štvrtok 23. augusta 2012

Someone Like Me 16

Spánok mala bezsenný, absolútne ničím nerušený. Taký ako už dávno nie. Neotravovali ju pri uchu bzučiace komáre, dokonca ani hluk z ulice.
Ráno sa zobudila so skvelým pocitom na duši, s úsmevom na tvári, a krásne červená na líčkach. Nezabudla sa uštipnúť do pokožky na ruke, aby sa uistila, či to čo sa stalo včera večer nebol iba sen.
Nebol. Pokožka ju zabolela a následne sčervenela. Dopriala si poriadny štípanec.
Uvarila si svoju dávku rannej kávy, s ktorou sa šla slniť na balkón. Pri pohľade na krásne raňajšie počasie, by si nikto nebol pomyslel, že v noci tadeto preletela taká zima až strach. Sadla si na staré, no pohodlné kreslo pri zábradlí a zapálila si. Na maličkom balkóniku sa jej najviac páčil vôľný priestor medzi zábradlím. Neohraničoval ho žiadny múrik, ani nič podobné. S úsmevom sledovala ľudí a nešťastníkov, ktorý sa náhlia do práce, zastavujú si taxíky či autobusy, pretože musia pracovať aj v sobotu. Nicole bola jednou z nich. Musela vstať skoro o pol ôsmej, aby na deviatu bola v práci. Tým jej pomalým tempom to stihla len tak-tak.
Dopíjala posledný dúšok horkastej tekutiny, ktorá ju naladila do nového dňa, keď z útrob domu počula pípanie mobilu.
S malou dušičkou, že to bude ON, sa poň rozbehla, div, že o nič nezakopla. To by sa na ňu perfektne hodilo. Roh postele, či skrine, bol jej najväčší nepriateľ v byte.Spolu s mobilom sa hodila do ešte neustlaných, príjemne studených perín a rozbalila si šialene blikajúcu správu.
Good morning sweetheart x) Ako si sa vyspala? Dúfam, že lepšie ako ja xD ... Ľúbim ťa, Nialler xx. 
Usmievala sa ako blázon. Ako pubertiačka, ktorej vtrhne do domu jej prvý chlapec vôbec, len preto, že ju túži pobozkať.
Srdce jej bilo divoko, šialene. Cítila ho až v členkoch.
Mobil si pritisla k búšiacemu srdcu, a vdychovala vzduch, ktorý sa jej zdal byť zrazu taký svieži a čistý. Cítila sa ako blázon. Ale šťastný blázon.
Good morning. Spánok som mala úžasný, čo rušilo ten tvoj? Angie.
Odpísala a čakala. Dočkala sa. Mobil jej tentoraz začal vyzváňať, vibrovať v ruke ako besný a na maličkej obrazovke svietilo blondiačikovo meno.
-Hi.- zodvihla. Úsmev jej z tváre nezmizol. Rukami objímala,priam zvierala perinu aby sa nerozkričala na celé kolo od toľkej radosti a spokojnosti.
-Ahoj, dúfam, že som ťa nezobudil.-strachoval sa.
-Som hore už dlhšie, takže nie. Odpovieš mi už na otázku?-
-Akú máš konkrétne na mysli?-
-Položila som ti iba jednu, Niall.-pripomenula mu so smiechom.
-Tak mi ju polož ešte raz.- hral to na hlúpučkého, a jej sa to páčilo. Pomaly sa presunula do kuchyne, kde si začala pripravovať obed. Hodinky nad chladničkou ukazovali pol dvanástej, čo bol najvyšší čas na prípravu.
-Čo rušilo tvoj spánok?-
-Fakt, že nie si pri mne, a chalani, ktorý sa vrátili domov tak opojený alkoholom, že pri pohľade na nich som ich mal chuť zobrať na výplach žalúdka.-
-To bolo až také zlé?- opýtala sa chytajúc sa za brucho. Niallove slová ju privádzali do poriadneho záchvatu smiechu. Popri tom vybrala zo skrinky sáčik so špagetami, ktoré vysypala do vody v hrnci. Špagety milovala. A ak ich jedla po boku niekoho iného, milovala ich ešte viac.
-Príšerné.-posťažoval sa jej a ona ho úžasne dokázala pochopiť.
-Nechce sa ti prísť ku mne? Varím špagety.- ,,pochlapila" sa.
-Hmm, to znie lákavo, ale sme v štúdiu a už ma volajú.-
-Tak teda utekaj. Večer?-
-O šiestej, milujem ťa.-položil. S hluchým telefónom sa posadila na stoličku, a hlavu si ponorila do dlaní. Štúdio, koncerty, turné, a čo ešte ? Bude si musieť nato nejako zvyknúť.

Po chutnom obede, na ktorý bola patrične hrdá, si ľahla pred televízor. Špagety sa jej nelepili, neboli ani prevarené, ani nedovarené. Také akurát.
Prehrabávala sa v obale na cédečká, a rozmýšľala až ju hlava bolela. The Last Song - červený nápis, ktorý svietil na jednom z mnohých cédečiek. Miley Cyrus a Liam Hemsworth. Úžasný film, ktorý milovala. Zamilovala si ho od prvého momentu, čo ho videla.
Prebdela polovičku, tú druhú prespala schúlená na sedačke ako mačiatko.

-Pripravená?- úsmev mu nemizol z tváre. Čakal ju opretý o karosériu auta v bielom tričku a bledohnedých nohaviciach. Vyzeral úchvatne. Vlastne, kedy nie?! ... Kráčala k nemu zamyslená, nervózna, plná očakávania. Červené vlasy jej vietor rozfúkaval dozadu, čo Nialla dostávalo do kolien.
Na jeho otázku, iba nesmelo prikývla a venovala mu jemný bozk na pery. Spoločne nasadli do auta a počas celej jazdy neprehovorili. Niallova ruka stále zotrvávala na jej pravom kolene, dodávalo mu to akúsi odvahu a jej to bolo príjemné.
-Angie, uvoľni sa.- dohováral jej v tesnej blízkosti, keď vystúpili z auta. Pevne ju držal za ruku, ich boky sa o seba obtierali.
Bola tak strašne nervózna, že sa to nedá k ničomu prirovnať. Ani k maturite. Tá bola oproti tomuto nič. Absolútne NIČ.
Viedol ju dlhým chodníčkom ku dverám, zatiaľ čo ona sa kochala krásnym pohľadom. Pohľadom na dom, na záhradu. Za denného svetla vyzeralo všetko ináč. Tak krajšie a skutočnejšie. Záhrada popri dome, bola skutočne obrovská. Obklopená nízkym plotom, skalkou, a uprostred sa tkvel altánok. Vedela by tu stráviť hodiny. Čítať knihu, alebo len ležať na krásne zelenej tráve a sledovať oblaky. Spoločne s Niallom.


1 komentár:

  1. Je to naozaj krásne! Si jedna z mála, ktorá má talent. Naozaj je len málo takýchto poviedok, ktoré sú písane tak skvele ako tá tvoja. Milujem tvoju poviedku! :-*

    OdpovedaťOdstrániť