačilo Mir,ešte sa tu roztopí." vytrhla nás zo snívania Natalie "Poďme dalej, tak toto je Michaela." "Teší ma, ale iba Mich (čítaj Mič)." okomentovala "Aj mňa." jemne som sa usmiala bola krásna a mladá mohla mať najviac 18, blond vlasy, krásny biely usmiev ktorý dokáže každeho chalana omámiť. "Má 17 a začiná tu študovať právo a popri tom si zarába fotením." dodala Natalie "Aj ja idem študovať na právo." rýchlo som zareagovala  " A kde?" usmiala sa blondínka "V centre mesta." "Jéé, pravdepodobne budeme spolužiačky." oznámila mi a usmiala sa v tom jej do reči zas skočila Natalie a začala ma zoznamovať s vysokou černoškou "Toto je Jessie,našá kudrnka" pousmiala sa Nat "Haha,veľmi vtipné,teší ma!" dodala černoška s kučerami ktoré vyzerali ako špagety "A toto je náš zamilovaný nováčik Eleanor." a zamávala jej ruko pred očami, ktoré mala nalepené na telefóne. "Teši ma." usmiala sa bezzubým úsmevom a hneď začala tukať do telefónu "Nerieš ju je zaláskovaná." poznamenala Mich a šibalsky sa usmiala. "Dobre keď sa už poznáme možme si niečo dobre objednať,čo hovoríte?" spýtala sa Mich "Jasné" odpovedali sme zborovo s Natalie "Tak to čo vždy baby?" spýtala sa Natalie a už kívala čašničke "4x latté" povedala Natalie a čašníčky už nebolo "No tak nám niečo o sebe povedz začala Jessie." v tom som si všimla ako El odtrhla hlavu z telefónu a pozrela sa na mňa "No som zo Švajčiarska, môj otec často cestuje kôli práci tak sa mama musí starať o domacnosť, mám 15 ročnú sestru Lindu, potom najlepšieho kamaráta a asi aj jediného vo Švajčiarsku, nie žeby som sa nerada bavila s ľudmi ale nepustím si ich k telu pokial ich dosť dobre nepoznám, chcem študovať psychológiu ako ste s auž dozvedeli a ešte dôležitá infromácia som antitalent na všetky športy jedine beh zbožnujem, zapadá do môjho každodenného rituálu." povedala som a usmiala som sa "A chlapci nič?" spýtala sa Eleanor "Nie,žiadny o mňa zatial nemal väčší záujem." A otázkami tohto typu ma obklopovali celé poobede.
               

Dream 2


  Let netrval dlho. Až na malé uplakané dieťa predomnou a staršieho pána vedľa mňa ktorý mi celú cestu rozprával príbeh o jeho dievčati a neskôr aj manželke. Ten príbeh bol krásny, opisoval lásku ktorá sa tak lahko nenájde ale pri myšlienke že je to skoro nemožné mi naskočili zimomriavky. Konečne, pomysela som si keď som zacítila ako kolesá lietadla dopadli na zem a my sme v Londýne. Z lietadla som vyšla rýchlo ale na batožinu som čakala snaď celú večnosť,už som sa my hlavou premietavali obrazy čo budem bez nej robiť keď sa zrazu obzriem a tam stojí vysmiata rodina s nápisom C. Mayer a pri nohách a pri nohách im leži moja taška. Usmiala som sa a išla k ním. Boli milí nie ako ich opisovala Karin. Karin je ich dcéra a zároveň dievča ktoré bude spávať v mojej izbe. Cesta z letiska do ich domčeku netrvala dlho alebo aspoň som si to nevšimla keďže sa ma celú cestu niečo vypytovali. Po chvíli som len zacítila ako auto pomaly pribrzduje a mi parkujeme pred skromním domom. Bol maličký ale krásny. Okolo celého domu bol vysadený trávnik na ktorom bolo vidno že neni zanedbávaný. V predsieni boli vystavené fotografie pravdepodobne celej ich rodiny od pradedka,dedka až po Karin a jej brata Jamesa. Vyzerali šťastne a milo. Karinina mama Alice ma zaviedla do izby. Pozerala som si jej fotografie,trofeje a všelijaké medajle ktoré má Karin z tenisu,ak si dobre pamätám. V tom ma z myšlienok vytrhla Alice
"Nejsi hladná,smädná?" hneď som zareagovala "Nemáte trocha CocaColy?" "Určite sa niečo nájde." odpovedala a už jej nebolo.
Veci som si vybalila do skriňe a zišla dole. Kuchynu z obývačkou delil barový pult ktory bol nadosah ruky od chladničky. Sadla som si napila sa s coli a pozerala do blba.
"Vstavaj!" kričal niekto. Obzriem sa a koho nevidím James stojí ako prikovaný a rukou objíma dievča okolo pásu. "Ehm,Carol?" hneď pokračoval.
"Toto je moje dievča Natalie, Natalie-Carol, Carol-Natalie."
"Teší ma" zborovo sme odpovedali.
"Dobre možme ísť!" vtrhol nám do pohladu James
"Kam?" odvrkla som rýchlosťou blesku.
"Von,nebodaj tu budeš trčať do rána?" zasmiali sa a ja som sa len postavila vybehla do izby zobrala tašku s mobilom a zbehla dole kde ma už nedočkavo čakali. Boli spolu zlatý, James plavovlasý gentleman a Natalie ktorá vyzerá ako modelka z vlasmy čiernymi ako havran až po zadok. James nám otvoril dvere a Natalie vyšla von a za sebou ťahala mňa. Netušila som kam ideme ale bola som rada že si to tu aspoň trochu obzriem. Po chvílke kráčania a spovedania sme sa ocitli pred akým si centrom kde kričalo asi 1000 dievčat a v rukách zvierali cédečka a plágáty niakeho Eda Sheerana. "Kde sme?" naliehavo som zakričala aby ma bolo počuť. James sa usmial "Na autogramiáde,nemysli si že takýto rozruch je tu stále."  odpovedali a jemne sa usmiali. Po hodinovom čakaní sme sa predsa len dostali na rad. "Tu ste,už som si myslel že neprídete." ozval sa chalan približne 20 ročný z ryšavými vlasmy a vtipným úsmevom, začal nás objímať najprv Natalie potom Jamesa a nakoniec mňa. "Teši ma" pošuškal mi do ucha až ma miklo. "Nápodobne." odpovedala som a pomaly sme sa presunuli do šatne. Vyzeralo to ako po 3. svetovej vojne všade špina a neporiadok. Chvílku sa ten Ed, ako som sa dozvedela rozprával z Natalie zatial čo mne James vysvetloval že Natalie je vlastne jeho nevlastná sestra. Po polhodnovom dialógu nás veľké čierne auto vysadilo pred Starbucksom a my sme sa posadili na samí koniec. Po chvíli prišla čašníčka celá vysmiata od ucha k uchu až sa jej tvár išla rotrhnúť. "Dali by ste si niečo?" po chvílke mlčania sme si vybrali. "Čiže jedno veľké latté, jedno frappé a dve karamelové macchiata" zopakovala objednávku a odkráčala. Ako prvý začal rozhovor Ed po chvílke mlčania som mu odpovedala. Rozprívali sme sa o všetkom čo ma napadlo od rodiny,školy kamarátov až po to čo tu vlastne robím. Tak isto to bolo u neho až nato že on je známi spevák a skladateľ. Sedeli sme tam približne 2hodiny ked Natalie zazvonil mobil,mlčky ho zdvihla. Po minúte pohmkávania do telefónu zložila zo slovami "Do 15minút som tam." Na to James hned zareagoval že čo sa deje. Natalie sa ospravedlnila že už musí ísť, James sa postavil čím naznačil že ide s ňou. Nechcela som tu ostáť sama a zároveň som nechcela aby sa Ed cítil že je odkopnutí. Po chvíli Ed zahlásil že teda nech ideme ale pod podmienou že sa ešte stretneme s chalanmi. Súhlasila som s tým že sa stretneme eše raz ale z akými chalanmi to som netušila. "Nevadí čoskoro sa dozvieš." povedal mi James keď si všimol ako divno pozerám na Eda.


piatok 4. mája 2012

Another world 38

Po skvelej večeri, sme s prepletenými prstami, kráčali po uličkách Paríža a vžívali sa do príjemne chladného počasia, ktoré nás pekne oziabalo na končekoch prstov. Nato, že už bola neskorá nočná hodina, okolo nás pobehovali stovky ľudí, ktorí si tak ako my, užívali nádheru tohto mesta,ktoré každý ospevuje a chváli. Niet sa čomu čudovať, keď je tu tak krásne. Za celý večer, čo sme boli spolu, sme nestretli jedinú fanúšičku, čo nám nesmierne vyhovovalo. Teda možno aj stretli, no bola jednou z tých pár normálnych, ktoré si vážia súkromie chalanov,a neotravuje ich na každom rohu. Jedlo, ktoré nám poskytla úchvatná reštaurácia, za pekelné peniaze, ma zasýtilo minimálne na štyri dni. Aspoň v tej chvíli som to tak cítila a mala pocit, že môj žalúdok už nezvládne ani kvapku obyčajnej vody, ktorú som pevne držala v ruke. ,,Kam pôjdeme teraz?" šepol Harry bez toho, aby na mňa pozrel. ,,Poďme na hotel, ledva kráčam." zasmiala som sa i keď mi do smiechu bohvie ako nebolo, vďaka ukrutnej bolesti pravej nohy, spôsobenej novými, nevychodenými čižmičkami. ,,To chceš ísť už spať?" čudoval sa a stále nespúšťal zrak z priestoru pred jeho očami. ,,To som nepovedala, len si potrebujem sadnúť."
,,Dve vodky s džúsom." objednal nám Harry, v hotelovom bare, ktorý bol zaplnený ľuďmi. Bol iný, ako tie ktoré som poznala z Londýna či z Manchestru. Hudba sa mi tu zdala byť lepšia, kvalitnejšia a o niečo hlasnejšia ako tam. Páčilo sa mi tu, to som nemohla poprieť, aj keby som veľmi chcela. Zostali sme sedieť pri bare. Dobre sme vedeli,že nemá význam ísť si hľadať miesto pri stoloch, keďže už na prvý pohľad bolo vidieť, že sú okupované mladými, ale aj staršími ľuďmi. Niektoré tváre, som si pamätala z prvého príchodu na hotel, no väčšina mi bola úplne cudzia. Ľudia sa bavili, tancovali podgúražení rôznym alkoholom a riadne to roztáčali na pomerne veľkom a priestrannom tanečnom parkete. ,,Nejdeme si zatancovať ?" chytil ma Harry za ruku, a ťahal na nohy. Neúspešne. Len som pokrútila hlavou a vrátila sa k predchádzajúcej činnosti - sŕkaniu džúsu s vodkou. ,,No ták zlatko, prosím." aj napriek tomu, že bol mierne pripitý - predsa len, vypil toho viac ako ja - dokázal na mňa vyčariť psie očká, ktoré vždy zaberú. No tento raz nie. Nohy ma boleli tak, že tá hnusná bolesť mi vrážala až do špiku kostí a nechcela som ich zaťažovať tancovaním na parkete, na ktorom sa aj tak ľudia tlačili  ako v MHDčke. Harry si porazenecky sadol vedľa mňa s vedomím, že nemá zmysel ma ďalej presviedčať. Bolo by to úplne zbytočné.

--------- z pohľadu Harryho

Keď sa mi Simone nepodarilo presvedčiť na tanec, dovolil som si nechať ju sedieť za barom samú a odskočiť si na toaletu. Hlava sa mi krútila, a pociťoval som, že strácam rovnováhu a kontrolu nad celým mojim človekom. Keď som sa vracal cestičkou, ktorou som sa dostal na toalety, zbadal som ju. Bola opretá o bar, v dostatočnej blízkosti mojej Simone a očami hypnotizovala ľudí na vôkol. Blonďavé vlasy, jej padali do krásnej tváre s hnedými očami a plnými perami. Nezmenila sa. Bola presne taká, akú som si ju pamätal, takú akú som ju miloval pred troma rokmi. Jediný pohľad na ňu mi spôsobil vyplavenie všetkých spomienok na ňu, na naše spoločné chvíle, kedy sme boli len ja a ona. Nikto iný. Mal som chuť, také nutkanie, podísť k nej a uväzniť ju v mojom náručí a už ju nepustiť. Nikdy. Do riti Harold načo to myslíš ? Veď ľúbiš Simone. - karhalo ma svedomie. Neriešil som,čo mi hovorí svedomie, proste som schytil nohy na plecia a vydal sa k nej. Nevšimla si ma. Chytil som ju za útle zápästie a  jemne  si ju otočil k sebe.,,Felicity?"