pondelok 20. augusta 2012

Someone Like Me 15

- If I'm louder, would you see me? would you lay down in my arms and rescue me? cause we are the same, you saved me, when you leave it's gone again. - ležala mu v lone zo zatvorenými očami a dokázala vnímať jedine jeho. Jeho čistý spev, mala želanie aby nikdy neskončil. Prstami jej jemne prečesával dlhé rovné vlasy a cítil sa šťastný. Skutočne šťastný a zamilovaný. Do nej. Ako rýchlo, za aký krátky čas si ho dokázala získať a ukradnúť to najdôležitejšie čo si v útrobách tela schovával. Srdce. 
-Chcem aby si mi dôverovala.- šepkal jej, a jemne si ju kolísal v náručí ako malé dieťatko. Nechcel aby táto krásna chvíľa vôbec niekedy skončila. Ak by mal teraz umrieť, umrel by šťastný.
Kedy sa takto cítil naposledy? Spytoval sa medzi stovkami myšlienok, a viet blúdiacich v jeho hlave, samého seba. Odpoveď nenašiel .. zatiaľ. 
-Ja ti dôverujem Niall, viac ako hoci komu inému.- jej slová zneli vážne a úprimne. Nialla príjemne hriali pri srdci, ktoré sa mu trepotalo ako šialené. Toto potreboval počuť zo všetkého najviac. Viac ako samotnú jej lásku, potreboval dôveru. Bez dôvery sa nedá pohnúť nikam. Ani dopredu ani dozadu. 
Niall si získal jej plnú dôveru s malým-veľkým bonusom - LÁSKOU.
Jeho tvár, ktorá bola blízko blizúčko si pritiahla ešte bližšie a jeho hrejivý dych cítila na pokožke, perách, nose. Slastne a v očakávaní, že ho pobozká zatvoril oči. Prisala sa na jeho pery ako pijavica, pohrávala sa s nimi, dokým nezačal plne spolupracovať. Rukou vpletenou do jeho vlasov, si ho priťahovala stále bližšie a bližšie. Sladšie pery, ešte nebozkávala. Nikdy. 
-Odvezieš ma domov?- na malú chvíľku sa od neho odtiahla, a čakala na odpoveď. Medzi drobné, ako dotyk motýlích krídel jemné a láskavé božteky šepol: -Aj na kraj sveta.-

Niall ju teda odviezol domov. Šiel pomaly, nízko pod hranicu povolenej rýchlosti na cestách. Cestu k jej domu si pamätal, akoby tam jeho kroky smerovali pravidelne a popri tom tam bol jeden jediný raz. Keď im šťastena dopriala červenú na križovatke štyri bloky od činžiaku kde bývala, Niall to dokonale využil. Bozkávali sa šialene, bláznivo, akoby mal jeden z nich čoskoro umrieť.


-Kedy ťa znovu uvidím?-skoro nehybne stáli pred panelákom, ruky mal položené na jej krížoch, a bradou sa dotýkal vrchu jej hlavy. Tých pár nočných dobrodruhov, ktorý okolo nich prešli, mohli iba zasnene civieť. Vyzerali spolu úžasne. Tak prirodzene a ich pocity z nich sršali všade na vôkol.

Angie vdychovala jeho úžasnú vôňa. Nebola to vôňa po žiadnej drahej voňavke. Bola to vôňa po Niallovi. Po jeho nepoškvrnenej a čistej osobe, ktorú ľúbila.
-Čoskoro.-pošepkala mu do priehlbinky medzi kľúčnou kosťou, ktorú mal schovanú pod hrubou vrstvou mikiny. Dúfala, že čoskoro. Obávala sa, že po tomto večeri, ktorý znamenal pre jej život nový začiatok, bez neho nevydrží sotva jeden deň. Už len tá predstava, jej spôsobovala nepríjemné muky.
-Chcem aby si zajtra prišla ku mne, chcem ťa predstaviť chalanom. Teda ak dovolíš.- usmial sa. Jeho ruka sa pohybovala po jej chrbtici hore-dolu a príjemne ju hladila. 
-Bude tam aj Harry?- opýtala sa pošepky. Netúžila ho vidieť, nech je akýkoľvek. Potom, čo dnes videla, k nemu prechovávala niečo ... niečo čo sa nedalo presne určiť. 
Poznáte ten pocit, kedy niekoho vidíte po prvý krát a nesadne vám? Môže byť akýkoľvek dobrák, no netúžite to vedieť a tobôž nie spoznať jeho svetlé stránky?
Toto presne cítila.
-Je súčasťou skupiny, darling.- len si povzdychla s vedomím,  že buď sa ho naučí mať rada, alebo ho aspoň musí akceptovať. Bola si vedomá toho, že nič iné jej nezostáva. 
Na ostatných chalanov však bola zvedavá. Niall mal ku všetkých úctu, a rozprával jej o nich s takým nadšením, aké už dlho u žiadneho človeka nepočula.
-Kedy mám prísť?-
-O šiestej ťa vyzdvihnem, prosím nenechaj ma dlho čakať.- 
-Už nikdy viac.- venovala mu dlhý bozk na rozlúčku, a celá šťastná sa stratila v útrobách činžiaku. Čo povie okolie na ich vzťah? A čo fanúšičky? Premieľalo sa jej hlavou, počas šliapania na tretie poschodie. Schodov bolo veľa, no času ešte viac. Nebolo sa kam ponáhľať. Nie teraz, keď mala konečne svojho Nialla.

5 komentárov:

  1. No dobre, už je to asi otravné ale zas a znova píšem, že je to krásna časť a neviem sa dočkať ďalšej! Joj, prosím, len nikdy neprestaň písať! :) :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. RAZ prestanem určite :D ... ale neboj sa, v najbližšej dobe to určite nebude :):-*
      btw, nie je to otravné, vôbec :) ani nevieš ako to poteší :)

      Odstrániť
    2. Viem, ako to poteší! :) Mám svoj blog .) Tak fajn, ja teda neprestanem! :))

      Odstrániť
  2. Uf,už ani neviem čo písať a nebavý ma stále dookola sa opakovať,ale viem si predstaviť ako autorku poteší,keď si nájde nejaký pozitívny komentár k poviedke,ktorá je taká úžastná ako táto :-) Takže opäť raz - je to krásne!!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. poteší, a hlavne posúva ďalej :) .. dáva odvahu písať ďalej a ďalej :P je to ozaj krásny pocit :-)

      Odstrániť