Another world 11

                                                  
,,Čau zlato!" objala ma vytešená Ashley. ,,Čo ty tu?" objatie som jej s radosťou opätovala. ,,Prišla som za Jacobom, je doma?" ,,Mal by byť." usmiala som sa. ,,Simone, dnes ideš za Stylesom?" zvreskol Jake a nabehol do môjho kráľovstva a zľahka pobozkal Ash. Zostala som nehybne stáť, a sledovala Ashleyn spýtavý pohľad. ,,Ty a Harry?" začkalo sa jej. ,,Počkaj ségra, ona o tom nevie?" ,,Nie." keby môžu pohľady zabíjať, prisahám, že Jake by bol už mŕtvy. ,,Tak potom sorry." Ospravedlnením sa nič nezmenilo na tom, že si vyslúžil kopanec do zadnej časti tela. ,,O čo tu do pekla ide?" rozčúlenosť v Ashleynom hlase bola jasne počuteľná. ,,Sadni si." rukou som ukázala na svoju posteľ. ,,Chodíme spolu." neisto som sa usmiala. 
,,Čo? To ako fakt?"
,,Nie len si z teba uťahuje ty teľa!" šťuchla som ju pod rebrá.
,,To ste kedy stihli, že si mi to ani nepovedala ty tajnostkárka ?" urazene na mňa zahľadela.
,,Deň potom, čo sme sa stretli v klube.Harry ma tej noci odprevadil domov. Myslela som si, že ho už viac neuvidím. Telefónne čísle, či Twitteri sme si nevymenili, tak som prestala dúfať. Možno to boli jeho zelené oči, alebo jeho osobnosť, neviem, no niečo ma na ňom neskutočne priťahovalo a zároveň fascinovalo. Šťastena konečne stála pri mne a na druhý deň sme sa náhodne stretli pri jazierku neďaleko Green Parku. " podvedome som sa usmiala, pretože spomienka na ten deň, je nezabudnuteľná. ,,Sedeli sme na lavičke, debatili o všeličom možnom. Zistili sme, že máme toho kopec spoločného. Prechádzali sme sa okolo jazera, a lomcoval mnou do vtedy nepoznaný pocit. Harry si ma jemne k sebe otočil a pobozkal ma. Uvedomila som si, že Harryho ľúbim Ash." s úsmevom si dokončila svoj desať minútový monológ. Ahley nepovedala nič. Nikdy to nebola jej  parketa. Jemne si ma vzala do náruče a priateľsky ma objala. ,,Nech vám to dlho vydrží Sim." 
,,Ďakujem." 
,,No vieš, čo je zaujímavé?"
,,Neviem?!"
,,Včera bol Niall s Liamom v klube a vôbec nič mi nespomínali."
,,Nevedia o tom." pousmiala som sa. Harry našu časť dohody očividne dodržal a chalanom sa o mne a o ňom nezmienil.
,,Slečna Youngová, prišli ste za mnou, alebo za mojou sestrou? vpálil do izby Jake a hral to na naštvaného.
,,Chvíľku počkaj zlatko, mám so Sim nedokončenú tému." žmurkla na neho. ,,Fajn, čakám na teba v izbe." zvrtol sa na päte a vypochodoval z miestnosti. 
,,Ako vidím s mojim bratom je už všetko v poriadku."
,,Áno. Hlavne vďaka tebe. Díks, že si mu dohovorila, si fakt poklad." usmiala sa. ,,Kedy ideš za Haroldom?" V pamäti som zalovila čas príchodu šoféra, ktorý mi včera Harry upresnil. ,,O pol šiestej po mňa príde šofér chalanov." ,,Ále čo, niekto si už začína žiť na vysokej nohe." zasmiala sa. ,,Nepreháňaj prosím ťa." uzemnila som ju. ,,Idem ja za Jakom." ,,Okej, bež!" venovala som jej drobný úsmev. Zo stolíka som si vzala tablet, a prihlásila sa na Twitter. Prvé, čo som zbadala bol Harryho tweet. This evening, with my only love. xx. Jemne mi šklblo kútikom pery a zacítila som v brušku štekliace krídelká motýľov. Môjmu oku, však neušli komentáre typu: Who is it?, Who is this f*ck girl Harry? Ten posledný, mi spôsobil nepríjemný pocit v žalúdku. Hodinky ukazovali pätnásť minút do piatej, čo bol najvyšší čas, začať sa chystať. Hodila som si rýchlu sprchu, vyžehlila vlasy a jemne sa namaľovala. Doľahla na mňa nervozita a hlavou mi behali otázky ako na bežiacom páse. Čo ak ma ako Harryho priateľku nezoberú ? Čo ak sa im nebudem zdať pre Harryho dosť dobrá? 
,,Simone, dole postáva nejaký chlap a tvrdí, že čaká na teba." zvolal na mňa Jake z kuchyne. Bleskurýchle som zišla na dolné poschodie, v kuchyni sedela Ash s Jakom a rozkošne sa podpichovali. ,,Kde je mamka ?" ,, Nakupuje." zagúľal očami môj brat. Typická mamka. Keď nieje v práci či u kamarátky, tak trávy voľný čas nakupovaním podľa mňa zbytočných handier. ,,Neviem kedy prídem, tak ma nečakaj." ,,Fajn ahoj." Ashley sa postavila a venovala mi objatie. ,,Veľa šťastia kamoška." Rozhodne ho budem potrebovať. ,,Vďaka." usmiala som sa a odišla.

Another world 10

                                                           
Keďže ma čoskoro čaká monitor, tak sem nejaký čas nebudem každý deň pridávať časť. :) Ďakujem za pochopenie ! x) ... btw, nejaký koment k časti by nezaškodil, aby som vedela, či má zmysel písať poviedku aj ďalej! :) ... so i hope you like it ! x)
                                                                                                                         
                                             


Bozkávajúc sme stáli uprostred cesty a na pokožke nás príjemne chladili padajúce kvapôčky vody. Stáli sme tam dlho. Veľmi dlho. Toto snáď nie! pomyslela som si v duchu po začutí hrmenia. S nevôľou som sa odlepila od Harryho sladkých pier a sledovala jeho úsmev na tvári. ,,Mali by sme ísť, vyzerá to na búrku. " zahľadela som sa niekde na oblaky. ,,Dievčatko má strach?" milo sa zasmial. ,,Možno." chytila som ho za ruku a ťahala k domu. Harry ma však jemne chytil za pás, a otočil si ma k sebe. ,,Neboj sa, kým si so mnou, nič sa ti nestane Sim."Usmiala som sa a pobozkala ho na konček nosa. Prečo? Prečo práve mne Boh dožičil také šťastie? Hoci Harryho poznám len krátky čas, mám pri ňom do teraz nepoznaný pocit. Pocit neopísateľnej lásky, radosti a šťastia. Cítila som, že som pri ňom v akomkoľvek bezpečí, že mu môžem zveriť aj svoje najväčšie tajomstvo a on ma pokojne vypočuje, poprípade mi zotrie padajúce slzy z tváre. Mokrými rukami som sa snažila z tašky vyhrabať kľúče od domu a cítila som na sebe Harryho pohľad. Bolo zamknuté. Z časti som bola rada, že môžem byť s Harrym sama, no z časti som sa obávala toho, čo by sa mohlo stať. ,,Vojdi." ukázala rukou do prostredia našej chodby. ,,Dámi majú prednosť." usmial sa a rukou zopakoval to, čo som pred pár sekundami urobila ja. Nenechala som sa dlho prosiť. Vošla som a Harry kráčal tesne za mnou. Kvapkajúca voda z nášho oblečenia spôsobila malú mláčku pri dverách, no neriešila som ju. Simone, išli sme s Jakom k tete Tanii. Nezdržíme sa ! Mama. Stálo napísané na lístočku prilepenom na skrinke. Teta Tania je dobrá kamarátka mojej mamky, s ktorou sa stretáva pomerne málo, no a keď sa stretnú nevedia, kedy je čas na rozlúčku. Nezdržíme sa! Na tejto časti som sa musela zasmiať. Tie dve ženy spolu dokážu konverzovať aj celý deň bez toho, aby si dali na chvíľku pauzu. Tania má devätnásť ročného syna, s ktorým si Jacob skvelo rozumie, takže každú návštevu absolvuje s mamkou. ,,Poď hore, nenechám ťa tu v mokrom oblečení." chytila som Harryho za ruku a ťahala ho hore schodmi. ,,Prečo?" zaškeril sa. ,,Ešte by si mi prechladol." otočila som sa k nemu a žmurkla. ,,To mi chceš dať nejaké tvoje tričko a sukňu ? To budem radšej v mokrom, vážne." ,,Nechaj sa prekvapiť." Dúfajúc, že Jakovi sa na zemi neváľajú pohodené spodky či ponožky, sme vošli do jeho izby. ,,Toto asi nebude tvoja izba, však zlatko." zasmial sa Harry a pobozkal ma na pravé líce. ,,Veru že nie. Vitaj v kráľovstve môjho brata." Z Jakovej skrini som vyhrabala modré šortky a biele tričko, aby sa Harry mohol prezliecť do suchého. ,,Možno ti to bude veľké, ale je to lepšie ako nič. Idem do sprchy, cíť sa tu ako doma." Harry si poslušne vzal suché oblečenie a jemne ma pobozkal. V kúpeľni som zo seba zhodila mokré šaty, a môj obraz v zrkadle nepredstavoval nič dobré. Mokré rozcuchané vlasy, roztečený make up, jednoducho hrôza. Nechala som si po tele tiecť horúcu vodu, aby zo mňa zmyla všetku nervozitu, ktorá ma razom opantala. Horúca sprcha mi vždy dokáže pomôcť a priviesť ma na iné myšlienky. 
Vzala som si na seba obyčajné voľné biele tričko, trojštvrťové tepláky a vlasy som si nechala voľne padnúť na ramená. ,,Čo tu sedíš ako päť peňazí ?" podišla som Harryho a ťuhla ho po ramene. ,,Čakám na teba?" vstal a usmial sa tým jeho úsmevom. Bol tak rozkošný. Tričko aj šortky, ktoré som mu dala, na ňom viseli ako záclona na okne. Jacob je o postatne vyšší a širší ako Harry. Polo mokré brčky neposlušne behali po hlave - jedna sem, druhá tam. Musela som sa rozosmiať. Harry sa na mňa zamračene pozrel a ja som sa už neudržala. Nahlas som sa rozosmiala a pristúpila bližšie k Harrymu. ,,Je tu niečo smiešne?" urazene na mňa zahľadel. ,,Nie hlupáčik, ibaže, trošku ti je to veľké."opäť som si ho premerala skúmavým pohľadom. ,,Tak sa na mňa nepozeraj." odul spodnú peru a hral urazeného. ,,Vieš, že to nedokážem." lišiacky som na neho zahľadela a doslova sa mu hodila okolo krku. Harry sa mi agresívne, no zároveň nežne prisal na pery. Chytil ma za pás a vyskočila som na neho. Nohami som ho objala okolo panvy a stále ho držala okolo krku. Bozkávajúc sme sa presunuli do kuchyne, kde ma Harry jemne posadil na kuchynskú linku. Prsty som mu jemne vplietla do kučeravých vlasov, a vychutnávala si jeho sladké pery. Vášnivo sme sa bozkávali a  Harry mi prechádzal rukami po chrbáte. Aj napriek tričku, ktoré som mala na sebe, som zacítila ako mi na tele naskočila husia kože. ,,Ľúbim ťa." zašepkal pomedzi malé božteky, ktorými ma zasypával. ,,Vieš, že aj ja teba." Vlepila som mu dlhý bozk, a zoskočila z linky. ,,Dáš si niečo? Kávu alebo čaj ?" ,,Čaj ďakujem."


-------- z pohľadu Harryho


,,Dáš si niečo? Kávu alebo čaj ?" opýtala sa ma Simone, a pery ma ešte stále príjemne pálili od jej bozkov. Stála pri kuchynskej linke, navlečená vo voľnom bielom tričku, na tvári sa jej pohrával jemný úsmev a hľadela na mňa tými jej modrými očami. Je taká krásna. Pomyslel som si v duchu. ,,Čaj ďakujem." nerozmýšľal som, kávu nepijem, pretože mi nechutí a čaj mi teraz padne vhod. Simone zaliala čaj sebe aj mne a presunuli sme sa na pohovku do obývačky. Sim si vedľa mňa sadla a hlavou sa mi oprela o rameno. Pravú ruku som mal položenú na jej páse a druhou som si z malého stola vzal diaľkový ovládač na televízor. Prepínal som program po programe a hľadal niečo, čo by sme si mohli spoločne pozrieť. Samozrejme nič som nenašiel, teda okrem trápnych relácií a seriálov. 
,,Sim?" 
,,Uhm?"
,,Nemáš nemáš nejaký dobrý film?"
,,Počkaj."usmiala sa a vyskočila na nohy. Začala sa prehrabávať v poličke pod televízorom. 
,,Môže byť?" mávala mi pred očami papierovým obalom, na ktorom bol obrázok Rose a Jacka pri potápajúcom sa Titanicu.
,,Titanic ?" to dievča mi je schopné snáď aj myšlienky čítať. Titanic je jeden z mála filmov, ktorý môžem pozerať donekonečna a viem, že ma nikdy neomrzí. Som živý dôkaz toho, že aj chalani môžu byť zástancovia romantických filmov.
,,Nájdem niečo iné?" stiahol som si ju na kolená a pobozkal ju. 
,,Nie, toto je perfektné Sim." 
Náruživo sme sledovali film, zatiaľ, čo mi moja princezná ležala na nohách a ja som sa jej jemne hral s vlasmi. Vládlo medzi nami príjemné ticho, ktoré narúšali len hlasy vychádzajúce z telky. ,,Kedy sa vráti Jake s tvojou mamkou?" ,,Sú u tety Tanii, takže tak skoro tu rozhodne nebude." zamumlala po tichu a zívla si. Po spoločnom dopozeraní filmu som chcel prehovoriť na Simone, no slová sa mi zasekli na jazyku, pri pohľade na spiacu krásku na mojich nohách. Jemne som jej zdvihol hlavu a položil ju na pohovku. Z operadla som vzal tenkú deku, ktorou som ju prikryl. Sadol som si vedľa nej, a započúval sa do kvapiek dažďa padajúcich na okenný parapet a do pravidelného dychu dievčaťa, ktoré nenapraviteľne  milujem.

Another world 9

                                                       

,,Jacob Adams ?“ opýtal som sa osoby v zelenom tričku a krátkych šortkách vo dverách. ,,Harry Styles ? chlape ty čo tu robíš ?“ pobúchal ma po ramene. ,,Poď dnu a nestoj tu ako puk.“ ,,Nie Jake, počkám ju pred dverami.“ usmial som sa. ,,Koho?“ jeho zamračený pohľad mi neušiel. ,,Simone.“ ,,Máte spolu niečo ?“ ,,A vy ?“ Viem, je hlúpe odpovedať ľuďom na otázku otázkou ale potreboval som si ujasniť pár vecí. ,,Hej máme.“ Zrejme si všimol môj vystrašený výraz, tak ma radšej ďalej nenaťahoval. ,,Sim, je moja ségra.“ Jeho následný záchvat smiechu, musel byť počuť až na koniec Londýna. ,,Ty si somár Jacob!“ zasmial som sa. Predsa som vošiel do vnútra a Jake ma zaviedol do obývačky. ,,Sadni si Harold, naňu si počkáš ešte dlho. Donesiem ti niečo ?“ ,,Nie díks.“ Z poschodia som počul buchnutie dverí a automaticky som sa postavil. ,,No konečne!“ zvreskol Jacob na Simone ktorá pomalým krokom schádzala po schodoch. ,, Ako vidím, už ste sa stihli zoznámiť.“ usmiala. ,,To už dávno.“ podišiel som k nej a vlepil jej pusu na líce. ,,Ideme?“ spýtal som sa jej a ona prikývla. ,,Harry?“ zakričal na mňa Jake, keď sme boli na odchode. ,,Bacha jasné?“ ,,Neboj sa Jake.“ Chytil som Sim za ruku a pomalým krokom sme vyšli na zamračenú ulicu. ,,Odkiaľ poznáš môjho brata ?“ spýtala sa ma po chvíľke. ,,Z jedného klubu. Na Jakove narodeniny sme sa tam stretli a sadli sme si. Netušil som že je to tvoj brat.“ zasmial som sa. ,,Vidíš Harry, svet je plný prekvapení.“ ,,A ty si jeden z nich honey.“ Videl som, ako sa začala červenať a prišlo mi to úžasne roztomilé, takže som sa musel usmiať. Zašli sme za roh ulice a Simone som si otočil k sebe. ,,Dneska som ešte neurobil jednu vec.“ ,,Akú vec ?“ ,,Túto.“ povedal som po tichu a vpil som sa jej do pier. Chcel som do toho dať všetku lásku čo k nej cítim. Po pár sekundách sme sa od seba odtiahli a Simone sa na mňa usmiala.

------ z pohľadu Simone

Kráčali sme s prepletenými prstami po ulici a rozprávali sa bez slov. Vonku bolo príjemne teplo a pofukoval slabý letný vánok. Obloha bola v celku zamračená a schyľovalo sa k dažďu. ,,Kam pôjdeme ?“ opýtala som sa Harryho po chvíľke ticha. ,,Poznám jednu malú útulnú kaviarničku na Oxford street, tak môžeme ísť tam ak chceš.“ ,,Tak ideme.“ zavelila som. Do desiatich minút sme už sedeli v kaviarni za stolom pre dve osoby. Harry mal pravdu. Bolo to tu príjemné a útulné. Bola to tmavá, pomerne malá miestnosť, ktorej steny lemoval tmavo hnedý strapcovitý záves a na podlahe bol rozprestretý tmavý koberec s čínskymi vzormi. Do prevládajúcej romantickej atmosféry sa z drobných reprákov potichu ozýval hlas Bruna Marsa v piesni Marry you. ,,Zdravím čo si dáte ?“ Opýtala sa nás mladá brunetka. ,,Horúcu čokoládu, Sim?“ ,,Tiež ďakujem.“ Harry mi chytil ruky do svojich dlaní a zahľadel mi do očí. V tých jeho som videla otázku, ktorú akoby sa bál vysloviť na hlas. ,,Čo sa deje Harry ?“ opýtala som sa ho preľaknuto. ,,Chcem ťa zajtra zobrať do domu, kde bývam s chalanmi.“ ,,A kde je problém?“ Nevidela som  v tom žiaden problém. S chalanmi som sa stretla už v klube a zdali sa mi byť v pohode. ,,Viem, že sa už poznáte,  ale chcem ťa im znova predstaviť.“ ,,Ako znova?“ nechápala som. ,,Tentoraz ako moju priateľku.“ usmial sa tým jeho úsmevom, ktorý mu spôsobuje jamky. ,,Nech sa páči.“ podišla k nám brunetka, postavila pred nás dve horúce čokolády so šľahačkou a následne odišla. Harry si medzi tým presadol ku mne a jemne ma objal okolo pása. ,,Si špinavá zlatko.“ vykĺzlo z neho a nezabudol sa zasmiať. ,,Kde?“ začala som sa utierať takmer po celej tvári a prišlo mi to nesmierne trápne. ,,Tu.“ Harry sa jemne dotkol prstom mojich pier a následne na to ma pobozkal. Bol to dlhý bozk, do ktorého sme dali všetku našu lásku.

Po presedenej hodinke v kaviarni sme sa zhodli, že je na čase odísť. Harry začal otvárať dvere, no stopla som ho. ,,Harry šak prší.“ ,,Ozaj?“ zasmial sa a schytal odo mňa jednu po zátylku. ,,No toto sa pekne začína, sme spolu dva dni a už ma biješ. Pekne som to dopadol.“ ,,Nekecaj a poď radšej. Za chvíľku musím byť doma Harold!“ chytila som Harryho za ruku a vyšla s ním do príjemného letného dažďa.  Harry si vkuse niečo mrmlal, ale nedokázala som rozlúštiť čo to bolo. ,,Ešte dlho budeš viesť monológ sám sebe do trička ?“ predstúpila som pred neho, čím som mu zabránila pokračovať v ceste. ,,Si horšia ako Lou, vieš o tom?“ ,,Héj a v čom ?“ ,,Louis ma nebije zlatko!“ odul spodnú peru. ,,Ale Louis ťa nemôže pobozkať!“ žmurkla som na neho a pomaly som sa tvárou k nemu približovala. Naše pery som spojila do dlhého bozku ktorý nemal konca. ,,Konečne.“ vyjachtal zo seba po chvíľke Harry. Pochybovačne som sa na neho pozrela. ,,Na vášnivý bozk v daždi, čakám už celú večnosť darling.“ usmial sa a opäť našiel moje pery.

Another world 8

                                                                 

--------- z pohľadu Simone

Ležala som po tichu na posteli a nevnímala nič. Myšlienkami som bola stále pri Harrym. Rozmýšľala som nad tým aké to bude s nami a aký bude náš vzťah. Ja po prázdninách nastupujem späť do školy, a jemu sa za chvíľku začína koncertná šnúra. Z mojich úvah ma prerušil pípajúci mobil na nočnom stolíku. Bola to esemeka od Harryho. Thank you for this day !:) Love U darling. xx. Neodpísala som. Len som sa usmievala a stále dokola ju čítala. S perfektným pocitom sa mi po chvíľke podarilo zaspať.

Nato, že sú prázdniny som sa ráno zobudila extrémne skoro. V pyžame a strapatá som sa odterigala do obývačky, kde som si zapla televízor. Ako vždy tam nebolo nič zaujímavé, tak som nechala zapnutý len nejaký trápny americký film. ,,Čau ségra !“ ozval sa rozospatý hlas patriaci môjmu bratovi za mojím chrbtom. ,,Bré ránko.“ Jacob si sadol vedľa mňa, vyložil si nohy na stôl a začítal sa do časopisu. ,,Ako to šlo včera z Ash ?“ ,,Ako to myslíš?“ nerozumel. ,,Táák, prišiel si domov pomerne neskoro, tak tipujem, že karty ste celú noc určite nehrali.“ uškrnula som sa. ,,Karty práve nie, ale také človeče mi po dlhom čase padlo vhod.“ zasmial sa. ,,Somár!“  ,,A ty čo ? presedela si celý včerajší deň doma na zadku ?“ opýtal sa ma. ,,Nie, bola som pri jazere.“ Pri spomienke na ten deň ma príjemne pichlo pri srdci. ,,Sama?“ ,,To je jedno.“ Jacob to viac neriešil. Toto na ňom zbožňujem, neťahá zo mňa veci, o ktorých sa rozprávať nechcem. Radšej si počká, kým sa o tom vyjadrím sama. Ticho, ktoré medzi nami začalo prevládať, prerušilo buchnutie vchodových dverí. ,,Ahojte decká.“ Ozval sa natešený hlas z chodby. ,,Mamííí !“ z Jakom sme ako malí utekali privítať mamku. Oboch nás zovrela do dlhého objatia, ktoré sme jej s obrovskou láskou opätovali. ,,Konečne som s vami.“ usmiala sa jej prenádherným úsmevom. Moja mama, drobná osôbka s krásnymi dlhými hnedými vlasmi a modrými očami. Jakovi a mne, by bola schopná zniesť aj modré z neba, tým som si istá. Mamka si svoje veľké kufre položila pri schody, a všetci traja sme spolu odkráčali do kuchyne. ,,Mami dáš si niečo ?“ usmiala som sa. ,,Čaj, ďakujem Sim.“ ,,Jake?“ ,,Obyčajnú kávu, díks.“ Presedeli sme tam najmenej tri hodiny a rozprávali sa. Mamke sa v práci darilo veľmi dobre, čo ma nesmierne tešilo. Ale fakt, že na ďalší týždeň odchádza do Holandska, bol príšerný. Síce mám takmer osemnásť, no na potrebu matky, nebudem stará nikdy.  ,,Simone, hore ti vyhráva mobil už tretí krát za sebou, niekto je zrejme nedočkavý !“ zbehol po schodoch Jacob a žmurkol na mňa. Rýchlosťou blesku som vybehla do izby, div, že som sa na schodoch nezabila. Mobil pohodený na posteli mi zvonil ako o dušu a na displayi blikalo Harryho meno. To že som sa skoro neudržala na nohách, ani hovoriť nemusím. ,,Ahoj.“ myslím, že môj nervózny tón v hlase mu neušiel. ,,Hi darling, čo robíš?“ ,,Kecala som s mamkou, lebo sa konečne vrátila.“ ,, Pozdravuj.“ zasmial sa. ,,Myslíš, že jej bude vadiť keď si ťa na pár hodín ukradnem princezná?“ Cítila som, že ma zalieva horúci pot a líca mi horia červeňou. ,,Myslím, že nie.“ zasmiala som sa na oplátku ja. ,,Výborne, tak o hodinku som u teba. Ľúbim ťa, bye.“ a zložil. Mobil som hodila naspäť na posteľ, a šprintovala do kúpeľne, dať si horúcu sprchu. Po pol hodinke som bola osprchovaná a namaľovaná . Dnes som výnimočne nemala problém s oblečením. Myslím si, že červená sukňa a žlté tielko bude dobrá kombinácia. Doladila som to ešte krásnym náhrdelníkom v podobe motýľa a kvetinkovými náušničkami.

--------- z pohľadu Harryho

Sedel som na terase s chalanmi, a ťukal si somariny do mobilu. Liam so Zaynom riešili koncerty, Niall do seba pchal jahody a Lou si ma so záujmom obzeral. ,,Čo čumíš Lou ?“ ,,Nechceš ísť za ňou?“ Louis ma má dokonale prečítaného a takmer vždy vie čo potrebujem. A tento raz sa tiež nemýlil. Chýba mi. Som bez Simone jeden deň a poriadne mi to stúpa na mozog. ,,Načo čakáš ? Šak jej zavolaj ty amatér !“ zasmial sa Lou. Zašiel som do kuchyne aby som mal aspoň aké - také súkromie a vyťukal jej číslo. Neviem prečo, ale bol som nervózny ako pred prvým vystúpením v X Factore. ,,Vzchop sa Harry, veď je to len jeden telefonát!“ hovoril som si v duchu. ,,Ahoj.“ ozval sa v mobile jej krásny tenký hlas. ,,Hi darling, čo robíš ?“ ,,Kecala som s mamkou, lebo sa konečne vrátila.“ jej nadšenie v hlase z návratu matky sa nedalo prehliadnuť. Medzi rečou mi spomínala to, akú má prácu, a že je momentálne v Írsku, ale viac sa k tomu nevyjadrila. ,, Pozdravuj.“ povedal som zo smiechom. ,,Myslíš, že jej bude vadiť keď si ťa na pár hodín ukradnem princezná?“ ,,Myslím, že nie.“ ,,Výborne, tak o hodinku som u teba. Ľúbim ťa, bye.“ Zložil som a mal som pocit, že čo chvíľa sa mi líca od úsmevu roztrhnú. Začal som panikáriť ako nejaké pätnásť ročné dievča, ktoré ide prvý krát na rande. Je to čudné, ale sám sebe som si prišiel smiešny. Dal som si rýchlu sprchu, obliekol sa a zišiel som dole za chalanmi. ,,Idem von, neviem kedy prídem.“ usmial som sa. ,,Veľa šťastia Harold.“ poprial mi Lou. ,,Díks braček.“ pobúchal  som mu po ramene a odišiel. Cesta trvala približne pol hodinku taxíkom, takže som nemeškal. Zazvonil som na veľké drevené dvere a čakal som, kedy mi niekto otvorí. Zostal som stáť ako vyjavený hľadiac  na pomerne známu osobu stojacu vo dverách.

Another world 7

                                      

---------- z pohľadu Simone

Pri malom jazierku, ku ktorému som sa vybrala nebolo živej duše. Posadila som sa na lavičku pár metrov od vody a spokojne otvorila knihu. Vnímala som slnečné lúče, ktoré mi pražili na  holé nohy, a to dokonalé ticho, ktoré vládlo okolo mňa. Toto je to, čo na tomto mieste zbožňujem - žiadni ľudia, príjemné ticho, len ja a moja kniha. ,,A tak sa lev zamiloval do jahniatka.“ ,,Hlúpe jahňa!“,, Hlúpy masochistický  lev.“  Táto pasáž bola asi najkrajšia z celej knihy a mohla som ju čítať dokola bez toho, aby ma omrzela. Bola som tak začítaná do knihy, že som si ani neuvedomila, že si ku mne niekto prisadol. ,,Hi !“ ozval sa vedľa mňa natešený hlas. Pánu Bohu prisahám, že keby nesedím v tej chvíli na lavičke, isto skončím na zemi. ,,Harry? Čo ty tu?“ prekvapenie v mojom hlase som neskrývala. ,,Prišiel som na moje obľúbené miesto, ale mám pocit, že nie je len moje.“ zasmial sa. Zase sa to stalo. Zase som sa nevyhla pohľadu do jeho očí, ktorý mi spôsoboval závraty. Nemohla som uveriť tomu, že som ho znova stretla, že sa znovu rozprávame. ,,Neprejdeme sa?“ Harry sa postavil a podal mi ruku, aby mi pomohol vstať. ,,Čo máš na tomto mieste rada Simone?“ ,,To ticho a prázdno čo tu prevláda. Jazero, stromy, pár lavičiek a ja s knihou. Dokonale sa mi tu oddychuje.“ ,,Vidím, že máme niečo spoločné.“ zasmial sa. Prechádzali sme sa okolo jazierka, a vládlo medzi nami ticho. Nebol to druh toho trápneho ticha, ktoré tak nenávidím. Toto ticho sa mi páčilo. Obaja sme sa potulovali vo vlastných myšlienkach, až kým sme sa znovu nezačali rozprávať. ,,Povedz mi o sebe ešte niečo, tak málo o tebe viem.“ ,,Čo chceš vedieť?“ opýtala som sa. ,,Tak napríklad.“ Zatváril sa zamyslene, kým z neho nevypadla priama otázka. ,,Akú hudbu počúvaš ?“ nezabudol sa usmiať. ,,Tak rôzne. Všetko čo je dobré v podstate.“ zasmiala som sa. ,,Ale najviac asi Adele alebo Simple Plan,  čo obľubuješ ty ? pochváľ sa“. ,,Simple Plan? tipoval som ťa na sladkého Robbieho Williamsa.“ uškrnul sa. ,,Táák u mňa je to Coldplay, alebo legendárny The Beatles.“  ,,Prečo ma každý odhaduje na Robbieho?“ nechápala som. ,,Vyzeráš, že si typ človeka, ktorý preferuje romantiku a má radšej večer pri sviečkach doma s priateľom ako v preplnenom kine.“  objasnil mi Harry. ,,Nemám priateľa.“ usmiala som sa. Zastali sme pri starom veľkom strom a Harry sa ku mne priblížil. Chytil mi tvár do svojich rúk a usmial sa tak, ako to dokáže len on. Cítila som, že sa mi podlamujú kolená. Harry ma jemne oprel o strom, naklonil sa ku mne,  pobozkal ma. Nebolo to také, ako včera pred mojím domom. Bol to sladký bozk, plný lásky a nehy. ,,Harry!“ jemne som sa od neho odtiahla a on sa žiarivo usmial. ,,Nemali by sme to robiť !“ šepla som so sklonenou hlavou, zatiaľ čo sa mi on hral s vlasmi. ,,Prečo?“ opýtal sa ma zaskočene. ,,Čo tvoje fanúšičky? Ony to nerozchodia.“ ,,Simone, ak sú to moje pravé fanúšičky, tak pochopia fakt, že ťa milujem.“ Stála som pár centimetrov od jeho dokonalej tváre a hľadela mu do očí. Jednou vecou som si bola istá. Bola som si ňou istá do špiku kostí a do hĺbky svojej duše. Vedela som, že Harryho bezvýhradne a nenapraviteľne milujem. ,,Ľúbim ťa Sim.“ ,,Aj ja teba Harry.“ Na viac ako na jednoduché aj ja teba, som sa v tej chvíli nezmohla. Znova ma pobozkal a ja som mu bozk z láskou opätovala. ,,Začína sa stmievať, už by som mala ísť.“ Nechcela som ukončiť túto krásnu chvíľu, ale musela som. ,,Tak poď odprevadím ťa.“ usmial sa a preplietol si so mnou prsty. Pomalými krokmi sme ruka v ruke kráčali k môjmu domu a ja som sa po dlhej dobe cítila nesmierne šťastná a milovaná. Harry ma jemne chytil za pás a ja som mu prsty vplietla do tých jeho kučeravých vlasov. ,,Ľúbim ťa princezná.“ znova mi zopakoval tie krásne slová a zľahka sa obtrel o moje pery. ,,Včera som si zabudol od teba vypýtať číslo, takže ?“ šibalsky sa usmial. ,,Hmm ešte porozmýšľam, či si ho vôbec zaslúžiš.“ Harry odul spodnú peru a končekom prsta som mu brnkla po nose. ,,Zajtra ti volám !“ usmial sa, dal mi pusu a odišiel.

-------- z pohľadu Harryho

,,Čo sa usmievaš ako slniečko na hnoji?“ opýtal sa ma Louis ako náhle som vošiel do obývačky. Sedeli tam všetci  a zaujato sledovali nejaký starý americký film. ,,To je jedno.“ Bol som tak šťastný, že by som o tom dokázal rozprávať do rána. Do kuchyne som si šiel pre pohár vody a sadol som si k chalanom. Nevnímal som nič. Ani film, dokonca ani nejakú hlúpu výmenu názorov medzi Zaynom a Niallom. Myšlienkami som bol stále pri Simone a pri jej dokonalých bozkoch, ktoré mi dneska dávala.

Bolo desať hodín večer. Niall, Zayn a Liam už spali vo svojich izbách, zatiaľ čo ja som sedel s Louisom na sedačke. Louis čítal nejaký magazín, a ja som sa rozhodol napísať Simone esemesku. Thank you for this day !:) Love U darling. xx. Napísal som a odoslal. ,,Fajn a teraz mi všetko vyklop, lebo začnem vážne žiarliť Harry!“ ,,Čo chceš počuť Lou?“ opýtal som sa ho, síce som v kútiku duše veľmi dobre vedel, čo chce počuť. ,,S kým si bol dnes vonku ?“ Poviem mu pravdu, alebo mu zaklamem ? Nie, nebudem klamať. ,,S jedným dievčaťom.“ usmial som sa, pretože spomienka na dnešný deň ma príjemne hriala pri srdci. ,,Kto to je? Za koho si ma vymenil?“ nad jeho umrnčaným tónom som sa musel zasmiať.  ,,Všetci sa to dozviete v ten správny čas, neboj sa. A nežiarli!“ žmurkol som na neho. ,,Harry?“  opýtal sa ma Lou, keď som odchádzal do svojej izby. ,,No?“ ,,Ľúbiš ju?“ Na chvíľku som zastal a vydýchol si. ,,Áno.“ povedal som úprimne a odišiel.

Another world 6

                                       

-------- z pohľadu Simone

Ráno som sa zobudila na nepríjemný rámus, ktorý vychádzal z dolnej časti domu. Rozospatá, so strapatými vlasmi som šla skontrolovať, čo sa tam deje. Jake sa terigal s obrovským vrecom dole po schodoch a zhadzoval všetko čo mu prišlo do cesty. Od kvetináčov, cez vešiak na kabáty až po maminu sklenenú vázu. ,, Jacob ty sa niekam sťahuješ ?“ zasmiala som sa. ,, No dobré ránko spiaca princezná. Nesťahujem sa, triedim si staré veci, ktoré už potrebovať nebudem. Ber si príklad sestrička!“ ujasnil mi situáciu. ,,A to musíš zdemolovať polovičku domu?“ ,,Pššt, radšej mi povedz, kedy si sa včera vrátila domov!“ povedal už o niečo vážnejším tónom. ,,Pred pol nocou, už si pravdepodobne spal.“ ,,Prišla si sama?“ Do pekla toto má byť nejaký výsluch ? ,,Nie Brad Pitt ma odprevadil až ku dverám.“ vyplazila som mu jazyk a vybehla po schodoch späť do izby. Skutočnosť, že ma domov odprevadil Harry som si nechala pre seba. Sadla som si na posteľ a ako každé ráno skontrolovala twitter. Bez rozmýšľania, prvé čo som urobila bolo, že som si do vyhľadávaču naťukala Harryho meno. Zrak mi zastavil na počte nasledovníkov, ktorých mal. Oči mi skoro z jamiek vypadli, keď som hľadela na číslo väčšie ako milión. Nedúfala som, že by ma followol, ale ja som to urobila. Doobedie som strávila upratovaním domu. Jake mi samozrejme pomohol. ,,Ako to ide s Ash?“ opýtala som sa ho keď mi už to trápne ticho začalo liezť hore krkom. ,,Ako, ako čo ?“ ,,Včera mi medzi rečou spomenula, že ste málo spolu. Mal by si s tým niečo robiť, celé dni sedíš za internetom, a si úplne odrezaný od sveta.“ ,,Úha moja mladšia sestra mi dáva kázania, no pozrime sa!“ zasmial. ,,Jake  nekážem ti, len ti hovorím, že Ashley trápi fakt, že ste spolu tak málo. Čo si myslíš ? do kedy ma bude baviť klamať jej, že jediným dôvodom toho je tvoja škola ? Sú prázdniny, takže už jej nemôžem klamať.“ nevyhla som sa ráznejšiemu tónu, no musela som mu dohovoriť. ,,Dneska za ňou zájdem, dobre?“ ,,Mohol by si.“ Úlohy sme mali porozdeľované, takže do hodinky sme mali uprataný kompletne celý dom. ,,Nepozrieme si nejaký film ? čo ty na to ?“ opýtal sa ma Jake kým som vyberala oprané veci z práčky. ,,Prečo nie ? Čo navrhuješ ?“ ,, Hmmmm, Nemo?“ ,,Nie si na Nema už priveľký ?“ zasmiala som sa. ,,Na rozprávky nie sme nikdy dosť veľký Sim. Poď toto vyvešiame a ideme nato.“ Za pár minút sme mali veci vyvešané na slnkom zaliatej záhrade a sadli sme si pred televízor. Jake stihol spraviť každému popcorn aby to bolo aspoň pre pocit také „kinové“. Tento film zbožňoujem. Je tam úžasne vyjadrená láska medzi otcom a synom, takže drobným slzám sa nikdy nevyhnem. Popoludnie s bratom sa mi páčilo. Nepamätám si, kedy naposledy sme boli spolu takto sami. ,,Kedy ideš za Ash?“ ,,Nedáš pokoj s touto témou, však?“ ,,Nie!“ uškrnula som sa. ,,Po filme!“

Keď sme dopozerali film, Jake sa šiel prichystať, pretože na moje potešenie išiel za Ashley. Ja som sa posadila za klavír a začala hrať Someone like you od Adele. Klavír milujem už od malička. Jediným tónom dokážem na vonok dostať všetky svoje pocity. V Amerike som s klavírom začala, no po príchode do Londýna som s ním akosi sekla. Mamka mi však na pätnáste narodeniny kúpila klavír, čím ma nesmierne potešila. Nikto ma na ňom hrať neučí, učím sa sama. Noty poznám už od krúžku čo som mala v USA takže viac – menej mi nerobí problém zahrať nijakú skladbu. Rada hrám každý hudobný štýl, no najviac blízke sú mi pomalé, romantické slaďáky, takže songy od Adele sú pre mňa ako stvorené. ,,Simone idem, môj návrat domov je nedohľadne, čau!“ prerušil moje hranie Jacob. ,,Fajn pozdravuj Ashley.“ usmiala som sa a Jake odišiel. Vybehla som hore po schodoch do izby skontrolovať, či nemám nejaký zmeškaný hovor. Niekde v kútiku duše som sa nádejala , že tam nájdem nejaký od Harryho. Moje nádeje však zhasli ako fakľa hneď potom, čo mi napadlo, že si včera večer nevypýtal moje číslo. Hodila som sa na posteľ a pocítila ako mi drobná slza steká po líci. Čo som si myslela ?  Že to jeho odprevadenie, alebo jeho horúci bozk na mojich perách niečo z jeho strany znamenalo? ,,Pre Boha dievča spamätaj sa, ten chalan je svetoznámi spevák a je obklopený miliónmi krajších dievčat ako si ty!“ hovoril mi neznámy hlas v hlave, no spôsobil mi rýchli návrat mojej starej dobrej priateľky, na ktorú som už pomaly zabúdala – depresie.  Do uší som si dala slúchatká a vžívala sa do textov One Direction. Boli skutočne dobrý, to musím uznať. Nerobila som nič. Len som ležala v posteli a hľadela na biely strop, ktorý by trebalo vymaľovať. Bola som tam len ja, moja mp3 a úžasné pesničky chalanov. Neviem ako, no do piatich minút som zalomila a zaspala.

Po hodinke spánku som sa zobudila na príšerný pocit hladu. Hodiny ukazovali pol piatej a vonku krásne svietilo letné, ešte stále horúce slnko.  Zišla som dole do kuchyne vziať si niečo pod zub, aby som zahnala hlad. Voľba padla na marhuľový jogurt a koláč. Po dojedení som sa učesala, zľahka prepudrovala a oči pretrela jemnou vrstvou špirály. Zo skrine som vytiahla rifľové kraťase, biele tielko a pohodlné zelenkasté žabky z Paríža. Do ruky som si vzala Twilight a pobrala sa na moje najobľúbenejšie miesto v Londýne.

------ z pohľadu Harryho

Z postele som vyšiel okolo jednej poobede, keď už chalani vegetili v obývačke pred telkou. ,,Dobré ráno.“ povedal som ešte rozospatým hlasom. ,,Ráno Harry ? Je jedna hodina poobede.“ zasmial sa Liam. Pocítil som, ako mi nepríjemne škvŕka v žalúdku. ,,Máme niečo na jedenie ?“ ,,V kuchyni, by mali byť palacinky. Pokiaľ  ich Niall ešte nezjedol.“ Louis si za túto vetu vyslúžil od Nialla jednu za ucho. Zo stola sa na mňa usmievali tri palacinky so šľahačkou a nutelou. ,,Aspoň niečo mi ten žrút nechal.“ pomyslel som si so smiechom. ,,Čo máš dnes na pláne Harry?“ žmurkol na mňa Louis. Mám pocit, že ten chalan ma raz dostane do hrobu. ,,Pôjdem von.“ ,,Ale, ale a ským?“ zasmial sa Zayn. ,,Sám potrebujem si utriediť myšlienky.“ Viac sme sa k tejto téme nevracali. Po dojedení som špinavý tanier vložil do umývačky a vybehol sa do izby prezliecť. Po desiatich minútach som si pred dverami obúval biele Converse tenisky a vyšiel do krásneho letného dňa. Moje kroky smerovali k jazierku neďaleko Green Parku.

Another world 5

                                                             

Ako omámená som zostala stáť pri bare hľadiac na odchádzajúceho Harry. Ashley pribehla ladným krokom ku mne a ťukla do môjho ramena. ,,Ako vidím, náš Harold rozhadzuje svoje siete.“ skonštatovala zo smiechom. Neodpovedala som, iba som sa prehrabla v kabelke a vytiahla z nej  peňaženku. ,,Koľko platím?“ spýtala som sa Ash roztraseným hlasom. ,,Nič, Liam zaplatil aj za teba.“ zostala som na ňu civieť ako teľa na nové vráta. Čo mám robiť ? Ako mu to splatím ? Strašne nerada som sa ocitala v takýchto bezradných situáciách. Hodinky nad barom ukazovali štvrť na dvanásť, tak som sa vydala na odchod. Objala som Ash a vyšla na londýnsku ulicu. Natiahla som si na seba svetrík čo som si vzala, pretože pofukoval príjemný letný vánok. ,,Sim?“ ozval sa v celku známi hlas za mnou. Zostala som stáť ako omámená a nechcela som veriť vlastným ušiam.  ,,Nešiel si s chalanmi domov?“ opýtala som sa Harryho s úsmevom. ,,Nie, potreboval som ťa ešte vidieť, môžem ťa odprevadiť  domov?“ široký úsmev mu spôsobil dokonalé jamky v lícach. ,,Samozrejme!“ Mala som pocit, že sa mi sníva. No nesnívalo. Harry si skutočne na mňa počkal, aby ma mohol odprevadiť domov. Celou cestou sme sa rozprávali. Prebrali sme všetky témy od rodiny, cez obľúbené filmy či skupiny. ,,Prečo si sa rozhodla práve pre medicínu?“ opýtal sa potichučky no tak, aby som to počula. Než som mu išla dať odpoveď, za ucho som si zastrčila pramienok vlasov, ktorý mi vytŕčal. Pritom sa mi ruka obtrela o tú jeho a celé telo sa mi zachvelo.  ,,Chcem pomáhať ľudom, deťom a tým ktorí pomoc  potrebujú. Zmýšľam takto už od malička, tak dúfam, že zo mňa niečo bude.“ zasmiala som sa. Harry ma objal okolo pliec a ja som mala pocit že sa vznášam. V bruchu ma šteklili krídelká miliónov motýľov a chcela som, aby tento večer nikdy neskončil. Pomalými krokmi sme sa blížili k môjmu domu a Harry ma stále držal okolo ramien. ,,Poznáš ten pocit, že niekoho poznáš len chvíľku, ale zdá sa ti, akoby si ho poznal celý život?“ nečakal na odpoveď, predstúpil predo mňa a zľahka sa perami dotkol tých mojich. Bol to krásny, nežný a jemný bozk na ktorý nezabudnem do konca svojho života. ,,Ten pocit zažívam pri tebe Simone.“ odtiahol sa a zahľadel mi do očí. ,,Sladké sny.“ Venoval mi žiarivý úsmev a odišiel. Vrátila som sa domov, kde som sa spokojne oprela o vchodové dvere, a vydýchla si. Veselým krokom som vyšla po schodoch a zatvorila sa v izbe. Harryho bozk ma ešte stále pálil na perách a pocit, ktorý som mala bol neopísateľne dokonalý. Ľahla som si do postele a šťastná zaspala.

-------- z pohľadu Harryho

Z úsmevom na tvári som sa vracal do domu, o ktorý sa delím z chalanmi. Hodinky na mojom mobile ukazovali jednu hodinu ráno, čo znamenalo, že sa nevyhnem výsluchu. Potichu som si odomkol dvere a vošiel do obývačky. Na čiernej koženej pohovke sedeli všetci štyria chalani a ich výraz v tvári nebol dva krát nadšený. ,,Mladý pán sa nám uráčil prísť domov, koľká pocta.“ irónia v Louisovom hlase bola jasne počuteľná. ,,Sorry zdržal som sa chalani!“ ,,Je jedna hodina po pol noci, kde si sa toľko flákal Harold ?“ Zayn zvýšil hlas, čo bolo u neho veľkým nezvykom.  ,,Bol som odprevadiť Simone, tú blondínku z klubu a trošku sme sa zakecali. A netvárte sa tak, nemám päť rokov!“ ,,Ako sa tvárime ?“ ozval na tento raz Niall, ktorý do seba tlačil jeden rezeň za druhým. Nikdy nepochopím ako môže ten chlapec stále len jesť. ,,Akoby som vám zjedol večeru, idem si ľahnúť!“ Nečakal  som čo mi povedia a išiel som do izby. Čo sa do mňa starajú ? Som dospelý, môžem si robiť čo sa mi zachce. Teda skoro dospelý. Ten perfektný pocit, ktorý som mal z dnešného večera, mi nepokazila ani tá banda, čo sedí dole v obývačke. Do teraz som v lásku na prvý pohľad neveril, ale urobil som chybu. Cítim, že Simone milujem a budem o ňu bojovať, až kým jej srdce neprestane byť. 

Another world 4

                                                         

Môj pohľad padol na krásneho vysokého, brčkavého chalana, ktorý stál pred dverami a s úsmevom na tvári hľadel na chalanov zo skupiny. Ako robot som sa otočila k Ashley, a z očí mi musela vyčítať, že ten chlapec ma zaujal a chcem o ňom vedieť čosi viac, ako len jeho meno. ,,To je Harry, piaty a posledný člen tej veselej bandy sediacej pri stole.“ Nepovedala som nič, len som sa usmiala. ,,Ashleyyy!“ zakričal Harry úžasným hlasom. ,,Rada ťa opäť vidím Harold, už som si myslela, že sa tu dnes neukážeš.“ Harry ju zľahka objal a vlepil bozk na pravé líce. Závidela som, prvý krát v živote som Ashley závidela. Bolo to tak milé, a tak strašne zlaté, že som sa automaticky musela pousmiať.  ,,Ehm...Mimochodom, toto je Simone, moja priateľka. Chalani sa s ňou už stihli zoznámiť.“ prehodila zvesela Ashley. ,,Ahoj, som Harold, ale pre teba Harry, len Harry!“ usmial sa. Pri pohľade do jeho zelených očí,  v ktorých som sa úplne stratila, som takmer prišla o rovnováhu a spadla na zem. Všetkým svätým ďakujem za to, že to nedopustili. Takýto trapas, by som nezniesla. ,,A-Ahoj!“ horko ťažko vyšlo zo mňa, a snažila som sa usmiať. Harry sa zvrtol na päte, a pomalým krokom kráčal ku svojim kamarátom. Jeho biele tričko s tmavo modrým sakom, béžovými nohavicami, a conversami na nohách, spolu dokonale ladili. Hneď sa ním cupitala Ashley aj zo zápisníčkom a perom.

-----------  z pohľadu Harryho

,,Dobrý večer vo spolok!“ zakričal som zvesela na celý klub, keď som zistil, že tam sedia len chalani a nejaká blondínka pri bare. ,,Tak tu si! už sme si mysleli, že ťa uniesla nejaká tvoja šialená fanúšička, to by som naozaj nerozdýchal.“ ozval sa Louis a ja som sa musel uškrnúť. Jeho žartíky, dokážem počúvať každý deň a nikdy ma neomrzia. Pohľadom som prešiel po chalanoch zo skupiny a zrak mi zastavil na osobe, ktorá stála za barom. ,, Ashleyyy!“ zvolal som naradostene a prišiel som k nej. ,,Rada ťa opäť vidím Harold, už som si myslela, že sa tu dnes neukážeš.“ Harold, zas len Harold. Nemám rád keď ma tak volajú, ale Ashley som to vždy dokázal odpustiť. Podišiel som bližšie, objal ju  a vlepil jej bozk na pravé líce. ,,Ehm...Mimochodom, toto je Simone, moja priateľka. Chalani sa s ňou už stihli zoznámiť.“ Ukázala na dievča sediace za barom.  ,,Ahoj, som Harold, ale pre teba Harry, len Harry!“ usmial som sa. Bola zlatá, tak prečo sa neusmiať ? No pri pohľade do jej modrých očí sa so mnou niečo udialo, nevedel som čo, ale bolo to zvláštne. Mal som pocit, že hľadím do očí nejakej princeznej z rozprávky, a nie obyčajnému londýnskemu dievčaťu. ,,A-Ahoj!“ vyjachtala zo seba nervóznym hlasom a jemne sa usmiala. Otočil som sa na päte a usadil sa k chalanom. ,,No nazdar stratený!“ ozval sa Niall, ktorý ako vždy niečo do seba tlačil. ,,Nerobte drahoty, nebol som preč až tak dlho!“ zasmial som sa. ,,Čo si dáš Harold ?“ ,,Kedy sa už naučíš že som Harry?“ hodil som na ňu vražedný pohľad. Neodpovedala, len mi vyplazila jazyk. Takže odpoveď bola celkom jasná. Nikdy. ,,Jedno mojjito, ďakujem!“ ,,Čo máte dneska všetci s tým mojjitom ?“ ,,Ako všetci ?“ Ashley  mykla hlavou smerom k baru, kde sedela Simone. Blondínka, bola otočená našim smerom, a hľadela na mňa. Pohľady sa nám na pár stotín sekundy stretli, no ona odvrátila pohľad a začala niečo ťukať to mobilu. Zlaté, pomyslel som si v duchu. Nevedel som prečo, a čo to je, no vedel som, že niečo ma k Simone ťahá. Bez rozmýšľania som vstal zo stoličky, a pobral som sa k nej.

------------- z pohľadu Simone

To sa mi sníva, alebo je to pravda ? Harry sa blížil ku mne s úsmevom na tvári. Pokoj Simone, pokoj! Hovorila som si v sebe, ale pokojná som nevedela byť. Prosila som Boha, Alaha, všetkých svätých a neviem koho ešte, aby som si nevyrobila žiaden trapas. ,,Môžem?“  žiarivým úsmevom ukázal na barovú stoličku vedľa mňa. Prikývla som. Harry sa pohodlne usadil, a Ashley pred neho postavila mojjito, ktoré si objednal. Obidvaja sme sa usmiali a mnou prebehol nepoznaný, no úžasný pocit. ,,Povedz mi niečo o sebe Sim!“ Sim, tak mi hovorili len členovia rodiny, alebo najbližší kamaráti, ale od Harryho mi to vôbec nevadilo a prišlo mi to také....také zlaté. Nevedela som čo presne chcel počuť, ale snažila som to neriešiť.  Tak som spustila. Povedala som mu všetko, aj to čo som možno nechcela. Od odchodu z Ameriky až po prijatie na výšku. Pri fáze, keď som rozprávala o otcovej smrti, ma v očiach nepríjemne štípali slzy, a jedna maličká slzička mi stiekla  po líci. Harry ma neprerušoval slovami, nežne mi zotrel slzu z tváre a počúval ma ďalej. Pozorne počúval od začiatku až do konca. ,, That' s all.“ ukončila som svoj asi desať minútový monológ. Bolo to zvláštne no pri Harrym som sa dokázala dokonale uvoľniť a dostať zo seba všetky pocity. ,,Si na rade!“ vyzvala som Harryho nech rozpráva a usmiala sa. ,,Keď som mal sedem naši sa rozviedli. Bolo to hrozné, nedokázal som si predstaviť, že už nebudem zdieľať jednu domácnosť s mojim otcom.  Po ich rozvode boli prvé dni strašné, do školy som chodil urevaný, a doma to nebolo o nič lepšie. Zmenilo sa to keď si moja matka našla Robina. Robin je môj nevlastný otec, no od začiatku bral mňa aj moju staršiu sestru Gemmu ako svojich vlastných. Vychodil som základku, nakoniec aj strednú, ďalej som chcel študovať právo alebo psychológiu. Už od malička som mal takéto ambície. No prekazil mi ich úspech v X Factore, kde ma dali do kopy s tamtými štyrmi bláznami, no som spokojný, sú mi ako bratia ktorých som nikdy nemal.“ Počúvala som Harryho so zatajeným dychom, nechcela som ho prerušiť. Len som ho potichučky počúvala tak, ako aj on mňa. Ani som si neuvedomila kedy prestal rozprávať, nemo sme na seba hľadeli, ticho, bez slov. Hľadela som mu do tých jeho zelených očí, a na koži mi pomaly ale isto naskakovali zimomriavky. To ticho, a pohľady samozrejme nemohli trvať  večne. ,,Harry zdvihni zadok odchádzame!“ skríkol  Liam, ktorý z vačku vyberal peňaženku. ,,Dnes platím, ale nezvykajte si na to!“ uškrnul sa. ,,Ja vás dobehnem.“ vyšlo z Harryho úst. ,, Ale švihaj, lebo si pre teba prídem.“ žmurkol na neho Lou. Prišlo mi to tak milé, že som sa automaticky musela zasmiať. ,,Rád som ťa spoznal Simone, pevne dúfam a verím, že sa ešte niekedy uvidíme.“ vykĺzlo z Harryho, doširoka sa usmial a jemne ma objal. Objatie som mu bez problémov opätovala a tvár som si zaborila do jeho hrude. Cítila som sa byť v úplnom bezpečí. ,,Dúfam aj ja Harry!“ šepla som a s veľkou nevôľou sme sa od seba odlepili. Venoval mi posledný úsmev a videla som ako sa jeho postava vzďaľuje. 

Another world 3

Neviem prečo, ale mala som pocit, že tých chalanov som už niekde videla. Na internete ? V televízii ? V časopisoch ? Moja hlava bola plná takýchto otázok, no odpovede neprichádzali žiadne. Keď sa chalani usadili za jeden päť členný stôl, Ashley s úsmevom dobehla ku mne. ,,Kto sú tí chalani ?“ opýtala som sa jej to priamo, bez zbytočných omáčok. ,,Ty to nevieš ?“ nesmierne prekvapených výrazom na mňa zazerala a mne to prišlo dosť nepríjemné. ,,Sú mi nejaký povedomí, ale nemôžem prísť nato, odkiaľ ich poznám.“ priznala som sa Ash. ,,To sú predsa chalani s One Direction ty trubiroh!“ zasmiala sa. Aháá jasné, tento názov mi bol viac ako povedomí. Počula som už o nich niečo, pretože baby z intráku sú nimi úplne pobláznené. Osobne som sa nimi nikdy nejako extra nezaoberala, ale myslím, že som urobila chybu, pretože boli fakt chutní. Viem maximálne to, že skupina vznikla v nejakej anglickej speváckej súťaži a že to dotiahli už veľmi ďaleko. Znova som sa obzrela po stole, za ktorým spokojne sedeli a o niečom debatili. Videla som tam pekného blondiačika, ktorý chrúmal čipsy a nejaké chrumky, chalana so zvláštnymi papučkami na nohách, a v bielom tričku s čiernymi pásikmi. Vedľa neho bol pohodlne usadený čiernovlasí chalan s nagélovanou ofinou a modrou bassebalovou mikinou. Ako posledné som si všimla chlapča sediace vedľa toho blondiačika v kockovanej košeli a mobilom v ruke. Niečo mi na nich však nesedelo. ,,Nie je tých chalanov len tak náhodou päť?“ opýtala som sa Ashley, ktorá s pokojným výrazom v tvári čapovala chalanom veľké pivo.  ,, Je, posledný z nich sa vraj niekde zdržal, ale za chvíľku by mal byť tu.“ ujasnila mi kamoška. ,,A je aj ten piaty tak strašne zlatý, ako sú tí zvyšní štyria?“ so smiechom som sa jej opýtala.  Ashley sa začala podivne uškŕňať. ,,Uvidíš sama, za chvíľku je tu.“ ,, Mimochodom odkiaľ ich tak dobre poznáš?“ nechápavo som sa jej opýtala. ,,Niall je môj bratranec!“ vypúlila som oči tak, že mi takmer vypadli z jamiek. ,, What ? Ktorý je Niall ?“ ,, Ten malý blonďavý!“ ujasnila mi, kým ja som ešte stále rozdýchavala to, že moja najlepšia priateľka má tak blízky príbuzenský vzťah z členom takejto v skutku známej skupiny. Už asi po desiaty krát som sa pozrela za stôl kde sedeli chalani, zahľadela som sa na toho blondiačika, ktorý pre zmenu do seba tlačil nejakú čokoládovú tyčinku. Istá podoba medzi ním a Ashley tam určite bola. Do teraz som bola v tom, že sú to čisto anglická skupina, ale ako sa zdá malý Niall je Ír. Musela som sa usmiať.  ,,Vstaň, zoznámim vás!“ zavelila Ash a už ma ťahala k nim. Civela som na ňu ako sa blázna. ,,Počkaj, počkaj, sakra no tak stoj!“ Ashley postála a zvrtla sa ku mne. ,,Čo je ?“ ,,Ja, ja hanbím sa!“ povedala som so sklonenou hlavou. Nevyhovárala som sa, bola to pravda. Už od malička patrím k tipu hanblivých ľudí. ,,Prestaň a poď ! Sami si vyžiadali, že ťa chcú spoznať, asi sa im zdáš byť sympatická, tak mi tu neskuvíňaj a kráčaj!“ Ashley ma nasilu ťahala k tým chalanom, a ja som nemala inú možnosť, ako sa s nimi zoznámiť. ,,Táák vážení toto je Simone, moja dlhoročná priateľka a dúfajme, že budúca pani doktorka!“ usmiala sa. Och Bože to je tak trápne. ,, Ahojte.“ pozdravila som sa jednoducho, pretože na viac som sa nezmohla. Chalani sa naraz postavili, akoby to mali celé naplánované, a zborovo sa mi odzdravili. Každý jeden sa mi predstavil – chalan v pásikavom tričku bol najstarší Louis Tomlison, ten tmavý v bassebalovej mikine sa predstavil ako Zayn Malik, a ako posledný Liam Payne, chalan v kockovej košeli. No a Nialla som už poznala z rečí Ashley.  ,, Som Niall Horan, bratranec tu prítomnej!“ predstavil sa blondiačik a modrým očkom hodil pohľad na Ash.  ,,Rada vás spoznávam chalani.“ usmiala som. Spolu a Ashley som sa vrátila späť k baru, a z očí som jej vyčítala, čo sa ma chce opýtať. ,,Sú zlatý!“ povedala som s úprimným smiechom. Vyzerali, že sú normálni, hoci sú slávni, no nepripadali mi byť namyslenií, skôr že sú taký pohoďáci. ,,Dobrý večer  vo spolok!“ ozval sa za mnou vznešený hlas. ,,Tak tu si! už sme si mysleli, že ťa uniesla nejaká tvoja šialená fanúšička, to by som naozaj nerozdýchal.“ ozval sa zo smiechom Louis. Automaticky som sa otočila na barovej stoličke, div, že som sa z nej nevykotila, pri pohľade nato, čo stálo pred dverami.

Another world 2

                                            

Bleskovo som sa postavila z postele, a už som stála pred mojou veľkou drevenou skriňou, polepenou fotkami z detstva, zo základky či strednej školy, ale aj zo súčasnosti.  Rozhodla som sa, že pôjdem do Rockwellu – klub v blízkosti Trafalgar Squer. Prečo práve sem ? odpoveď je jednoduchá. Pracuje tu moja dlhoročná priateľka Ashley. Je síce o tri roky staršia, ale rozumieme si priam dokonale. Poznáme sa už od môjho príchodu do Londýna, keďže navštevovala rovnakú strednú ako ja. Perfektne sme si sadli, a od vtedy sme taká nerozlučná dvojka. Navyše už rok je priateľkou môjho skvelého bráška, a tvoria spolu maximálne pekný pár. Ashley tam pracuje ako barmanka, keďže jej lenivosť jej nedovolila ísť na vysokú, tak zakotvila v tomto klube. Nesťažuje sa a to je hlavné.  Pred skriňou som stála takmer pätnásť minút, pretože som mala klasickú dievčenskú dilemu – čo si obliecť ? Po tom pomerne dlhom prestátom čase na jednom mieste som zo skrine schmatla bledomodré džínsové kraťase,  červené tielko, biely svetrík pre prípad nočnej zimy a na nohy som si obula obľúbené balerínky.  Na tvár som si naniesla jemný púder, a oči pretrela vrstvou špirály. Preferujem prirodzený výzor, nie ako niektoré holky, čo si na seba nanesú vrstvy make  upu či šminiek, a myslia si že im patrí celý svet. Cez rameno som si prehodila malú hnedovkastú kabelku, hodila do nej kľúče, peňaženku, pre prípad tablet, a vyrazila som z izby. Jake bol doma, to som si bola na sto percent istá, keďže z izby mu na plné pecky vyhrával Eminem. Klopať mu na dvere nemalo zmysel, vďaka hlasnej hudbe by to ťažko počul, tak som na drzovku vošla. Jake ležal na posteli a niečo ťukal do notebooku. Celý on, keď nie je v škole alebo s Ashley či s kamarátmi, je vo svojom internetovom svete, z ktorého ho človek len ťažko dokáže vyhnať. Pristúpila som k pustenej veži a mierne ju stíšila, aby sme vedeli medzi sebou komunikovať ako normálny ľudia. ,,Jake, idem von, okej ? do pol noci som doma.“ ,,Dobre Simone, ber si kľúče a dávaj si pozor pred dotieravými pubertiakmi!“ uškrnul sa. ,,Kam vlastne ideš?“ ,,Do Rockwellu. Ashley som už nevidela tri mesiace, musíme trošku pokecať, šak vieš, babské reči.“ na oplátku som sa uškrnula aj ja. ,,Pozdravuj ju, ahoj!“ ,, Jasné, bye!“ usmiala som sa a vyšla z izby. Ešte som ani nestihla zatvoriť dvere, už mu hudba vrieskala na celý dom. 

Keď som vyšla z domu na našu ulicu pocítila som príjemný pocit tepla. Bol začiatok leta, ktoré som tak veľmi zbožňovala. Na leto som si neplánovala nič, pretože priam nenávidím ten pocit, keď mi niečo nevyjde, tak som zvolila spontánnosť. Slnko už pomaly zapadalo, takže všetko bolo sfarbené do krásnej jemnej oranžovej farby. Bolo to tak krásne, a tak skutočné. Cesta do klubu trvala peši asi pól hodinku, tak som sa pobrala, nech som tam čo najskôr. Cestou som stretla kopec rôznych ľudí, no žiadne známe tváre. Mamičky s kočíkmi a svojimi malými usmievavými či plačúcimi ratolesťami, mladé zamilované páry, ktoré sa na seba vešali na každom piatom kroku, ale aj staré dámy či pánov, ktorý mali na vodítku svojho domáceho miláčika. Keď som sa konečne doterigala do klubu, počula som hlasný piskot. ,, Siiiiiiiiiiiim!“ dobehla ku mne Ashley a vystískala ma ako ešte nikdy. Klub nebol našťastie plný, bolo tam niekoľko bozkávajúcich sa mladých a niekoľko zronených alkoholikov, ktorý mali už na prvý pohľad dosť. ,,Ash, pusti ma, ledva dýcham!“ zasmiala som sa, a pustila ma. Páni, mám pocit, že dneska ma chce každý rozpučiť. Najprv Jake, teraz Ashley a to som ešte neskončila v objatí mojej matky. ,,Prepáč, ale čo ty tu ?“ opýtala sa ma s takým natešeným výrazom v tvári, aký som u nej dlho nevidela. ,,Dneska som prišla z intráku, doma som sa stihla už vyspať, pokecať s bráchom, a už som sa začala nudiť, tak som si povedala, že zájdem pozrieť priateľku. Rada ťa vidím!“ skonštatovala som. ,,Ashley Evansová, kde sa do pekla flákaš?“ zvreskol na Ashley jej rozzúrený šéf. ,,Už idem pán Carter, prepáčte len som sa zakecala s priateľkou!“ ,,Tak nech sa to viac neopakuje!“ rozkázal jej pán Carter. Usadila som sa na mäkkú, pohodlnú barovú stoličku, a sledovala som ako Ash obsluhuje nejakú mladú dievčinu. ,,Čo si dáš Simone ?“ ,,mojjito, díks!“  ,, A osemnásť máme mladá dáma?“ zasmiala sa Ashley. ,,Nemáme, Jakovi nič nehovor, jasné?“ ,,Jasné.“ Keby sa môj brat dozvie že som pila alkohol, tak by to nerozchodil. Mám síce tesne pred osemnástkou, ale pre neho som ešte stále malým ufňukaným dievčatkom, ktorému tečie mlieko po brade.  S Ashley sme sa začali rozprávať ako za starých čias, rozobrali sme takmer  všetky témy od mojej školy, chalanov, cez rodinu a všeličo možné. Takto sme debatili minimálne dve hodiny, ja som za ten čas stihla vypiť dve mojjitá . Ashley sa zrazu z prekvapeným výrazom zahľadala za mňa ku dverám, a s natešeným hlasom, na celý Rockwell zvrieskla ,, Chalanííííííííííííííííííííííí !“ a už jej nebolo. Z čudesným výrazom som sa otočila, na miesto ktoré ju tak uchvátilo, keď som zbadala, ako sa objíma so štvoricou celkom pekných chlapcov.

Another world 1

                                               

,,Ahojtéé, som doma“! zakričala som po návrate zo školy. Bol to zvláštny pocit byť opäť doma, opäť stáť v chodbe a hľadieť na šedé steny a plávajúcu podlahu pod nohami. Na internáte mi je skvele, ale predsa len, všade dobre, doma najlepšie. Po každom návrate zo školy som milovala cítiť tú vôňu nášho domova. ,,Sestričkááá!“ uviazla som v Jacobovom objatí, div, že ma nerozpučil. Jacob, alebo po mojom Jake, je starší brat, ktorého na tomto svete zbožňujem asi najviac. Je to taká veselá, bezstarostná kopa. ,,Konečne si doma!“ uvoľnil svoje objatie, a ja som sa konečne mohla z chuti nadýchnuť. ,,Tak rád ťa vidím!“ zoširoka sa usmial a zahľadel sa do mojich modrých očí. ,,Vieš že aj ja teba!“ usmiala som a jemne ho pobozkala na pravé líce. ,,Kde je mamka?“ ,,V Írsku. Išla tam z deckami na nejaký s poznávací výlet, alebo čo.“ Neprekvapilo ma že nie je doma, dokonca ani to, že nie je v Londýne. Jej práca animátorky jej to často nedovoľovala, ale s bratom sme si na jej neprítomnosť postupne zvykli. ,,Máme niečo na jedenie ?“ opýtala som sa Jaka, pretože sa ozval môj hladný žalúdok. ,,Na sporáku máš zapekané cestoviny, vedel som že prídeš, tak som ti chcel spraviť radosť. Dal som si na nich záležať, snáď ti budú chutiť. Idem ja hore do izby, dobrú chuť!“ ,,Ďakujem braček!“ Zapekané cestoviny. Najlepšie jedlo aké môže existovať, ten chalan vie, ako ma potešiť. Po dojedení som špinavý tanier položila do umývačky a vybehla som do izby. Za tri mesiace sa tu nezmenilo nič. Všetko tu bolo také, aké som to tu nechala keď som odchádzala na internát. Kufor som si vybalila, špinavé oblečenie nahádzala do práčky a to čisté som uložila sa kôpky do skrine. Premohla ma únava, takže som si pustila najnovšie CD od Rihanny a zaľahla do postele.  Neviem prečo , ale pesničky tej baby ma dokázali vždy priviesť na iné myšlienky. Po asi päť minútovom hľadení na môj biely strop sa mi podarilo zaspať. Sníval sa mi sen, sen ktorý bol taký neobyčajne zvláštny. Zobudila som sa na vôňu ktorá mi dráždila dýchacie orgány. Tú vôňu som poznala dokonale, pretože patrila mojim obľúbeným bielym ružiam. Po otvorení očí som zostala v nemom úžase. Okolo postele som mala nahádzané lupene bielych a červených ruží. Posadila som sa na posteľ, s nechápavým výrazom, no v tom som si uvedomila, že v izbe nie som sama. Vedľa mojej postele niekto sedel. Bol to chlapec, ale nebolo mu vidieť do tváre. V rukách stískal moju rodinnú fotku, ktorú mávam položenú na nočnom stolíku a pohmkával si pre mňa známu pesničku Always od Bon Joviho. Fotka bola z čias, keď som bola ešte šťastná. Keď bolo všetko tak dokonalé, ale hlavne keď ešte žil môj otec. Osoba sediaca vedľa mojej postele, položila fotku späť tam kam patrila. Pozrela sa na mňa, postavila sa, a odišla. Nemohla som vidieť ako sa tvári, či sa usmieva, či má v tvári smútok, alebo radosť. Znepokojovalo ma to viac ako bolo potrebné. Zostala som nemo sedieť na posteli a nechápala som, kto to bol a čo tu robil. Ľahla som si späť a zaspala.

Ostré slnko, ktoré cez žalúzie a dlhé červené závesy presvitalo do mojej izby ma zobudilo. Stíšila som zvuk na veži, a posadila  sa. Začala som premýšľať o tom zvláštnom sne. Vôbec som mu nerozumela. Lupene ruží okolo mňa, a neznámi chalan v mojej izbe. Čo to má všetko znamenať? Po chvíli som sa tým prestala zaoberať. Bol to sen. Obyčajný sen, ktorých bude ešte milión. Z písacieho stola som si vzala tablet, ktorý mi mamka kúpila na 17 narodeniny. Prihlásila som sa ako obvykle na twitter, a skontrolovala som, či ma náhodou nefollowla nejaká známa osobnosť. V hĺbke duši som sa až zasmiala nad mojou naivitou. Samozrejme nič.  Zaujal ma však jeden tweet, ktorý napísala Alex.  Alex, je mimochodom spolužiak zo strednej, nevideli sme sa už deväť mesiacov. Bolo to zvláštne, no chýbal mi. Mali sme spolu toľko toho spoločného, a bol mojim najlepším kamarátom. Naše cesty sa rozdelili po ukončení strednej, keď jeho prijali na právo do Birminghamu a mňa na medicínu do Manchestru. Prišlo mi to zvláštne – on bude riešiť vraždy ľudí, a ja budem ľudí zachraňovať. Pevne verím že toho chalana niekedy ešte stretnem, a pokecáme spolu tak, ako za starých stredoškolských čias. Sweet home. Finally with my love. Po prečítaní tohto tweetu som sa musela automaticky usmiať. Pri Alexovi šťastena čo sa týka dievčat nikdy nestála. Jeho vzťahy trvali maximálne dva týždne a bolo po všetkom. Ale ako sa zdá, konečne našiel svoju spriaznenú dušu, ktorú môže rozmaznávať. Ostatné ma na twitteri nezaujímalo, tak som sa odhlásila a tablet položila na nočný stolík. Vstala som z postele, a šla som si do kúpeľne trošku opláchnuť tvár. Pri pohľade do zrkadla ma takmer striaslo. Rozmazaná špirála, vlasy pripomínajúce vtáčie hniezdo na našej jabloni v záhrade, na tvári otlačené vzory z môjho vankúša. Jedným slovom katastrofa. Rozhodnutie padlo. Idem sa osprchovať. Po trištvrte hodinke som sa vrátila do izby okúpaná, voňavá a s vysušenými vlasmi. Hodinky nad izbovými dverami ukazovali pol siedmej, a v hlave sa mi zrodila otázka, čo mám teraz robiť ? Zabalená vo fialovej osuške som si sadla na posteľ a premýšľala. Doma rozhodne zostať nechcem, no v tom mi hlavou prebleskol skvelý nápad, ktorého som sa hneď chytila.

Another world

Simone Adamsová je 17 ročné dievča študujúce medicínu na manchesterskej univerzite. Možno si poviete, že dievča, ktoré to dotiahlo tak ďaleko, má šťastný a bezstarostný život. No zdanie občas klame. Život sa s ňou rozhodne počas jej krátkeho života nemaznal. Simone je pôvodom Američanka. Od svojho narodenia žila v Manhattane, no po smrti otca sa s matkou a o päť rokov starším bratom s veľkou nevôľou presťahovala do Londýna. Keď mala Simone 8, jej otec prehral nad najzákernejšou chorobou vôbec – rakovinou. Jej dokonalý život sa zo dňa na deň zmenil od základu. Zo stále usmiateho, veselého, bezstarostného dievčatka, sa stalo večne uplakané, zatrpknuté a smutné dieťa. Simone dovŕšila 10 rokov keď sa s mamou a bratom presťahovali do hlavného mesta Spojeného Kráľovstva – Londýna. Základné štúdium, ktoré mala začaté v Amerike, dokončila v Británii, kde sa dostala na strednú školu, ktorú pred rokom úspešne dokončila. Jej snom už od útleho detstva bolo stať sa úspešnou lekárkou. Vďaka obrovskej cieľavedomosti sa dostala na lekársku fakultu na západe Anglicka - v Manchestri.  Život  jej poskytol druhú šancu, byť znovu šťastnou. Do jej života vstúpil chalan ktorý jej zmenil celý život, chalan, ktorý urobil jej svet krajší a znesiteľnejší, chlapec, ktorý sa stal jej do teraz chýbajúcou polovičkou.