Diary III.

Čas uteká, leto pomalými krôčikmi tiež, a letným prázdninám o pár dní zazvoní umieračik. Aké ste mali prázdniny? Dúfam, že ste si ich užili na plno, podovolenkovali všade kde sa dalo a nesedeli len pred obrazovkou počítača.
Chcem vám oznámiť, že časť, tak skoro nebude. Aj ja si chcem užiť posledné dni prázdnin plnými dúškami najviac ako sa len dá a začínam od zajtra. Posledná opekačka na záhradke a v sobotu oslava môjho uja, z toho vyplýva, že aj keby som chcela písať, tak nie je kedy.
A v pondelok to príde..Znova prvý ročník. Koľko takých vás tu je? Alebo ešte máte čas ?! kľudne odpovedajte v komentároch.

Sledovali ste?! wohoooo :D :) .. konečne mali twitcam spoločne, nie zvlášť. Nachádzala som sa akurát v skúšobnej kabínke Nitrianskych Mlynov, keď mi Ang zavolala: ,,Harold robí twitcam, padaj na net." v tom momente akoby do mňa vošlo sto čertov. Nervy so mnou lomcovali jedna radosť, a otázku, prečo musia mať twitcam vždy keď nie som doma, som si pokladala temer každých päť minút. Nehorázne ma to štvalo, ale neni čudo. Keď mi dokonca potom volala, že spomenuli Slovensko, vybuchol vo mne pocit šťastia. A keď som si to doma pozrela, pretáčala som to stále dokola. Nemohla som uveriť, že Harryho ,,Hi Slovakia" bolo skutočné. Vedia o nás dievčence. Vedia dokonca aj to, že tu majú fanúšičky. KONEČNE !! konečne sa necítim ako v Narnii (dobre, cítim ale nie tak ako pred tým). 

Pre dnešok, je to všetko:) .. ak sem už náhodou nič nepridám do pondelka, chcem vám popriať veľa šťastia a úspechov v novom školskom roku. Nech sa darí, každej jednej z vás !!

Vaša *Niky* 

Someone Like Me 19

-Načo myslíš?- opýtal sa potichúčky, akoby nechcel prerušiť to vzácne ticho, ktoré si medzi sebou za ten čas, čo ležali v Niallovej posteli vytvorili. Za oknom už bola čierna tma, v izbe to nebolo nijak inak. Cez nestiahnuté žalúzie, si do miestnosti tvorilo úzku cestičku mesačné svetlo, ktoré svietilo rovno na Niallovu policu s tými najvzácnejšími fotkami. Ak sa pýtate, či tam bola aj tá s chalanmi, tak odpoveď je kladná.Bola tam. Presne uprostred obklopená ostatnými. Angie však zaujala jedna na samom kraji, na ktorú mesiac svietil najintenzívnejšie. Akoby jej sám niekto z nebies dával najavo, že ju musí vidieť. Že sa o nej musí dozvedieť niečo viac. Zaujímala ju tak, ako doposiaľ žiadna iná.
-Kto je to dievča?- odpovedala mu opatrne. Striedavo sledovala jeho krásnu tvár, ktorú mala tak blizúčko, že aj napriek dokonalej tme videla a cítila každý jeden jeho pór, a lesk jeho očí, a striedavo fotku. Pichalo ju pri srdci keď na ňu hľadela. Žiarlivosť ju bodala ako dýka, všade kde mohla. Do každej jednej bunky.
-To je Holly.- jeho smutný hlas, ju donútil, pohladiť ho po mäkkom líci.
-Mal by som tú fotku niekam odložiť.- povedal tento raz o niečo vážnejšie, vstal a jeho kroky smerovali k poličke. Vzal fotku do dlaní, a dlho na ňu hľadel. Je to už dávno, no mal čo robiť aby zradné slzy udržal v slzných kanálikoch. Minulosť ho prenasledovala, aj napriek času, ktorý od tej doby ubehol. Dva roky, akoby neboli dva roky, ale sotva dva mesiace. Angie neskutočne ľúbil, no toto dievča, táto krásna blondínka, ktorej na fotografii tisne svoje pery k jej, v ňom zanechala toľko spomienok, že by o nich dokázal hovoriť hodiny. Vlastne nedokázal. Hlas by ho zradil, a pokračovať mu nedovolil. Angie si vzala fotku z rúk a uprene na ňu hľadela. Musela uznať, že tá dievčina je krásna a pri Niallovom boku ešte krajšia.
-Nemusíš to robiť kvôli mne zlato.- presviedčala ho, no neúspešne. Vzal si ju späť, a vložil ju do skrine pod svoje oblečenie, ktoré nosieval zriedkavo. Väčšinou to boli veci, z ktorých už vyrástol, no bolo mu ich ľúto vyhodiť.
-Musím, už je to dávno.- vrátil sa k nej, a silno jej stisol ruku. Div, že jej nepopraskali jemné kostičky pod vrstvou kože. Nehľadel na ňu, ale niekam pred seba. Hľadel na oblohu, ktorá sa črtala medzi žalúziami. V túto noc o hviezdy núdza nebola. Bolo ich plné nebo. Boli rozsypané na každom kúsočku oblohy, dokonca robili strážnikov aj mesiacu. Bolo by krásne ležať v záhrade na tráve, sledovať a hľadať súhvezdia. Vidieť padať hviezdu, a niečo si rýchlo želať.
Angie už želania nemala. Žiadne. Jediným želaním bolo nájsť človeka, ktorému sa môže otvoriť. Podeliť sa o tajomstvá a ťažkosti, ktoré by ju ťažili na srdci. Človeka, ktorému môže dôverovať a nebáť sa zrady. Ku ktorému môže dobehnúť aj v neskorých nočných hodinách v teplákoch, strapatá s rozmazanou špirálou na tvári, a on by jej aj tak opakoval aká je krásna.
A keď ho konečne našla, zistila, že nič viac nepotrebuje. Iba milovať a byť milovaná.
-Nezoberieš ma domov? Už je neskoro.- keď sa pozrela na hodinky na mobile, ukazovali pol dvanástej. Pri Niallovi, čas letel úžasne rýchlo.
-Nezostaneš tu na noc?- pohladil ju po stehne, a jej krk zasypával desiatkami drobných božtekov. Jej ruky tiež nezostali na ocot. Jedna mu prehrabávala neposlušne strapaté vlasy, a druhá ho hladkala na nahej pokožke pod lemom trička.
-Musím si dať sprchu, a nemám tu pyžamo.- šepla.
-Vodu máme, a s tým pyžamom ... niečo vymyslíme. Len tu zostaň.-
-Dobre, ale som hladná.- zasmiala sa a odtiahla sa od neho. Iskričky v jeho očiach boli čoraz silnejšie, a jeho žalúdok čoraz prázdnejší. Spoločne sa tichými myšacími krokmi pobrali do kuchyne, kde prehrabali snáď celú chladničku kým si niečo vybrali. Nakoniec spoločnými silami dojedli jednu z pízz, ktoré poobede objednal Liam. V tomto momente boli obaja vďační Nicole a Harrymu, že neboli hladní. S plnými bruškami sa vrátili späť do izby, kde sa zvalili na postel a zopár minút obetovali na odfúknutie si.
-Môžem sa ísť osprchovať?- Sprchu potrebovala ako soľ, minimálne dva krát denne aby sa cítila čisto a sviežo.
-Počkaj.- vstal, a otvoril obrovskú skriňu, v ktorej bolo dôkladne poukladané Niallove oblečenie, ktoré nosil najčastejšie. Od tričiek, cez rifle až po šiltovky. Na samom spodku jej očiam neuniklo ,,zopár" párov botasiek. Bolo ich tam toľko, že len tíško závidela.
-Páči, bude ti to veľké ale aspoň niečo. Predpokladám, že nahá by si pri mne spať nechcela.- šibalsky sa usmial a podával jej modré tričko a tenulinké teplákové kraťase na gumičku.
-ďakujem.- vďačne sa usmiala, prešla pár krokov a otvorila dvere na kúpeľni.
-A Angie?-
-Uteráky sú v skrinke pri vani v poličke ... neviem ktorej veď uvidíš.- zasmial sa, a ona za sebou zatvorila dvere. Stále však cítila na sebe jeho pohľad.
Mal pravdu, uteráky našla v tretej poličke z dola a jeden -červeno biely odtiaľ vytiahla. Zvliekla zo seba šaty, a po chvíľke si užívala ako jej horúca voda tečie po pokožke. Bola nútená sa umyť Niallovým sprchovým gélom a šampónom, pretože nič iné nenašla. Neprekážalo jej to. Voňal prekrásne a dokonale z neho cítila Nialla.
Niallove oblečenie na jej útlej postave viselo ako záclona na okne, a tričko ktoré malo byť po pás, ona mala až po kolená.
Cítila sa zvláštne. Hanblivo. Skľúčene. Vyjsť pred svojho priateľa v jeho veciach, mokrých vlasoch a odmaľovaná, jej prišlo čudné. Bola absolútne prirodzená a jej oči nezdobila ani štipka špirály. Postávala pri dverách kúpeľne, sťažka dýchala, prenasledoval ju strach. Keď sa nakoniec odhodlala, našla ho ležať na posteli ťukajúc niečo do mobilu.
-Hotovo? Môžem ísť?- prikývla a jej zraku neušiel Niallerov pohľad. Plný niečoho ... nedalo sa určiť čoho. Svoje oblečenie prehodila cez stoličku, mokrým uterákom prikryla radiátor, a zvalila sa na Niallovu posteľ, a  nohy si zakryla kúskom paplóna. Tak dávno už nespala vedľa niekoho. Tobôž nie vedľa muža. Z kúpeľne počula tečúcu vodu a Niallove pospevovanie si.
Viečka jej začali oťažievať, a únava na ňu sadala ako včely na kvety. Nechcela zaspať, no obávala sa, že dlho pri vedomí neostane.
Aj sa tak stalo. Z driemot ju prebudil až niečí dotyk na bruchu. Niečí ... Niallov samozrejme. Skláňal sa nad ňou iba v károvaných pyžamových nohaviciach, bez trička. Sledoval jej anjelsku tvár. Chcel sa jej dotýkať, no zároveň ju nezobudiť. Bola tak nádherná keď spala.
-Prepáč, nechcel som....- ospravedlňoval sa keď uvidel, ako otvára oči. Uprene na neho hľadeli, a jej ruka sa obdierala o Niallov nahý bok. Všetko v nej vrelo. Krv prúdila rýchlejšie, srdce ešte viac. Perami sa dotýkala tých jeho, jazykmi zvádzali boj na život a na smrť. Dotýkal sa jej tela s takou intenzitou a chtíčom, ako ona jeho. Cítila každý jeho napätý sval, tak ako on jej husiu pod svojimi dlaňami. Dotýkal sa jej všade, obdarúval ju sladkými bozkami, a na krku ju jemne hrýzol a sal jej pokožku.
Angie rukami prechádzala po jeho chrbte, v na ktorom zanechávala čiary s nádychom červenej farby. Dýchali ťažko, a ich dych bolo počuť v celej izbe.
V tú noc k milovaniu neprišlo. Angie mu zaspala v náručí tak, ako o tom od malička snívala. V náručí niekoho, pod kým si predstavuje budúcnosť.

Someone Like Me 18

Dlho som rozmýšľala, či časť napíšem. Pol dňa som mala otvorený ,,list" kde to píšem, no prvé slová, som pridala oveľa neskôr. 
Skôr som písať nevedela. Proste sa to nedalo. Prečo?.. čítate niekto Angiene poviedky na tomto blogu?.. ak nie, ODPORÚČAM. Dnes pridala 72hý diel VBSS, vďaka ktorému som sa zadúšala plačom. Doslova. Zvierala som vankúše a paplón, zakrývala si ústa, aby som ako tak zastavila príval nových a nových valiacich sa vzlykov. Skutočne nemám poňatia, kedy som plakala takto naposledy. Cítila som sa tak hnusne, bolelo ma všetko vo vnútri, akoby to nebol iba vymyslený príbeh, ale skutočnosť. Uvedomila som si, že si neviem predstaviť, čo by som robila v prípade keby to skutočnosť je. Pri tej predstave ma zasiahol ďalší príval sĺz, ktoré mi zaliali tvár. Ďalšia akási bolesť a zároveň strach.
Nebudem vám písať o čo šlo, tie ktoré majú záujem, prečítajte si poviedku!:)

Boli časy, kedy sa cítila zlomená. Boli časy, kedy sa cítila byť úplne na dne. Boli časy, kedy cítila, že nežije, iba prežíva. A boli časy, kedy sa cítila byť šťastná. Šťastná a voľná ako vták, letiaci medzi oblakmi a malými obláčikmi obklopenými sýto modrou farbou. Presne takou, akou boli jeho oči.
Cítila sa tak dobre a príjemne, že ju to desilo, pretože je paradoxom, že keď je človek šťastný, niečo sa pokazí. Stane sa niečo zlé, načo nie je nik pripravený.
Niall jej držal koleno, ktoré sa netriaslo. Netriaslo sa ani jej telo, dokonca ho nezalievalo nepríjemný studený pot, ako pred tým. Keď sa zoznámila s chlapcami, odfúkla si. Ťarcha opadla, zlé myšlienky a strach odplávali. Bola medzi nimi iba zopár minút, a už mala pocit, že medzi nich patrí. Medzi piatich bláznov, ktorým nemizol úsmev z tváre, ani keď Louis bežal do kuchyne po vodu a vykotil sa uprostred cesty.
Blázon!
-Nejdeš si zapáliť?- s hromadného smiechu, ktoré vznikalo vďaka Niallerovím vtipom sa ozval Zayn a na malú chvíľku opustil svoju priateľku. Perrie, krásna blondínka, akú človek nevidí každý deň. Bola ako stvorená pre Zayna, dopĺňali sa, a škriepili ako starý manželský pár. Okrem nej tu bola prekrásna Danielle, ktorá telom aj dušou patrila k oteckovi Liamovi. A nakoniec .... Eleanor. Áno, tá Eleanor, ktorú Angie pozná už nejaký ten piatok. Neprekvapilo ju, že ju tu vidí, dokonca po Louisovom boku. S úsmevom si uvedomila, že ju už nemôže nič prekvapiť.
Vstala, vytrhla sa z Niallovho objatia, a ako poslušný psík kráčala za tmavým fešákom, ktorý už v ruke nervózne zvieral červené Marlborky.
Zaviedol ju až na terasu, z ktorej mala úžasný výhľad na záhradu. Tú, po ktorej sa túžila prejsť bosými nohami, a užívať si pocit, kedy sa jej nohy jemne zabárajú do vlhkého trávnika.

-Ako si vedel, že fajčím?- opýtala sa opatrne, zatiaľ čo vyťahovala jednu z pár cigariet v krabičke. Posadila sa na hojdačku, spolu so Zaynom. Slniečko príjemne svietilo a hrialo na ich odhalené ruky. Cítila sa úžasne.
-Videl som ťa v klube, keď ťa Niall uniesol.- potiahol si, a vyfúkol obláčik šedastého dymu, ktorý okamžite zanikol vo vzduchu, ktorý dýchali.
-Uniesol?- zasmiala sa a  premýšľala, či to tak skutočne vyzeralo. Veď sa ani nevzpierala. Či?
-Vyzeralo to tak?-
-Vyzeralo to tak, že si šťastná, že ťa unáša.- zasmial sa na oplátku on, a kým jej význam týchto slov došiel, smiali sa už obaja na plné hrdlo. S týmto chalanom si budem rozumieť.- pomyslela si v duchu, no nahlas sa to neodvážila povedať. Bolo jej s ním dobre, hoci boli spolu len malú chvíľku. Mala pocit,že našla priateľa a spoločníka na ničenie si pľúc nikotínom.
Keď sa už zberali na odchod, špak z cigarety poriadne zahasili v popolníku, ktorý bol vďaka Zaynovmu častému fajčeniu plný temer po samý okraj, zastavil ju. Na jazyku ho už dlho šteklila dôležitá otázka. Bolo len otázkou času, kedy sa rozhodne vypustiť ju z úst.
-Ty, Angie?- stlačila kľučku na dverách, no v zápätí ju pustila a otočila sa za hlasom, ktorý volal jej meno. Chvíľu sa ošíval, kým sa rozhodol ako sformulovať otázku tak, aby ju ničím neurazila.
-Záleží mi na Niallovi, a chcel by som vedieť ...- nestihol dokončiť vypovedanú myšlienku, pretože mu rázne skočila do reči: -Áno Zayn, ľúbim ho a myslím to s ním vážne.- nebola si istá, či chce vedieť práve toto, no akosi to tušila. Zistila, že správne, keďže Zaynovu tvár zaliala spokojnosť.

Keď sa vrátila do obývačky, a sadla si k Niallovi, všimla si, že je ich tu pomenej ako na začiatku. Bol tu vlastne iba Niall, Nicole a Harry, ktorý jej kamarátku objímal okolo pása a niečo jej šepkal do ucha. Očividne niečo príjemné, keďže sa chichúňala a rukou mu prechádzala po stehne až do tesnej blízkosti jeho...veď viete. Angie sa z toho skrúcal žalúdok. Zayna si nevšimla. Všimla si akurát tak to, že ich cesta sa rozdelila v polovičke. Kam išiel, to netušila.
-Kde sú ostatní?- opýtala sa Nialla pomedzi bozky, ktorými ju obdarúval.
-Išli niekam von, nechcela si ísť s nimi?-
-Chcem byť hlavne s tebou.- chytila jeho tvár pevne do dlaní, a vtisla mu bozk taký silný, že japonské zemetrasenie sa mohlo s hanbou schovať.
-Spravím pukance a pozrieme si film?- pýtal sa.
-Ale hore.- chcela s ním byť sama, a v blízkosti tej kučeravej bytosti, ktorej nedôverovala na necítila najlepšie. Mala chuť skočiť do toho jeho sladkého úsmevu, vyraziť mu všetky žiarivo biele zuby, a nakoniec vytrhať vo veľkých chuchvalcoch kučery, ktoré si neustále upravoval. Necítila s k nemu nenávisť, pretože jej nedal žiadny dôvod na ňu. Cítila však odpor.
Kým Niall v kuchyni robil chutné pukance, ona ho mlčky sledovala, tak ako keď tu bola po prvý raz.
-Čo si pozrieme?-objala ho okolo pása, a aj napriek tričku ktoré mal cítila zimomriavky na jeho koži. Páčilo sa jej to, nehorázne ju to vzrušovalo, a cítila teplo, ktoré ju pri pomyslení na Nialla v podobe vášnivého ,,milenca" zalialo.
-Nechám to na teba.- pukance nasypal do dvoch misiek rovnakej veľkosti, a hneď nato si razili cestu do jeho izby. Cestou rozmýšľala, no nevedela prísť na nič. Nevedela,čo má rád, ani čo ho baví. Uvedomila si,že  vie o ňom strašne málo. Jeho rodina, obľúbená farba či prvá láska, tieto veci boli pre ňu záhadou. Chcela sa dozvedieť o ňom čo najviac a dnes mala príležitosť.

Thank You ...

Po 100000000-krát, vám chcem povedať: ĎAKUJEM !! Už je to otrepané ja viem, ale nemôžem si pomôcť, keď je to tak úžasný pocit. ĎAKUJEM, že navštevujete tento blog a máte so mnou strpenie keď nepridám dlhšie časť, ĎAKUJEM za každý jeden komentár, a aj keď je ich pomenej, som za ne nesmierne vďačná, ĎAKUJEM, že mi spôsobujete úsmev na tvári dievčatá. Teší ma to, neskutočne.

  Túto fotečku, som našla kolovať na Facebooku, a zapáčilo sa mi. Ja do toho rozhodne pôjdem, a čo vy?!

Someone Like Me 17

Dostala som otázočku, od jednej nemenovanej osôbky, či bližšie zobrazím v poviedke vzťah Niky a Harryho. Dlho som nad tým premýšľala, a rozhodla som sa, že áno. Viem, že jednu poviedku s Hazzom som už písala (TU !!), ale neľakajte sa. Táto bude výhradne o Angie a Niallerovi, a meniť to určite nechcem. Budem písať zopár častí, ktoré budú najmä o Niky s Harrym, ale veľa ich určite nebude. Tu máte jednu z nich, dievčatá !:) 

                                  neviem sa vyjadriť inak, ako dvoma neobyčajne obyčajnými                    slovami: MILUJEM ICH !!

-Čau Nicole.- dvere na obrovskej starej knižnici sa rozleteli, a nepríjemne zapišťali. Bola to Debby, Nikina kolegyňa a priateľka. Do knižnice sa vrútila ako veľká voda, tsunami, ktoré zo sebou berie živé aj neživé. Jednoducho všetko, čo mu príde do cesty.
Koženú kabelku naštvane hodila na stôl pri Niky, čím konečne získala jej pozornosť. Posadila na na stoličku, a hlavu utrápene zvesila do dlaní.
-Debb, čo je?- Nicole sa vystrašila. Priateľsky kamarátku pohladila po pleci, no tá sa zháčila.
-Podviedol ma  ten, ....- nevypľula to škaredé slovo, čo mala na jazyku. Nicole nechcela veriť, tomu čo práve počula. Žeby Ian, what ?!
-Hej, hej, hej, ešte raz a pomaly.- sadla si tak,  aby jej bola tvárou v tvár. Obe sedeli na starých vŕzgajúcich stoličkách, ktoré by trebalo vymeniť za nové, pohodlnejšie. Nie len stoličky. Okenné rámy, boli posiate plesňou, rovnako ako kúty stien. Kde-tu sa mihlo pavučinové sito, ktoré si utkali nezbední pavúci. Majiteľ tohto tu, mohol jasať od radosti, že mu sem chodí tak hojný počet zákazníkov. Je to však jediná knižnica, v ktorej nájdete všetko. Do bodky. Od Jane Austenovej cez dramatika Shakespeara, až po Jonathana Swifta.Staré knihy, nové, dokonca aj tie, ktoré boli vydané pár storočí dozadu. Proste všetko, čo vám zíde na um.
-Vraciam sa domov z potravín, a čo nevidím ?! Ten bastard vychádzal z domu v sprievode nejakej nadutej, prsnatej blondíny.- kričala, nadávala a slinami pokropovala všetko na vôkol. Bolo jej to srdečne jedno.
-Nemohla to byť známa?-
-Ježiši Kriste Nicole, Ian také známe nemá, tým som si istá. Je to jeden obyčajný hajzeľ, prašivý potkan.- slzy jej tiekli dolu prúdom, a nechávali škaredé mokré škvrny na jej dokonale bielej tunike.
-Ty si myslíš, že on si privedie milenku do vášho spoločného bytu, kým ty nakupuješ v potravinách raňajky? Rozmýšľaš?!- Debyy sa nad tým zamyslela a viac sa k tomu nevracala. Nechcela kaziť deň Niky, a sama ho mala pokazený už dosť. Ale čo ak je to ozaj len známa?!! Hlúposť ...

-Ty čo nové?- opýtala sa tichým hlasom, po chvíľke, keď sa trochu ukľudnila. Spoločne čakali na prvého dnešného zákazníka, ktorý nie a nie prísť.
-Videla si dnešné noviny?-
-Nie, prečo?-Niky začala z tašky, ktorú mala so sebou vyťahovať bulvár, ktorý vychádza každé ráno. Nenávidela ho, o to viac keď  tam uvidela samú seba.

Harry Edward Styles, predviedol svoj nový kúsok,  pri veži na Trafalgárskom námestí pred pár dňami. + priložená fotografia, značiaca dôkaz. Žeby tento úspešný mladý záletník z One Direction, idol miliónov dievčat, konečne našiel tú pravú? alebo je to len ďalšia z jeho radovánok, ktoré sa skončia po pár dňoch? Ako sa hovorí naši drahí čitatelia, je to vo hviezdach. 

Debby čítala a čítala, občas sa pomrvila, alebo pokrútila hlavou.
-Myslíš, že sa zmení?- tajuplne sa opýtala, kým Niky pretrieďovala knihy v regáli s románmi. Bolo ich tam neúrekom, a ak ich chcela uložiť kým jej neskončí pracovná doba, nesmela sa zaoberať ničím iným.
-Verím v to, zlato.-

O šiestej ju vyzdvihol pred knižnicou. Postával opretý o dvere na strane šoféra, a pozoroval ju zvodným pohľadom. Takým, aký vie vykúzliť jedine Harry.
-Zavezieš ma ešte domov?- vlepila mu horúci bozk na pery. Očakával ho, ako ináč.
-Načo, prosím ťa?- vystrašene sa opýtal, keďže toto nepredpokladal. Vedel, že Niall s Angie - ktorú zatiaľ nepoznal, budú už v hlavnom stane. Nevadí, počkajú si.
-Potrebujem si prezliecť tričko.- zaštvitorila, no to už nastupovali obaja do auta.

Zatiaľ čo jednou rukou odomykal dvere od domu, tou druhou objímal Nicole okolo pásu a venoval sa jej roztúženým perám. Ľúbil ju, a vedel, že to nie sú iba kaleráby, ktoré jej dennodenne tlačí do hlavy. Bola obyčajná a zároveň tak neobyčajná, že ho to rajcovalo. Poriadne. Niky sa stala prvým dievčaťom vôbec, pre ktorú je ochotný zmeniť sa aj napriek tetovaniu čo má naveky vryté do zápästia na ľavej ruke. Ona mu zato stojí.
Keď odomkol dvere, okamžite sa od seba odlepili. Okolo nôh sa mu začal obtierať jeho malý-veľký kocúrik Dusty, ktorého si priviezol z Holmes Chapel, pokiaľ im opäť nezačne koncertná šnúra. S týmto čiernobielym domácim miláčikom vyrástol, a odkedy žije mimo rodiny veľa si s ním neužil.
-Konečne, už sme si mysleli, že neprídete.- ozval sa z obývačky prísny Liamov hlas. On vie byť prísny? Prinútilo ho to odtrhnúť pohľad od Dustyho a začať sa venovať ostatným. Boli tu všetci. Na veľkej sedačke sedel celý jeho život. Chalani s priateľkami - Danny, Eleanor a Perrie, dokonca aj Nialler s Angie, ktorá ho prebodávala pohľadom.

Someone Like Me 16

Spánok mala bezsenný, absolútne ničím nerušený. Taký ako už dávno nie. Neotravovali ju pri uchu bzučiace komáre, dokonca ani hluk z ulice.
Ráno sa zobudila so skvelým pocitom na duši, s úsmevom na tvári, a krásne červená na líčkach. Nezabudla sa uštipnúť do pokožky na ruke, aby sa uistila, či to čo sa stalo včera večer nebol iba sen.
Nebol. Pokožka ju zabolela a následne sčervenela. Dopriala si poriadny štípanec.
Uvarila si svoju dávku rannej kávy, s ktorou sa šla slniť na balkón. Pri pohľade na krásne raňajšie počasie, by si nikto nebol pomyslel, že v noci tadeto preletela taká zima až strach. Sadla si na staré, no pohodlné kreslo pri zábradlí a zapálila si. Na maličkom balkóniku sa jej najviac páčil vôľný priestor medzi zábradlím. Neohraničoval ho žiadny múrik, ani nič podobné. S úsmevom sledovala ľudí a nešťastníkov, ktorý sa náhlia do práce, zastavujú si taxíky či autobusy, pretože musia pracovať aj v sobotu. Nicole bola jednou z nich. Musela vstať skoro o pol ôsmej, aby na deviatu bola v práci. Tým jej pomalým tempom to stihla len tak-tak.
Dopíjala posledný dúšok horkastej tekutiny, ktorá ju naladila do nového dňa, keď z útrob domu počula pípanie mobilu.
S malou dušičkou, že to bude ON, sa poň rozbehla, div, že o nič nezakopla. To by sa na ňu perfektne hodilo. Roh postele, či skrine, bol jej najväčší nepriateľ v byte.Spolu s mobilom sa hodila do ešte neustlaných, príjemne studených perín a rozbalila si šialene blikajúcu správu.
Good morning sweetheart x) Ako si sa vyspala? Dúfam, že lepšie ako ja xD ... Ľúbim ťa, Nialler xx. 
Usmievala sa ako blázon. Ako pubertiačka, ktorej vtrhne do domu jej prvý chlapec vôbec, len preto, že ju túži pobozkať.
Srdce jej bilo divoko, šialene. Cítila ho až v členkoch.
Mobil si pritisla k búšiacemu srdcu, a vdychovala vzduch, ktorý sa jej zdal byť zrazu taký svieži a čistý. Cítila sa ako blázon. Ale šťastný blázon.
Good morning. Spánok som mala úžasný, čo rušilo ten tvoj? Angie.
Odpísala a čakala. Dočkala sa. Mobil jej tentoraz začal vyzváňať, vibrovať v ruke ako besný a na maličkej obrazovke svietilo blondiačikovo meno.
-Hi.- zodvihla. Úsmev jej z tváre nezmizol. Rukami objímala,priam zvierala perinu aby sa nerozkričala na celé kolo od toľkej radosti a spokojnosti.
-Ahoj, dúfam, že som ťa nezobudil.-strachoval sa.
-Som hore už dlhšie, takže nie. Odpovieš mi už na otázku?-
-Akú máš konkrétne na mysli?-
-Položila som ti iba jednu, Niall.-pripomenula mu so smiechom.
-Tak mi ju polož ešte raz.- hral to na hlúpučkého, a jej sa to páčilo. Pomaly sa presunula do kuchyne, kde si začala pripravovať obed. Hodinky nad chladničkou ukazovali pol dvanástej, čo bol najvyšší čas na prípravu.
-Čo rušilo tvoj spánok?-
-Fakt, že nie si pri mne, a chalani, ktorý sa vrátili domov tak opojený alkoholom, že pri pohľade na nich som ich mal chuť zobrať na výplach žalúdka.-
-To bolo až také zlé?- opýtala sa chytajúc sa za brucho. Niallove slová ju privádzali do poriadneho záchvatu smiechu. Popri tom vybrala zo skrinky sáčik so špagetami, ktoré vysypala do vody v hrnci. Špagety milovala. A ak ich jedla po boku niekoho iného, milovala ich ešte viac.
-Príšerné.-posťažoval sa jej a ona ho úžasne dokázala pochopiť.
-Nechce sa ti prísť ku mne? Varím špagety.- ,,pochlapila" sa.
-Hmm, to znie lákavo, ale sme v štúdiu a už ma volajú.-
-Tak teda utekaj. Večer?-
-O šiestej, milujem ťa.-položil. S hluchým telefónom sa posadila na stoličku, a hlavu si ponorila do dlaní. Štúdio, koncerty, turné, a čo ešte ? Bude si musieť nato nejako zvyknúť.

Po chutnom obede, na ktorý bola patrične hrdá, si ľahla pred televízor. Špagety sa jej nelepili, neboli ani prevarené, ani nedovarené. Také akurát.
Prehrabávala sa v obale na cédečká, a rozmýšľala až ju hlava bolela. The Last Song - červený nápis, ktorý svietil na jednom z mnohých cédečiek. Miley Cyrus a Liam Hemsworth. Úžasný film, ktorý milovala. Zamilovala si ho od prvého momentu, čo ho videla.
Prebdela polovičku, tú druhú prespala schúlená na sedačke ako mačiatko.

-Pripravená?- úsmev mu nemizol z tváre. Čakal ju opretý o karosériu auta v bielom tričku a bledohnedých nohaviciach. Vyzeral úchvatne. Vlastne, kedy nie?! ... Kráčala k nemu zamyslená, nervózna, plná očakávania. Červené vlasy jej vietor rozfúkaval dozadu, čo Nialla dostávalo do kolien.
Na jeho otázku, iba nesmelo prikývla a venovala mu jemný bozk na pery. Spoločne nasadli do auta a počas celej jazdy neprehovorili. Niallova ruka stále zotrvávala na jej pravom kolene, dodávalo mu to akúsi odvahu a jej to bolo príjemné.
-Angie, uvoľni sa.- dohováral jej v tesnej blízkosti, keď vystúpili z auta. Pevne ju držal za ruku, ich boky sa o seba obtierali.
Bola tak strašne nervózna, že sa to nedá k ničomu prirovnať. Ani k maturite. Tá bola oproti tomuto nič. Absolútne NIČ.
Viedol ju dlhým chodníčkom ku dverám, zatiaľ čo ona sa kochala krásnym pohľadom. Pohľadom na dom, na záhradu. Za denného svetla vyzeralo všetko ináč. Tak krajšie a skutočnejšie. Záhrada popri dome, bola skutočne obrovská. Obklopená nízkym plotom, skalkou, a uprostred sa tkvel altánok. Vedela by tu stráviť hodiny. Čítať knihu, alebo len ležať na krásne zelenej tráve a sledovať oblaky. Spoločne s Niallom.

Someone Like Me 15

- If I'm louder, would you see me? would you lay down in my arms and rescue me? cause we are the same, you saved me, when you leave it's gone again. - ležala mu v lone zo zatvorenými očami a dokázala vnímať jedine jeho. Jeho čistý spev, mala želanie aby nikdy neskončil. Prstami jej jemne prečesával dlhé rovné vlasy a cítil sa šťastný. Skutočne šťastný a zamilovaný. Do nej. Ako rýchlo, za aký krátky čas si ho dokázala získať a ukradnúť to najdôležitejšie čo si v útrobách tela schovával. Srdce. 
-Chcem aby si mi dôverovala.- šepkal jej, a jemne si ju kolísal v náručí ako malé dieťatko. Nechcel aby táto krásna chvíľa vôbec niekedy skončila. Ak by mal teraz umrieť, umrel by šťastný.
Kedy sa takto cítil naposledy? Spytoval sa medzi stovkami myšlienok, a viet blúdiacich v jeho hlave, samého seba. Odpoveď nenašiel .. zatiaľ. 
-Ja ti dôverujem Niall, viac ako hoci komu inému.- jej slová zneli vážne a úprimne. Nialla príjemne hriali pri srdci, ktoré sa mu trepotalo ako šialené. Toto potreboval počuť zo všetkého najviac. Viac ako samotnú jej lásku, potreboval dôveru. Bez dôvery sa nedá pohnúť nikam. Ani dopredu ani dozadu. 
Niall si získal jej plnú dôveru s malým-veľkým bonusom - LÁSKOU.
Jeho tvár, ktorá bola blízko blizúčko si pritiahla ešte bližšie a jeho hrejivý dych cítila na pokožke, perách, nose. Slastne a v očakávaní, že ho pobozká zatvoril oči. Prisala sa na jeho pery ako pijavica, pohrávala sa s nimi, dokým nezačal plne spolupracovať. Rukou vpletenou do jeho vlasov, si ho priťahovala stále bližšie a bližšie. Sladšie pery, ešte nebozkávala. Nikdy. 
-Odvezieš ma domov?- na malú chvíľku sa od neho odtiahla, a čakala na odpoveď. Medzi drobné, ako dotyk motýlích krídel jemné a láskavé božteky šepol: -Aj na kraj sveta.-

Niall ju teda odviezol domov. Šiel pomaly, nízko pod hranicu povolenej rýchlosti na cestách. Cestu k jej domu si pamätal, akoby tam jeho kroky smerovali pravidelne a popri tom tam bol jeden jediný raz. Keď im šťastena dopriala červenú na križovatke štyri bloky od činžiaku kde bývala, Niall to dokonale využil. Bozkávali sa šialene, bláznivo, akoby mal jeden z nich čoskoro umrieť.

-Kedy ťa znovu uvidím?-skoro nehybne stáli pred panelákom, ruky mal položené na jej krížoch, a bradou sa dotýkal vrchu jej hlavy. Tých pár nočných dobrodruhov, ktorý okolo nich prešli, mohli iba zasnene civieť. Vyzerali spolu úžasne. Tak prirodzene a ich pocity z nich sršali všade na vôkol.
Angie vdychovala jeho úžasnú vôňa. Nebola to vôňa po žiadnej drahej voňavke. Bola to vôňa po Niallovi. Po jeho nepoškvrnenej a čistej osobe, ktorú ľúbila.
-Čoskoro.-pošepkala mu do priehlbinky medzi kľúčnou kosťou, ktorú mal schovanú pod hrubou vrstvou mikiny. Dúfala, že čoskoro. Obávala sa, že po tomto večeri, ktorý znamenal pre jej život nový začiatok, bez neho nevydrží sotva jeden deň. Už len tá predstava, jej spôsobovala nepríjemné muky.
-Chcem aby si zajtra prišla ku mne, chcem ťa predstaviť chalanom. Teda ak dovolíš.- usmial sa. Jeho ruka sa pohybovala po jej chrbtici hore-dolu a príjemne ju hladila. 
-Bude tam aj Harry?- opýtala sa pošepky. Netúžila ho vidieť, nech je akýkoľvek. Potom, čo dnes videla, k nemu prechovávala niečo ... niečo čo sa nedalo presne určiť. 
Poznáte ten pocit, kedy niekoho vidíte po prvý krát a nesadne vám? Môže byť akýkoľvek dobrák, no netúžite to vedieť a tobôž nie spoznať jeho svetlé stránky?
Toto presne cítila.
-Je súčasťou skupiny, darling.- len si povzdychla s vedomím,  že buď sa ho naučí mať rada, alebo ho aspoň musí akceptovať. Bola si vedomá toho, že nič iné jej nezostáva. 
Na ostatných chalanov však bola zvedavá. Niall mal ku všetkých úctu, a rozprával jej o nich s takým nadšením, aké už dlho u žiadneho človeka nepočula.
-Kedy mám prísť?-
-O šiestej ťa vyzdvihnem, prosím nenechaj ma dlho čakať.- 
-Už nikdy viac.- venovala mu dlhý bozk na rozlúčku, a celá šťastná sa stratila v útrobách činžiaku. Čo povie okolie na ich vzťah? A čo fanúšičky? Premieľalo sa jej hlavou, počas šliapania na tretie poschodie. Schodov bolo veľa, no času ešte viac. Nebolo sa kam ponáhľať. Nie teraz, keď mala konečne svojho Nialla.

Someone Like Me 14

Nicole sa nedokázala pohnúť. Nohy jej akoby vzrástli do zeme, zostala úplne paralyzovaná. Čo tu tá robí? preháňalo sa jej hlavou, odpoveď však žiadna. Ako vždy. Pevne stískala jeho ruku. Mala šťastie, že bola tak veľká, pretože svojou malou rúčkou by mu kosti nedokázala zlomiť asi za žiadnych okolností. Angie bola červená v tvári, ruky sa jej viditeľne triasli a oči ju prebodávali, ako najväčšieho nepriateľa.

-Čo má toto znamenať ?- zrakom prechádzala raz po Niky, raz po tom chalanovi, pre ňu neznámom. Všetky nervy v nej vreli ako sopka, už-už čakala kedy vybuchne a láva chŕliacej sopky sa dostane na zemský povrch.

-Nemôžeme ísť von? Tam ti všetko vysvetlím.- jeho ruku vymenila za Angienu, ktorú začala ťahať von z toho hlučného blázninca. Už dávno oľutovala, že sem vôbec prišla. 

Vonku sa posadili na studený múrik, na ktorom posedávali fajčiari, alebo opilci už z klubu vyhodení. Angie si musela zapáliť. Jej pľúca a myseľ prahli po cigarete ako ešte nikdy, keby si aspoň jednu nedá zrúti sa od zlosti.

-S tvojim bratom som sa rozišla, Ang.-

-Čo si sa ?- vyfúkla obláčik dymu.

-Neprerušuj ma.-

Niky jej porozprávala všetko. Do bodky, do každého jedného maličkého detailu, ktorý sa stal. Angie sa viditeľne upokojila. Červeň z tváre jej vyprchala, chuť na ďalšiu cigaretu ustala. 

Myslela si, že dnes sa jej nič horšie stať nemôže. Mýlila sa.

Do klubu sa vrátili každá sama. Angie nemala ani tú najmenšiu chuť ísť po Nikinom boku, potrebovala stráviť všetko to, čo povedala. Keď sa predierala pomedzi dav tancujúcich ľudí, pri bare zahliadla chalana, o ktorom jej rozprávala Nicole. Kučeravý, vysoký, široký jasno biely úsmev, vysoká postava. Mal niečo do seba, čo niečo, mal do seba veľa. Bol skutočne krásny, ale nič pre ňu. Niečo mu na ňom nesedelo. Bola by si schopná oblízať pätu, ak úprimne Nicole ľúbi. 

Vedľa neho postával Niall. Angie, to nijak neprekvapilo. Ak je toto špičkový klub kam sa chodí zabávať väčšina mladých, dá sa tu natrafiť na kade koho. S kučeravým viedol pilný a vášnivý rozhovor, až nabrala podozrenie, že sa poznajú. Keď blondiačik zahliadol Angie, zostal stáť akoby mu niekto strelil facku. Prestal toho druhého počúvať, jeho slová mu šli jedným uchom dnu a druhým von. Myšlienky sa mu búrili, pred očami mal hmlu, v ktorej videl jedine ju ako sa neustále približuje až zastala pri Emily. Niečo jej pošepkala, a odišla. Znovu mu chcela ujsť, no on to nesmel dovoliť. Rozbehol sa za ňou, kým ju neschmatol za lakeť povedľa východu. Bola studená a zároveň tak horúca. Nepúšťal ju. Ťahal ju za sebou ako otrokyňu, kým nezastali pri jeho honosnom aute. Jej vystrašený pohľad jeho oku neušiel.
-Musím ti niečo ukázať.- otvoril dvere spolujazdca, aby si mohla sadnúť. Potreboval zo seba dostať všetku, všetučkú pravdu, aj keby ju mal stratiť navždy. Pri tej myšlienke sa mu urobilo nevoľno.
Prechádzali úzkymi uličkami Londýna, kde sa to ľuďmi, najmä tými mladými len tak hemžilo. Angie sledovala obrovské kvapky dažďa, ktorý sa počas ich cesty spustil, ako dopadajú na predné sklo auto. Ako malá ľúbila pozorovať kvapky, ako sa na skle pretekajú. Vždy mala jednu, ktorej priala víťazstvo.
-Kam ideme?- opýtala sa potichu, skoro šepky. Sledovala jeho profil, a navretú žilu na ľavej strane krku. Bol plne sústredený na šoférovanie, ktoré v tomto pre ňu vyhovujúcom počasí prevládalo. Odmalička uprednostňovala dážď pred slnkom a zimu pred letom.
-Chcem ti ukázať kde bývam.-
Nastalo ticho. Znova. Hlavou sa jej mihala bytovka, v ktorej mohol Niall bývať. Typická anglická, s tehľovými stenami, nie veľká taká akurát, obkolesená drevenými lavičkami a detským ihriskom. Takto si ju predstavovala v svojej hlave.
Keď zastali pred obrovskou honosnou vilou, Niall vystúpil ako prvý a otvoril jej dvere ako pravý chlap. Kochala sa úžasnou krásou, ktorá sa jej naskytla pred očami. Biela vila, s veľkými oknami, a velikánskou záhradou. Vyzerala ako palác pre princeznú. V tme nevidela detaily, až kým sa nerozsvietili pozemné svetlá popri trávniku. Niall ju poľahky uchopil za ruku, ktorá sa mu v tej jeho doslova stratila ako pierko malej hrdličky medzi veľkými labutími. Kráčali po úzkom chodníčku, tesne jeden vedľa druhého. Cítila horúčavu sálajúcu z jeho tela. Zatúžila po ňom.
-Vitaj u mňa.- zatvoril dvere a zapol svetlo, ktoré rozsvietilo obrovskú miestnosť. Chodbu a obývačku. Keď uprela pohľad pred seba zrak jej padol na zatáčajúce sa drevené schody po jej pravej ruke. Usúdila, že táto paráda má dve poschodia. Minimálne. Prechádzala cez obývačku, ktorá bola veľkosťou asi taká, ako celý jej malý bytík. Oproti schodom mala svoje miesto rohová sedačka z hnedej kože. Bol z nej krásny výhľad, predpokladala, že na záhradu, keďže všetko vonku bolo zahalené do tmy.
-Dáš si horúcu čokoládu?-
S radosťou prikývla. Potrebovala do seba dostať niečo sladké a v tejto zime poriadne horúce. Čokoláda, bola pre jej potreby ako stvorená. Zaviedol ju do priestrannej kuchyne, kde si ju usadil na pohodlnú stoličku pri stole. Vyzeralo to tu úžasne. Všetko. Spojenie farieb, červenej a bielej tu vytváralo úžasnú atmosféru. Prichytila sa ako si predstavuje, že tu býva. Popri stene sa stiahla dlhá kuchynská linka jemných farieb, Angie mala pocit, že nemá konca. Niall sa pri nej zvŕtal, bolo vidieť, že je doma. Vedel presne, kde čo je, čo z ktorého kúta kuchyne vytiahnuť. Hľadela na neho s úsmevom na tvári, ako pripravuje chutnú čokoládu. Rozvoniavala úžasne a perfektne jej dráždila čuchové bunky.
-Niall?- otočil sa k nej, a podišiel k obrovskej chladničke, odkiaľ vybral šľahačku. Nad myšlienkou, že táto kuchyňa musí byť Niallovým rajom, sa musela pousmiať.
-Kde je tá tvoja bytovka ?- opýtala sa, no odpoveď nedostala. Zostávalo jej len čakať.
Keď na šálky s čokoládou nastriekal kopcom šľahačku, polial to troškou čokoládovej polevy a tieto pochúťky položil na tácku, Angie kývol hlavou aby ho nasledovala.
Viedol ju cez obývačku, v ktorej rohu svietila malá lampička, cez schody ktoré akoby nemali konca, až na druhé poschodie do jeho izby. Bola veľká. Obrovská. Dokonale uprataná, čistá a zladená do bielych, čiernych a sivých farieb. Popri stene sa tiahli obrovské okná, so stiahnutými žalúziami, ktoré siahali skoro až po čelo postele. Posteľ bola dôkladne ustlaná, ,,zahádzaná" vankúšmi a potiahnutá sivo čiernou, pruhovanou prikrývkou. Nad posteľou si všimla poličku, na ktorej sídlilo zopár kníh a fotografií, na ktoré bola nesmierne zvedavá.
Usadil ju na úžasne mäkučkú postel a tácku od čokolády položil na čiernu komodu vedľa. Svoju šálku si vzal a tú druhú jej podal do nedočkavých rúk.
-Takže Nicole, je tvoja spolubývajúca?- opýtal sa, pričom si fúkal svoju čokoládu. Sálala z nej dlhá para, ktorá sa vytratila, niekde na vrcholku jeho izby.
-Odkiaľ ju poznáš?- hlas mala tajomný, bojácny. Bola zvedavá, no odpovede sa bála.
-Zopár krát tu bola, vieš za Harrym.- hlesol spokojne a usrkol si zo sladkého pokušenia. Sledoval je tvár a oči ako hladkajú všetko čo sa v jeho izbe nachádzalo. Miestami sa usmiala, miestami len pokývala hlavou. Rozmýšľala, či aj Harry bol u nej v byte, keď ona nebola doma. Vôbec netušila, koľko sa spolu vlečú, a či je to vôbec rozmýšľania hodné.
Keď vstala z Niallovej postele, začala sa prechádzať po izbe. Zastala na poličke, sídliacej nad písacím stolíkom, kde ju zaujala fotka. Nie hocijaká. Na fotke, bol zachytený Niallov celý život v podobe piatich chalanov, stojacich na pódiu. Nad hlavami im svietil nápis One Direction. Nepoznala ich, čo je pre mnohých prekvapivé a absolútne nepochopiteľné. Spoznala medzi nimi Harryho, ostatní boli pre ňu úplne cudzí.
-Máš kapelu- skonštatovala a prisadla si späť k nemu, fotku stále držala v ruke. Dala si záležať na tom, aby mu ju nepokrčila. Všimla si, že táto je jediná svojho druhu, čo sa v tejto miestnosti nachádza.
-Nechcel som. Vieš...Keď som ťa spoznal, videl som na tebe, že nevieš kto som a úprimne, potešilo ma to. Toto sa mi na tebe okamžite zapáčilo Angie, chcel som ťa spoznať stále viac a viac, a keď si mi to dovolila, nechcel som to kaziť. Chcel som žiť v predstave, že nevieš, kto v skutočnosti som. Chcel som, aby si ma mala za obyčajného blonďavého chalaniska, ktorý nie je ničím viac, ako ostatní ľudia.-
-Niall klamal si mi. Kde je tá tvoja bytovka, ktorú si mi toľko omieľal ? Predpokladám, že nemáš ani žiadne miesto za recepčným pultom v hotely, ale živý ťa spev, mám pravdu?-
Súhlasne prikývol, a mal chuť sa prepadnúť niekde do hĺbky zemského povrchu. Očami prebodával svoju perinu, div, že sa v nej neurobila diera. Nedokázal sa na ňu pozrieť. Nie potom všetkom. Predpokladal, že sa postaví, odíde a nikdy viac ju neuvidí. Neurobila to. Jemne ho chytila za ruku, čím ho donútila zodvihnúť hlavu.
-Porozprávaj mi o sebe.- prstom pohladila fotku. Razom zatúžila dozvedieť sa niečo viac o tom, kým skutočne je.
-Je to dlhý príbeh.- pousmial sa, a fotku jej opatrne vytiahol spomedzi mäkkých prstov.
-Mám čas.-
-Tak teda dobre.- zatiahol porazenecky, a ľahol si na vankúš. Angie urobila to isté, a opatrne sa k nemu pritiahla. Nevedela či môže. Keď jej ruku vsunul popod pás, a sám si ju začal priťahovať bližšie, ich telá sa pevne dotýkali. Hlavou sa usalašila na jeho prsiach, a bola rozhodnutá vypočuť si všetko, čo mal Niall na srdci.
-Všetko sa to začalo pred dvoma rokmi.- začal rozprávať, popri čom sa nadychoval vône jej lesklých vlasov.
Minimálne pol hodinu, mu trvalo rozprávanie príbehu, ktorý pozná každý jeden z nás. Angie sa občas prichytila pri tom, ako jej slzy stekajú dolu tvárou. Niall mal na ňu zvláštnu moc. V jeho blízkosti sa vždy dokázala do sýtosti vyplakať.
-Pochop Angie, nechcel som ťa vystaviť tomu návalu fanúšičiek, ktoré sa okolo nás denno denne vrtia ako supy. Neustále, keď som bol s tebou som tŕpol,či nás niekde nezastavia, a nebudú sa zbytočne vypytovať. Prepáč mi to.-
Ospravedlňoval sa takým úprimným hlasom, že tomuto chalanovi sa neveriť jednoducho nedalo. Verila mu každé jedno slovo, a vedela aj to, že každé jeho pohladenie po vlasoch je úprimné.
-Nehnevám sa na teba Niall.- pohladila ho po ružovkastom líci, a on vyčaril nádherný úsmev. Bol to najkrajší úsmev zo všetkých. Taký aký nemá len tak hocikto. V jeho modrých očiach horeli plamienky šťastia a radosti. Jeho srdce tancovalo. Mal pocit, že konečne, pomaly ale isto získava to čo potrebuje. Lásku.
-Len nechápem, prečo som o vás doteraz nevedela. Veď čítam aj noviny, dokonca si občas pozriem aj televízor.- dokončila.
-Možno si nás zahliadla, alebo aspoň jedného z nás a nevenovala si nám pozornosť. Alebo naša hudba, nieje  pre teba tá správna šálka kávy.-
-To nezistím, kým mi nezaspievaš.- nahodila psie očká a začala prosiť. Tak veľmi ho chcela počuť spievať. Počuť jeho spev, ktorý vychádza až z hĺbky jeho srdca. Pokrútil hlavou. Chlapec sa zrejme rozhodol protestovať.
-Niall prosím.- trúfalo sa prevalila na neho, tak, že sedela pod jeho malým bruškom, ktoré nenápadne vytŕčalo spopod červeného trička. Bolo rozkošné.
Keď ju chytil za boky a pritiahol si ju bližšie k sebe, ich čelá sa dotýka. Dych sa zjednotil. Pery sa obom triasli, dokým sa nespojili. Pohybovali sa rovnako. S rovnakou túžbou, a rovnakými citmi, ktoré v sebe prechovávali. Obaja chutili po sladkej čokoláde, nedokázali sa tých bozkov nabažiť.Angie už nechcela byť bez neho. Sama nevedela,či by to vôbec dokázala.  Chcela sa s ním deliť o všetko. O jeho šťastie aj smolu, o priateľov, chcela s ním zažívať pekné aj horšie dni, prežívať s ním choroby, ktoré ich postretnú, byť jeho oporou pri každom jeho koncerte a podporovať ho vo všetkom čo robí. Chcela byť s ním. Iba tak môže byť znovu šťastná. 

Someone Like Me 13

-Ang?- prerušila ticho,ktoré zasiahlo Starbucks, Emily. Posledný zákazník odišiel pred pár minútami a všetko bolo zrazu také prázdne. Mali čas na kompletné vyupratovanie podniku, po toľkých hosťoch tu bol doslova bordel ako na smetisku. Niektorí zrejme nevedia načo slúžia odpadkové koše, a zvyšky jedla či prázdne obaly, nechávajú spadnúť na zem. Dnešné ľudstvo.

-Že sa dnes večer pôjdeš so mnou baviť. Prosím, prosím, prosím.- prosíkala, div že si nekvokla na kolená. Na zemi však bolo toľko prachu a toľko špiny, že radšej by si kvokla do čerstvého blata uprostred ulice. 

Angie, na ňu zmätene zahľadela. Nemala extra náladu na zábavy, preplnené piatkové londýnske podniky, tancujúcich teenagerov obtierajúcich sa jeden o druhého. Niektorí nemenovaní si to mýlia s erotickými klubmi.

-Angie, no táááák. Vkuse sedíš po večeroch zatvorená v byte, nemám pravdu?-

Prikývla, zatiaľ čo leštila sklené poháre na kávu.

-Pôjdeš ? Neboj, nebude to žiadny zapadákov, ale špičkový klub, kam chodí väčšina mladých, prosím.- nahodila psie očká. Mala ich tmavé ako uhlík, dá sa im vôbec povedať nie?

-Kedy?- vzdala sa Angie a začala sa zaujímať o detaily.

-Ju!- zvýskla naradostene Emily, až jej pohár vyletel z ruky. Reflexi mala na mieste a jedným švihom ruky ho zachytila. Machersky sa usmiala. -O deviatej buď tu. Ďalej pôjdeme spoločne. A..- zodvihla ukazovák. -Nemeškaj!-

Keď sa Angie vrátila domov, byt bol prázdny. Avšak iba pár minút pred tým, odišla Nicole spolu s NÍM. Ani si neuvedomili aké majú šťastie.

Jej nohy smerovali rovno do kúpelne, kde zo seba posťahovala šaty. Nechala ich len tak pohodené na dlážke, do vane si nakvapkala voňavý olejček, pridala penu do kúpeľa a vliezla do nej. Milovala takýto druh relaxu. Vôňa jej prenikala cez dýchacie bunky, a cítila sa skvelo. Keby ju teraz niekto či niečo vyruší, asi by spáchala zločin. 

Zaspala. V jeden okamih zatvorila oči, a upadla do spánku, z ktorého ju prebral vyzváňajúci mobil. Strhla sa, okamžite vyliezla z vane a načiahla sa poň do kabely povedľa šiat. Bolo jej jedno že je úplne nahá, a voda z nej kvapká všade. Robila okolo nej mláčky, a pri troche smoly by sa mohla pošmyknúť a natiahnuť sa cez celú kúpeľňu.

-Do pekla, dievča kde trčíš?- kričala Emily a z jej hlasu bolo cítiť, že sa trasie zimou. Darmo. Aj keď je leto, v nočnom Londýne je zima, ktorá je schopná zaliezť až do špiku kostí a tam sa usalašiť.

-Hneď som tam, čau.- zložila a čo najrýchlejšie prebehla do izby, a vyrabovala snáď celú skriňu kým si niečo vybrala. 

Rýchlim krokom smerovala k Starbucksu, kde na ňu už vyše pol hodiny čakala nervózna, zmrznutá Emily.

-Ty máš chybné hodinky?- opýtala sa podráždene namiesto pozdravu. Ruky si pritláčala k perám, a dýchala na ne teplejší vzduch. Dnes bolo v Londýne až výnimočne chladno. 

-Prepáč, zaspala som, pri kúpaní.- vyjachtala zo seba Angie, chytila kamarátku popod lakeť a hlavou jej ukázala, že je čas ísť. 

-Ako si mohla pri kúpaní ... a to je jedno, poďme.- Odišli.

Podnik praskal vo švíkoch. Ľudí tu bolo dnes toľko, ako ešte snáď nikdy.Div, že si neposkákali hlavy. Tancovali ako šialení, niektorí podnapití, niektorí triezvi. Emily mala pravdu, tento podnik nebol žiadny zapadákov, žiadna diera v ktorej vám omietka vďaka hlasnej hudbe padá na hlavu. 

-Čaute kočky, čo vám dám?- zakričal čašník. Áno zakričal, bol tu taký hluk, že sám seba nedokážeš počuť. Mohol mať okolo dvadsaťpäťky, rok hore-dole. 

-Dva striky-vodka s džúsom, vďaka.- objednala Emily, a koketne sa na neho usmiala. Očividne ju zaujal, a ohľad nato, že je zadaná nebrala. Bola vernou priateľkou, no občasný flirt nikdy nie je na škodu. 

Angie sledovala ako mladučký barman nalieva do priezračných pohárov pomarančový džús, ktorý už napohľad vyzeral úžasne. Pomaly začala ľutovať, že si tú božskú chuť pokazí vodkou. Očumovala šikovné ruky mladíka ako sa rýchlo a profesionálne pohybujú, až kým ju nezaujalo niečo, pre jej oko zaujímavejšie. Keď sa mladá dievčina v sprievode mladého, dobre vyzerajúceho chalana doplachtila ku baru, Angie ju okamžite spoznala. Ústami zvádzala boj s tým kučeravím stvorením, akoby boli v klube sami. 

-Niky?- 

Someone Like Me 12

-Lukáš?- vyslovila zastretým hlasom Nicole do telefónu. Nervozita a strach v jednom prúdili v jej tele ako elektrika.
-Niks, zlato, deje sa niečo?- bol vystrašený. Chlapec ešte nevedel, že právom. Práve bol s kamarátmi v jednom Slovenskom pube, kde popíjali, pofajčievali no Niky z jeho hlasu necítila alkohol. Vždy sa vedel ovládať, a bol ten, kto dáva pozor na ostatných ,,opilcov". Lukáš mal neskutočne tvrdý korienok, a ani pár pohárikov ho len tak nezrazilo na kolená. Jeho sestra to mala zrejme po ňom. Alebo po otcovi?!
-Lukáš mi ... musíme sa rozísť.- nadýchla sa, a nasala do pľúc potrebnú dávku kyslíka. Dobre si uvedomovala, že Lukáš bude trpieť, ale nemohla s ním zostať z ľútosti. Láska k tomuto chalanovi, už dávno vyprchala. Ani si nestihla uvedomiť, kedy.
-Prosím? Čo ? ... Niky, toto je len nejaký hlúpy žart, však?- zazdalo sa jej, že sa zasmial. Nedokázal veriť. Akoby aj? Po toľkých mesiacoch, žiadnej hádke, zrazu toto?
-Lukáš, myslíš si, že náš vzťah je ideálny ? Ja som tu, ty tam. Darmo dýchame ten istý vzduch, keď sme od teba tisíc kilometrov. Čo mám z toho, že občas skypujeme, keď ťa nemôžem ani len pobozkať, dotknúť sa a o intímnom zblížení ... veď vieš čo myslím, ani nehovorím.- hnali sa jej slzy do očí, no úspešne ich potláčala v slzných kanálikoch. Plač, si nechá na neskôr.
-Čo tak zrazu? Máš v tom tvojom úžasnom Anglicku niekoho?- bol tak ironický, až ju to zabolelo. Neľúbila ho, už dlhšiu dobu, no stále k nemu cítila niečo ... akúsi náklonnosť, vďaku.
-Nie je to jedno? Rozhodla som sa takto.- hrala to na tvrdú, nekompromisnú, akou nikdy nebola.
-Tvoje ošívanie sa hovorí za všetko.- položil. A spravil dobre. Nicole pocítila neskutočnú úľavu, slobodu, a konečne mohla ľúbiť iného bez akýchkoľvek zábran a výčitiek. Aj keď...
Lukášove myšlienky sa vzbúrili. Túto ranu, nedokázala prijať. Niky bola prvým dievčaťom, ktoré tohoto krásavca poslalo k vode. Ako prvé mu napadlo zavolať Angie, no myslel si, že ona o všetkom vie a rozhodne bude držať stranu kamarátke. Veď predsa ... vždy to tak bolo.
Niky hodila hluchý telefón niekde do rohu svojej izby. To že sa rozletel na kúsky, vám snáď pripomínať nemusím. Zradné slzy vyplávali na povrch, tvár si ponorila do studených dlaní. Chvíľu takto sedela, opretá o posteľ, potrebovala sa spamätať.

Zatiaľ čo Nicole, sedela doma v slzách, Angie pilne pracovala v Starbuckse. Pracovné voľno sa skončilo, robota bola v plnom prúde. S Emily behali hore dole, utierali stoly, odpratávali nedojedené a nedopité zvyšky a obsluhovali zákazníkov. Dnes tu bol taký nával, ako ešte nikdy. Priali si, aby na túto prácu neboli dve, ale rovno tri či štyri. Tak by to bolo určite jednoduchšie.
-Aké bolo voľno?- spýtala sa Emily, keď mali aspoň chvíľku na vydýchnutie si.
-V pohode, s Niky sme povymetali bary, proste vzrúšo.- klamala, až sa z nej prášilo. Čakala, kedy jej začne rásť dlhočizný nos, ako Pinokiovi. Nechcela hovoriť o Niallovi. Nikomu, dokonca sama si ho nechcela pripomínať. Občas mala chuť vrátiť sa domov. Nechať tu Nicole žiť si svoj rozlietaný život, zdekovať sa na Slovensko a problémy nechať na kilometre ďaleko.
-Ty si kde strávila voľné chvíle?-
-Mike ma zobral k rodičom, kde sme strávili v podstate celé voľno.- Mike, je Emilin priateľ, belgičan s ohromným zmyslom pre humor, ktorý je za každú srandu. Angie mala tú česť zopár krát sa s ním stretnúť, a rýchlo sa naučila mať ho rada. Bol to skvelý týpek, presne hodný Emily.

Nicole zaspala. Zobudil ju až zvonček pri dverách a následné trieskanie. Srdce jej búšilo od strachu.
-Dočerta, Nicole čo je s tebou?- Niky si viditeľne vydýchla. Hodila sa mu okolo krku, a odmietala ho pustiť. Potrebovala ho mať pri sebe ako nikoho.
-Si sama?- odtiahol sa, vyzliekol si kabát a zavesil ho na vešiak v chodbe. Bolo obdobie leta, no anglické počasie je nepredvídateľné. Raz je teplo, raz zima, potom zase teplo až sa naraz rozfúka vietor podobný hurikánu.
-Prečo si prišiel?- prehrabávala mu kučery, keď sa usadili na posteli v jej izbe. Chodidlá mala položené na jeho stehnách, chrbtom bola opretá o stenu, prsty mali prepletené. Pri pohľade na nich, by nik nepovedal že len pred pár hodinami sa Niky rozišla s niekym iným.
-Že prečo? Nedvíhala si mi mobil ... a asi už aj viem prečo...- pozrel do rohu izby, kde ležal Nikin rozpadnutý mobil. Okamžite sa poň postavil, a snažil sa pozbierať všetky súčiastky. -celý deň som o tebe nevedel.Bál som sa.-
-Rozišla som sa Lucasom.- Lucas.Lukáš. Nevedela si predstaviť, že by cudzinec, dokonca Angličan dokázal vysloviť toto meno. Tak pred ním to bol Lucas.
Zmeravel. Doslova zostal stáť s mobilom v ruke, neschopný sa pohnúť. Toto urobila ? Pre neho ?
-Musela som to už urobiť, proste ... ach, chcem ťa normálne ľúbiť, a chcem aby o tom vedel každý. Angie, chalani z tvojej skupiny, tvoja, dokonca aj moja rodina. Už nemám chuť ani silu skrývať sa ako zločinec.-
Mobil nechal mobilom, presunul sa k nej a uväznil ju vo svojom pevnom objatí. Dovolila mu dokonca aby ju pobozkal. Tie bozky boli ... vášnivé, žiaduce. Cítila sa šťastná a naplnená. Ale dokedy ?!

Someone Like Me 11

Tak žienky, dočkali ste sa. Opäť som písala diel zopár dní. Je trošku kratší, no podstatný pre pokračovanie. Všimla som si, že opäť mi klesla návštevnosť, no hlavu nevešiam. Pevne verím, že keď znova začnem pridávať časti pravideľne, tak sa zvýši. Ďalšiu, tu máte v stredu, najskôr vo večerných hodinách keďže mi príde bratranec spolu s kamarátom, a chceme pobehať Šaľu.

Dnes sme sa Angie vybrali von. Konečne po dlhom čase, keďže raz je ona preč, potom zase ja. Po dlhom prehováraní rodičov som si kúpila Harryho. Škrečka (:D). Tešila som sa ako malé dieťa, keď mi drobné stvorenie dávala predavačka do krabičky. Celý deň mi strávil schovaný za domčekom, až kým sa neodhodlal doň vliezť.  Keď sme s ocinom odokryli striešku, ústa sa mi rozšírili do úsmevu ako zemeguľa. Drobnejší ako palec na ruke ležal zahrabaný medzi pilinami, spokojne si odfukoval, popritom hrabal nožičkami piliny. Fotku vám sem môžem pridať, keď začne behať. Dúfam že to bude čo najskôr.

Sledovali ste včera uzatvorenie LOH ? boooože, boli skvelí. Tú hrdosť ktorú som znova pocítila keď som ich videla spievať, opäť raz dokonale. Plakala som, smiala sa, a kričala zároveň. Boli jednoducho perfektní. Z bootcampu sa dostať až na záverečný ceremoniál, ktorý sleduje skoro celý svet? REŠPEKT CHALANI !!!! :)

Zmätok v nej prúdil, ako rozprúdená, divoká rieka uprostred ničoho. Ruky sa jej chveli, pery sa pohybovali súčasne s tými Niallovými. Jemnými, sladkými ako jej obľúbený vianočný koláč od mamy, ktorá bola od nej na kilometre ďaleko. Chýbala jej. Občas mala chuť porozprávať sa, získať radu, či pomocou nej vyriešiť svoje problémy. A málo ich nebolo. 

Odrazu nadobudla pocit, že nespravila dobre.

-You are beautiful. - šepkal príjemnou angličtinou, zmiešanou s írskym prízvukom. Rukami jej láskal uslzenú tvár a čakal. Sám nevedel načo, ale čakal. Keď sa zľahka pomrvila, a odtiahla sa od neho ... pochopil. 

-Odíď.- rázne mu rozkázala a čakala na jeho vzpieranie sa, ktoré na jej prekvapenie neprichádzalo a neprichádzalo. Niall poslušne vstal z fialkastého koberca, a odkráčal preč. So zvesenou hlavou, so slzami na krajíčku, s vlastnou ľútosťou. Kradol si jej bozky, akoby mu právom patrili, dotýkal sa jej tváre a šepkal  jej aká je krásna. Na nič z toho nemal najmenšie právo. Všetko toto si uvedomoval a napriek tomu to neľutoval.

Angie sa po pár desiatkach minútach pozviechala zo zeme, a jej nohy smerovali do kúpeľne. Pohľad jej padol na obrovské zrkadlo uprostred. Zmeravela, keď uvidela svoj odraz. Líčka mala krásne ružové, oči jej žiarili ako lampióny, tvár jej horela šťastím. Nechápala. Už priam po stý krát, nerozumela samej sebe, a svojej hlave, v ktorej mala bordel. Poriadny, taký ako len tak ľahko neupracete.

-El?- vzdychala do telefónu, neuvedomujúc  si koľko je hodín.

-Ang? Vas hapennin?- vyľakala sa, kvôli jej neutíchajúcim vzlykom.

 Hlas mala uchrapčaný, unavený, a Angie počula hlasy niekoho cudzieho. Nepoznaného.

-Ja som len chcela ... Kašli nato, ahoj.- zložila. Zbabelo. Zviezla sa na chladnú zem na kraji kuchyne a zadúšala sa vlastným plačom. Čo jej to vlastne chcela povedať ?! 

Dni ubiehali rýchlo. Rána sa prelievali do večerov, svetlo do tmy.  Od ,,aférky“ v Angienom byte prešiel týždeň, a on sa neozval. Tento raz bol on ten, neprístupný. Niall po dome chodil ako živá mŕtvola. V tvári bledý ako stena s nepeknými fialovými kruhmi pod očami. Nechcel nič viac, nič menej, len aby mu verila. Nejedol, nespal, nepil. Akoby umrel. Akoby jeho duša zomrela a telo zostalo na pospas osudu. Bolo mu horšie, keď si uvedomil, že jej klamal. Tak ju chcel chrániť, až jej musel klamať. Ako mu má dočerta veriť?

-Kde vlastne pracuješ?- spýtala sa ho Angie, počas malého posedenia v útulnej kaviarničke v centre Londýna. Spokojne si popíjali chutné škoricové laté, popri čom chrúmali sladké keksíky a vyhovovalo im, že práve v tento večer nebol v ,,podniku“ nával. Iba zopár ľudí a oni.

Bol zaskočený. Akoby aj nie, keď ju chcel chrániť pred nápormi šaliacich fanúšičiek, a hlavne chcel poznať pocit, keď nevie kto v skutočnosti je. Keď nevie, že je slávny spevák, ale iba obyčajný chalan z Mulingaru, ktorý nie je ničím extra výnimočný. Uvedomoval si, že klamať nesmie, sám prekúsol všetko, no klamstvo jednoducho nie. Je to jedna z tých skutočne pár vecí, ktoré od útleho detstva neznášal. V živej pamäti mal stále scénu z doby, kedy bol malým chlapčiatkom s hnedými vláskami, zuby mu lietali do všetkých svetových strán a veril, že Ježiško nosí darčeky. Greg, jeho starší brat ako pubertiak, večne niekde zakopaný s kamarátmi vonku, sľúbil mladšiemu bratovi, že ho vezme do kina. Niall si to priam vymodlikal so srdcervúcim plačom na odretých kolenách. Čo by veľký brácho neurobil pre takého malého špunta keď šlo o druhý diel jeho obľúbenej kreslenej rozprávky? Pár minút pred odchodom malý Nialler zistil, že s ním brat vybabral. Ako každý večer sa flákal s kamarátmi niekde v meste a na mladšieho brata zabudol. Niall to považoval za klamstvo a hnusnú zradu.S Gregom neprehovoril dlhé dni. 

-V hotely, taký zapadákov, nič extra.- zaklamal. Hlavu mal sklonenú, výčitky ho zožierali jedna radosť. Na viac sa ho nepýtala a s úľavou si odpil dúšok laté. Bolo skvelé.

Čakal kedy to praskne. Kedy ho odchytia fanúšičky a budú žiadať podpis, autogram. Žiadali by to od obyčajného ,,recepčného?"

Tieto myšlienky Niallovi behali stále v hlave. Bežali dlhý maratón, ktorý nemal nikde cieľ. Sedel v posteli, s gitarou v náručí, brnkal si, premýšľal. Robil to, čo za posledný týždeň stále. Ten stereotyp ho zabíjal.

Pomalými krokmi odkráčal do kuchyne, kde si dal do kanvice zohriať vodu na čaj. Urobil si presne taký, aký mu urobila Angie, v ten deň, kedy ju pobozkal. Zostal prekvapený, že práve taký v skrinke našiel.

-Nialler čo je s tebou?- spýtal sa ho Liam. Ten chalan mu snáď dokázal čítať aj myšlienky. Dokázal ho pochopiť, poradiť mu, pomôcť. Pre Nialla bol kolegom a skutočným priateľom  zároveň. Nespomínal si ani na jednu ich hádku či hoc akú škriepku. Akoby aj mohol, keď žiadna nebola. Nikdy.

-Nič.- klasická odpoveď, ktorá z jeho úst vychádzala pravidelne. Liam nebol prvou osobou, ktorá mu položila túto otázku. 

Liam to nezvládol. Sledovať kamaráta ako sa zožiera nevedieť prečo, bolo nehorázne nepríjemné. Prudko ho chytil za lakeť a využil Niallovu nepozornosť. Ten sa mihnutím oka zvalil na stoličku a vedel že dnes Liamovi neujde. 

Keď mu porozprával všetko čo sa stalo, ako Angie pobozkal a následne ho vyhodila, ako ju oklamal a pritom ona mu doteraz nato neprišla. Bol zaskočený a prekvapený zároveň. Nialla poznal ako bláznivého trpaslíka, ktorý rieši iba koľko jedla mu naložia na tanier k obedu. Zaľúbeného ho ešte nezažil. 

Diary II.

Tak ma tu opäť máte dievčence. Živú, zdravú a z hôr nedolámanú. Nadpis tohoto príspevku som si zvolila Diary, pretože, mám v pláne kecať aj o iných veciach, ako je moja dovolenka. Mal by byť v poradí druhý, i think. Keď sa mýlim, skutočne prepáčte, no nechce sa mi hľadať posledný takýto zápisok.
Včera som sa vrátila po úmornom týždni konečne domov, a spoločne s mamkou sme skonštatovali, že hory a kopce nechceme vidieť minimálne dva roky. Dokonca ani na náš šaľský títeš (násyp) nehodláme vyliezť. Takže už teraz viem, že budúci rok sa môžem tešiť na krásne azúrové more, slniečko a veget na pláži. Okrem iného, samozrejme.
Spolu s rodičmi, a známymi sme pochodili snáď aj nemožné. Lýtka ma bolia do teraz, z postele mi trvá asi dve minúty kým vstanem,a na pätách sa mi urobili od topánok hnusné pľuzgiere, takže len čakám kedy sa to všetko zahojí a vráti do normálu.
Slovenský raj. Veľa z nás si pod týmto názvom predstavuje raj. Taký, akoby skutočný. Aspoň, u mňa to tak bolo, keď som odchádzala z domu. Nadobudla som dojem, že to bude ako v rozprávke,samé stromy, potôčiky, vodopády, skaly, strmé rebríky.
Zostala som v nemom úžase, hneď po prvom a aj  po tých ďalších dňoch. Toto má byť raj? pomyslela som si pri jednej túre. Sklamalo ma to.Toľko čo sme sa nachodili, išli si dušu vypľuť a modlili sa, aby sme konečne boli v cieli, a toto vidieť? Zlatá Terchová (chodievame tam už štyri roky, a vždy sa tam s radosťou vraciam. Kto bol, je to super, kto nie, vrelo odporúčam. Jánošíkove diery a Vrátna dolina,to je niečo prekrásne!)
Slovenský raj ma sklamal na toľko, že som si neni istá, či by som bola druhý raz ochotná ísť tam. Jasné, bolo krásne vidieť z vrchov kopcov okolité dedinky, Spišskú Novú Ves ktorú som mala ako na dlani či vidieť panorámu Vysokých Tatier a hľadať medzi nimi Gerlach (nenašla som).
Tatry, bože môj. Jeden deň sme si spravili ,,menší"výlet a šli si pozrieť Tatry. Nevidela som ich po prvý krát, no vždy ma nadchnú ako malé dieťa. Pozemnou lanovkou sme sa zo Starého Smokovca vyviezli na hrebienok, kde sme mali neskutočne krásny výhľad. Pešky sme ďalej išli dole, na Bílikovu chatu, z ktorej sme sa vybrali na Studenovodské vodopády(tak sa tuším volali) a ďalej na Rainerovu chatu, kde sme si dali zaslúžený oddych. Po pár hodinách nastalo to čoho som sa bála. Ovalili ma spomienky a taký zvláštny pocit vo vnútri keď sme prechádzali okolo Štrbského plesa. Ešte nedávno v máji sme si ho celý obišli ako trieda, keď sme boli ubytovaný v penzióne v Tatranskej Štrbe. Slzy sa mi tisli do očí, keď som videla skalu na ktorej som sedela spoločne so spolužiakom a rozprávali sa. Prišlo mi to ako včera.
Keď konečne odišli tieto myšlienky a pocity, chcela som vyliezť na známy skokanský mostík, a kochať sa tou parádou čo sa mi naskytla pod nohami. Nastal problém, nikto nechcel ísť, všetci boli unavení. Horko ťažko som zlanárila kamošku, ktorá to však v polovici cesty vzdala a počkala ma. Ja som sa po ,,pár" minútach vyštverala na mostík, zafunená, koleno mi šlo od bolesti roztrhnúť, no keď som sa pozrela pred seba, ústa som nevedela zatvoriť. Proste krásne. Celé Štrbské pleso som mala ako na dlani, a ľudia prechádzajuci okolo neho boli maličký ako mravčeky. Stálo to zato !!
S témou-dovolenka, končím, no predsa sa vás chcem opýtať, aký máte vy názor na Slovenský raj ? píšte do komentov.


Počuli ste to ?!! Agrr. Dve Slovensky, Sandra a Veronika v jednom nemenovanom nočnom londýnskom klube stretli našich chlapcov. Josha, Liama a Nialla. Mňa snáď skoro porazilo, keď som sa to dozvedela. Plakala som, kričala som a preklínala snáď všetkých,hoci sa teším spolu s dievčatami.
Opäť ma ovládol pocit, že mne sa to nikdy nepodarí, hoci sa a Angie chystáme budúci rok do Londýna. Sledujeme termíny koncertov a modlíme sa aby v máji mali voľno a boli v Londýne.
Ale aj tak. Bojím sa. Toľkým dievčatám zo sveta sa to podarilo, tak prečo mne by nemalo ?
Pretože mám smolu, chýba mi to hlúpe šťastie. Čoraz viac rozmýšľam a plačem nad myšlienkou, že nikdy neobjímem  Harryho, že sa nikdy nepozriem do tých jeho zelených nezbedných očí, z ktorých len ťažko niečo vyčítam.
Super zase plačem.. Help meeeeeee !!!!! Stáva sa to aj vám, či len ja som taká, no, čudná ?:D
Tieto baby z Nových Zámkov (je to asi 20 km od Šale-ďalší dôvod pre porazenie) sú pár km od Londýna na prázdninách. Našli si tam prácu a spoločne si tam nažívajú kým im nezačne vysoká.
Mne a Ang vznikli fakt skvelý nápad. Keď sme včera v noci, alebo skôr ráno spolu volali, a plánovali si po strednej 2 či 3 mesiace strávené v Londýne, smiali sme sa na celé kolo. Ešte nie sme ani prváčky, a už si zariaďujeme čo bude o štyri roky. Nevadí.

Dnes sa končí olympiáda, ako rýchlo to ubehlo nemyslíte ? Rozhodne ďakujeme našim piatim športovcom, ktorý nás potešili medailou.
Nezabudnite dnes sledovať záverečný ceremoniál, kde vystúpia aj naši chlapci.

Mám taký pocit, že sa mi vyčerpala všetka slovná zásoba, a nič zmysluplné tu už nevypotím. Takže zatiaľ. :)

Have a nice day, girls! :)

Someone Like Me 10

Konečne ! sama za seba som šťastná, že som dotiahla do konca túto časť. Na moje pomery je trošku dlhšia, no v sobotu odchádzam na týždeň do Slovenského Raja a nič nové tu nepribudne. Takže tu je náhrada, v podobe o niečo dlhšej časti, ako je u mňa zvykom! :)

Niall cítil, že sa s Angie niečo deje. Bola taká nesvoja, pohľad mala prázdny, utrápený, oči červené akoby prebdela a preplakala celú noc. Nemusel sa jej pýtať nič, vedel to sám pri jedinom pohľade do jej krásnej tváre.Trápilo ho to, dokonca viac ako chcel. Nechcel sa viazať, nechcel sa zaľúbiť, no toto dievča, ktoré bolo pre svet ničím, obyčajným človekom, prisťahovalcom, sa mu dostávala pod kožu s takou intenzitou, že si poriadne nedokázal spomenúť, aký bol život, ktorý žil pred tým. Kým nepoznal tohoto červenovlasého anjela, ktorému sa do tváre prihnala červeň pri každom letmom dotyku, ktorý ich sprevádzal počas ich prechádzok, nevedel, či láska,tá skutočná existuje. Bolo ich neúrekom. Občas mali dokonca pocit, že naschvál sa dotýkajú jeden druhého. ,,Nemožné!" hovorili si obaja. Ani jeden si nechcel priznať náklonnosť k tomu druhému. Niall, ktorý bol očarený, a jeho vnútro bolo obalené nepochopením,ako mu tak môže pripomínať Daphne - sesternicu, ktorej život vyhasol pred deviatimi rokmi vďaka hlúpej náhode. Malé dievčatko, s lesklými vláskami a dokonale bielymi zúbkami bolo v nesprávny čas, na nesprávnom mieste. A Angie, ktorá si do života nechcela vpustiť žiadneho muža. Odoprela si všetko. Bozky, milovanie, či nočné potulky klubmi a barmi, v ktorých na ňu chlapi hádzali slizké pohľady. Robilo sa jej z toho špatne. Vedela, že Niall bol iný. Jeden z mála, s ktorým vôbec prehovorila. Do teraz to bol iba jej šéf, či Lukáš. Nechcela si ho pustiť k telu, preto dokonca neprišlo k žiadnemu objatiu, či chápavom pohladeniu po líci. Verila mu, no nie na toľko, ako by si ten modrooký krásavec zaslúžil. Trápilo ju to, až tak, že na pár dní sa nestretli. Jednoducho ho ignorovala, a nechala ho vytrápiť sa. Niall mal pocit, že opäť sa všetko rúti dole priepasťou. Pár dní bez jej hlasu, smiešneho prízvuku, ktorý si strážila, úsmevov, či letmých dotykov ho odrovnal na toľko, že nevyšiel z domu. Nechcel verejnosti ukazovať kruhy pod očami, ktoré mu spôsobila prebdená noc, čakaním na jeden obyčajný telefonát, ktorý neprichádzal a neprichádzal. Až to raz nevydržal, a pobral sa k nej. Večer, sám, taxíkom za hustého dažďa, ktorý vyhnal ľudí z ulíc Londýna. Voda sa na cestách hromadila, dážď neprestával a on nemal poňatia o tom kde býva, dokonca nevedel ani jej priezvisko. Líca mu zružoveli od toľkej hanbi, ktorú cítil. Keď sa stretávali, odprevádzal ju pozdravom, a dlhým pohľadom pri malej pekárničke, ktorá bola otvorená non-stop. Šikovné, že v dnešnej dobe, nie sú večne pootvárané len supermarkety a veľké obchodné domy, ktoré sú aj v nočných hodinách natrieskané ľuďmi, až si človek myslí, že podlaha sa im prepadne priamo pod nohami.

Našiel ju. V malej bytovke, s rozpadávajúcimi sa balkónmi, starou fasádou a so schodiskom, ktoré čo chvíľa vypovedá svoju službu. Zachvel sa. Bol vďačný postaršej panej, ktorá v pekárničke kupovala chlieb a bábovku, že mu dokázala pomôcť. Zrejme ju dobre poznala, keď mu dokázala opísať Angienu polohu podľa opisu jej osoby. Červené vlasy, drobnejšia postava, menšie krivky, pekný úsmev, tmavé oblečenie. 

Keď sa po dlhom zaváhaní konečne rozhodol zazvoniť, otvorila mu strapatá, vo vyťahanom tričku Linkin Park, pyžamových nohaviciach s mačičkovým vzorom a nenamaľovaná. Jej oči nezdobila ani troška špirály, a pleť mala čistú bez štipky púdra, ktorý s obľubou používala. Bola rozkošná. Prirodzená a tak strašne zraniteľná, že Niall na malú chvíľu zabudol nato, prečo vlastne prišiel. 

-Čo tu robíš?- preľakla sa a skryla sa za dvere, aby jej bolo vidieť len tvár. Niall jej na nej videl prekvapenie.

-Musel som ťa vidieť.- sklopil tvár, aby zakryl nával červenej farby v lícach. Chvel sa, celé telo mal v jednom veľkom kŕči, nevedel čo robiť, čo ďalej povedať.

-Prečo?-

Má ho. Dostala ho. Ak by jej povedal pravdu, stratil by ju tak rýchlo, ako si ju aj našiel. Svoju princeznú, ktorá sa stávala stredom jeho vesmíru. Ak by jej klamal,odhalila by ho. Klamať nevedel. Jej nie.

-Môžem ísť dnu, alebo ma necháš stáť na chodbe?- slušne sa opýtal a ako malý chlapec,s rukami za chrbtom, so sklopenou hlavou, a s nohami prekríženými stál oproti nej, a snažil sa nepozrieť do jej očí.

Keď ustúpila od dverí čím naznačila, že môže vôjsť, Niall pocítil úľavu,že ho neposlala kade ľahšie. Nicole doma nebola, opäť sa túlala po zákutiach Londýna a užívala si tú slobodu, ktorá slobodou vlastne vôbec nebola. ,,Ako môže zadaný človek, takto vystrájať?" pýtala sa Angie samej seba, keď sa o pol siedmej zabuchli za Niky dvere. 

-Dáš si niečo?-zakričala smerom do obývačky zatiaľ čo pyžamové nohavice menila za domáce tepláky a obyčajné tričko za biele bezrukávové.

-Čaj, ak môžem.- odpovedal jej, a kráčal za ňou do kuchyne. Nechcel sedieť sám v obývačke. Chcel vidieť, ako sa pohybuje v kuchyni, ako mu pripravuje čaj, ako sa nadychuje a zároveň vydychuje akoby chcela niečo povedať. 

-Zelený, či ovocný?- 

-Ovocný ďakujem.- Uvarila mu jahodový, ktorý chutil aj jej. Hneď spravila aj sebe, do svojho cukor nedávala. Sladký čaj, nebol pre ňu čajom. Niallovi dopriala dve kopcovité lyžičky bieleho perfektne sladkého prášku. Pýtať sa nemusela. Pamätala si to z posedení, ktoré spolu absolvovali v kaviarničke, ich obľúbenej. Niall sa pousmial, tešilo ho že sa jej jeho zvyky vryli do pamäte.

-Tak prečo si vlastne prišiel?- prerazila zopár sekundové mlčanie, ktoré ich ovládlo.

-Neozývala si sa mi, nezdvíhala mi telefón, mal som pocit, že si mŕtva.- priznal so zvláštnym smútkom v hlase.

-Chcem vedieť prečo, prečo tak zrazu?- bol zúfalý, čo neuniklo Angienym zeleným očiam ani ušiach. V očiach ju pálili slzy, túžila objať toto chlapča, no nesmela urobiť nič, čo by neskôr mohla ľutovať. Sama si nebola istá, prečo sa chovala ako malé dieťa. Odopierala si Niallovu prítomnosť. Prítomnosť úžasného priateľa, ktorý jej pomaly hojil rany z minulosti. ,

,Bola to len stávka ty hlupaňa, to si skutočne nevidela že som ťa nikdy neľúbil ?" zaznel jej v ušiach jeho hlas. Veta, ktorá ju poznačila snáď navždy. Pár slov, ktoré nedokázala zo srdca vyhnať, ktoré ju donútili odísť z rodnej krajiny do cudziny kde nepoznala nič a nikoho. Po nekonečných slovách ,,Milujem ťa" prišla táto veta, a razom sa jej zmenil život. Chlapom prestala dôverovať. Na Slovensku sa stránila miestam, ktoré spolu za ten pol rok navštívili. Vstúpil do jej života nežistnou náhodou, nečakane ako facka, aby vzal jej úctu a spravil ju ženou, aby mu zložila celý jej svet k nohám, aby ju obdarovával krásnymi slovami, ktorým naivne verila, a aby ju nakoniec odkopol ako špinavú handru, po ktorej ani pes nešliapne.  

-Poď so mnou.- vstala zo stoličky, a počula Niallove kroky za chrbtom. Rozhodla sa ísť s pravdou von. Predostrieť mu na tácku svoju minulosť, ktorá ju ťažila na srdci.

Keď sa dostali do jej izby, Niall sa obzeral všade. Zaujímalo ho ako žije, ako vyzerá jej domov.

-Čo to tam hľadáš?-šepol, a kľakol si povedľa nej. Hrabala sa v krabici,ktorú mala vždy uloženú na dne veľkej skrini. Nevyťahovala ju často, vlastne skoro vôbec. Pod kopou starých tričiek, šiat, nohavíc našla dokrkvanú fotografiu, ktorej sa nedokázala za žiadnych okolností zbaviť.

Niall vedel koľká bije. -To je on?- opýtal sa potichu. Skoro šepky. Prikývla, veľmi slabo. Zopár mesiacov ju nevidela, a hneď oľutovala, že ju vytiahla. Zreničky jej pokryli štipľavé slzy a Nialla videla rozmazane. 

-Sedeli sme pri Váhu, bolo to naše miesto, nebolo dňa kedy by sme sa tam neukázali. Ten dokonalý pokoj, málo ľudí, zopár štebotajúcich vtákov.- rozprávala hoci ťažko, no predsa. Niall hľadel na fotku, bez slov. Angie, v ramienkových šatoch nad kolená, vlasmi spustenými na ramená, ako sa opiera o hnedovlasé chlapča v slnečných okuliaroch a v tvári sa jej zračí spokojnosť. Šťastie. Láska. Niallovi stislo srdce.Takúto ju ešte nevidel, hoci vedel že ju pozná prikrátko.

-Čo sa stalo?- vyhabkal. -No keď o tom nechceš...-

-Streli sme sa náhodne....- prerušila ho a hneď nato pokračovala ďalej. Toto predsa chcela. -Vrazili sme do seba v jednom nákupnom centre Bratislavy, ktoré ako som s odstupom času bolo naše obľúbené. Toto bola ďalšia vec, vďaka ktorej som pol roka žila v milnej predstave,že budeme spolu navždy. Spoločné veci.- dýchala prerývane, s prestávkami, častými povzdychmi ale neprestávala. Chcela mať čo najskôr za sebou toto trápenie. -Po mesačnom doťahovaní sa, podpichovaní, esemeskovaní mi povedal, že ma miluje. Uverila som mu. Hlavne kvôli tomu, že som cítila to isté. Začala som veriť na pravú lásku, ktorú nájdeš vtedy keď ju nehľadáš. Bolo to čudné. V priebehu mesiaca som sa šialene zamilovala, a v priebehu dvoch som prišla...-zasekla sa. Hlas jej zlyhal na maximum, nohy prikrčila k telu a zadúšala sa plačom. Nezáležalo jej na holom fakte,  že Niall sedí vedľa nej. Nezvládal to. Pozerať sa na dievča, ktoré má rád, ako trpí, bolo tak ťažké ako nájsť pravú lásku, o ktorej hovorila. Prisunul sa k nej čo najbližšie a objal ju. Prvý krát. Ten pocit, mu bude v hlave mátať ešte dlho. Slzami mu zmáčala tričko a vedela, že dnes mu svoj príbeh nedokončí. Chcela, tak veľmi, no nedokázala.

-Oklamal ma Niall, podlo zneužil a pripravil o tom nejcennejšie čo žena má.- plakala a on ju tíšil. Bolelo ho srdce aj duša. Vedel že je to ona. Dievča, ktoré hľadal. Ktoré človek stretne raz za život. Chcel byť s ňou, každým kúskom tela. Chrániť ju, objímať a pohojdávať v náručí ako malú bábiku.

-Bojím sa, strašne sa bojím, že nikdy nebudem to čo pred tým. Že už nikdy nepocítim, čo je to skutočne milovať a dôverovať.-

-Pre toto si sa mi vyhýbala? Preto, že mi nedôveruješ?- bol sklamaný, smutný, no zároveň ju dokázal dokonalo chápať.

-Dôverujem.- pohladila ho po ružovkastom líci.-No neviem či na toľko, na koľko si zaslúžiš.- plač prestal, no hlas mala stále sklesnutý. 

-Počuj..- sadol si tak, aby ju mal oproti sebe a krehkú tvár jej chytil do rúk.

-Nikdy, zapamätaj si nikdy by som neublížil dievčaťu. Nijakému. A keď ide o teba ... Pre kristepane Angie, nevidíš čo so mnou robíš ? Cítim sa nervózny ako malý chlapec pred svojou prvou písomkou z matematiky čo i len sa ma dotkneš, mám pocit že lietam keď si pri mne, a keď sa usmeješ,tak mi ide vyskočiť srdce z hrude od toľkej radosti.-Bruškami prstov jej jemne zotieral zvyšky neposlušných sĺz,ktoré opäť vyplávali na povrch.

Hľadela na jeho pery, ktoré sa rýchlo hýbali a hovorili tieto slová.Hladili ju na srdci ba i na duši. Privádzali ju do rozpakov, tak ako tento chlapec, ktorý sedí oproti nej, a tvár jej zviera ako vo zveráku. 

-Bojím sa,že keď ťa teraz pobozkám stratím ťa. Že mi utečieš, dokonca i keď si vo vlastnom byte, že mi zmizneš a už ťa neuvidím.- triasol sa, chvel sa. Tak strašne ju chcel pobozkať, láskať jej telo, milovať sa s ňou, cítiť ju.

Keď prikryl jej pery tými svojimi, pocítil ako sa mu hormón šťastia rozlieva po tele. Hral sa s jej krehučkými perami, aby jej nijak neublížil. A keď sa neodtiahla, vedel, že urobil dobre.