Another world 2

                                            

Bleskovo som sa postavila z postele, a už som stála pred mojou veľkou drevenou skriňou, polepenou fotkami z detstva, zo základky či strednej školy, ale aj zo súčasnosti.  Rozhodla som sa, že pôjdem do Rockwellu – klub v blízkosti Trafalgar Squer. Prečo práve sem ? odpoveď je jednoduchá. Pracuje tu moja dlhoročná priateľka Ashley. Je síce o tri roky staršia, ale rozumieme si priam dokonale. Poznáme sa už od môjho príchodu do Londýna, keďže navštevovala rovnakú strednú ako ja. Perfektne sme si sadli, a od vtedy sme taká nerozlučná dvojka. Navyše už rok je priateľkou môjho skvelého bráška, a tvoria spolu maximálne pekný pár. Ashley tam pracuje ako barmanka, keďže jej lenivosť jej nedovolila ísť na vysokú, tak zakotvila v tomto klube. Nesťažuje sa a to je hlavné.  Pred skriňou som stála takmer pätnásť minút, pretože som mala klasickú dievčenskú dilemu – čo si obliecť ? Po tom pomerne dlhom prestátom čase na jednom mieste som zo skrine schmatla bledomodré džínsové kraťase,  červené tielko, biely svetrík pre prípad nočnej zimy a na nohy som si obula obľúbené balerínky.  Na tvár som si naniesla jemný púder, a oči pretrela vrstvou špirály. Preferujem prirodzený výzor, nie ako niektoré holky, čo si na seba nanesú vrstvy make  upu či šminiek, a myslia si že im patrí celý svet. Cez rameno som si prehodila malú hnedovkastú kabelku, hodila do nej kľúče, peňaženku, pre prípad tablet, a vyrazila som z izby. Jake bol doma, to som si bola na sto percent istá, keďže z izby mu na plné pecky vyhrával Eminem. Klopať mu na dvere nemalo zmysel, vďaka hlasnej hudbe by to ťažko počul, tak som na drzovku vošla. Jake ležal na posteli a niečo ťukal do notebooku. Celý on, keď nie je v škole alebo s Ashley či s kamarátmi, je vo svojom internetovom svete, z ktorého ho človek len ťažko dokáže vyhnať. Pristúpila som k pustenej veži a mierne ju stíšila, aby sme vedeli medzi sebou komunikovať ako normálny ľudia. ,,Jake, idem von, okej ? do pol noci som doma.“ ,,Dobre Simone, ber si kľúče a dávaj si pozor pred dotieravými pubertiakmi!“ uškrnul sa. ,,Kam vlastne ideš?“ ,,Do Rockwellu. Ashley som už nevidela tri mesiace, musíme trošku pokecať, šak vieš, babské reči.“ na oplátku som sa uškrnula aj ja. ,,Pozdravuj ju, ahoj!“ ,, Jasné, bye!“ usmiala som sa a vyšla z izby. Ešte som ani nestihla zatvoriť dvere, už mu hudba vrieskala na celý dom. 

Keď som vyšla z domu na našu ulicu pocítila som príjemný pocit tepla. Bol začiatok leta, ktoré som tak veľmi zbožňovala. Na leto som si neplánovala nič, pretože priam nenávidím ten pocit, keď mi niečo nevyjde, tak som zvolila spontánnosť. Slnko už pomaly zapadalo, takže všetko bolo sfarbené do krásnej jemnej oranžovej farby. Bolo to tak krásne, a tak skutočné. Cesta do klubu trvala peši asi pól hodinku, tak som sa pobrala, nech som tam čo najskôr. Cestou som stretla kopec rôznych ľudí, no žiadne známe tváre. Mamičky s kočíkmi a svojimi malými usmievavými či plačúcimi ratolesťami, mladé zamilované páry, ktoré sa na seba vešali na každom piatom kroku, ale aj staré dámy či pánov, ktorý mali na vodítku svojho domáceho miláčika. Keď som sa konečne doterigala do klubu, počula som hlasný piskot. ,, Siiiiiiiiiiiim!“ dobehla ku mne Ashley a vystískala ma ako ešte nikdy. Klub nebol našťastie plný, bolo tam niekoľko bozkávajúcich sa mladých a niekoľko zronených alkoholikov, ktorý mali už na prvý pohľad dosť. ,,Ash, pusti ma, ledva dýcham!“ zasmiala som sa, a pustila ma. Páni, mám pocit, že dneska ma chce každý rozpučiť. Najprv Jake, teraz Ashley a to som ešte neskončila v objatí mojej matky. ,,Prepáč, ale čo ty tu ?“ opýtala sa ma s takým natešeným výrazom v tvári, aký som u nej dlho nevidela. ,,Dneska som prišla z intráku, doma som sa stihla už vyspať, pokecať s bráchom, a už som sa začala nudiť, tak som si povedala, že zájdem pozrieť priateľku. Rada ťa vidím!“ skonštatovala som. ,,Ashley Evansová, kde sa do pekla flákaš?“ zvreskol na Ashley jej rozzúrený šéf. ,,Už idem pán Carter, prepáčte len som sa zakecala s priateľkou!“ ,,Tak nech sa to viac neopakuje!“ rozkázal jej pán Carter. Usadila som sa na mäkkú, pohodlnú barovú stoličku, a sledovala som ako Ash obsluhuje nejakú mladú dievčinu. ,,Čo si dáš Simone ?“ ,,mojjito, díks!“  ,, A osemnásť máme mladá dáma?“ zasmiala sa Ashley. ,,Nemáme, Jakovi nič nehovor, jasné?“ ,,Jasné.“ Keby sa môj brat dozvie že som pila alkohol, tak by to nerozchodil. Mám síce tesne pred osemnástkou, ale pre neho som ešte stále malým ufňukaným dievčatkom, ktorému tečie mlieko po brade.  S Ashley sme sa začali rozprávať ako za starých čias, rozobrali sme takmer  všetky témy od mojej školy, chalanov, cez rodinu a všeličo možné. Takto sme debatili minimálne dve hodiny, ja som za ten čas stihla vypiť dve mojjitá . Ashley sa zrazu z prekvapeným výrazom zahľadala za mňa ku dverám, a s natešeným hlasom, na celý Rockwell zvrieskla ,, Chalanííííííííííííííííííííííí !“ a už jej nebolo. Z čudesným výrazom som sa otočila, na miesto ktoré ju tak uchvátilo, keď som zbadala, ako sa objíma so štvoricou celkom pekných chlapcov.