piatok 30. marca 2012
Another world 30
Okrúhla 30 časť, že čooo ? Keď som túto amatérsku poviedku začala písať, mala som pocit, že skončím pri piatej časti...a teraz som dopísala 30tu :D som prekvapená sama zo seba :O :D
...Keďže sa mi vyhrážali smrťou, keď nedám dneska ešte jednu časť, tak pre vlastné dobro, tu je :D :) ... Viem, že Niall nieje v skutočnosti taký chrapúň, no som vyslovene nasratá, tak som si potrebovala akosi vybiť zlosť :D ...
---- z pohľadu Mary
Toto jednoducho nemôže byť pravda. Prečo práve ja ? Toto má byť od Boha pomsta zato, že keď som bola malá kradla som v stánku cukríky ? Prečo práve ja musím byť tehotná v osemnástich, keď práve žijem svoj sen ? Keď práve chodím na vysnívanú výšku a mám toho najdokonalejšieho chlapca pod Slnkom ? To všetko, tú celú moju rozplánovanú budúcnosť mám zahodiť kvôli tomu drobnému hrášku, ktorý rastie pod mojim tlčúcim srdcom ? Desiatky otázok, no odpoveď neprichádzala ani jedna jediná. Toto si si pokašľala Maria Sophie Brianová! Hovoril hlas v mojej hlave, a opakoval to stále dokola.
Sedím schúlená pri vani, z hrdla sa mi derú hlasné a bolestivé vzlyky, v pravej ruke zvieram tehotenský test, resp. dva tehotenské testy, na ktorých výrazne svietia dve čiarky. V hlave sa mi prehráva moja minulosť, a plány do budúcnosti, ktoré budem musieť zahodiť. Vždy som chcela mať dieťa. Maličké stvorenie, ktoré bude ku mne kráčať a volať ma mama. Stvorenie, pre ktoré tu stále budem, a ktoré bude robiť moje dni krajšími a znesiteľnejšími. Stvorenie, ktoré bude mať krásne blonďavé vlásky a modré očká po tatinovi - Niallovi. Aj napriek tomu, čo mi moja budúcnosť ponúka, nebola som spokojná s tým, že má nastať tak skoro. Veď mám len osemnásť. Sama som v podstate ešte len decko, ktorému tečie mlieko po brade. No som rozhodnutá. To maličké, ktoré vo mne rastie si nechám, aj keby sa malo stať čokoľvek. S Niallom sme spolu krátko, no som presvedčená, že bude chcieť to isté čo ja.
,,Mar zlatko, prečo plačeš?" dobehol ku mne ustráchaný Niall, posadil sa ku mne a pevne si ma vzal do náručia. Jemne som zodvihla hlavu, aby som videla Simone. Stála pri dverách kúpeľne a z môjho plaču určite vedela, že som tehotná. ,,Niall?" zahľadela som sa do jeho krásnych modrých očí, v ktorých som videla len tú najčistejšiu lásku a oddanosť, čo mi akoby dodávalo silu povedať mu, že o deväť mesiacov, bude pravdepodobne otec. Podala som mu oba testy, na ktoré s nechápavosťou pozeral. ,,Čo znamenajú dve čiarky ?" ledva lapal po dychu. ,,Do šľaka." zanadávala si Simone a radšej nás nechala samých. ,,Mary povedz mi, že nieje pravda to, čo si začínam myslieť." ,,Som v tom Niall, budeme rodičia." šepla som a ani sama neviem ako, no usmiala som sa. ,,To nemyslíš vážne však? To je len nejaký hlúpy žart, povedz mi, že áno." dostal ma. Myslela som si, že zareaguje inak. Že ma tuho objíme, dá mi bozk do vlasov a povie mi, že spoločne to zvládneme. No nie. On namiesto toho vstal a dlaňami si búchal po čele. ,,Do riti !" vyštekol a odišiel. Zbabelo odišiel z miestnosti a mňa tam nechal sedieť samú, so slzami stekajúcimi po tvári a s jeho dieťaťom v mojom brušku. ,,Niall ty si taký idiot." počula som z chodby Simone ako po ňom vybľakuje. ,,Nechaj ma." ,,Nenechám, nechal si ju tam sedieť len tak, akoby sa nechumelilo. Ty to nechápeš? to dievča čaká tvoje dieťa a ty sa zachováš takto chrapúnsky?! Strašne si ma sklamal." poslednú vetu vyslovila pomaly a zreteľne. Nevládala som viac sedieť na studenej dlážke, vstala som, a vybrala sa do izby. ,,Môžete sa prestať hádať?" kričala som popri tom, ako mi prúdy sĺz tiekli po lícach. Obaja na mňa zahľadeli spôsobom akože čo?. ,,Mary." šepol Niall a chytil ma za ruku. ,,Nedotýkaj sa ma." vybehla som hore schodmi a oboch ich nechala za svojim chrbtom. Zvalila som sa na posteľ a utápala sa vo vlastných myšlienkach.
------ z pohľadu Nialla
Keď ma Simone dotiahla do kúpeľne, moje dievčatko sedelo ako v klbku schúlené pri vani a neprestajne plakalo. ,,Mar zlatko, prečo plačeš?" vyľakal som sa ako ešte nikdy. Videl som ju už plakať, no nie takto veľmi. Jej plač bol srdcervúci a vychádzajúci až zo špiku kostí. Vzal som si ju do náručia a pevne ju objal. Kučeravé vlasy sa jej lepili na uslzenú tvár a roztečená špirála jej spôsobovala fľaky na bielom tričku. Bez tak bola krásna a neskutočne zraniteľná. ,,Niall?" zodvihla ku mne zelené oči, ktorými ma hypnotizovala najviac ako len dokázala. Podala mi dva predmety, ktoré na prvý pohľad vyzerali ako tehotenské testy. To je len vtip nie? ,,Čo znamenajú dve čiarky?" pocítil som, že sa mi akosi ťažšie dýcha. ,,Do šľaka!" zanadávala si Simone a zdrhla z miestnosti. Pomaly som si začal dávať do kopy dva a dva. Maryne výkyvy nálad, zvláštne chute, ktoré na nej pozorujem už pár dní, ranné nevoľnosti, tehotenský test s jasne viditeľnými dvoma čiarkami a Maryn srdcervúci plač. Do pekla ! ,,Mary povedz mi, že nieje pravda to, čo si začínam myslieť." chytal som sa za hlavu a pomaly strácal nad sebou kontrolu.,,Som v tom Niall, budeme rodičia." šepla a nahodila pokryvený úsmev. ,,To nemyslíš vážne však? To je len nejaký hlúpy žart, povedz mi, že áno." vybuchol som. Jednoducho som nemohol uveriť tomu, čo povedala. Ja nemôžem byť otec, keď sám som ešte decko. ,,Do riti !" sám neviem, kde sa to vo mne bralo, no bol som nasratý sám na seba. ,,Niall ty si taký idiot." stopla ma Simone, keď som si šiel prevetrať hlavu. Bože len to nie. Nech mi nedáva kázania o tom, aký som nezodpovedný chumaj. ,,Nechaj ma." vybafol som na ňu tak nahlas, že to mal šancu počuť celý dom. ,,Nenechám, nechal si ju tam sedieť len tak, akoby sa nechumelilo. Ty to nechápeš? to dievča čaká tvoje dieťa a ty sa zachováš takto chrapúnsky?! Strašne si ma sklamal." schmatla ma za ruku tak silno, že som nechápal, kde sa v takom dievčati berie toľko sily. Poslednú vetu vyslovila tak zreteľne, že som nemal odvahu pochybovať o tom. Z kúpeľne vyšla Mary zo sklonenou hlavou a slzami padajúcimi na podlahu. Jemne som ju chytil sa ruku, čím som ju prinútil pozrieť sa na mňa. V uplakaných očiach, som jej videl sklamanie, bolesť a nenávisť ? To posledné slovo, som si pre vlastné dobro hneď vyhodil z hlavy. ,,Mary?" šepol som. ,,Nedotýkaj sa ma." povedala chrapľavým hláskom a vytrhla sa mi. ,,Tak a máš to, čo si zaslúžiš." drgla do mňa Simone a zabíjala ma pohľadom prechádzajúc okolo mňa. Som idiot! Veľký idiot! Maximálny idiot! Mega idiot! Mega mega idiot! nadával som sám na seba, no vedel som, že to nenapraví môj odporný čin voči Mary.
Another world 29
I am sorry, že taká krátka, ale letím von :D .. večer bude ešte jedna (asi) :D :)
Prechádzali sme zasneženými ulicami Holmes Chalpel a nadchýnali sa krásnou prírodou zasypanou snehovou prikrývkou. Nenáhlili sme sa. Šli sme pomalými krôčikmi a vládlo medzi nami absolútne ticho, ktoré občas prerušilo ženúce sa auto okolo nás.Večne ukecaná Mary mlčala, zťažka dýchala, čo ma v plnej miere znepokojovalo a stále viac a viac som mala potrebu vedieť, čo mi chce povedať a čo ju trápi. Po chvíľke večného chodenia sme sa dostali na menšie námestie, ktoré nám Harry spomínal. Uprostred neho stála vysvietená socha s lavičkami okolo a pár metrov od nej veľký vyzdobený, snehom posypaný vianočný stromček. Medzi malými obchodíkmi nám do oka padla už na pohľad útulná malá kaviarnička.
,,Čo to bude slečny?" podišla k nám kučeravý ryšavka plnšej postavy. ,,Dve horúce čokolády."
Sedeli sme na pohodlných stoličkách hneď vedľa okna a okolo nás sa vznášala príjemná sladkastá vôňa. Ticho medzi nami ma čoraz viac prestávalo baviť, tak som sa rozhodla ukončiť ho. ,,Mary čo je s tebou? tváriš sa ako neosolený pagáč." ,,Simone ja..." zťažka si vzdychla a z očí sa jej začali liať vodopády kvapôčok sĺz. ,,Zlato, čo je ? nestraš ma." chytila som ju za ruku aby pocítila, že mne môže povedať čokoľvek. ,,Mešká mi to skoro týždeň a vkuse mi je čudne." dostala pomedzi silné a hlasné vzlyky. ,,Čo tým chceš povedať?" vyjachtala som, akoby som chcela počuť niečo iné ako to, že je pravdepodobne v tom. Aby ma uistila v tom, že to tak je, rozplakala sa ešte viac a čierna špirála jej veselo tiekla dole tvárou. Podišla som k nej a tuho ju objala aby vedela, že v každej situácii pri nej budem stáť. ,,Simone ja nemôžem byť tehotná, jednoducho nie. Niall ešte nemôže byť otcom chápeš?!" plakala mi do ramena, čím mi rozmáčala kus svetríku. To bolo posledné, čo by ma malo v tejto chvíli trápiť. ,,Šššš!" snažila som sa ju upokojiť, no vedela som že je to márne. Byť matkou v osemnástich a popritom študovať svoj sen - medicínu, je nesmierne ťažké a takmer úplne nemožné. ,,Choď sa na toaletu, trošku sa poumývaj a spolu ti pôjdeme kúpiť ten test, hej?" ,,Vieš kde je lekáreň? A čo Niall?" utrela si slzy. ,,Opýtam sa barmanky kde ju nájdem. Spýtam sa ťa takto Mar, ľúbiš ho ?" Prikývla. Slabo no v očiach som jej videla, že to myslí vážne. ,,Tak mu to musíš povedať, rozumieš? Aj keď to bude negatívne, musí vedieť že si nedal pozor a nabudúce má byť opatrnejší."kládla som jej svoje reči do hlavy. ,,Bojím sa." ,,Zlatko s blondiačikom sa porozprávam ja, a neplač už prosím." usmiala som sa. ,,Ďakujem." objala ma a stratila sa v priestore véciek. Vedela som, že ja musím byť tá, čo mu to povie a dohovorí mu, ako nezodpovedne sa zachoval. ,,Prosím ťa, kde je najbližšia lekáreň?" spýtala som sa ryšavej čašníčky. ,,Prídeš na koniec námestia, zahneš do úzkej uličky po ľavej ruke, pôjdeš stále rovno a si tam." usmiala sa. ,,Ďakujem pekne." ,,Nie si ty náhodou Simone Adamsová, priateľka Harryho Stylesa?" opatrne sa ma spýtala. Jemne som prikývla. ,,Páni, teším ma, som Samantha." podala mi ruku. ,,Simone aj mňa." ,,Ideme?" dobehla ku mne už trošku kľudnejšia Mary a zachránila mi kožu pred zbytočnými otázkami. ,,Samantha, môžme si tie čokolády vziať so sebou?" ,,Iste, tu máte." podala nám dva poháre sladkého pokušenia, zaplatili sme a opäť sa vydali do chladného počasia. ,,Odkiaľ ste sa s hentou tam poznali?" mykla hlavou ku kaviarni. ,,Som Simone Adamsová,frajerka speváka zo svetoznámej skupiny, mňa pozná každý." uchechtla som sa a Mar so mnou, čo mi urobilo radosť. V lekárni sme kúpili dva tehotenské testy a keď sme vyšli, vonku sa riadne zotmelo a z tmavej oblohy poletovali chumáčiky snehu. ,,Zavolám Harrymu, nech príde po nás ?" ,,Môžeš."
,,Počúvam." zaznel Harryho hlas v telefóne.
,,Čo robíš?" nechcela som okolo toho robiť samé omáčky, ale ani som ho nechcela rušiť, ak má s chalanmi niečo na práci.
,,Sedím na sedačke a papám už tretiu čokoládu." zasmial sa.
,,Tak dopapaj a prídi po nás." prisahám, konverzácia jak u päť ročných.
,,Kde ste?"
,,Pri lekárni, makaj!"
,,Dobre, hneď som tam." uistil ma a zložil.
Keď sme sa dotali späť do Harryho domu, s Mary sme sa prezliekli do suchého a spoločne sa odšuchtali na pripravenú večeru v podobe francúzskych zemiakov. Mňam.
,,Simone, čo je s Mar?" spýtal sa ma Niall pri spoločnom umývaní špinavého riadu po večeri. ,,Prečo?" ,,Je akási zvláštna a prisahal by som, že v lietadle plakala. Myslím, že ty by si mohla niečo o tom vedieť." Bolo vidieť, že si o Mary robí veľké starosti. ,,Posaď sa Niall." prikázala som mu. Bola som v rozpakoch. Nevedela som ako začať a už vonkoncom nie, či mám na neho nakričať zato aký je to nezodpovedný somár, alebo byť milá. ,,Niall môžeš mi povedať jednu vec?" zvolila som tú druhú možnosť, no nervy v mojej hlave narastali. ,,Kde si si do pekla nechal kondóm, keď si spal s Mary ?" vybuchla som a bez toho aby som si to uvedomila, spolu s moji slovami sa mi s úst dostali aj sliny, ktoré si urobili vlastnú pristávaciu dráhu na Niallovej prekvapenej tvári. ,,To čo je za otázku?" nechápal. ,,Použil si ho či nie?" ,,Odkiaľ to mám vedieť? Ale... ale asi nie." ,,Myslela som si." tresla som rukou po kuchynskom stole, až to zaštípalo. ,,Už mi povieš čo sa deje ? prečo mi dávaš takéto hlúpe otázky a prečo si rozčúlená ako anakonda z Amazonky?" ,,Poď so mnou." schmatla som ho za ruku a ťahala ho do najbližšej kúpeľne. ,,Kam že, kam, vy dvaja takto spolu ruka v rúčke ?" smial sa Loui hrajúci s Harrym canastu. ,,To je jedno." vyštekla som a pokračovala ďalej v ceste. Harryho nechápavý pohľad sa nedal prehliadnuť aj keby som akokoľvek slepá. ,,Kam ma to vlečieš?" ,,Čuš Nialler." Bez zaklopania som rozrazila dvere na kúpeľni, ktorá sa nachádzala na samom konci domu. Pri vani, na studenej podlahe sedela učupená Mary s hlavou medzi kolenami, ťažko dýchala a plakala. Presne som vedela, čo to asi znamená.
Prechádzali sme zasneženými ulicami Holmes Chalpel a nadchýnali sa krásnou prírodou zasypanou snehovou prikrývkou. Nenáhlili sme sa. Šli sme pomalými krôčikmi a vládlo medzi nami absolútne ticho, ktoré občas prerušilo ženúce sa auto okolo nás.Večne ukecaná Mary mlčala, zťažka dýchala, čo ma v plnej miere znepokojovalo a stále viac a viac som mala potrebu vedieť, čo mi chce povedať a čo ju trápi. Po chvíľke večného chodenia sme sa dostali na menšie námestie, ktoré nám Harry spomínal. Uprostred neho stála vysvietená socha s lavičkami okolo a pár metrov od nej veľký vyzdobený, snehom posypaný vianočný stromček. Medzi malými obchodíkmi nám do oka padla už na pohľad útulná malá kaviarnička.
,,Čo to bude slečny?" podišla k nám kučeravý ryšavka plnšej postavy. ,,Dve horúce čokolády."
Sedeli sme na pohodlných stoličkách hneď vedľa okna a okolo nás sa vznášala príjemná sladkastá vôňa. Ticho medzi nami ma čoraz viac prestávalo baviť, tak som sa rozhodla ukončiť ho. ,,Mary čo je s tebou? tváriš sa ako neosolený pagáč." ,,Simone ja..." zťažka si vzdychla a z očí sa jej začali liať vodopády kvapôčok sĺz. ,,Zlato, čo je ? nestraš ma." chytila som ju za ruku aby pocítila, že mne môže povedať čokoľvek. ,,Mešká mi to skoro týždeň a vkuse mi je čudne." dostala pomedzi silné a hlasné vzlyky. ,,Čo tým chceš povedať?" vyjachtala som, akoby som chcela počuť niečo iné ako to, že je pravdepodobne v tom. Aby ma uistila v tom, že to tak je, rozplakala sa ešte viac a čierna špirála jej veselo tiekla dole tvárou. Podišla som k nej a tuho ju objala aby vedela, že v každej situácii pri nej budem stáť. ,,Simone ja nemôžem byť tehotná, jednoducho nie. Niall ešte nemôže byť otcom chápeš?!" plakala mi do ramena, čím mi rozmáčala kus svetríku. To bolo posledné, čo by ma malo v tejto chvíli trápiť. ,,Šššš!" snažila som sa ju upokojiť, no vedela som že je to márne. Byť matkou v osemnástich a popritom študovať svoj sen - medicínu, je nesmierne ťažké a takmer úplne nemožné. ,,Choď sa na toaletu, trošku sa poumývaj a spolu ti pôjdeme kúpiť ten test, hej?" ,,Vieš kde je lekáreň? A čo Niall?" utrela si slzy. ,,Opýtam sa barmanky kde ju nájdem. Spýtam sa ťa takto Mar, ľúbiš ho ?" Prikývla. Slabo no v očiach som jej videla, že to myslí vážne. ,,Tak mu to musíš povedať, rozumieš? Aj keď to bude negatívne, musí vedieť že si nedal pozor a nabudúce má byť opatrnejší."kládla som jej svoje reči do hlavy. ,,Bojím sa." ,,Zlatko s blondiačikom sa porozprávam ja, a neplač už prosím." usmiala som sa. ,,Ďakujem." objala ma a stratila sa v priestore véciek. Vedela som, že ja musím byť tá, čo mu to povie a dohovorí mu, ako nezodpovedne sa zachoval. ,,Prosím ťa, kde je najbližšia lekáreň?" spýtala som sa ryšavej čašníčky. ,,Prídeš na koniec námestia, zahneš do úzkej uličky po ľavej ruke, pôjdeš stále rovno a si tam." usmiala sa. ,,Ďakujem pekne." ,,Nie si ty náhodou Simone Adamsová, priateľka Harryho Stylesa?" opatrne sa ma spýtala. Jemne som prikývla. ,,Páni, teším ma, som Samantha." podala mi ruku. ,,Simone aj mňa." ,,Ideme?" dobehla ku mne už trošku kľudnejšia Mary a zachránila mi kožu pred zbytočnými otázkami. ,,Samantha, môžme si tie čokolády vziať so sebou?" ,,Iste, tu máte." podala nám dva poháre sladkého pokušenia, zaplatili sme a opäť sa vydali do chladného počasia. ,,Odkiaľ ste sa s hentou tam poznali?" mykla hlavou ku kaviarni. ,,Som Simone Adamsová,frajerka speváka zo svetoznámej skupiny, mňa pozná každý." uchechtla som sa a Mar so mnou, čo mi urobilo radosť. V lekárni sme kúpili dva tehotenské testy a keď sme vyšli, vonku sa riadne zotmelo a z tmavej oblohy poletovali chumáčiky snehu. ,,Zavolám Harrymu, nech príde po nás ?" ,,Môžeš."
,,Počúvam." zaznel Harryho hlas v telefóne.
,,Čo robíš?" nechcela som okolo toho robiť samé omáčky, ale ani som ho nechcela rušiť, ak má s chalanmi niečo na práci.
,,Sedím na sedačke a papám už tretiu čokoládu." zasmial sa.
,,Tak dopapaj a prídi po nás." prisahám, konverzácia jak u päť ročných.
,,Kde ste?"
,,Pri lekárni, makaj!"
,,Dobre, hneď som tam." uistil ma a zložil.
Keď sme sa dotali späť do Harryho domu, s Mary sme sa prezliekli do suchého a spoločne sa odšuchtali na pripravenú večeru v podobe francúzskych zemiakov. Mňam.
,,Simone, čo je s Mar?" spýtal sa ma Niall pri spoločnom umývaní špinavého riadu po večeri. ,,Prečo?" ,,Je akási zvláštna a prisahal by som, že v lietadle plakala. Myslím, že ty by si mohla niečo o tom vedieť." Bolo vidieť, že si o Mary robí veľké starosti. ,,Posaď sa Niall." prikázala som mu. Bola som v rozpakoch. Nevedela som ako začať a už vonkoncom nie, či mám na neho nakričať zato aký je to nezodpovedný somár, alebo byť milá. ,,Niall môžeš mi povedať jednu vec?" zvolila som tú druhú možnosť, no nervy v mojej hlave narastali. ,,Kde si si do pekla nechal kondóm, keď si spal s Mary ?" vybuchla som a bez toho aby som si to uvedomila, spolu s moji slovami sa mi s úst dostali aj sliny, ktoré si urobili vlastnú pristávaciu dráhu na Niallovej prekvapenej tvári. ,,To čo je za otázku?" nechápal. ,,Použil si ho či nie?" ,,Odkiaľ to mám vedieť? Ale... ale asi nie." ,,Myslela som si." tresla som rukou po kuchynskom stole, až to zaštípalo. ,,Už mi povieš čo sa deje ? prečo mi dávaš takéto hlúpe otázky a prečo si rozčúlená ako anakonda z Amazonky?" ,,Poď so mnou." schmatla som ho za ruku a ťahala ho do najbližšej kúpeľne. ,,Kam že, kam, vy dvaja takto spolu ruka v rúčke ?" smial sa Loui hrajúci s Harrym canastu. ,,To je jedno." vyštekla som a pokračovala ďalej v ceste. Harryho nechápavý pohľad sa nedal prehliadnuť aj keby som akokoľvek slepá. ,,Kam ma to vlečieš?" ,,Čuš Nialler." Bez zaklopania som rozrazila dvere na kúpeľni, ktorá sa nachádzala na samom konci domu. Pri vani, na studenej podlahe sedela učupená Mary s hlavou medzi kolenami, ťažko dýchala a plakala. Presne som vedela, čo to asi znamená.
štvrtok 29. marca 2012
Another world 28
Cestu z letiska, ktorá zvyčajne trvá desať až pätnásť minút, sme mali zmáknutú za dobrú pol hodinku, keďže Loui si dával na zľadovatenej ceste extrémny pozor, čo znamenalo, že sme šli ako slimáci. Keď Louisovo auto zastavilo na príjazdovej ceste jedného domu, Harryho očká sa rozjasnili a pery roztiahli do úsmevu, na ktorý zbalí každé dievča. Celá skupina sme spoločne vystúpili z auta a mne sa naskytol pohľad na malý no krásny tehlový dom s kontrastami jemne oranžovej a hnedej farby. Okolo domčeka sa rozprestierala veľká záhrada, ktorá v letnom období musela horieť zeleňou. Na zasneženej tráve stál cencúľami zaliaty malý domček - bungalow, ktorý mi pár krát medzi rečou Harry spomenul. Pre celú skupinu znamenal tento na pohľad obyčajný záhradný dom viac, akoby ste si mysleli. Práve sem počas X Factoru zavítali, viac sa spoznali, a práve tu sa stali tým kým sú - One Direction.
Predstavila som si ako sedím na záhradnej hojdačke, na nohy mi pečie príjemné letné Slnko a s Harrym sa navzájom kŕmime roztopenou bielou čokoládou. Harryho mamka nám v útrobách domu pripravuje chutný osviežujúci šalát a pohmkáva si pri tom pesničky skupiny svojho syna.
,,Tak vitajte u mňa." Harryho hlas ma vytrhol z úvah, a jeho ruky som pocítila na svojom tenkom páse. Spolu sme vošli do domu, kde ma ovalila vôňa čerstvého vanilkového pudingu s ovocím a piškótami. ,,Už sme si mysleli, že Harold zabudol kde býva." vynorila sa odkiaľ si Daniellina krásne kučeravá hriva. ,,Nezabudol, len tvoj priateľ sa vliekol ako slimák!" hodil očkom na pri schodoch stojacu Eleanor. ,,No sorry, že som vás nechcel pozabíjať." obraňoval sa Loui a pristúpil k svojej milovanej. ,,Rada ťa opäť vidím." objali ma obe dievčatá a ja som si uvedomila fakt, ako mi tieto dve stvorenia veľmi chýbali. ,,Ty budeš Mary však ?" ukázala El na Mar, ktorá sa jemne červenala a Niallovi stískala ruku. Jemne prikývla a sklopila zrak. ,,Rady ťa spoznávame. Počuli sme už tebe veľa a myslím, že si budeme dobre rozumieť." obe ju objali. ,,Nie ste hladní?" ,,Sme." hneď som sa chopila odpovede a ako na potvoru mi hlasno zaškvŕkalo v bruchu. Všetci sme sa schuti zasmiali, Harry mi vlepil do vlasov jemný bozk a spoločne sa presunuli do kuchyne, ktorá bola dostatočne veľká nato, aby sme sa tam všetci pomestili. Bola sfarbená do jemnej zelenkastej farby s bielym stropom. Pod veľkým oknom, s výhľadom na záhradu sa rozprestierala dlhá kuchynská linka, na ktorej bolo všetko dokonale usporiadané.
,,Ideš so mnou?" usmial sa Harry, keď sme spoločne odfukovali po sýtom pudingu. ,,Kam?" ,,Uvidíš." uchechtol sa, chytil ma za ruku a doslova ťahal po schodoch na poschodie. ,,Bojím sa." zasmiala som sa. ,,To ti radím zlatko." stále ma pevne držal za ruku, akoby mi hrozilo najväčšie zlo sveta. Harry otvoril dvere a ocitli sme sa v tmavo modrej miestnosti. ,,Vitaj v mojom kráľovstve." zopakoval vetu vyslovenú v ,,hlavnom stane". Steny mali modrú dymovú farbu, ktorú pokrývali plagáty Coldplay, chalanov z Beatles či Manchestru Unided. Klubová vlajka mu zdobila polovičku steny nad posteľov. ,,Red Devils?" * usmiala som sa. ,, Vyznáš sa vo futbale?" prekvapene sa opýtal a posadil na posteľ s tmavými obliečkami. Jemne som prikývla, a ďalej očami prechádzala očami po jeho izbe. Vždy ma zaujímalo ako vyzerá a čo tu má. Izba v ,,hlavnom stane" je iná, ako tá v ktorej práve stojím. V tejto izbe sa nachádza obrovský kus jeho predchádzajúceho života. Života obyčajného Harryho z Holmes Chapel, nie Harryho Stylesa z One Direction. Páčilo sa mi tu. Na stenách mal pripevnené poličky, ktoré na moje prekvapenie neboli pokryté žiadnymi čiastočkami prachu.Bolo vidieť, že Anne sa izbu svojho syna stará, aj keď nie je doma. ,,Páči sa ti tu?" spýtal sa Harry a stiahol si ma na kolená. ,,Máš to tu pekné. Také iné ako v Londýne." usmiala som sa. Jeho teplé pery som pocítila na svojom ľadovom krku, a prstami sa mi snažil rozopnúť gombíky na svetríku. ,,Teraz nie Harry." odtiahla som sa. ,,Prečo?" v jeho očiach sa jagala spýtavosť. ,,Lebo dole je zvyšok partie a nevädno kedy nám niekto z nej rozrazí dvere na izbe. Nerada by som si zopakovala situáciu z ,,hlavného stanu". smiala som sa pri spomienke- Ležíme takmer polonahí na Harryho posteli, bozkávame sa a dvere nám zrazu rozrazí vysmiaty Louis. ,,Tak zamknem." uistil ma. ,,To nebude potrebné, nič nebude." vstala som. ,,Ideme dole, vstávaj Rómeo." usmiala som sa a Harry vložil svoju ruku do tej mojej. ,,Kde ste boli?" spýtal sa Liam ako starostlivý otecko skupiny.,,V izbe."
Sedeli sme v obývačke na pohovke, popíjali kávu Harry čaj, rozprávali sa a smiali ako blázni. ,,Kde máš famíliu Harold?" vymanil zo seba Loui. Viditeľne mnou trhlo a razom ma opantal pocit nervozity zo sretnutia sa s mojimi potenciálnymi svokrovcami a švagrinou. ,,Otec s mamou šli oslavovať Nový Rok do teplých krajín a Gemma sadla na lietadlo a vyparila sa do Barcelony." povzdychol si Harry. Bolo vidieť ako ho to mrzí fakt, že sú spolu strašne málo a keď je doma, oni sú preč. Miluje spev, skupinu, priateľov, no rodina je pre neho vždy na prvom mieste a všetci sme to vedeli.
,,Nejdeš sa prejsť Sim?" ozvala sa Mary. ,,Veď to tu nepozáš." odbila som ju. ,,Tak pôjdem s vami." ponúkal sa Harry. ,,Daj si pohov fešák, potrebujem sa s ňou porozprávať ako žena so ženou." ,,Ou, ou to aby som nezavadzal." začal sa smiať. ,,Po pravej ruke keď pôjdete rovno a ešte stááále rovno, natrafíte na malé námestie s fontánou a lavičkami uprostred. Na ľavo od nej je malá útulná kaviarnička, kde sa môžete v pohode porozprávať." ,,Mapu mi dať nechceš?" zagúľala som očami pri obliekaní kabátu. ,,Nebude ti potrebná.",,Ale dávajte si pozor. A keby niečo, mobil máš." dával mi rady akoby bol môj otec a nie frajer,no páčilo sa mi, aký je starostlivý. ,,Mám všetko, neboj sa toľko.Bye." vlepila som mu ešte jeden sladký bozk a vyšla s Mary do chladného počasia Holmes Chapel.
* Red Devils - takzvaná prezývka Manchestru United
Predstavila som si ako sedím na záhradnej hojdačke, na nohy mi pečie príjemné letné Slnko a s Harrym sa navzájom kŕmime roztopenou bielou čokoládou. Harryho mamka nám v útrobách domu pripravuje chutný osviežujúci šalát a pohmkáva si pri tom pesničky skupiny svojho syna.
,,Tak vitajte u mňa." Harryho hlas ma vytrhol z úvah, a jeho ruky som pocítila na svojom tenkom páse. Spolu sme vošli do domu, kde ma ovalila vôňa čerstvého vanilkového pudingu s ovocím a piškótami. ,,Už sme si mysleli, že Harold zabudol kde býva." vynorila sa odkiaľ si Daniellina krásne kučeravá hriva. ,,Nezabudol, len tvoj priateľ sa vliekol ako slimák!" hodil očkom na pri schodoch stojacu Eleanor. ,,No sorry, že som vás nechcel pozabíjať." obraňoval sa Loui a pristúpil k svojej milovanej. ,,Rada ťa opäť vidím." objali ma obe dievčatá a ja som si uvedomila fakt, ako mi tieto dve stvorenia veľmi chýbali. ,,Ty budeš Mary však ?" ukázala El na Mar, ktorá sa jemne červenala a Niallovi stískala ruku. Jemne prikývla a sklopila zrak. ,,Rady ťa spoznávame. Počuli sme už tebe veľa a myslím, že si budeme dobre rozumieť." obe ju objali. ,,Nie ste hladní?" ,,Sme." hneď som sa chopila odpovede a ako na potvoru mi hlasno zaškvŕkalo v bruchu. Všetci sme sa schuti zasmiali, Harry mi vlepil do vlasov jemný bozk a spoločne sa presunuli do kuchyne, ktorá bola dostatočne veľká nato, aby sme sa tam všetci pomestili. Bola sfarbená do jemnej zelenkastej farby s bielym stropom. Pod veľkým oknom, s výhľadom na záhradu sa rozprestierala dlhá kuchynská linka, na ktorej bolo všetko dokonale usporiadané.
,,Ideš so mnou?" usmial sa Harry, keď sme spoločne odfukovali po sýtom pudingu. ,,Kam?" ,,Uvidíš." uchechtol sa, chytil ma za ruku a doslova ťahal po schodoch na poschodie. ,,Bojím sa." zasmiala som sa. ,,To ti radím zlatko." stále ma pevne držal za ruku, akoby mi hrozilo najväčšie zlo sveta. Harry otvoril dvere a ocitli sme sa v tmavo modrej miestnosti. ,,Vitaj v mojom kráľovstve." zopakoval vetu vyslovenú v ,,hlavnom stane". Steny mali modrú dymovú farbu, ktorú pokrývali plagáty Coldplay, chalanov z Beatles či Manchestru Unided. Klubová vlajka mu zdobila polovičku steny nad posteľov. ,,Red Devils?" * usmiala som sa. ,, Vyznáš sa vo futbale?" prekvapene sa opýtal a posadil na posteľ s tmavými obliečkami. Jemne som prikývla, a ďalej očami prechádzala očami po jeho izbe. Vždy ma zaujímalo ako vyzerá a čo tu má. Izba v ,,hlavnom stane" je iná, ako tá v ktorej práve stojím. V tejto izbe sa nachádza obrovský kus jeho predchádzajúceho života. Života obyčajného Harryho z Holmes Chapel, nie Harryho Stylesa z One Direction. Páčilo sa mi tu. Na stenách mal pripevnené poličky, ktoré na moje prekvapenie neboli pokryté žiadnymi čiastočkami prachu.Bolo vidieť, že Anne sa izbu svojho syna stará, aj keď nie je doma. ,,Páči sa ti tu?" spýtal sa Harry a stiahol si ma na kolená. ,,Máš to tu pekné. Také iné ako v Londýne." usmiala som sa. Jeho teplé pery som pocítila na svojom ľadovom krku, a prstami sa mi snažil rozopnúť gombíky na svetríku. ,,Teraz nie Harry." odtiahla som sa. ,,Prečo?" v jeho očiach sa jagala spýtavosť. ,,Lebo dole je zvyšok partie a nevädno kedy nám niekto z nej rozrazí dvere na izbe. Nerada by som si zopakovala situáciu z ,,hlavného stanu". smiala som sa pri spomienke- Ležíme takmer polonahí na Harryho posteli, bozkávame sa a dvere nám zrazu rozrazí vysmiaty Louis. ,,Tak zamknem." uistil ma. ,,To nebude potrebné, nič nebude." vstala som. ,,Ideme dole, vstávaj Rómeo." usmiala som sa a Harry vložil svoju ruku do tej mojej. ,,Kde ste boli?" spýtal sa Liam ako starostlivý otecko skupiny.,,V izbe."
Sedeli sme v obývačke na pohovke, popíjali kávu Harry čaj, rozprávali sa a smiali ako blázni. ,,Kde máš famíliu Harold?" vymanil zo seba Loui. Viditeľne mnou trhlo a razom ma opantal pocit nervozity zo sretnutia sa s mojimi potenciálnymi svokrovcami a švagrinou. ,,Otec s mamou šli oslavovať Nový Rok do teplých krajín a Gemma sadla na lietadlo a vyparila sa do Barcelony." povzdychol si Harry. Bolo vidieť ako ho to mrzí fakt, že sú spolu strašne málo a keď je doma, oni sú preč. Miluje spev, skupinu, priateľov, no rodina je pre neho vždy na prvom mieste a všetci sme to vedeli.
,,Nejdeš sa prejsť Sim?" ozvala sa Mary. ,,Veď to tu nepozáš." odbila som ju. ,,Tak pôjdem s vami." ponúkal sa Harry. ,,Daj si pohov fešák, potrebujem sa s ňou porozprávať ako žena so ženou." ,,Ou, ou to aby som nezavadzal." začal sa smiať. ,,Po pravej ruke keď pôjdete rovno a ešte stááále rovno, natrafíte na malé námestie s fontánou a lavičkami uprostred. Na ľavo od nej je malá útulná kaviarnička, kde sa môžete v pohode porozprávať." ,,Mapu mi dať nechceš?" zagúľala som očami pri obliekaní kabátu. ,,Nebude ti potrebná.",,Ale dávajte si pozor. A keby niečo, mobil máš." dával mi rady akoby bol môj otec a nie frajer,no páčilo sa mi, aký je starostlivý. ,,Mám všetko, neboj sa toľko.Bye." vlepila som mu ešte jeden sladký bozk a vyšla s Mary do chladného počasia Holmes Chapel.
* Red Devils - takzvaná prezývka Manchestru United
utorok 27. marca 2012
Another world 27
,,Ahoj." zdvihla som mobil a vymanila sa z Harryho vrúcneho objatia. ,,Ahoj zlatko." ozval sa mamin príjemný hlas na druhej strane. ,,Mami prečo voláš až teraz ? koľko tam máte vlastne hodín?" ,,Je niečo po dvanástej poobede. Zobudila som ťa?" zľakla sa. ,,Ale nie nespíme. Jake s Ashely a ostatnými išli na polnočnú omšu a ja s Harrym sme zostali doma." ,,Kto všetko je u nás?" ,,Harry, Mar, Ashley, Zayn a Niall, nechceli sme byť sami, tak sme ich zavolali, snáď to nevadí.",,Ale nie to je v poriadku, len neobráťte dom hore nohami." zasmiala sa. ,,Máme to pod kontrolou. A ty ako? čo Nathan ?" ,,Super, všetko klape tak ako má, Včera sme si boli pozrieť Ottavu a je to skutočne krásne mesto, raz ho určite musíš vidieť." nadchýnala sa. ,,Chýbaš mi mami." hlesla som tenkým hláskom a do očí sa mi nahrnuli slzy. ,,Aj ty mne Simone, teda nám." opravila sa, i keď som neverila, že chýbam aj tomu chlapovi. ,,Zlatko budem končiť, chcem ešte pomôcť Jane s nejakými vecami." ,,Kto je Jane ?" ,,Nathanova mamka." ,,Aha. Tak ahoj a ľúbim ťa." ,,Vieš, že aj ja teba. Pá." zložila.
,,Mama?" spýtal sa Harry hladkajúc mi kríže. Jemne som prikývla. ,,Čo budeme robiť teraz?" šepol a pomaly sa presunul skúmať môj krk. ,,Dokončíme to, čo sme mali rozrobené pred večerou." Nepýtala som sa. Konštatovala som. Harry mi ruky vsunul pod kolená a šikovne si ma vyhupol na ruky. Oblapila som ho okolo krku a úsmev mi nehodlal zmiznúť z tváre. Pomaly sme sa presunuli do mojej skromnej izby a nervozita vo mne narastala jedna radosť. Harry ma položil na nohy a začal bozkávať. Jemne, vášnivejšie, žiaducejšie. Zvádzali sme neúprosný boj zubov a jazykov, ktorý som nemala šancu vyhrať. Jeho ruky blúdili po celom mojom tele čo mi spôsobovali viditeľné zimomriavky. Tie moje sa zaplietli do jeho dokonalých kučeravých vlasov. Páčilo sa mi to. Harry mi pomaly rozopol zipsovanie na šatách a šikovne ich zo mňa zvliekol. To isté som urobila aj ja s jeho sakom a tričkom. Stáli sme bozkávajúc v strede mojej izby - ja len v podprsenke a nohavičkách, a Harry polonahý v rifliach. Zatial čo on sa presunul ku skúmaniu priehlbinky medzi mojimi prsiami a brušku, ja som mu šikovne rozopala pracku na opasku. Po malej chvíľke predo mnou stál len v zelených boxerkách a ja som sa mohla kochať na jeho dokonalé telo, s ktorým však on nieje spokojný. Spoločne sme sa zvalili na posteľ. Ešte, že je taká mäkká, lebo v inom prípade by sme sa obaja dolámali. Harry ležal na mne a rukami sa podopieral o lem postele aby ma nepriľahol celou svojou váhou. ,,Chcem ťa Simone." šepol udychčane zatiaľ, čo sa perami dotýkal mojej kľúčnej kosti. Jemne zodvihol hlavu aby videl moju reakciu, no ja som si ho nenásytne pritiahla k sebe a začala bozkávať na ústach, na krku, všade. Vedela som, že ak sa to má raz stať, tak nech je to s Harrym práve tu a teraz. Všetky výčitky svedomia sa razom pominuli, obaja sme ležali nahí na posteli, slastne vzdychali a užívali si vášnivú hru našich tiel, ktorá bola pravidelná ako ľudské dýchanie.
-----z pohľadu Harryho
Keď som sa ráno zobudil nahý vedľa mojej krásavice, hneď som si dal do kopy dva a dva. Ležala schúlená na mojom hrudníku a pravidelne dýchala. Hodinky ukazovali pol dvanástej, čo znamenalo jediné - Harold vstávaj! zavelil som sám sebe. Jemne som nadvihol Simone, aby som sa mohol vyslobodiť z postele. Dal som si rýchlu studenú sprchu a pobral sa do kuchyne, v ktorej rozvoniaval čerstvý obec. Včera sme pojedli všetko čo sa dalo, takže dnes sa muselo variť. ,,Bré ránko spachtoš." pobúchal ma po pleci Zayn, ktorý vyzeral sviežejšie ako inokedy. ,,Čaute!" pozdravil som všetkých a posadil sa k stolu. Ashley mi začala na tanier klásť veľké kuracie stehno, opekané zemiaky a rajčinovo mrkvový šalál. ,,Ako sa ti spalo?" nezbedne sa uškrnul Niall. ,,Dobre." moja odpoveď bola jednoduchá, hoci vo vnútri som horel šťastím a spokojnosťou. Po malej chvíľke sa k nám došuchtala strapatá Simone, navlečená v mojom tričku, pyžamových gatiach a huňatých papučkách. Vyzerala úchvatne. ,,Ahojte." pozdravila rozospatým hláskom a do pohára si naliala jablkový džús. ,,Nie si hladná?" spýtala sa jej Mary. ,,Nie díks." usmiala sa a sadla si oproti mne. Obaja sme sa na seba usmievali ako nafetovaní a neriešili sme, že zvyšok osadenstva v jej dome po nás poškuľuje ako po bláznoch, pretože nikto nedokázal pochopiť, aký sme bolo šťastí. ,,Letím do sprchy." oznámila nám a z taniera mi uchmatla dva zemiaky. ,,A že nieje hladná." zasmial som sa. Ona sa na oplátku uškrnula a vybehla hore schodmi.
Celý deň prešiel v podstate rýchlo. Všetci siedmi sme sa zviezli na druhý koniec Londýna a navštívili sme Marynich rodičov. Boli to drobní milí ľudia s ktorými sa dalo porozprávať o hoci čom. Mary je jedináčik, no keď je doma, radosť jej robí malý čierny kocúrik Sebi, pri ktorom som si prišiel na svoje aj ja. Malého Sebiho som nakŕmil mliečkom, hádzal mu klbko bavlnky a hral som sa s ním tak, ako s moji Dustym. ,,Pristane ti to Styles!" zasmiala sa Mary objímajúc Nialla. Ako sa zdá, tí dvaja to spolu myslia vážne. ,,Je to mačka Mary." zasmial som sa aj ja a pokrútil hlavou. ,,O pár rokov to nemusí byť len mačka." poznamenala a zahľadela sa smerom do kuchyne, kde sa motala Simone s jej mamou. ,,Máme čas." pousmial som sa a predstavil si nášho spoločného syna alebo dcérku. Blonďavé kučeravé vlásky, modro zelené očká a anjelská tvár po Simone.
O pár dní
,,Zlatko balíš sa už dve hodiny. O dva dni sme doma." Ležal som na jej posteli a preklikával sa twitterom. Nové fotky mňa a Simone tam pribúdali každý deň a pomaly sa začali objavovať aj zamilované fotografie Nialla a Mar, ktorý nám po príchode z jej domu oznámili, že sa milujú a sú spolu. Všetci sme z toho mali obrovskú radosť a po telefonáte s Liamom a Louim sme ju spokojne prijali do našej 1D Family. ,,Mlč Harry, lebo niečo zabudnem." zamrmlala si prehrabujúc obrovskú skriňu. ,,Nebaľ sa už toľko. Radšej zbaľ mňa." chytil som ju za pás a nezbedne sa usmial. ,,Práve si mi pokazil ilúziu, že sa mi to podarilo pred šiestimi mesiacmi." odula spodnú peru a následne nato som ju sladko pobozkal. ,,Simone, Harry zlezte dole na obed, potom odchádzame!" zakričal z dolného podlažia Zayn. ,,To už? veď ešte nič nemám zbalené!" behala po izbe a chytala sa za hlavu. ,,Miláčik daj si pohov." zasmial som sa. ,,Pozri, kufor máš plný ako by si šla na celé leto do Karibiku, nie na dva dni do Holmes Chapel." Tie ženy sú niekedy fakt hrozné. Ale čo by sme bez nich robili?
Simone som obrovský kufor zniesol do predsiene k tým ostatným a spoločne sme sa posadili k obedu.
-----z pohľadu Simone
Po sýtom obede sme sa spoločne vybrali na letisko, na ktorom na naše prekvapenie neoxidovali dotieraví novinári ani fanúšičky. Jacob s Ash sa rozhodli zostať v Londýne a urobiť si vlastný program na oslavu príchodu Nového Roka.
,,Nebojíš sa?" pošepol mi Harry, keď sme vedľa seba sedeli v lietadle. ,,Už som letela takže nie." hrala som sa mu s prstami na ľavej ruke, oprela si hlavu o jeho rameno a to bolo posledné, čo si pamätám.
,,Princezná vstávaj!" jemne sa ma pokúšal zobudiť Harry. ,,Kde sme ?" zamumlala som a pretrela si rozospaté oči. ,,Už sme tu. Vystupujeme." usmial sa a pomohol mi na nohy. Letisko v Holmes Chapel nebolo najväčšie, no bolo viditeľne udržiavané a nechcelo každú chvíľku spadnúť. Tak ako v Londýne aj tu Perinbaba nadelila kopec snehu, čo Niall so Zaynom patrični využili a ako malí sa začali guľovať na parkovisku. Pri čiernom aute postával Louis s Liamom a tvár im zdobil ich klasický úsmev. ,,Čaute decká." obaja sa pozdravili a objatím nás vyžmýkali ako špongie. ,,Kde je El s Dan?" ospýtala som sa. ,Zostali u Harryho. Dúfam že ti to nevadí bratček." hodil očkom na spomínaného. ,,Neblázni, jasné, že nie." usmial sa a sledoval zasneženú prírodu jeho milovaného Holmes Chapel.
,,Mama?" spýtal sa Harry hladkajúc mi kríže. Jemne som prikývla. ,,Čo budeme robiť teraz?" šepol a pomaly sa presunul skúmať môj krk. ,,Dokončíme to, čo sme mali rozrobené pred večerou." Nepýtala som sa. Konštatovala som. Harry mi ruky vsunul pod kolená a šikovne si ma vyhupol na ruky. Oblapila som ho okolo krku a úsmev mi nehodlal zmiznúť z tváre. Pomaly sme sa presunuli do mojej skromnej izby a nervozita vo mne narastala jedna radosť. Harry ma položil na nohy a začal bozkávať. Jemne, vášnivejšie, žiaducejšie. Zvádzali sme neúprosný boj zubov a jazykov, ktorý som nemala šancu vyhrať. Jeho ruky blúdili po celom mojom tele čo mi spôsobovali viditeľné zimomriavky. Tie moje sa zaplietli do jeho dokonalých kučeravých vlasov. Páčilo sa mi to. Harry mi pomaly rozopol zipsovanie na šatách a šikovne ich zo mňa zvliekol. To isté som urobila aj ja s jeho sakom a tričkom. Stáli sme bozkávajúc v strede mojej izby - ja len v podprsenke a nohavičkách, a Harry polonahý v rifliach. Zatial čo on sa presunul ku skúmaniu priehlbinky medzi mojimi prsiami a brušku, ja som mu šikovne rozopala pracku na opasku. Po malej chvíľke predo mnou stál len v zelených boxerkách a ja som sa mohla kochať na jeho dokonalé telo, s ktorým však on nieje spokojný. Spoločne sme sa zvalili na posteľ. Ešte, že je taká mäkká, lebo v inom prípade by sme sa obaja dolámali. Harry ležal na mne a rukami sa podopieral o lem postele aby ma nepriľahol celou svojou váhou. ,,Chcem ťa Simone." šepol udychčane zatiaľ, čo sa perami dotýkal mojej kľúčnej kosti. Jemne zodvihol hlavu aby videl moju reakciu, no ja som si ho nenásytne pritiahla k sebe a začala bozkávať na ústach, na krku, všade. Vedela som, že ak sa to má raz stať, tak nech je to s Harrym práve tu a teraz. Všetky výčitky svedomia sa razom pominuli, obaja sme ležali nahí na posteli, slastne vzdychali a užívali si vášnivú hru našich tiel, ktorá bola pravidelná ako ľudské dýchanie.
-----z pohľadu Harryho
Keď som sa ráno zobudil nahý vedľa mojej krásavice, hneď som si dal do kopy dva a dva. Ležala schúlená na mojom hrudníku a pravidelne dýchala. Hodinky ukazovali pol dvanástej, čo znamenalo jediné - Harold vstávaj! zavelil som sám sebe. Jemne som nadvihol Simone, aby som sa mohol vyslobodiť z postele. Dal som si rýchlu studenú sprchu a pobral sa do kuchyne, v ktorej rozvoniaval čerstvý obec. Včera sme pojedli všetko čo sa dalo, takže dnes sa muselo variť. ,,Bré ránko spachtoš." pobúchal ma po pleci Zayn, ktorý vyzeral sviežejšie ako inokedy. ,,Čaute!" pozdravil som všetkých a posadil sa k stolu. Ashley mi začala na tanier klásť veľké kuracie stehno, opekané zemiaky a rajčinovo mrkvový šalál. ,,Ako sa ti spalo?" nezbedne sa uškrnul Niall. ,,Dobre." moja odpoveď bola jednoduchá, hoci vo vnútri som horel šťastím a spokojnosťou. Po malej chvíľke sa k nám došuchtala strapatá Simone, navlečená v mojom tričku, pyžamových gatiach a huňatých papučkách. Vyzerala úchvatne. ,,Ahojte." pozdravila rozospatým hláskom a do pohára si naliala jablkový džús. ,,Nie si hladná?" spýtala sa jej Mary. ,,Nie díks." usmiala sa a sadla si oproti mne. Obaja sme sa na seba usmievali ako nafetovaní a neriešili sme, že zvyšok osadenstva v jej dome po nás poškuľuje ako po bláznoch, pretože nikto nedokázal pochopiť, aký sme bolo šťastí. ,,Letím do sprchy." oznámila nám a z taniera mi uchmatla dva zemiaky. ,,A že nieje hladná." zasmial som sa. Ona sa na oplátku uškrnula a vybehla hore schodmi.
Celý deň prešiel v podstate rýchlo. Všetci siedmi sme sa zviezli na druhý koniec Londýna a navštívili sme Marynich rodičov. Boli to drobní milí ľudia s ktorými sa dalo porozprávať o hoci čom. Mary je jedináčik, no keď je doma, radosť jej robí malý čierny kocúrik Sebi, pri ktorom som si prišiel na svoje aj ja. Malého Sebiho som nakŕmil mliečkom, hádzal mu klbko bavlnky a hral som sa s ním tak, ako s moji Dustym. ,,Pristane ti to Styles!" zasmiala sa Mary objímajúc Nialla. Ako sa zdá, tí dvaja to spolu myslia vážne. ,,Je to mačka Mary." zasmial som sa aj ja a pokrútil hlavou. ,,O pár rokov to nemusí byť len mačka." poznamenala a zahľadela sa smerom do kuchyne, kde sa motala Simone s jej mamou. ,,Máme čas." pousmial som sa a predstavil si nášho spoločného syna alebo dcérku. Blonďavé kučeravé vlásky, modro zelené očká a anjelská tvár po Simone.
O pár dní
,,Zlatko balíš sa už dve hodiny. O dva dni sme doma." Ležal som na jej posteli a preklikával sa twitterom. Nové fotky mňa a Simone tam pribúdali každý deň a pomaly sa začali objavovať aj zamilované fotografie Nialla a Mar, ktorý nám po príchode z jej domu oznámili, že sa milujú a sú spolu. Všetci sme z toho mali obrovskú radosť a po telefonáte s Liamom a Louim sme ju spokojne prijali do našej 1D Family. ,,Mlč Harry, lebo niečo zabudnem." zamrmlala si prehrabujúc obrovskú skriňu. ,,Nebaľ sa už toľko. Radšej zbaľ mňa." chytil som ju za pás a nezbedne sa usmial. ,,Práve si mi pokazil ilúziu, že sa mi to podarilo pred šiestimi mesiacmi." odula spodnú peru a následne nato som ju sladko pobozkal. ,,Simone, Harry zlezte dole na obed, potom odchádzame!" zakričal z dolného podlažia Zayn. ,,To už? veď ešte nič nemám zbalené!" behala po izbe a chytala sa za hlavu. ,,Miláčik daj si pohov." zasmial som sa. ,,Pozri, kufor máš plný ako by si šla na celé leto do Karibiku, nie na dva dni do Holmes Chapel." Tie ženy sú niekedy fakt hrozné. Ale čo by sme bez nich robili?
Simone som obrovský kufor zniesol do predsiene k tým ostatným a spoločne sme sa posadili k obedu.
-----z pohľadu Simone
Po sýtom obede sme sa spoločne vybrali na letisko, na ktorom na naše prekvapenie neoxidovali dotieraví novinári ani fanúšičky. Jacob s Ash sa rozhodli zostať v Londýne a urobiť si vlastný program na oslavu príchodu Nového Roka.
,,Nebojíš sa?" pošepol mi Harry, keď sme vedľa seba sedeli v lietadle. ,,Už som letela takže nie." hrala som sa mu s prstami na ľavej ruke, oprela si hlavu o jeho rameno a to bolo posledné, čo si pamätám.
,,Princezná vstávaj!" jemne sa ma pokúšal zobudiť Harry. ,,Kde sme ?" zamumlala som a pretrela si rozospaté oči. ,,Už sme tu. Vystupujeme." usmial sa a pomohol mi na nohy. Letisko v Holmes Chapel nebolo najväčšie, no bolo viditeľne udržiavané a nechcelo každú chvíľku spadnúť. Tak ako v Londýne aj tu Perinbaba nadelila kopec snehu, čo Niall so Zaynom patrični využili a ako malí sa začali guľovať na parkovisku. Pri čiernom aute postával Louis s Liamom a tvár im zdobil ich klasický úsmev. ,,Čaute decká." obaja sa pozdravili a objatím nás vyžmýkali ako špongie. ,,Kde je El s Dan?" ospýtala som sa. ,Zostali u Harryho. Dúfam že ti to nevadí bratček." hodil očkom na spomínaného. ,,Neblázni, jasné, že nie." usmial sa a sledoval zasneženú prírodu jeho milovaného Holmes Chapel.
pondelok 26. marca 2012
Another world 26
Trošku nezáživné ja viem, ale v ďalšej časti bude už aj nejaké to vzrúúúšo :D pekné čítanie :)
S Niallom sme sme viedli debatu ešte dobré dve hodiny. Rozprávali sme sa o všetkom. O tom, aký bol pred X-Factorom, ako sa dostal k spevu, aké je to žiť po boku štyroch bláznov a porozprával mi aj o svojom najťažšom období v doterajšom živote. Hovorilo sa mu ťažko a síce je to chlap, slzám sa neubránil. Sedeli sme pri kuchynskom stole v pevnom objatí a utešovali jeden druhého. Keby nás niekto vidí, mohol by si pomyslieť hocičo, no s Niallom sme veľmi dobre vedeli aký máme vzťah. Ako brat a sestra, a to doslova. Obaja máme potrebu jeden druhého ochraňovať, navzájom si pomáhať a stáť pri sebe v dobrom aj v zlom.
Na ďalší deň
Vianočná atmosféra v dome, bola neskutočná. Od skorého rána vyhrávali po dome klasické vianočné koledy, rozvoniavali posledné pečúce sa koláčiky a Perinbabka nám nadelila snehu až až. Aj napriek tomu, že s Niallom sme šli spať poslední, vstali sme obaja prví. Po chvíľke sa k nám došuchtala Mary s Harrym a o niečo neskôr aj zvyšok bandy. Spoločne sme poupratovali čo sa dalo, dopiekli koláčiky a vyvalili sa pred televízor. Klasické vianočné rozprávky či filmy, robili Vianoce ešte krajšími. Ležala som Harrymu na stehnách, zatiaľ čo sa mi on hral s dlhými vlasmi tak, ako to mám rada. Snažila som sa nemyslieť na Marka a stretnutie s ním. Úspešne sa mi to darilo aj vďaka rozkošnosti našich dvoch detičiek - Nialla a Mar.
Po pol tretej poobede, sme si rozdelili úlohy, čo sa tíka varenia. Našťastie naša kuchyňa je veľká a priestranná, takže v pohode sme sa sem všetci zmestili. Mne prischla úloha robenia majonézového a kvôli Harrymu zamiakového šalátu, Niall si hravo poradil s obalovaním vianočnej ryby, Zayn s Jakom odpratávali masu snehu z dvora, Mary s Kate pripravovali chutnú polievku a Harry dostal za úlohu pohrabať sa v pivnici a nájsť to najkvalitnejšie víno. Netrvalo dlho a všetku robotu sme mali porobenú. Jedlo, nápoje, taniere či sviečky, boli poukladané v obývačke na stole s krásnym zeleným obrusom, vedľa ktorého stál stromček obklopený desiatkami darčekov.
,,Ktoré šaty?" opýtala som sa Harryho, keď som sa obliekala na Štedrú večeru. Harry sedel vyfešákovaný v bledých nohaviciach a saku na kraji mojej posteli a niečo neustále ťukal do tabletu. Pri skrini som stála len v spodnom prádle a ani za svet sa nevedela rozhodnúť či mám zvoliť červené šaty s mašľou, alebo čierne, ktoré mi odhaľujú ramená. Pri Harryho pohľade na mňa, sa mu v očiach mihotali iskričky nevädno čoho. ,,Čo tak žiadne šaty?" podoprel sa o vlastné ruky a s úsmevom ma pozoroval. ,,Vtipný." šmarila som do neho vešiak. Napokon som zvolila červené šaty s mašľou na pravom boku, ktoré som zladila s čiernymi balerínkami. Vlasy som si jemne nakulmovala a nechala ich voľne padnúť na plecia. ,,Ako vyzerám?" ,,Bez tých šiat by to bolo lepšie." nezbedne sa uškrnul a vášnivo ma pobozkal. ,,Mali by sme ísť." šepla som zadychčane. ,,Prečo?" za panvu si ma neustále priťahoval bližšie k sebe. ,,Lebo dole nás čakajú, ideme večerať, vieš sú Vianoce." pripomenula som mu a zasmiala sa. ,,Ale toto sa mi páči viac." jemne prisával pery na môj krk. Dobre vedel, že vtedy by som mu bola schopná zniesť aj modré z neba. ,,Po..potom budeme pokračovať." vyjachtala som zo seba. Harrymu sa rozžiarili očká, ako malému chlapcovi keď dostane najnovší model autíčka a až vtedy som pochopila čo som mu vlastne sľúbila.
,,Tak sadnime si." hlesol najstarší člen nachádzajúci sa v dome - Jake. Všetko prebiehalo v dokonalom duchu a tak, ako sa na Vianoce patrí. Spoločne sme sa pomodlili a pustili sa do jedla. Teda Niall sa vyslovene pustil a mi sme začali jesť o niečo jemnejšie. Harry sedel oproti mne a neustále ma očami pozoroval. Nebolo to nepríjemné. Skôr ma to povzbudzovalo k tomu, čo sa chystám urobiť neskôr. Niečo, čo mierne zmení náš doterajší vzťah.
Po chutnej večeri sme sa všetci presunuli k rozsvietenému stromčeku plného darčekov. ,,Dobre začnem ja." ujala som sa slov, keď mi to trapné ticho začínalo vadiť. ,,Mary." usmiala som sa a podala jej krabičku, v ktorej sa nachádzal lístok na koncert jej druhého ja - Rihanny, a drobné strieborné náušničky v tvare kociek. ,,Si sa zbláznila?" vyjachtala a slzy sa jej leskli v očiach. ,,Ja ťa milujem Simone." zvýskla a hodila sa mi okolo krku a neskutočne silno ma objala. ,,Ďakujem." ,,Vieš že nemáš začo darling." vtisla som jej bozk na líce a chopila som sa rozdávania ďalších darčekov. Ako druhého v poradí som oslovila môjho brata. Vo výbere jeho darčeku som sa nechala uniesť starou klasikou - kárované pyžamo, tričko, drogéria a červená moderná šiltovka. Ashley som taktiež obdarila drobnými náušničkami a striebornou retiazkou, Zaynovi sa ušla červená baseballová mikina a Nialla som podľa jeho reakcie potešila zlatým príveskom v tvare gitary, malým plyšovým mackom a zeleným Adidas tričkom. Ako posledného som si nechala Harryho, ktorému som dala najnovšie CD Coldplay, retiazku do jeho zbierky, ktorú neustále nosí na svojom krku a jeho obľúbené converse v modrej farbe. ,,Ďakujem zlatko." vzal si ma do náručia a sladko ma pobozkal. ,,A teraz ty!" Jacob ma doslova vytrhol z Harryho zovretia a rukou ma oblapil okolo ramien. O oblečenie nebola ako vždy núdza. Jake, Ashley a Mar mi darovali tričká, šaty, čižmičky, Zayn s Niallom mi dali predmety s fotkami skupiny. ,,To aby si nás mala pri sebe aj keď tu nebudeme." usmial sa Zayn. Od Harryho som dostala krásny diamantový náhrdeľník v podobe srdca na ktorom bolo zo zadnej strany vygravírované S+H. Bolo to tak krásne, že ma to razom dohnalo k slzám a Harryho som objala tak pevne, akoby som ho už nikdy nemala pustiť. ,,Milujem ťa." šepla som. Po rozdaní všetkých darčekov, sme spoločne pospratali stôl, špinavý riad nahádzali do umývačky a nechali Nialla, aby dojedol zvyšky.
Televízia išla prasknúť od vianočných rozprávok a filmov, takže sme mali obrovský problém, že čo si pozrieť. Väčšina to vyriešila tak, že sa poobliekala a vybrala na polnočnú omšu do Wesminsterského paláca v centre Londýna.S Harrym sme zostali sami, popíjajúc sladké červené víno a užívajúc si to dokonalé ticho, ktoré medzi nami vládlo až dokým mi opäť nezavybrovali mobil, na ktorom svietilo známe meno.
S Niallom sme sme viedli debatu ešte dobré dve hodiny. Rozprávali sme sa o všetkom. O tom, aký bol pred X-Factorom, ako sa dostal k spevu, aké je to žiť po boku štyroch bláznov a porozprával mi aj o svojom najťažšom období v doterajšom živote. Hovorilo sa mu ťažko a síce je to chlap, slzám sa neubránil. Sedeli sme pri kuchynskom stole v pevnom objatí a utešovali jeden druhého. Keby nás niekto vidí, mohol by si pomyslieť hocičo, no s Niallom sme veľmi dobre vedeli aký máme vzťah. Ako brat a sestra, a to doslova. Obaja máme potrebu jeden druhého ochraňovať, navzájom si pomáhať a stáť pri sebe v dobrom aj v zlom.
Na ďalší deň
Vianočná atmosféra v dome, bola neskutočná. Od skorého rána vyhrávali po dome klasické vianočné koledy, rozvoniavali posledné pečúce sa koláčiky a Perinbabka nám nadelila snehu až až. Aj napriek tomu, že s Niallom sme šli spať poslední, vstali sme obaja prví. Po chvíľke sa k nám došuchtala Mary s Harrym a o niečo neskôr aj zvyšok bandy. Spoločne sme poupratovali čo sa dalo, dopiekli koláčiky a vyvalili sa pred televízor. Klasické vianočné rozprávky či filmy, robili Vianoce ešte krajšími. Ležala som Harrymu na stehnách, zatiaľ čo sa mi on hral s dlhými vlasmi tak, ako to mám rada. Snažila som sa nemyslieť na Marka a stretnutie s ním. Úspešne sa mi to darilo aj vďaka rozkošnosti našich dvoch detičiek - Nialla a Mar.
Po pol tretej poobede, sme si rozdelili úlohy, čo sa tíka varenia. Našťastie naša kuchyňa je veľká a priestranná, takže v pohode sme sa sem všetci zmestili. Mne prischla úloha robenia majonézového a kvôli Harrymu zamiakového šalátu, Niall si hravo poradil s obalovaním vianočnej ryby, Zayn s Jakom odpratávali masu snehu z dvora, Mary s Kate pripravovali chutnú polievku a Harry dostal za úlohu pohrabať sa v pivnici a nájsť to najkvalitnejšie víno. Netrvalo dlho a všetku robotu sme mali porobenú. Jedlo, nápoje, taniere či sviečky, boli poukladané v obývačke na stole s krásnym zeleným obrusom, vedľa ktorého stál stromček obklopený desiatkami darčekov.
,,Ktoré šaty?" opýtala som sa Harryho, keď som sa obliekala na Štedrú večeru. Harry sedel vyfešákovaný v bledých nohaviciach a saku na kraji mojej posteli a niečo neustále ťukal do tabletu. Pri skrini som stála len v spodnom prádle a ani za svet sa nevedela rozhodnúť či mám zvoliť červené šaty s mašľou, alebo čierne, ktoré mi odhaľujú ramená. Pri Harryho pohľade na mňa, sa mu v očiach mihotali iskričky nevädno čoho. ,,Čo tak žiadne šaty?" podoprel sa o vlastné ruky a s úsmevom ma pozoroval. ,,Vtipný." šmarila som do neho vešiak. Napokon som zvolila červené šaty s mašľou na pravom boku, ktoré som zladila s čiernymi balerínkami. Vlasy som si jemne nakulmovala a nechala ich voľne padnúť na plecia. ,,Ako vyzerám?" ,,Bez tých šiat by to bolo lepšie." nezbedne sa uškrnul a vášnivo ma pobozkal. ,,Mali by sme ísť." šepla som zadychčane. ,,Prečo?" za panvu si ma neustále priťahoval bližšie k sebe. ,,Lebo dole nás čakajú, ideme večerať, vieš sú Vianoce." pripomenula som mu a zasmiala sa. ,,Ale toto sa mi páči viac." jemne prisával pery na môj krk. Dobre vedel, že vtedy by som mu bola schopná zniesť aj modré z neba. ,,Po..potom budeme pokračovať." vyjachtala som zo seba. Harrymu sa rozžiarili očká, ako malému chlapcovi keď dostane najnovší model autíčka a až vtedy som pochopila čo som mu vlastne sľúbila.
,,Tak sadnime si." hlesol najstarší člen nachádzajúci sa v dome - Jake. Všetko prebiehalo v dokonalom duchu a tak, ako sa na Vianoce patrí. Spoločne sme sa pomodlili a pustili sa do jedla. Teda Niall sa vyslovene pustil a mi sme začali jesť o niečo jemnejšie. Harry sedel oproti mne a neustále ma očami pozoroval. Nebolo to nepríjemné. Skôr ma to povzbudzovalo k tomu, čo sa chystám urobiť neskôr. Niečo, čo mierne zmení náš doterajší vzťah.
Po chutnej večeri sme sa všetci presunuli k rozsvietenému stromčeku plného darčekov. ,,Dobre začnem ja." ujala som sa slov, keď mi to trapné ticho začínalo vadiť. ,,Mary." usmiala som sa a podala jej krabičku, v ktorej sa nachádzal lístok na koncert jej druhého ja - Rihanny, a drobné strieborné náušničky v tvare kociek. ,,Si sa zbláznila?" vyjachtala a slzy sa jej leskli v očiach. ,,Ja ťa milujem Simone." zvýskla a hodila sa mi okolo krku a neskutočne silno ma objala. ,,Ďakujem." ,,Vieš že nemáš začo darling." vtisla som jej bozk na líce a chopila som sa rozdávania ďalších darčekov. Ako druhého v poradí som oslovila môjho brata. Vo výbere jeho darčeku som sa nechala uniesť starou klasikou - kárované pyžamo, tričko, drogéria a červená moderná šiltovka. Ashley som taktiež obdarila drobnými náušničkami a striebornou retiazkou, Zaynovi sa ušla červená baseballová mikina a Nialla som podľa jeho reakcie potešila zlatým príveskom v tvare gitary, malým plyšovým mackom a zeleným Adidas tričkom. Ako posledného som si nechala Harryho, ktorému som dala najnovšie CD Coldplay, retiazku do jeho zbierky, ktorú neustále nosí na svojom krku a jeho obľúbené converse v modrej farbe. ,,Ďakujem zlatko." vzal si ma do náručia a sladko ma pobozkal. ,,A teraz ty!" Jacob ma doslova vytrhol z Harryho zovretia a rukou ma oblapil okolo ramien. O oblečenie nebola ako vždy núdza. Jake, Ashley a Mar mi darovali tričká, šaty, čižmičky, Zayn s Niallom mi dali predmety s fotkami skupiny. ,,To aby si nás mala pri sebe aj keď tu nebudeme." usmial sa Zayn. Od Harryho som dostala krásny diamantový náhrdeľník v podobe srdca na ktorom bolo zo zadnej strany vygravírované S+H. Bolo to tak krásne, že ma to razom dohnalo k slzám a Harryho som objala tak pevne, akoby som ho už nikdy nemala pustiť. ,,Milujem ťa." šepla som. Po rozdaní všetkých darčekov, sme spoločne pospratali stôl, špinavý riad nahádzali do umývačky a nechali Nialla, aby dojedol zvyšky.
Televízia išla prasknúť od vianočných rozprávok a filmov, takže sme mali obrovský problém, že čo si pozrieť. Väčšina to vyriešila tak, že sa poobliekala a vybrala na polnočnú omšu do Wesminsterského paláca v centre Londýna.S Harrym sme zostali sami, popíjajúc sladké červené víno a užívajúc si to dokonalé ticho, ktoré medzi nami vládlo až dokým mi opäť nezavybrovali mobil, na ktorom svietilo známe meno.
nedeľa 25. marca 2012
Another world 25
Ďalšia bude až zajtra !:) pekné čítanie :)
,,Bratranec, dlho sme sa nevideli, takže komunikujeme momentálne možno o niečo viac, ako je normálne." Znova som to urobila. Znova som mu klamala. Koľko to bude ešte takto trvať? pýtala som sa samej seba. ,,Prečo si mi o ňom nepovedala?" spýtal sa. ,,Nepýtal si sa, nejdeme hore?" navrhla som mu, len aby sme sa už nevracali k téme Mark.
Sedela som na mäkkej posteli pod teplými huňatými perinami, a izbou sa rozliehala vôňa Harryho Kolínskej. Ležal otočený ku mne a ja som sa uistila v tom, že ľudia sú najkrajší keď spia. Pootvorené ústa z ktorých vyfukoval nočný vzduch a strapaté vlasy, ktoré mu neposlušne behali po vankúši, mu pridávali na kráse. V ruke som zvierala vlastný mobil a rozmýšľala, čo by mohlo stáť v esemeske od Marka. Bála som sa, viac ako inokedy, že to celé praskne a Harryho stratím úplne. Pri tej predstave sa mi oči zalievajú slanou tekutinou a po chrbte mi behá nepríjemný mráz. Aké by to bolo? Aké by bolo to, keby nemám môjho brčkavého princa po boku? Na otázky tohoto typu, som mala jedinú odpoveď. Najhoršie. Môj život, by stratil akýkoľvek zmysel a po svete by som sa tackala len tak. Potriasla som hlavou tak, ako to robí Harry, keď si upravuje vlasy, a vytriasla z nej takéto myšlienky. Strašne ma to mrzí Simone. Máš pravdu, to čo sa vtedy stalo, sa vlastne nemalo stať. Rozhodne sme sa nemali pobozkať. Neviem ako s tebou, no so mnou to urobilo zvláštne veci, zaľúbil som sa. Viem, že miluješ svojho priateľa, i keď v kútiku duše dúfam, že sa mýlim. Ani nevieš ako chcem, aby som sa mýlil Simone. Celý môj svet si mi otočila hore nohami a pri pomyslení na teba, strácam nad sebou akúkoľvek kontrolu. Keď sa stretneme, sľubujem, že sa nebudem o nič pokúšať, pretože ublížiť ti, je to posledné čo chcem urobiť, ver mi. Chcem sa len porozprávať a uistiť sa, či má zmysel bojovať o niečo, čo mi zrejme nikdy patriť nebude. Mark. Cítila som, ako mi opäť raz stekajú slzy po tvári a z hrdla sa mi derú neopísateľné vzlyky.
Niall stál na kraji kuchyni ponorený v chladničke, v ktorej zrejme niečo hľadal. ,,Hľadáš niečo?" spýtala som sa so sklonenou hlavou, len aby nevidel moje slzy. ,,Hladný som." usmial sa a ďalej sa venoval svojej činnosti. Posadila som sa na tvrdú stoličku, vyložila si nohy o ktoré si jemne oprela hlavu. ,,Deje sa niečo?" prisadol si s čokoládovým jogurtom ku mne. ,,To nestojí za reč." nemôžem mu predsa povedať pravdu. ,,Ako s Mary?" snažila som sa usmiať. ,,Čo máš na mysli ?" hral to na hlúpučkého. ,,Videla som vás dneska v hosťovskej Niall. Viem, že ste neboli opití, dokonca ani v nálade, takže určite ste to neurobili kvôli prepitej hlave. Keďže je Mar moja najlepšia kamoška, tak chcem vedieť, či to bolo ten tak, alebo či mám za tým hľadať niečo viac." zahľadela som mu do modrých očí, v ktorých som videla, že tá druhá možnosť je správna. ,,Tuším ju ľúbim Sim." usmial sa tým jeho Niallerovským úsmevom. ,,Tušíš?" chytila som ho za ruku. ,,Tak teda bez toho tuším." opravil sa. ,,Áno ľúbim ju a mám pocit, že aj ona mňa." ,,Máš pocit? prečo sa jej na to neopýtaš?" opýtala som sa. ,,Hej. Dneska keď sme boli spolu tu na sedačke, dokonca aj potom, keď sme sa milovali, som mal z nej pocit, že aj ona ma má radšej, ako kamaráta, alebo také. Vieš aký som hanblivý." sklopil zrak a z tváre mu sršala bezmocnosť. ,,Pomôžem ti." konečne som sa usmiala. ,,Ako?" zahľadel mi do očí. ,,To už nechaj na mňa dobre?" poslušne prikývol. ,,A teraz ty!" ,,Čo ja?" nechápala som. ,,Zlatko vidím, že ťa niečo trápi, nechceš sa o tom porozprávať?" spýtal sa opatrne. ,,Ja Niall, neviem či môžem." pustila som mu ruku a naliala si do pohára minerálku. ,,Keď sa niekomu vyrozprávaš, možno sa ti uľaví." Ako to ten chlapec robí, že ma tak dokonale chápe? Nešlo mi do hlavy. ,,Vieš Niall, urobila som hroznú vec, ktorú budem ľutovať do konca života." Držiac ho za ruku som mu porozprávala kompletne všetko. Od nákupov v Manchesteri, cez vypitý alkohol v bare až po ten nešťastný bozk s Markom. Niall sa mi stal za tých pár mesiacov čo sa poznáme, akoby starším bratom, ktorému sa môžem zveriť s hoci čím a buď mi pomôže, alebo ma aspoň neodsúdi. Bolo neskutočne ťažké rozprávať mu o tom pri vedomí, že je to Harryho v podstate najlepší kamarát. ,,Simone počúvaj." zahľadel mi do očí a ja som jemne prikývla. ,,Odkedy si s Harrym, ten chalan je ako vymenený. Neustále má na tvári, ten jeho neodolateľný úsmev a trepe hovadinu za hovadinou. Ale to je proste náš Harold.Keď sa rozišiel s tou Caroline, bol ako bez života. Po dome chodil ako mátoha, nerobil nič iné len jedol, alebo spal. Všetci sme sa o neho báli a chceli sme ho už poriadne nakopať nech sa spamätá. No nemuseli sme, pretože ten blázon spoznal teba a zato, aký teraz je vďačíme tebe.To je jeden z dôvodov, prečo si nám tak prirástla k srdcu a prečo ťa máme tak radi. Si ako naša mladšia sestrička, o ktorú máme nesmiernu potrebu starať sa." skončil svoj monológ Niall a ja som mala pocit, ako ešte nikdy. ,,Niall, nezaslúžim si to. Nezaslúžim si Harryho." nekompromisne som sa rozplakala. Jemne si ma privinul k sebe a slzami som mu zmáčala tyrkysové tričko. ,,Toto už nikdy nehovor dobre?" cítila som, ako mi hladká vlasy. ,,Každý robí chyby a aj ty si len človek." šepkal. Toto isté mi povedala aj Mary. Páni, tí dvaja sa skutočne našli.,,Bojím sa, že sa to Harry dozvie." mrnčala som. ,,Nedozvie, nemá ako. Keď sa s ním stretneš, budem hrať tvoju hru. Poriadne zamestnám Harolda, a nedozvie sa to, to ti sľubujem." povzbudil ma. ,,Ale potrebujem sa v niečo uistiť drobec." zodvihla som k nemu hlavu na znak, že má pokračovať. ,,Potrebujem počuť, že už to viac neurobíš a nijako tomu chalanovi neublížiš, pretože to neviem či by som ti dokázal odpustiť." povedal vážne. ,,Sľubujem." jemne som sa usmiala a ďakovala Bohu, že mi dal tak skvelého ,,bratokamaráta".
,,Bratranec, dlho sme sa nevideli, takže komunikujeme momentálne možno o niečo viac, ako je normálne." Znova som to urobila. Znova som mu klamala. Koľko to bude ešte takto trvať? pýtala som sa samej seba. ,,Prečo si mi o ňom nepovedala?" spýtal sa. ,,Nepýtal si sa, nejdeme hore?" navrhla som mu, len aby sme sa už nevracali k téme Mark.
Sedela som na mäkkej posteli pod teplými huňatými perinami, a izbou sa rozliehala vôňa Harryho Kolínskej. Ležal otočený ku mne a ja som sa uistila v tom, že ľudia sú najkrajší keď spia. Pootvorené ústa z ktorých vyfukoval nočný vzduch a strapaté vlasy, ktoré mu neposlušne behali po vankúši, mu pridávali na kráse. V ruke som zvierala vlastný mobil a rozmýšľala, čo by mohlo stáť v esemeske od Marka. Bála som sa, viac ako inokedy, že to celé praskne a Harryho stratím úplne. Pri tej predstave sa mi oči zalievajú slanou tekutinou a po chrbte mi behá nepríjemný mráz. Aké by to bolo? Aké by bolo to, keby nemám môjho brčkavého princa po boku? Na otázky tohoto typu, som mala jedinú odpoveď. Najhoršie. Môj život, by stratil akýkoľvek zmysel a po svete by som sa tackala len tak. Potriasla som hlavou tak, ako to robí Harry, keď si upravuje vlasy, a vytriasla z nej takéto myšlienky. Strašne ma to mrzí Simone. Máš pravdu, to čo sa vtedy stalo, sa vlastne nemalo stať. Rozhodne sme sa nemali pobozkať. Neviem ako s tebou, no so mnou to urobilo zvláštne veci, zaľúbil som sa. Viem, že miluješ svojho priateľa, i keď v kútiku duše dúfam, že sa mýlim. Ani nevieš ako chcem, aby som sa mýlil Simone. Celý môj svet si mi otočila hore nohami a pri pomyslení na teba, strácam nad sebou akúkoľvek kontrolu. Keď sa stretneme, sľubujem, že sa nebudem o nič pokúšať, pretože ublížiť ti, je to posledné čo chcem urobiť, ver mi. Chcem sa len porozprávať a uistiť sa, či má zmysel bojovať o niečo, čo mi zrejme nikdy patriť nebude. Mark. Cítila som, ako mi opäť raz stekajú slzy po tvári a z hrdla sa mi derú neopísateľné vzlyky.
Niall stál na kraji kuchyni ponorený v chladničke, v ktorej zrejme niečo hľadal. ,,Hľadáš niečo?" spýtala som sa so sklonenou hlavou, len aby nevidel moje slzy. ,,Hladný som." usmial sa a ďalej sa venoval svojej činnosti. Posadila som sa na tvrdú stoličku, vyložila si nohy o ktoré si jemne oprela hlavu. ,,Deje sa niečo?" prisadol si s čokoládovým jogurtom ku mne. ,,To nestojí za reč." nemôžem mu predsa povedať pravdu. ,,Ako s Mary?" snažila som sa usmiať. ,,Čo máš na mysli ?" hral to na hlúpučkého. ,,Videla som vás dneska v hosťovskej Niall. Viem, že ste neboli opití, dokonca ani v nálade, takže určite ste to neurobili kvôli prepitej hlave. Keďže je Mar moja najlepšia kamoška, tak chcem vedieť, či to bolo ten tak, alebo či mám za tým hľadať niečo viac." zahľadela som mu do modrých očí, v ktorých som videla, že tá druhá možnosť je správna. ,,Tuším ju ľúbim Sim." usmial sa tým jeho Niallerovským úsmevom. ,,Tušíš?" chytila som ho za ruku. ,,Tak teda bez toho tuším." opravil sa. ,,Áno ľúbim ju a mám pocit, že aj ona mňa." ,,Máš pocit? prečo sa jej na to neopýtaš?" opýtala som sa. ,,Hej. Dneska keď sme boli spolu tu na sedačke, dokonca aj potom, keď sme sa milovali, som mal z nej pocit, že aj ona ma má radšej, ako kamaráta, alebo také. Vieš aký som hanblivý." sklopil zrak a z tváre mu sršala bezmocnosť. ,,Pomôžem ti." konečne som sa usmiala. ,,Ako?" zahľadel mi do očí. ,,To už nechaj na mňa dobre?" poslušne prikývol. ,,A teraz ty!" ,,Čo ja?" nechápala som. ,,Zlatko vidím, že ťa niečo trápi, nechceš sa o tom porozprávať?" spýtal sa opatrne. ,,Ja Niall, neviem či môžem." pustila som mu ruku a naliala si do pohára minerálku. ,,Keď sa niekomu vyrozprávaš, možno sa ti uľaví." Ako to ten chlapec robí, že ma tak dokonale chápe? Nešlo mi do hlavy. ,,Vieš Niall, urobila som hroznú vec, ktorú budem ľutovať do konca života." Držiac ho za ruku som mu porozprávala kompletne všetko. Od nákupov v Manchesteri, cez vypitý alkohol v bare až po ten nešťastný bozk s Markom. Niall sa mi stal za tých pár mesiacov čo sa poznáme, akoby starším bratom, ktorému sa môžem zveriť s hoci čím a buď mi pomôže, alebo ma aspoň neodsúdi. Bolo neskutočne ťažké rozprávať mu o tom pri vedomí, že je to Harryho v podstate najlepší kamarát. ,,Simone počúvaj." zahľadel mi do očí a ja som jemne prikývla. ,,Odkedy si s Harrym, ten chalan je ako vymenený. Neustále má na tvári, ten jeho neodolateľný úsmev a trepe hovadinu za hovadinou. Ale to je proste náš Harold.Keď sa rozišiel s tou Caroline, bol ako bez života. Po dome chodil ako mátoha, nerobil nič iné len jedol, alebo spal. Všetci sme sa o neho báli a chceli sme ho už poriadne nakopať nech sa spamätá. No nemuseli sme, pretože ten blázon spoznal teba a zato, aký teraz je vďačíme tebe.To je jeden z dôvodov, prečo si nám tak prirástla k srdcu a prečo ťa máme tak radi. Si ako naša mladšia sestrička, o ktorú máme nesmiernu potrebu starať sa." skončil svoj monológ Niall a ja som mala pocit, ako ešte nikdy. ,,Niall, nezaslúžim si to. Nezaslúžim si Harryho." nekompromisne som sa rozplakala. Jemne si ma privinul k sebe a slzami som mu zmáčala tyrkysové tričko. ,,Toto už nikdy nehovor dobre?" cítila som, ako mi hladká vlasy. ,,Každý robí chyby a aj ty si len človek." šepkal. Toto isté mi povedala aj Mary. Páni, tí dvaja sa skutočne našli.,,Bojím sa, že sa to Harry dozvie." mrnčala som. ,,Nedozvie, nemá ako. Keď sa s ním stretneš, budem hrať tvoju hru. Poriadne zamestnám Harolda, a nedozvie sa to, to ti sľubujem." povzbudil ma. ,,Ale potrebujem sa v niečo uistiť drobec." zodvihla som k nemu hlavu na znak, že má pokračovať. ,,Potrebujem počuť, že už to viac neurobíš a nijako tomu chalanovi neublížiš, pretože to neviem či by som ti dokázal odpustiť." povedal vážne. ,,Sľubujem." jemne som sa usmiala a ďakovala Bohu, že mi dal tak skvelého ,,bratokamaráta".
Another world 24
Môžeme sa stretnúť? strhla som sa a vstala na nohy. ,,Mary, môžeš na chvíľku?" Spolu sme odkráčali do kuchyne a nechápavé pohľady chalanov sme nechali za sebou. ,,Čo sa tváriš, akoby ti uleteli včely?" smiala sa Mar, do mne do smiechu vonkoncom nebolo. ,,Napísal mi." šepla som. ,,Kto?" ,,Mark!" mobil v rukách som zvierala silou koňa, div, že z neho nezostali len chabé trosky. ,,Čo? Čo ti písal?" ,,Chce sa stretnúť." očami som hypnotizovala kuchynský stôl. ,,Ale načo?" zvreskla akoby šlo o ňu a nie mňa. ,,Odkiaľ to mám vedieť?" bola som nervózna.
Sedeli sme v kuchyni minimálne pätnásť minút a rozmýšľali, čo by mohol Mark odo mňa chcieť. Čo z toho vzišlo? Jedno veľké, bezvýznamné nič. S Mary sme neprišli vôbec na nič, a mne zostala len jediná, posledná možnosť, ktorej som sa chcela od tej onej noci vyhnúť. ,,Mar necháš ma samú?" Milo som jej naznačilaaby odišla za ostatnými. Mary o čo ide?" počula som Harryho hlas z obývačky. ,,O nič vážne."
Do svojho čierneho Iphonu som vyťukala Markovo číslo, ktoré mi v bare na zdrape papierika zastrčil do zadného vačku na nohaviciach. ,,Ahoj." triasla som sa ako osika po veternej smršti.
,,Načo sa chceš stretnúť?" vybehla som na neho bez zbytočných omáčok.
,,Chcem sa len porozprávať." jeho hlas znel kľudnejšie ako som si predstavovala.
,,Nemáme o čom!" Nervozita, podráždenosť a nepokoj vo mne narastali zo sekundy na sekundu.
,,Mýliš sa máme!" bol jasne presvedčený. ,,To, čo sa vtedy stalo..."
,,To čo sa vtedy stalo nič nebolo jasné? bol to akýsi výpad nás oboch rozumieš ?" nemilosrdne som mu skočila do reči. ,,Prečo to berieš len tak?" znel sklamane, čím ma donútil zamyslieť sa. ,,Prečo berieš ten bozk na ľahkú váhu?"
,,Pretože sme boli opití Mark, nevedeli sme čo robíme." ,,Počúvaš sa vôbec Simone? Neboli sme až taký opití a vieš to. Dobre si vedela čo robíš, keď si ma bozkávala.Obaja sme to veľmi dobre vedeli. A viem, že sa ti to páčilo, to nemôžem poprieť!" Do pekla, čo teraz rieši? Nechcela som sa k tomu činu vracať. Chcela som si žiť pokojný život po boku kamarátov a chlapca, ktorého milujem viac ako svoj vlastný život. Chlapca, ktorý leží v mojej obývačke a zelenými očami pozoruje dianie na obrazovke televízie a vôbec netuší, čo sa deje. Keď sa tak nad tým celým zamyslím, zaslúžim si ho vôbec?
,,Mark stretneme sa po sviatkoch v kaviarni na námestí pri Towery, to znamená, že budeš musieť prísť do Londýna." ,,Som rád!" cítila som, že sa usmieva. ,,Budem tam, na presnom dni sa ešte dohodneme, ľúb...!" nekompromisne som zrušila, len aby som od neho nemusela počuť to slovné spojenie. Chvela som sa pri pomyslení, že ho znova stretnem. Nieje to tak, že Marka nenávidím, je to vlastne skvelý chalan, lenže moje výčitky svedomia do nemienia akceptovať. ,,Toto by chcelo niečo silné." povedala som si. Rozprávam sa sama zo sebou. Som blázon ? V chladničke plnej, ešte neuvareného vianočného jedla - naporcovaná ryba, neošúpané zemiaky, uvarená mrkva do šalátu, či zákusky od Mary, sa na mňa usmievala plná fľaška čírej alkoholickej gebuziny.
,,Vybavené?" spýtala sa ma Mar, keď som prechádzala cez obývačku. Slabo som prikývla a kŕčovito sa usmiala. Harry ma chytil za pás, stiahol si ma na kolená a jemne mi vtisol bozk za ucho. ,,Niečo vážne?" opýtal sa. ,,Ani nie, len kamoška má akési problémy." klamala som ako Pinokio. ,,Chcelo by to panáka." zahlásila som, vstala a zo skrinky vyťahovala malý štampedlík. Jedno šťastie, že Jake s Ash sa išli prejsť a nik mi to nemôže zakázať. ,,A my čo?" zosmutnel Nialler. ,,Ideme sa ožierať?" zasmiala som sa ako blázon. ,,Idemééé!" víťazoslávne zodvihol pravú ruku Zayn a zo skrinky vytiahol päť pohárikov. ,,Tak, čo máme?" ,,Vodku, môže byť?" ,,Zase?" opýtala sa Mary, čím si vyslúžila odo mňa nepekný pohľad. ,,Chcelo by to ešte brzdu, no jeden z vás bude musieť ísť do pivnice po džús." rozkázala som. ,,Ja ide, ale myslím, že toto nedopadne dobre!" vstal Harry. ,,Netrep a bež, som smädná!" zasmiala som sa.
Nálada bola v plnom prúde.Jednu fľašu sme už stihli stiahnuť, a bolo to na nás vidieť. ,,Ja dokážem lietááááť." vykrikoval Zayn a zoskakoval zo sedačky ako retardovaný. ,,Sim?" cítila som vo vlasoch Harryho pripitý dych. ,,No?" ,,Nejdem hore?" šepký sa spýtal a prstami sa hral so zapínaním na mojej podprsenke pod tričkom. Pokrútila som hlavou, čo mu výrazne pokrivilo úsmev. ,,Idem nájsť Mary a Nialla, hneď prídem." vstala som a vyškriabala sa hore schodmi. Moje nohy smerovali k hosťovskej izbe, z ktorej vychádzali zlváštne zvuky. Opatrne som otvorila dvere a naskytol sa mi pohľad na Nialla s Mary bez tričiek. Mar sedela na parapetnej doske, ktorá sa aj napriek jej neveľkej váhe prehýbala. Niall ju držal za oba boky a perami sa dotýkal priehlbinky medzi jej prsiami pričom Mar slastne vzdychala. Potichu som zatvorila dvere a na to, čo som videla, som chcela rýchlo zabudnúť.
,,Kde sú?" opýtal sa Harry, keď som sa k nemu vrátila. ,,V izbe a nechci vedieť čo tam robia." zasmiala som sa. ,,Veru, že ani nechcem." Zayn ležal na zemi vedľa pohovky a spokojne si odfukoval. Cítila som, že alkohol z mojej hlavy sa postupne vytráca, čo bol najvyšší čas, dať dom do poriadku. ,,Upracem ten neporiadok, pomôžeš mi ?" venovala som Harrymu pohľad. ,,Ak mi pomôžeš vstať." zasmial sa a vystrčil ku mne ruku. ,,No poď princ môj."
S Harrym sme spratali špinavé pohára, prázdnu fľašu a krabicu od džúsu sme vyhodili,aby Jake neprišiel na našu alkoholickú párty. ,,Čo s ním ?" ukázala som na Zayna. ,,Nič nechápe ho tu." ,,Ráno bude celý dolámaný." ,,Jeho problém, nemal toľko vypiť." zamsmial sa. ,,A tuším ti vybruje mobil." poznamenal bozkávajúc mi krk. ,,Podáš mi ho?" usmiala som sa. ,,Čo zato?" koketne na mňa zahľadel. ,,O tom potom." ,,Kto je Mark?" spýtal sa prekvapene Harry a ja som mala sto chutí voňať fialky zospodu.
Sedeli sme v kuchyni minimálne pätnásť minút a rozmýšľali, čo by mohol Mark odo mňa chcieť. Čo z toho vzišlo? Jedno veľké, bezvýznamné nič. S Mary sme neprišli vôbec na nič, a mne zostala len jediná, posledná možnosť, ktorej som sa chcela od tej onej noci vyhnúť. ,,Mar necháš ma samú?" Milo som jej naznačilaaby odišla za ostatnými. Mary o čo ide?" počula som Harryho hlas z obývačky. ,,O nič vážne."
Do svojho čierneho Iphonu som vyťukala Markovo číslo, ktoré mi v bare na zdrape papierika zastrčil do zadného vačku na nohaviciach. ,,Ahoj." triasla som sa ako osika po veternej smršti.
,,Načo sa chceš stretnúť?" vybehla som na neho bez zbytočných omáčok.
,,Chcem sa len porozprávať." jeho hlas znel kľudnejšie ako som si predstavovala.
,,Nemáme o čom!" Nervozita, podráždenosť a nepokoj vo mne narastali zo sekundy na sekundu.
,,Mýliš sa máme!" bol jasne presvedčený. ,,To, čo sa vtedy stalo..."
,,To čo sa vtedy stalo nič nebolo jasné? bol to akýsi výpad nás oboch rozumieš ?" nemilosrdne som mu skočila do reči. ,,Prečo to berieš len tak?" znel sklamane, čím ma donútil zamyslieť sa. ,,Prečo berieš ten bozk na ľahkú váhu?"
,,Pretože sme boli opití Mark, nevedeli sme čo robíme." ,,Počúvaš sa vôbec Simone? Neboli sme až taký opití a vieš to. Dobre si vedela čo robíš, keď si ma bozkávala.Obaja sme to veľmi dobre vedeli. A viem, že sa ti to páčilo, to nemôžem poprieť!" Do pekla, čo teraz rieši? Nechcela som sa k tomu činu vracať. Chcela som si žiť pokojný život po boku kamarátov a chlapca, ktorého milujem viac ako svoj vlastný život. Chlapca, ktorý leží v mojej obývačke a zelenými očami pozoruje dianie na obrazovke televízie a vôbec netuší, čo sa deje. Keď sa tak nad tým celým zamyslím, zaslúžim si ho vôbec?
,,Mark stretneme sa po sviatkoch v kaviarni na námestí pri Towery, to znamená, že budeš musieť prísť do Londýna." ,,Som rád!" cítila som, že sa usmieva. ,,Budem tam, na presnom dni sa ešte dohodneme, ľúb...!" nekompromisne som zrušila, len aby som od neho nemusela počuť to slovné spojenie. Chvela som sa pri pomyslení, že ho znova stretnem. Nieje to tak, že Marka nenávidím, je to vlastne skvelý chalan, lenže moje výčitky svedomia do nemienia akceptovať. ,,Toto by chcelo niečo silné." povedala som si. Rozprávam sa sama zo sebou. Som blázon ? V chladničke plnej, ešte neuvareného vianočného jedla - naporcovaná ryba, neošúpané zemiaky, uvarená mrkva do šalátu, či zákusky od Mary, sa na mňa usmievala plná fľaška čírej alkoholickej gebuziny.
,,Vybavené?" spýtala sa ma Mar, keď som prechádzala cez obývačku. Slabo som prikývla a kŕčovito sa usmiala. Harry ma chytil za pás, stiahol si ma na kolená a jemne mi vtisol bozk za ucho. ,,Niečo vážne?" opýtal sa. ,,Ani nie, len kamoška má akési problémy." klamala som ako Pinokio. ,,Chcelo by to panáka." zahlásila som, vstala a zo skrinky vyťahovala malý štampedlík. Jedno šťastie, že Jake s Ash sa išli prejsť a nik mi to nemôže zakázať. ,,A my čo?" zosmutnel Nialler. ,,Ideme sa ožierať?" zasmiala som sa ako blázon. ,,Idemééé!" víťazoslávne zodvihol pravú ruku Zayn a zo skrinky vytiahol päť pohárikov. ,,Tak, čo máme?" ,,Vodku, môže byť?" ,,Zase?" opýtala sa Mary, čím si vyslúžila odo mňa nepekný pohľad. ,,Chcelo by to ešte brzdu, no jeden z vás bude musieť ísť do pivnice po džús." rozkázala som. ,,Ja ide, ale myslím, že toto nedopadne dobre!" vstal Harry. ,,Netrep a bež, som smädná!" zasmiala som sa.
Nálada bola v plnom prúde.Jednu fľašu sme už stihli stiahnuť, a bolo to na nás vidieť. ,,Ja dokážem lietááááť." vykrikoval Zayn a zoskakoval zo sedačky ako retardovaný. ,,Sim?" cítila som vo vlasoch Harryho pripitý dych. ,,No?" ,,Nejdem hore?" šepký sa spýtal a prstami sa hral so zapínaním na mojej podprsenke pod tričkom. Pokrútila som hlavou, čo mu výrazne pokrivilo úsmev. ,,Idem nájsť Mary a Nialla, hneď prídem." vstala som a vyškriabala sa hore schodmi. Moje nohy smerovali k hosťovskej izbe, z ktorej vychádzali zlváštne zvuky. Opatrne som otvorila dvere a naskytol sa mi pohľad na Nialla s Mary bez tričiek. Mar sedela na parapetnej doske, ktorá sa aj napriek jej neveľkej váhe prehýbala. Niall ju držal za oba boky a perami sa dotýkal priehlbinky medzi jej prsiami pričom Mar slastne vzdychala. Potichu som zatvorila dvere a na to, čo som videla, som chcela rýchlo zabudnúť.
,,Kde sú?" opýtal sa Harry, keď som sa k nemu vrátila. ,,V izbe a nechci vedieť čo tam robia." zasmiala som sa. ,,Veru, že ani nechcem." Zayn ležal na zemi vedľa pohovky a spokojne si odfukoval. Cítila som, že alkohol z mojej hlavy sa postupne vytráca, čo bol najvyšší čas, dať dom do poriadku. ,,Upracem ten neporiadok, pomôžeš mi ?" venovala som Harrymu pohľad. ,,Ak mi pomôžeš vstať." zasmial sa a vystrčil ku mne ruku. ,,No poď princ môj."
S Harrym sme spratali špinavé pohára, prázdnu fľašu a krabicu od džúsu sme vyhodili,aby Jake neprišiel na našu alkoholickú párty. ,,Čo s ním ?" ukázala som na Zayna. ,,Nič nechápe ho tu." ,,Ráno bude celý dolámaný." ,,Jeho problém, nemal toľko vypiť." zamsmial sa. ,,A tuším ti vybruje mobil." poznamenal bozkávajúc mi krk. ,,Podáš mi ho?" usmiala som sa. ,,Čo zato?" koketne na mňa zahľadel. ,,O tom potom." ,,Kto je Mark?" spýtal sa prekvapene Harry a ja som mala sto chutí voňať fialky zospodu.
streda 21. marca 2012
Another world 23
Tantatadááá ! :D tu je pokračovanie :D .. viem, je to také aké to je, ale aspoň niečo :D :) ...
Návrat chalanov
V deň príchodu do môjho krásneho prekvapujúco zasneženého Londýna, ma Jacob s Ashley vymrznutí ako také dva cencúle, čakali na vlakovej stanici. Nezaobišlo so sa to bez - Ako sa máš, Chýbala si mi sestrička, Konečne sme spolu Simone a podobné keci, ktoré však zbožňujem. Jacob, nás ako správny gentleman vzal do jedného z londýnskych McDonaldov, kde sme sa najedli do prasknutia. Po návrate do nášho domu, ma na pohovke v obývačke, čakalo príjemné prekvapenie v podobe Zayna a Nialla. ,,Prekvapkooo." hodil sa mi okolo krku Niall celý od čokolády. Spokojne som sa zvítala aj so Zaynom a spoločne sme sa posadili a vychutnávali si spoločnú prítomnosť. Jacob s Ashley sa vytratili do jeho izby a bála som sa pomyslieť nato, čo tam budú stvárať. ,,Kde máte zvyšok? a Harry ?" chopila som sa témy, keď mi docvaklo, že polovička skupiny chýba. ,,Liam zobral Danielle na Miami, Louis išiel s El domov do Doncasteru a Harry...." sťažka si vydýchol Zayn a poškrabkal sa na zátylku. ,,Musel ísť domov." dokončil jeho myšlienku blondiačik. ,,Ako domov?" v žalúdku sa mi opäť vytvorila hnusná guča, ktorá nezmizne len tak lusknutím prstov. ,,Má chorú babičku, ale neboj sa, na Vianoce ho máš už znova na krku." zachichotali sa obaja. ,,Je to s ňou vážne?" nebolo mi desať krát do smiechu, keďže takéto niečo som zažila aj ja s mojim starkým. ,,Harry nám volal a vraj nie." usmial sa Niall a dotkol sa môjho kolena, čím mi naznačil, aby som sa zbytočne neznepokojovala. ,,Nevymýšľal si ,len aby sme sa nestrachovali?" bola som si neistá. ,,Harold nevie klamať Sim." zasmial sa Zayn a podarilo sa mu presvedčiť ma.
Všetko išlo ako po masle. Jacob vytiahol z pivnice náš starý zaprášený umelý stromček a spoločne s chalanmi sme ho ozdobili červenými guľami, zvončekmi, mašličkami a rôznymi reťazami. Kým chalani odpratávali sneh z pred dverí a našej bráničky, s Ashley sme dozdobili zvyšok domu. Napiekli sme klasické vianočné medovníčky, ktoré sladko rozvoňali celý náš domček. Niall samozrejme neodolal a kým sme ho neupozornili, zládoval polovičku plechu. Harryho návrat bol naplánovaný na večer pred Štedrým Dňom s tým, že ho nemusíme ísť čakať na letisko. Moje protesty na tom samozrejme nič nezmenili, keďže ten chlapec je tvrdohlavý ako mulica. Sama som však uvážila,že to tak bude lepšie a aspoň nebudem obklopená novinármi, ktorý by mi kládli desiatky nezmyselných otázok.
Všetko dokonalé
Ležím hlavou položenou na jeho teplej hrudi, a do uší mi hrá tichá, no zároveň hlasná a prenikavá pieseň - tlkot, toho najčistejšieho srdca. Jeho teplý dych do mojich vlasov, mi spôsobuje jemné zimomriavky na tele a jeho ruka okolo môjho pásu mi dodáva istotu, že pri ňom som v akomkoľvek bezpečí.
V príjemnej vianočnej atmosfére sme sa všetci siedmi rozprávali, smiali sa a robili si srandu zo samých seba. Ja som ležala Harrymu na hrudníku a nohy som mala vyložené na Zaynovich stehnách. Neprotestoval. Ashley ležala na nohách môjmu bratovi, ktorý keď sa smeje, nadskakuje celý tak ako je. Takže Ashley sa musela cítiť ako v miešačke na maltu. Mary bola schúlená v Niallovom náručí a obom sa na perách pohrával dokonalý úsmev. Mary. Áno, moja Mary. Niallovi a jej som urobila menšie prekvapenie, aby boli spolu, takže Mary bude tráviť Štedrý Deň s nami.
,,Simone čo sa deje?" prišiel za mnou Harry hneď nato ako som odišla od ostatných bláznov. Opretá oboma rukami o kuchynskú linku som premáhala bodavé kŕče v mojom podbrušku. Za posledné dni sa to stalo pravidlom mojich večerov. Nechcela som to riešiť, a dopredu sa náhliť k lekárovi. Šak to prejde. Dúfam. No čoraz viac som mala strach, že sa mýlim. ,,Som v pohode." kŕčovito som sa usmiala. No tak ako Harry nedokáže oklamať nás, tak isto nedokážem ja oklamať Harryho. ,,To vidím." privinul si ma do náručia a slza si našla cestičku von z môjho oka. Tá bolesť, bola neznesiteľná. ,,Povieš mi to?" sladko mi pošepkal do vlasov, no jeho hlas sa akoby chvel od strachu. ,,Mám bolesti, to je všetko." šepla som a nečakala na jeho reakciu. Rýchlo som odkráčala späť do obývačky, kde som sa zošuchla na zem k Zaynovim nohám. ,,Čo je hrdličky? vyzeráte ako skapaté psy." rypol si Niall. ,,Má bolesti." vynorilo sa Harryho telo z kuchyne a prisadol si ku mne. ,,Kde?" vypleštil oči Zayn, akoby s tým niečo mohol robiť. ,,V podbrušku, ale to bude dobre." snažila som sa presvedčiť samú seba. ,,Nie si tehotná Simone?" zvýskol blondiačik a prudko sa odlepil od operadla pohovky, čím pricvikol Mary medzi vlastným chrbtom a pohovkou. Tá ich láska. Musela som sa pousmiať. Zostala som sedieť s vypleštenými očami a význam jeho slov mi pomaly začal dochádzať. Harryho začalo dusiť, no môj brat to vyriešil ľavou zadnou. ,,Styles nezadrhni sa." buchol ho po chrbte. ,,Asi to bude tým maličký, mala by som si ísť kúpiť test." hlesla som. ,,Mar, že pôjdeš so mnou?" usmiala som sa a ona súhlasne prikývla. Vedela, že to len hrám, pretože ma dokonale pozná. ,,Harold?" zvreskol Jacob a keby pohľady dokážu zabíjať už je po ňom. ,,Čo je?" ,,Ak si nabúchal moju sestru, si mŕtvy, to nech ti je dopredu jasné!" vyhrážal sa. Harryho pohľad, stál však za všetky dobré. Otvorené ústa, vypleštené oči a nepravidelný dych. ,,Harry v tom prsty nemá." sklopila som zrak a nenápadne lakťom ťukla do Zaynovich nôh, nech vie, že má začať hrať moju hru. ,,Akoby aj mohol." dodala som, pre pochopenie, že k fyzickej láske sme sa ešte akosi nedostali. ,,Došlo mi že prsty nie." uchehtol sa. ,,Ako, ako... S...Simone ?" koktavo zo seba vyjachtal menovaný. Postavila som sa. ,,Zayn?" šepla som. Zayn sa poslušne postavil, a rukou si ma za pás pritiahol k sebe. Celé osadenstvo nasáčkované v mojej obývačke, po nás nepochopiteľne zazeralo a mne robilo problém, aby som aj napriek príšerným bolestiam nevyprskla od smiechu. ,,Zlatko budeš hovoriť ty či ja ?" spýtal sa. ,,Hovor radšej ty." oprela som sa hlavou o jeho rameno. ,,Malik o čo tu ide?" postavil sa Harry a neistota v jeho zelených očiach zmiešaná so sklamaním,bola jasne viditeľná. Keby ho nechcem trošku ponaťahovať, hodím sa mu okolo krku a zasypem ho stovkami bozkov. ,,Tak takto je to ..." urobil menšiu pauzu, no už som to nevydržala a Mar zrejme tak isto. Obe sme vyprskli do hurónskeho smiechu a Zayn sa k nám hneď pridal. ,,Už stačííí." chytala som sa za brucho a sadla si na pohovku. Bavil sa už aj Niall, Ash a dokonca aj Jacob, len Harry na nás hľadel ako na bláznov. Zvrtol sa na päte a odkráčal nevädno kam. Pár stotín sekundy som tam ešte sedela a smiala sa s ostatnými, no hlavou mi prebleslo, že by som mala ísť zrejme za ním, a všetko mu vysvetliť. ,,Zlatko počkaj." stopla som ho pri dverách a zvesila si teplý kožúšok. Vonku muselo byť dobrých mínus desať. Zo strechy domu viseli ostré, no prekrásne cencúle a chodník, bol celý zľadovatení. ,,Kam ideš?" hlesla som. ,,Prevetrať sa." odpovedal, no jeho hlas znel zvláštne. ,,Hneváš sa?" podišla som k nemu a objala ho zozadu okolo pása. Šikovne si ma však pretočil k sebe a mne sa naskytol pohľad, do jeho dokonalých očí. ,,Nehnevám." usmial sa a mne padol obrovský balvan zo srdca. - nebolo to počuť?! ,,Nejdeme dnu? je tu chladno." navrhla som. ,,Poďme." šepol a chytil ma za ruku. Obaja sme vykročili späť ku dverám, no neprišli sme tam. Harryho na šmykľavom chodníku zradili jeho converse a mňa samozrejme stiahol so sebou. Obaja sme popadali na zadky ako hnilé hrušky a spoločne sa rozosmiali. ,,Prečo si taký kripľavý Styles? v jednom kuse padáš!" karhala som ho, no zároveň sa smiala. ,,Ak budem mať modrinu na zadku, a týždeň si nebudem vedieť sadnúť, tak si ma neželaj." pohrozila som mu zo zdvihnutým ukazovákom. ,,Už sa ťa bojím Adamsová." zasmial sa a vstal. Vykročil k dverám, no akosi zabudol, že ja som tu s ním. ,,Harold pomôž mi!" zvýšila som hlas a vystrela k nemu ruku. ,,Jáj prepáč, aj ty si tu?" uchopil moju ruku a šikovne ma dostal na nohy. ,,Idiot!" ,,Aj ja ťa ľúbim." sladko ma pobozkal, a ja som mu bozk opätovala. Boli sme len mi dvaja, v mrazivom predvianočnom Londýne, bozkávajúc sa v objatí, pred mojim skromným domčekom a vychutnávajúc si spoločnosť toho druhého.
Návrat chalanov
V deň príchodu do môjho krásneho prekvapujúco zasneženého Londýna, ma Jacob s Ashley vymrznutí ako také dva cencúle, čakali na vlakovej stanici. Nezaobišlo so sa to bez - Ako sa máš, Chýbala si mi sestrička, Konečne sme spolu Simone a podobné keci, ktoré však zbožňujem. Jacob, nás ako správny gentleman vzal do jedného z londýnskych McDonaldov, kde sme sa najedli do prasknutia. Po návrate do nášho domu, ma na pohovke v obývačke, čakalo príjemné prekvapenie v podobe Zayna a Nialla. ,,Prekvapkooo." hodil sa mi okolo krku Niall celý od čokolády. Spokojne som sa zvítala aj so Zaynom a spoločne sme sa posadili a vychutnávali si spoločnú prítomnosť. Jacob s Ashley sa vytratili do jeho izby a bála som sa pomyslieť nato, čo tam budú stvárať. ,,Kde máte zvyšok? a Harry ?" chopila som sa témy, keď mi docvaklo, že polovička skupiny chýba. ,,Liam zobral Danielle na Miami, Louis išiel s El domov do Doncasteru a Harry...." sťažka si vydýchol Zayn a poškrabkal sa na zátylku. ,,Musel ísť domov." dokončil jeho myšlienku blondiačik. ,,Ako domov?" v žalúdku sa mi opäť vytvorila hnusná guča, ktorá nezmizne len tak lusknutím prstov. ,,Má chorú babičku, ale neboj sa, na Vianoce ho máš už znova na krku." zachichotali sa obaja. ,,Je to s ňou vážne?" nebolo mi desať krát do smiechu, keďže takéto niečo som zažila aj ja s mojim starkým. ,,Harry nám volal a vraj nie." usmial sa Niall a dotkol sa môjho kolena, čím mi naznačil, aby som sa zbytočne neznepokojovala. ,,Nevymýšľal si ,len aby sme sa nestrachovali?" bola som si neistá. ,,Harold nevie klamať Sim." zasmial sa Zayn a podarilo sa mu presvedčiť ma.
Všetko išlo ako po masle. Jacob vytiahol z pivnice náš starý zaprášený umelý stromček a spoločne s chalanmi sme ho ozdobili červenými guľami, zvončekmi, mašličkami a rôznymi reťazami. Kým chalani odpratávali sneh z pred dverí a našej bráničky, s Ashley sme dozdobili zvyšok domu. Napiekli sme klasické vianočné medovníčky, ktoré sladko rozvoňali celý náš domček. Niall samozrejme neodolal a kým sme ho neupozornili, zládoval polovičku plechu. Harryho návrat bol naplánovaný na večer pred Štedrým Dňom s tým, že ho nemusíme ísť čakať na letisko. Moje protesty na tom samozrejme nič nezmenili, keďže ten chlapec je tvrdohlavý ako mulica. Sama som však uvážila,že to tak bude lepšie a aspoň nebudem obklopená novinármi, ktorý by mi kládli desiatky nezmyselných otázok.
Všetko dokonalé
Ležím hlavou položenou na jeho teplej hrudi, a do uší mi hrá tichá, no zároveň hlasná a prenikavá pieseň - tlkot, toho najčistejšieho srdca. Jeho teplý dych do mojich vlasov, mi spôsobuje jemné zimomriavky na tele a jeho ruka okolo môjho pásu mi dodáva istotu, že pri ňom som v akomkoľvek bezpečí.
V príjemnej vianočnej atmosfére sme sa všetci siedmi rozprávali, smiali sa a robili si srandu zo samých seba. Ja som ležala Harrymu na hrudníku a nohy som mala vyložené na Zaynovich stehnách. Neprotestoval. Ashley ležala na nohách môjmu bratovi, ktorý keď sa smeje, nadskakuje celý tak ako je. Takže Ashley sa musela cítiť ako v miešačke na maltu. Mary bola schúlená v Niallovom náručí a obom sa na perách pohrával dokonalý úsmev. Mary. Áno, moja Mary. Niallovi a jej som urobila menšie prekvapenie, aby boli spolu, takže Mary bude tráviť Štedrý Deň s nami.
,,Simone čo sa deje?" prišiel za mnou Harry hneď nato ako som odišla od ostatných bláznov. Opretá oboma rukami o kuchynskú linku som premáhala bodavé kŕče v mojom podbrušku. Za posledné dni sa to stalo pravidlom mojich večerov. Nechcela som to riešiť, a dopredu sa náhliť k lekárovi. Šak to prejde. Dúfam. No čoraz viac som mala strach, že sa mýlim. ,,Som v pohode." kŕčovito som sa usmiala. No tak ako Harry nedokáže oklamať nás, tak isto nedokážem ja oklamať Harryho. ,,To vidím." privinul si ma do náručia a slza si našla cestičku von z môjho oka. Tá bolesť, bola neznesiteľná. ,,Povieš mi to?" sladko mi pošepkal do vlasov, no jeho hlas sa akoby chvel od strachu. ,,Mám bolesti, to je všetko." šepla som a nečakala na jeho reakciu. Rýchlo som odkráčala späť do obývačky, kde som sa zošuchla na zem k Zaynovim nohám. ,,Čo je hrdličky? vyzeráte ako skapaté psy." rypol si Niall. ,,Má bolesti." vynorilo sa Harryho telo z kuchyne a prisadol si ku mne. ,,Kde?" vypleštil oči Zayn, akoby s tým niečo mohol robiť. ,,V podbrušku, ale to bude dobre." snažila som sa presvedčiť samú seba. ,,Nie si tehotná Simone?" zvýskol blondiačik a prudko sa odlepil od operadla pohovky, čím pricvikol Mary medzi vlastným chrbtom a pohovkou. Tá ich láska. Musela som sa pousmiať. Zostala som sedieť s vypleštenými očami a význam jeho slov mi pomaly začal dochádzať. Harryho začalo dusiť, no môj brat to vyriešil ľavou zadnou. ,,Styles nezadrhni sa." buchol ho po chrbte. ,,Asi to bude tým maličký, mala by som si ísť kúpiť test." hlesla som. ,,Mar, že pôjdeš so mnou?" usmiala som sa a ona súhlasne prikývla. Vedela, že to len hrám, pretože ma dokonale pozná. ,,Harold?" zvreskol Jacob a keby pohľady dokážu zabíjať už je po ňom. ,,Čo je?" ,,Ak si nabúchal moju sestru, si mŕtvy, to nech ti je dopredu jasné!" vyhrážal sa. Harryho pohľad, stál však za všetky dobré. Otvorené ústa, vypleštené oči a nepravidelný dych. ,,Harry v tom prsty nemá." sklopila som zrak a nenápadne lakťom ťukla do Zaynovich nôh, nech vie, že má začať hrať moju hru. ,,Akoby aj mohol." dodala som, pre pochopenie, že k fyzickej láske sme sa ešte akosi nedostali. ,,Došlo mi že prsty nie." uchehtol sa. ,,Ako, ako... S...Simone ?" koktavo zo seba vyjachtal menovaný. Postavila som sa. ,,Zayn?" šepla som. Zayn sa poslušne postavil, a rukou si ma za pás pritiahol k sebe. Celé osadenstvo nasáčkované v mojej obývačke, po nás nepochopiteľne zazeralo a mne robilo problém, aby som aj napriek príšerným bolestiam nevyprskla od smiechu. ,,Zlatko budeš hovoriť ty či ja ?" spýtal sa. ,,Hovor radšej ty." oprela som sa hlavou o jeho rameno. ,,Malik o čo tu ide?" postavil sa Harry a neistota v jeho zelených očiach zmiešaná so sklamaním,bola jasne viditeľná. Keby ho nechcem trošku ponaťahovať, hodím sa mu okolo krku a zasypem ho stovkami bozkov. ,,Tak takto je to ..." urobil menšiu pauzu, no už som to nevydržala a Mar zrejme tak isto. Obe sme vyprskli do hurónskeho smiechu a Zayn sa k nám hneď pridal. ,,Už stačííí." chytala som sa za brucho a sadla si na pohovku. Bavil sa už aj Niall, Ash a dokonca aj Jacob, len Harry na nás hľadel ako na bláznov. Zvrtol sa na päte a odkráčal nevädno kam. Pár stotín sekundy som tam ešte sedela a smiala sa s ostatnými, no hlavou mi prebleslo, že by som mala ísť zrejme za ním, a všetko mu vysvetliť. ,,Zlatko počkaj." stopla som ho pri dverách a zvesila si teplý kožúšok. Vonku muselo byť dobrých mínus desať. Zo strechy domu viseli ostré, no prekrásne cencúle a chodník, bol celý zľadovatení. ,,Kam ideš?" hlesla som. ,,Prevetrať sa." odpovedal, no jeho hlas znel zvláštne. ,,Hneváš sa?" podišla som k nemu a objala ho zozadu okolo pása. Šikovne si ma však pretočil k sebe a mne sa naskytol pohľad, do jeho dokonalých očí. ,,Nehnevám." usmial sa a mne padol obrovský balvan zo srdca. - nebolo to počuť?! ,,Nejdeme dnu? je tu chladno." navrhla som. ,,Poďme." šepol a chytil ma za ruku. Obaja sme vykročili späť ku dverám, no neprišli sme tam. Harryho na šmykľavom chodníku zradili jeho converse a mňa samozrejme stiahol so sebou. Obaja sme popadali na zadky ako hnilé hrušky a spoločne sa rozosmiali. ,,Prečo si taký kripľavý Styles? v jednom kuse padáš!" karhala som ho, no zároveň sa smiala. ,,Ak budem mať modrinu na zadku, a týždeň si nebudem vedieť sadnúť, tak si ma neželaj." pohrozila som mu zo zdvihnutým ukazovákom. ,,Už sa ťa bojím Adamsová." zasmial sa a vstal. Vykročil k dverám, no akosi zabudol, že ja som tu s ním. ,,Harold pomôž mi!" zvýšila som hlas a vystrela k nemu ruku. ,,Jáj prepáč, aj ty si tu?" uchopil moju ruku a šikovne ma dostal na nohy. ,,Idiot!" ,,Aj ja ťa ľúbim." sladko ma pobozkal, a ja som mu bozk opätovala. Boli sme len mi dvaja, v mrazivom predvianočnom Londýne, bozkávajúc sa v objatí, pred mojim skromným domčekom a vychutnávajúc si spoločnosť toho druhého.
pondelok 19. marca 2012
Nič , nič, absolútne nič ma nenapadá, čo ďalej napísať do tejto poviedky :/ ... mám rozplánovaný koniec, ale nadväzovanie k časti, je niekde, ani sama neviem kde :D ... I'm sorry, keď nič pár dní nepridám, ale musím zrejme počkať, kým ma kopne nejaká múza, lebo ináč by som zo seba vymačkala len samé hlúposti :D .. btw, vďaka za komenty a návštevnosť :-* :)
sobota 17. marca 2012
Another world 22
,,O čo tu do pekla ide ?" kričala, rozčuľovala sa. ,,J-ja neviem." pokrútila som pripitou hlavou,a pomaličky mi začalo dochádzať, čo som urobila. Akú obrovskú chybu som vlastne urobila. ,,Fúú kamoš nezdáš sa." zachichotal sa Nick, čím si vyslúžil jeden vražedný pohľad. ,,Okej, okej už som ticho." ruky si zastrčil do vačkov na rifliach a sklopil zrak. ,,Páčiš sa mi." podišiel ku mne vyklepaný Mark a pohladil ma po líci.Nedbal nato, že Mary s Nickom nestoja ani meter od nás. ,,Mám priateľa." zahľadela som sa do zeme a cítila, ako vôňa jeho voňavky ustupuje. Zdvihla som zrak, že mu poviem, ako ma to mrzí, no nebol tam. ,,Mark čakaj ma." hodil Nick na Mary zúfalý pohľad a utekal za kamarátom. Zostali sme tam samé dve hľadiac na seba, no ani jedna nič nepovedala. ,,Uvedomuješ si, že toto si kapánek pokašľala ?" slabo som prikývla a prišlo mi zo seba zle. Chlapec, ktorého nadovšetko ľúbim maká niekde na koncertoch, zatiaľ čo ja sa tu oblizujem s nejakým cudzincom, ktorého poznám sotva dve hodiny. Hnus! ,,Zaplatíme, a ideme na intrák." chytila ma už pokojnejšia Mary a ťahala ma von z tohoto blázninca. To je naposledy, čo som tu! rázne som si zaumienila. ,,Modli sa, aby vás nevidel žiaden novinár, či fanúšik." hľadela mi do očí a v tých jej, som videla menšie sklamanie. Rozplakala som sa. Surovo som sa rozplakala na prostriedku manchesterskej ulice a vonkoncom ma netrápilo, že okoloidúci po mne zhrozene poškuľujú. Aj napriek neskorej nočnej hodine, sa tu premávala kopa ľudí, ktorá si zrejme nechcela nechať ujsť krásny nočný Manchester. Mary si ma nežne privinula do náruče a stále mi opakovala slová ,,Všetko bude dobre." No nebude a ja som to vedela. Marka som hnusne zranila a ak sa to dozvedia novinári či Harry som beznádejne stratená. ,,Sim?" sedeli sme v autobusy, ktorý nás mal dopraviť späť na internát. ,,Ľúbiš ho?" popravde, bola som zmätená. Nevedela som s určitosťou povedať, koho tým myslela. ,,Koho myslíš?" ,,Harryho." usmiala sa. Jemne, no úprimne som prikývla.
,,Čo tak neskoro dámy?" opýtal sa nás pán Bennett na vrátnici. Bol to starší pán, ktorý mal svoje roky, no stále mu nechýbal zmysel pre humor. ,,Bolo treba zabaviť sa." žmurkla na neho Mary a spoločne sme sa vydali do lôžkovej časti masívnej budovy. Kočky odišla som skôr, ako som mala naplánované. Keď som sa vrátila, našla som prázdnu izbu, tak aspoň takto sa s vami oboma rozlúčim. Prajem vám krásne prežitie sviatkov a vo februári ma máte znova na krku. Kate :) .... List bol voľne pohodený na posteli, ktorá už od samého začiatku patrila našej Kate. ,,Kedy odchádzaš?" ,,Zajtra na obed mi ide vlak." usmiala som sa. ,,Ty?" ,,Deň potom. Potrebujem si tu ešte niečo vybaviť." objasnila mi. Mary si chce dať robiť vodičák, no v Londýne sa jej to veľmi neoplatí, keďže väčšinu času trávi tu. ,,A inak Mar?" ,,No?" ,,Čo ten Nick?" chcela som si to ujasniť. Tie pohľady, ktoré po sebe hádzali sa nedali nevšimnúť. ,,Je gay zlato."odvetila.
Pár vecí som si do kufra zabalila už včera večer a zvyšok nechala na zajtrajšie ráno. Odhadujem, že Mary sa zobudí už okolo deviatej takže o zábavu budem mať postarané. Poznám ju a ruku dám do ohňa zato, že sa bude chcieť s triezvou hlavou rozprávať o tom hlúpom dnešnom večeri. Zavŕtala som sa do teplých perín a bola som len ja s mojimi výčitkami svedomia.
,,Budííííííček." počula som kričať Mary. Rozlepila som oči a videla ju skákať po izbe, ako neskroteného klokana. A že ja som blázon. ,,Koľko je hodín?" zachrapčala som. ,,Pol desiatej. Šup, šup vstávaj, za chvíľku ti ide vlááčik." Ona sa ozaj zbláznila. ,,Tebe ten včerajší alkohol ešte stále udiera na mozog?" smiala som sa. ,,Písal mi Niall, písal mi Niall, zase raz mi napísal Niall." Ó Bože psychiatria. ,,Mar ukľudni sa." vstala som a so smiechom ju posadila na postel. ,,Čo ti písal?" ledva som dopovedala a už vo vačku šmátrala po mobile. ,,Tantatadáá!" Ahoj kráska ;) Je mi ľúto ak som ťa zobudil, no teraz máme voľno tak to musím využiť :D s chalanmi sa do Londýna vraciame už zajtra a rád by som ťa opäť videl :) ak by sa dalo, tak mi prezvoň. Niall. ,,Prezvonila si ho?" ,,Nie!" ,,Tak načo čakáš ?" zasmiala som sa a štuchla ju pod rebrá. ,,Na potlesk." zažartovala. Zatlieskala som je tri krát tesne pred očami tak silno, že ruky som mala červené ako čili papričky. ,,Spokojná ? a teraz volaj." ,,Tu pred tebou?" ,,Vieš čo, nie. Kľudne bež do Vatikánu za pápežom ak chceš, a volaj s Niallom pred ním." pokrútila som hlavou a pobrala si veci potrebné so sprchy. Osuška, šampón, sprchový gél a telové mlieko - môžem ísť.
Sprchy sa nachádzali na tmavej dlhočiznej chodbe a boli porozdeľované na pánske a dámske. V raňajších hodinách bývajú zväčša prázdne. To len ja som zrejme prehnane čistotná a musím sa sprchovať dva razy do dňa. Stiahla som zo seba teplé pyžamo a nechala, aby na mňa tiekla horúca voda. Hlavu som zaklonila a jemne sa oprela o biele popraskané kachličky. Hlavou mi myšlienky behali ako na bežiacom páse a pri spomienke na včerajšiu noc, ma začali páliť slzy v očiach. Nechápem samú seba, ako som mohla niečo také Harrymu urobiť. Aj keď sa to nedozvie, vo vnútri ma to bude ťažiť. Pri každom jeho bozku, dotyku či objatí sa mi bude vynárať stále ten istý omyl. Čupla som si, hlavu sklonila do lona a nechala som, aby mi slané slzy tiekli po tvári.
--------z pohľadu Mary
,,Ahoj Niall." usmievala som sa ako slniečko na hnoji. ,,Čau kráska, prijímaš moju ponuku?" zasmial sa tak, ako to dokáže len on. ,,Prečo nie?!" ,,That' s good!" začal sa smiať a tešiť akoby mu pod nos práve položili dvojitú porciu jeho Nando's. ,,V pohode Niall?" ,,Of course honey." pocítila som, že sa červenám.
Rozprávali sme sa ešte asi pol hodinku vkuse. Mali sme kopec rôznych tém, a nebála som sa mu z hoci čim zdôveriť. ,,Chalani ma zháňajú, budem musieť končiť. Ahoj." povedal neochotne, no zároveň som cítila, že sa usmieva. ,,Bye." jednoducho som odvetila a zložila. Hodinky na mobile ukazovali štvrť na jedenásť a Sim ešte stále nebola v našej izbe.
,,Simone?" zavolala som do priestoru v sprchách. ,,Tu som." zastonala a vyliezla zabalená v jej červenej osuške. ,,Ty si plakala?" vystrašene som sa opýtala a zodvihla jej hlavu, aby som jej videla do očí. ,,Trochu." obišla ma a kráčala dlhou chodbou do našej spoločnej izby. ,,Trochu? Oči máš červené ako rak, čo sa stalo ?" posadila som sa vedľa nej na posteľ. ,,Mrzí ma ten včerajšok Mary." oprela si hlavu o moje rameno a jemne vzlykala. Bolo mi to ľúto. A veľmi. Keby ju nenahovorím na nákupy, nič by sa nemuselo stať a vedľa mňa by sedela šťastná a usmiata Simone. ,,No tak neplač." objala som ju a nechala aby sa mi vyplakala na rameno.,,Každý robíme chyby a aj ty si len človek." upokojovala som ju, no nezdalo sa, že by to pomáhalo. ,,Čo ak sa to Harry dozvie? rozíde sa so mnou a potom už fakt neviem." plakala stále viac a viac a mne to trhalo srdce. No vedela som, čo presne cíti. Poznám ten pocit, keď podvedieš milovanú osobu, no u Simone to bolo len v tej banálnejšej forme. ,,Nedozvie sa to. Nemá ako. Keby sú tam fotografi, videli by sme jasný blesk foťáku, veď vieš aká tam bola tma." usmiala som sa. ,,A teraz už neplač, dobre?" slabo prikývla a utrela si oči do vankúša, čo mala položený na kolenách. ,,Mám ťa rada." konečne sa usmiala,čo najsilnejšie ma objala a ja som jej objatie s radosťou opätovala.
štvrtok 15. marca 2012
Another world 21
Po včerajšom Salfordskom koncerte sme odhalili tajomstvo najmladšieho člena anglického boybandu Harryho Stylesa, ktorý má ako môžete vidieť nižšie na fotografiách vážny vzťah. Srdce mu ukradla londýnska dievčina študujúca podľa našich informácií medicínu na jednej z britských univerzít. Pár tvoria vyše šiestich mesiacov, a je len otázke, či to dievča Harryho skutočne ľúbi, alebo je s ním len kvôli popularite, či jeho nemalým peniazom. Viac informácií sa môžete dozvedieť na našom webe. ,,Kate podaj mi tablet prosím ťa." povedala som s obrovskou gučou v krku. Bitch, f*ck slut, bloody girl i want kill you - a mnohé ďalšie osočovania mojej osoby, stáli napísané v komentároch príspevku. ,,Sim čo je?" vyľakane sa ma opýtala Mary a z očí sa mi nezastaviteľne začali liať slzy. Kate mi tablet vytrhla z ruky, ktorý začal kolovať po všetkých členoch nachádzajúcich sa v izbe. ,,Nevšímaj si to zlato. To niesu fanúšičky." upokojovala ma Mary a Noah ma objímal okolo ramien. Bolelo to, viac ako som si myslela. V tej chvíli, v tom momente, som sa zmohla len na srdcervúci plač a nikto to nedokázal zmeniť. Čakala som, že budem nenávidená, veď som ukradla miláčikovi dievčat srdce, no myslela som si že som silnejšia. Oveľa silnejšia. ,,Sim neber to tak." dohováral mi Noah a v očiach sa mu zaleskli slzy. Čo to má znamenať?
Striedavo som sedela a ležala v mäkučkej posteli a nevšimla som si kedy Kate s Noahom odišli. ,,,Simone, Harry volá." podávala mi mobil, no nemala som chuť s ním hovoriť. ,,Zruš to." ,,Koho tým chceš trestať ? seba či Harryho? on zato nemôže a to dobre vieš." Mary mala pravdu.
,,Ahoj." potláčala som slzy.
,,Čítala si noviny?"
,,Aj internet." objasnila som mu, no viac som to v sebe udržať nedokázala a rozvzlykala sa ako malá.
,,Prepáč."
,,Ty sa mi ospravedlňuješ?" vypleštila som oči.
,,Keby nie je mňa tak neni ani toto."
,,Radšej sklapni, ako by si mal rozprávať somariny Harold." áno, bola som vytočená. A veľmi.
Striedavo som sedela a ležala v mäkučkej posteli a nevšimla som si kedy Kate s Noahom odišli. ,,,Simone, Harry volá." podávala mi mobil, no nemala som chuť s ním hovoriť. ,,Zruš to." ,,Koho tým chceš trestať ? seba či Harryho? on zato nemôže a to dobre vieš." Mary mala pravdu.
,,Ahoj." potláčala som slzy.
,,Čítala si noviny?"
,,Aj internet." objasnila som mu, no viac som to v sebe udržať nedokázala a rozvzlykala sa ako malá.
,,Prepáč."
,,Ty sa mi ospravedlňuješ?" vypleštila som oči.
,,Keby nie je mňa tak neni ani toto."
,,Radšej sklapni, ako by si mal rozprávať somariny Harold." áno, bola som vytočená. A veľmi.
,,Dobre som ticho." zasmial sa. ,,Ako ti je ?"
,,Bolo aj lepšie." pokúsila som sa o úsmev,no nešlo to.
Hodnú chvíľku sme sa doťahovali, rozprávali o koncertoch či chalanoch, a zakončili to tým, že Harry musel ísť na autogramiádu, no večer mi zavolá. Mary ma vytiahla do nákupného centra pod zámienkou, že vybielime naše peňaženky a kapánek sa opijeme v klube. Neprotestovala som. Potrebovala som sa zabaviť a zabudnúť aspoň na chvíľku na hlúpych novinárov.
,,Ako vyzerám ? budem sa páčiť Niallerovi?" ,,Páni Mer vyzeráš úža ... počkaj čo ?" zasekla som sa. ,,Čo,čo ?" Komunikácia ako u debilov! pomyslela som si. ,,Tebe Niall volal a ja o tom neviem ?" nepekne som na ňu zahľadela no zároveň sa usmievala ako Slniečko. ,,Nechcela som z toho robiť veľké haló." zahanbene sklopila zrak. ,,Dnes nad ránom mi písal, že keď budú chalani v Londýne, príde ma pozrieť." začervenala sa. ,,Íííííí." začala som pišťať ako nejaká bláznivá pubertiačka. Tešila som sa, že medzi blondiačikom a mojou kamoškou sa niečo deje - v tom najlepšom slova zmysle samozrejme. ,,Tak môžem si to zobrať ?" ,,Krpatý bude len oči pučiť, ber si to." obe sme vybuchli do hurónskeho smiechu na celé H&M, no bolo nám super. Čierne napasované rifle zladené s opaskom a jemne hnedým zimným kabátikom perfektne sedeli na jej dokonalej postave. Vyzerala skutočne úchvatne. ,,A ešte niečo pre teba." lišiacky na mňa zahľadela Mar a ako o dušu ma ťahala k oddeleniu, ktorého som sa najviac obávala. ,,Tak nato rýchlo zabudni dievča." rázne som ju stopla, keď sme zastavili pred vešiakmi s tým najdrahším spodným prádlom vôbec. ,,Nebuď ako malá a poď." fľochla na mňa, no ja som len nesúhlasne pokrútila hlavou. ,,No tak Simone vzchop sa. Máš tesne pred osemnástinami tak sa nechovaj ako mamičkine päť ročné dievčatko, ktoré si nevie vybrať medzi dvoma umelými barbie."Obzerala sa po všetkých tých nádherách, ktoré viseli na vešiaku, no ani v jednej z nich som sa nevedela predstaviť. ,,Páči sa ti ?" v rukách držala fialkastné spodné prádlo, ktoré bolo doplnené ešte krajšími čipkami. Slabo som prikývla. ,,Netvár sa ako skysnutá veverička. Keď tým neurobíš radosť sebe, tak aspoň Harrymu." žmurkla na mňa a pratala sa k pokladni.
Celé poobedie sme strávili nakupovaním rôzneho oblečenia, či módnych doplnkov. Chalanom, Jakovi a mamke som nakúpila vianočné darčeky - nič extra, len také drobnosti. ,,Ideme na intrák?"spýtala sa ma Mary, keď sme pomaly cupitali na autobusovú zastávku. ,,Ešte nie." zasmiala som sa a v hlave sa mi rodil geniálny nápad.
,,Štyri vodky s džúsom." oznámila som mladému barmanovi okolo dvadsiatky. ,,Nieste na alkohol primladé?" pochybovačne no zároveň zvodne na nás zahľadel a obe sme sa rozchechtali. ,,To sa ti len zdá kamoš, nalievaj." žmurkla som na neho. Za jedno jediné poobedie s Mary, som sa dokázala dokonale uvoľniť a zabudnúť na dobabrané skúšky či otravných novinárov. ,,Kedy máš opravné skúšky?" zakričala mi do ucha. Normálne sme sa rozprávať ani nedokázali. Vďaka hlasnej hudbe, či hučiacim pripitým pubertiakom sa to rozhodne nedalo. ,,Presunuli mi to na termín po sviatkoch, a nebavme sa o škole." nemala som chuť lámať si hlavu takýmito, teraz zbytočnými vecami. ,,Čaute kočky." pristúpili k nám dvaja mladí. ,,Poznáme sa ?" začudovane som na nich zahľadela. ,,Zatiaľ nie." odpovedal jeden z nich,ten tmavšej pleti, a odhalil svoje dokonalé biele zuby. ,,Ja som Mark a toto je Nick." ukázal na modrooké chlapča vedľa seba. ,,Ja som Simone, ona je Mary." usmiala som sa, no stále som ničomu nerozumela. ,,No stále nevieme čo od nás chcete." nechcela som aby to znelo nepríjemne. ,,Spoločnosť, môžeme ?" ukázal Nick na dve voľné stoličky pri stole. Spoločnosť sa nám zíde, a keď je ešte chlapčenská tak to ja by dal. S Mary sme mali v sebe každá po tri vodky,pomaly nám stúpali do hlavy a chalani za nami nijak nezaostávali. Nick s Mary, sa išli zožrať pohľadmi a mne napadlo, ako mi rozprávala o Niallovi. V kútiku duše som dúfala, že to dievča nevyvedie nijakú hlúposť. ,,Kam že, kam ?" Mark mal hlboký hlas, no nie taký ako Harry. Mal v ňom niečo, čo ma ohromne priťahovalo a podlamovalo mi kolená. ,,Na toaletu, môžem?" uškrnula som sa. ,,V tom prípade ma počkaj." odpil si z džúsu a vstal. ,,To chceš ísť so mnou ?" obaja sme sa začali nekontrolovateľne smiať. ,,Jasné, že nie. Ja idem na pánske, a ty na dámske. I keď neprotestoval by som keby....." ,,Netáraj a poď." potiahla som ho za ruku. Mark bol v pohode chalan, síce som ho poznala sotva dve hodiny.
Môj obraz v zrkadle na toalete nepredstavoval nič dobré, no nebolo to najhoršie. Upravila som si make up a linku na očiach, ktorú som si dnes ani neviem prečo dala, a skontrolovala mobil. Okrem jednej esemesky od operátora, nič. ,,Už si ?" opýtal sa ma Mark stojac pri dverách. ,,Ako vidíš." ,,Nezatancujeme si ?" v očiach sa mu zjavili akési iskričky. ,,Neviem tancovať." Je to tak. Môj posledný tanec bol na maturitnom plese s chalanom z vedľajšej triedy. Nedopadlo dobre. Čo táram? dopadlo to katastrofálne. James skončil na druhý deň so sadrou na nohe. Ale nerada nato spomínam. ,,To nevadí. Budeš improvizovať." Och bože, aký má ten chalan krásny úsmev. Musela som potriasť hlavou, aby sa mi takéto myšlienky vytratili. ,,Ale počkajme si, kým budú hrať niečo pomalé." zaumienila som si. ,,V tom prípade, sa ani nehni." usmial sa odkráčal k hlavnému DJ-ovi, s ktorým sa o niečom pilne dohadoval. Do pár sekúnd sa z reproduktorov ozývala pomalá romantická hudba a Mark si ma šikovne chytil za pás. ,,To si ako dokázal ?" poznám to tu, a viem že DJ si hrá čo chce on, nie čo chcú ľudia. ,,Mark Remsey dokáže všetko." žmurkol na mňa a pritiahol si ma bližšie. Bola som na ňom doslova nalepená a medzi naše telá by ste nenarvali ani obyčajný papier. Markove oči úchvatne žiarili vo svetlách reflektorov a pri pohľade do nich, som razom na všetko zabudla. Na Mary, ktorá ma možno hľadá, na Jacoba, ktorý by mal byť už pravdepodobne doma zo školy, na Nathana, ktorý mi ukradol matku a dokonca aj na Harryho, ktorý niekde vyspevuje svojim pištiacim fanynkám. ,,Si krásna Sim." usmial a cítila som, ako sa mi do líc nahŕňa červeň. Stále sme sa pohybovali v rytme piesne, ktorá nám sama udávala aké kroky máme robiť. Bolo to medzi nami úplne synchronizované, takže som nezaostávala za Markom a ani Mark za mnou. ,,Ty nie si Angličan, však?" ,,Prečo myslíš?",,Tvoj prízvuk je taký inakší." vyjachtala som. ,,Tak ako ten tvoj." ,,Som amričanka, to bude tým." ,,A ja som američan, takže to bude tiež asi tým." obaja sme sa zasmiali. Páčil sa mi. Klamala by som,keby poviem, že nie. Mal dokonalé oči, smiech, vlasy a mal v sebe niečo, čomu som nedokázala odolať. Pomaly sa približoval k mojej tvári a nespúšťal oči z mojich pier až kým sa ich jemne nedotkol. Neviem prečo, no neprotestovala som a začala spolupracovať. Mark naše jemné pohrávanie sa s perami zmenil na jeden dlhý vášnivý bozk, ktorý mi zastavil dýchanie. ,,Simone, ako si mohla ?" zakričal známy hlas a s Markom sme od seba odskočili.
,,Ako vyzerám ? budem sa páčiť Niallerovi?" ,,Páni Mer vyzeráš úža ... počkaj čo ?" zasekla som sa. ,,Čo,čo ?" Komunikácia ako u debilov! pomyslela som si. ,,Tebe Niall volal a ja o tom neviem ?" nepekne som na ňu zahľadela no zároveň sa usmievala ako Slniečko. ,,Nechcela som z toho robiť veľké haló." zahanbene sklopila zrak. ,,Dnes nad ránom mi písal, že keď budú chalani v Londýne, príde ma pozrieť." začervenala sa. ,,Íííííí." začala som pišťať ako nejaká bláznivá pubertiačka. Tešila som sa, že medzi blondiačikom a mojou kamoškou sa niečo deje - v tom najlepšom slova zmysle samozrejme. ,,Tak môžem si to zobrať ?" ,,Krpatý bude len oči pučiť, ber si to." obe sme vybuchli do hurónskeho smiechu na celé H&M, no bolo nám super. Čierne napasované rifle zladené s opaskom a jemne hnedým zimným kabátikom perfektne sedeli na jej dokonalej postave. Vyzerala skutočne úchvatne. ,,A ešte niečo pre teba." lišiacky na mňa zahľadela Mar a ako o dušu ma ťahala k oddeleniu, ktorého som sa najviac obávala. ,,Tak nato rýchlo zabudni dievča." rázne som ju stopla, keď sme zastavili pred vešiakmi s tým najdrahším spodným prádlom vôbec. ,,Nebuď ako malá a poď." fľochla na mňa, no ja som len nesúhlasne pokrútila hlavou. ,,No tak Simone vzchop sa. Máš tesne pred osemnástinami tak sa nechovaj ako mamičkine päť ročné dievčatko, ktoré si nevie vybrať medzi dvoma umelými barbie."Obzerala sa po všetkých tých nádherách, ktoré viseli na vešiaku, no ani v jednej z nich som sa nevedela predstaviť. ,,Páči sa ti ?" v rukách držala fialkastné spodné prádlo, ktoré bolo doplnené ešte krajšími čipkami. Slabo som prikývla. ,,Netvár sa ako skysnutá veverička. Keď tým neurobíš radosť sebe, tak aspoň Harrymu." žmurkla na mňa a pratala sa k pokladni.
Celé poobedie sme strávili nakupovaním rôzneho oblečenia, či módnych doplnkov. Chalanom, Jakovi a mamke som nakúpila vianočné darčeky - nič extra, len také drobnosti. ,,Ideme na intrák?"spýtala sa ma Mary, keď sme pomaly cupitali na autobusovú zastávku. ,,Ešte nie." zasmiala som sa a v hlave sa mi rodil geniálny nápad.
,,Štyri vodky s džúsom." oznámila som mladému barmanovi okolo dvadsiatky. ,,Nieste na alkohol primladé?" pochybovačne no zároveň zvodne na nás zahľadel a obe sme sa rozchechtali. ,,To sa ti len zdá kamoš, nalievaj." žmurkla som na neho. Za jedno jediné poobedie s Mary, som sa dokázala dokonale uvoľniť a zabudnúť na dobabrané skúšky či otravných novinárov. ,,Kedy máš opravné skúšky?" zakričala mi do ucha. Normálne sme sa rozprávať ani nedokázali. Vďaka hlasnej hudbe, či hučiacim pripitým pubertiakom sa to rozhodne nedalo. ,,Presunuli mi to na termín po sviatkoch, a nebavme sa o škole." nemala som chuť lámať si hlavu takýmito, teraz zbytočnými vecami. ,,Čaute kočky." pristúpili k nám dvaja mladí. ,,Poznáme sa ?" začudovane som na nich zahľadela. ,,Zatiaľ nie." odpovedal jeden z nich,ten tmavšej pleti, a odhalil svoje dokonalé biele zuby. ,,Ja som Mark a toto je Nick." ukázal na modrooké chlapča vedľa seba. ,,Ja som Simone, ona je Mary." usmiala som sa, no stále som ničomu nerozumela. ,,No stále nevieme čo od nás chcete." nechcela som aby to znelo nepríjemne. ,,Spoločnosť, môžeme ?" ukázal Nick na dve voľné stoličky pri stole. Spoločnosť sa nám zíde, a keď je ešte chlapčenská tak to ja by dal. S Mary sme mali v sebe každá po tri vodky,pomaly nám stúpali do hlavy a chalani za nami nijak nezaostávali. Nick s Mary, sa išli zožrať pohľadmi a mne napadlo, ako mi rozprávala o Niallovi. V kútiku duše som dúfala, že to dievča nevyvedie nijakú hlúposť. ,,Kam že, kam ?" Mark mal hlboký hlas, no nie taký ako Harry. Mal v ňom niečo, čo ma ohromne priťahovalo a podlamovalo mi kolená. ,,Na toaletu, môžem?" uškrnula som sa. ,,V tom prípade ma počkaj." odpil si z džúsu a vstal. ,,To chceš ísť so mnou ?" obaja sme sa začali nekontrolovateľne smiať. ,,Jasné, že nie. Ja idem na pánske, a ty na dámske. I keď neprotestoval by som keby....." ,,Netáraj a poď." potiahla som ho za ruku. Mark bol v pohode chalan, síce som ho poznala sotva dve hodiny.
Môj obraz v zrkadle na toalete nepredstavoval nič dobré, no nebolo to najhoršie. Upravila som si make up a linku na očiach, ktorú som si dnes ani neviem prečo dala, a skontrolovala mobil. Okrem jednej esemesky od operátora, nič. ,,Už si ?" opýtal sa ma Mark stojac pri dverách. ,,Ako vidíš." ,,Nezatancujeme si ?" v očiach sa mu zjavili akési iskričky. ,,Neviem tancovať." Je to tak. Môj posledný tanec bol na maturitnom plese s chalanom z vedľajšej triedy. Nedopadlo dobre. Čo táram? dopadlo to katastrofálne. James skončil na druhý deň so sadrou na nohe. Ale nerada nato spomínam. ,,To nevadí. Budeš improvizovať." Och bože, aký má ten chalan krásny úsmev. Musela som potriasť hlavou, aby sa mi takéto myšlienky vytratili. ,,Ale počkajme si, kým budú hrať niečo pomalé." zaumienila som si. ,,V tom prípade, sa ani nehni." usmial sa odkráčal k hlavnému DJ-ovi, s ktorým sa o niečom pilne dohadoval. Do pár sekúnd sa z reproduktorov ozývala pomalá romantická hudba a Mark si ma šikovne chytil za pás. ,,To si ako dokázal ?" poznám to tu, a viem že DJ si hrá čo chce on, nie čo chcú ľudia. ,,Mark Remsey dokáže všetko." žmurkol na mňa a pritiahol si ma bližšie. Bola som na ňom doslova nalepená a medzi naše telá by ste nenarvali ani obyčajný papier. Markove oči úchvatne žiarili vo svetlách reflektorov a pri pohľade do nich, som razom na všetko zabudla. Na Mary, ktorá ma možno hľadá, na Jacoba, ktorý by mal byť už pravdepodobne doma zo školy, na Nathana, ktorý mi ukradol matku a dokonca aj na Harryho, ktorý niekde vyspevuje svojim pištiacim fanynkám. ,,Si krásna Sim." usmial a cítila som, ako sa mi do líc nahŕňa červeň. Stále sme sa pohybovali v rytme piesne, ktorá nám sama udávala aké kroky máme robiť. Bolo to medzi nami úplne synchronizované, takže som nezaostávala za Markom a ani Mark za mnou. ,,Ty nie si Angličan, však?" ,,Prečo myslíš?",,Tvoj prízvuk je taký inakší." vyjachtala som. ,,Tak ako ten tvoj." ,,Som amričanka, to bude tým." ,,A ja som američan, takže to bude tiež asi tým." obaja sme sa zasmiali. Páčil sa mi. Klamala by som,keby poviem, že nie. Mal dokonalé oči, smiech, vlasy a mal v sebe niečo, čomu som nedokázala odolať. Pomaly sa približoval k mojej tvári a nespúšťal oči z mojich pier až kým sa ich jemne nedotkol. Neviem prečo, no neprotestovala som a začala spolupracovať. Mark naše jemné pohrávanie sa s perami zmenil na jeden dlhý vášnivý bozk, ktorý mi zastavil dýchanie. ,,Simone, ako si mohla ?" zakričal známy hlas a s Markom sme od seba odskočili.
utorok 13. marca 2012
Another world 20
Oh my carrot !:/ zajtra monitor :( pomoooc :/ držte mi palce holky, budem to silno velice potrebovať :/ :)
Po dlhšej dobe ďalšia časť, verím, že sa bude páčiť :)
---------- z pohľadu Simone
,,Mali by sme ísť." pokazila som našu menšiu romantickú chvíľku. ,,Prečo?" spýtal sa Harry. ,,Určite im už chýbame." zasmiala som sa. ,,Tak ja určite, ale ty, no neviem." pochybovačne sa na mňa zahľadel, no vedela som, že to iba hrá. ,,Aby ti do toho nosu nenapršalo, Styles." mierne som ho šťuchla do ramena. ,,Neboj sa Adamsová." chytil ma za krk a znova pobozkal. ,,No poď fešák." odlepila som sa od neho a ťahala ho späť do šatne.
,,Tak tu sú naše hrdličky." zvolal naradostený Liam. Harry sa posadil na mäkký gauč a mňa si šikovne stiahol na kolená. Zdalo sa mi, že nás je tu menej, ako keď sme odchádzali. ,,Kde je Mary s Niallom?" spýtala som sa keď som si to dala do kopy. ,,Boh vie!" zasmial sa Lou a ja som bola rada, že môj plán, mi ako tak vychádza. ,,Do kedy sa tu zdržíte Sim?" opýtal sa Zayn obzerajúc sa v zrkadle.To by nebol on. ,,Keď sa Mary vráti, tak pomaličky vyrazíme." zacítila som ako mi Harry jemne hladká vrch ruky. ,,Kedy máš školu?"šepol. ,,O štyri dni mám posledný termín opravnej skúšky." povzdychla som si pri predstave čo všetko to obnáša. ,,Čo to znamená?" spýtavo na mňa zahľadel. ,,Že keď to dokafrem, tak som skončila!" ,,Nič nedokafreš, zvládneš to." usmial sa,no presvedčiť ma o tom, že to bude tak sa mu nepodarilo. ,,Ahojte." uškŕňal sa Niall od ucha k uchu, keď vošiel do šatne aj s Marry. ,,Kde ste boli?" opýtala som sa. ,,Nie je to jedno?" usmiala sa Mar, no v kútiku duše určite vedela, že cestou na intrák ju čaká taký menší výsluch. ,,Ideme?"spýtala sa. Smutne som sa zahľadela na Harryho a naposledy ho objala. ,,Neboj princezná, tých päť dní prejde ako voda a znova budeme spolu." šepkal pomedzi bozky. ,,Ľúbim ťa Harry." ,,Viem." povedal presvedčene a mne sa to páčilo. ,,Chalani majte sa." s každým som sa osobne rozlúčila. Na moje prekvapenie, absolvovala to isté aj Mary. Najdlhšie sa lúčila s Niallom, ktorý jej vlepil na líce sladký bozk a obaja očerveneli ako feferónky. Boli neskutočne rozkošný.
,,Sim?" opýtala sa ma Mary keď sme čakali na taxík. ,,Môžem niečo?" prikývla som a hodila sa mi okolo krku. ,,Ďakujem za dnešok, zbožňujem ťa." rozprávala a ja som jej objatie s radosťou opätovala. ,,No tak rozprávaj, ako s Niallom?" slastne si vydýchla a zahľadela na tisícky hviezd na jasnej nočnej oblohe. ,,Môže sa za jeden deň človek zamilovať?"bola si neistá. Prečo by nemohol ? to isté sa stalo predsa aj mne s Harrym. ,,Môže." hlesla som spokojne. ,,A čo on?" ,,Dal mi svoje číslo, vraj mi zajtra napíše alebo zavolá." poskočila si a ja som bola rada, že Mary je šťastná. ,,Fajn dosť bolo o mne." zasmiala sa. ,,Teraz rozprávaj ty." ,,Čo chceš vedieť?" ,,Tak napríklad ako si sa dostala k chalanom zo skupiny." ,,Stretli sme sa v jednom londýnskom klube hneď potom, čo som sa vrátila z Manchestru na prázdniny domov. Pracuje mi tam dlhoročná kamoška Ashley, ktorá je zároveň priateľkou môjho brata." vydýchla som si. ,,No a ďalej?" bola nedočkavá. ,,Potom tam prišli chalani a vysvitlo z toho, že Niall je Ashleyin bratranec. S Harrym sme sa dali do reči a sadli sme si." usmiala som sa. ,,Prečo si mi to ale nepovedala?" zamračila sa. ,,Máme nepísanú dohodu, že to nikomu nepovieme, kým na to ľudia neprídu sami." zasmiala som sa. ,,No myslím, že zajtra budem vo všetkých bulvárnych časopisoch opisovaná ako tá, čo ukradla miláčikovi dievčat srdce." ,,Budeš poriadne nenávidená zlato. Si si toho vedomá?" neisto sa na mňa zahľadela Mary. ,,Som si toho vedomá, vedela som do čoho idem, a čo bude môj vzťah s Harrym znamenať." povedala som pokojným tónom. ,,A teba toto tiež čaká s Niallom ak si nedáte pohov." zasmiala som sa a ona si opäť povzdychla.
Na internát sme sa vrátili okolo pol tretej ráno po tichúčky ako myšky, len aby sme nezobudili pokojne si odfukujúcu Kate. Obe sme sa rýchle prezliekli do pyžama, vykonali ústnu hygienu a zababušili sa pod teplučké periny. ,,Sim?" šepla. ,,No?" ,,Dobrú!" vedela som, že sa usmieva. ,,Sladké sny Mar."
---------- z pohľadu Harryho
,,Chalani vztyk, ide sa na hotel!" rozkázal nám Paul a pomalými krokmi sme sa došuchtali do Jaffreyio auta. Únava z dneška doľahla na všetkých piatich, no len ja s Niallom sme zostali pri vedomí. Zayn spokojne zaspal hlavou položenou na mojich kolenách, Liam s Louisom mali o seba opreté hlavy tak, že keď Jeffrey prudkejšie zabrzdí, obaja sa zrútia ako domček z karát. ,,Niall?" otvoril oči na znak, že ma vníma. ,,Čo tá Mary?" opýtal som sa so záujmom, pretože som jasne videl, ako na ňu dneska v šatni hľadel a lúčil sa s ňou podobne, ako ja so Simone. ,,Čo s ňou?" usmial sa tým Niallerovským úsmevom. ,,Páči sa ti však?" prikývol a smutne si povzdychol. ,,Hééj, čo je?" hodil som do neho Louisovu štrikovanú čiapku. ,,Nemá to význam." zahľadel niekde na upršané počasie za oknom auta. Bolelo ma vidieť takmer večne sa usmievajúceho sa Nialla takéhoto a hlavne ma mrzelo že nemôžem nič urobiť. Teda aspoň nie v tejto chvíli.
Na druhý deň sme sa zobudili okolo obeda a spoločne sa vydali na hotelový obed. Pobyt v Salforde sa nám pomaly krátil a ďalšiu zastávku máme v Liverpoole na nočnom koncerte.
---------- z pohľadu Simone
,,Ako bolo?" opýtala sa nás Kate, keď sme ešte ležali zababušené pod paplónom. ,,Výborne." povzdychla si Mary a ja som sa zmohla na obrovitánsky úsmev. ,,Stalo sa niečo o čom neviem, no mala by som ?" posadila sa Kate, a zvláštne na obe zahľadela. ,,Tuto Simone, nám tajila jednu véééľmi dôležitú vec." pretiahla vetu do dlhej tóniny. ,,Díks, Mar." žmurkla som na ňu. ,,Čo je? hádam to nechceš tajiť pred spolubývajúcou, či?" neveriacky na mňa zahľadela. ,,Vysvetlíte mi to už konečne?" Kate bola z nás očividne veľmi nervózna, no musím uznať, že sa jej ani nečudujem. ,,Jééžiš, no chodím s Harrym, to je vše." prekrútila som očami, akoby to mala byť samozrejmosť. ,,S tým Harrym?" len veľmi ťažko zo seba vyjachtala. S Mary sme naraz prikývli a usmiali sa. ,,To sú mi veci." krútila hlavou. ,,Ale rozhodne, prajem vám to." usmiala sa. ,,Ale je ti jasné, že ho budem chcieť spoznať." opäť som prikývla. ,,A všetkých!" zdôraznila pomerne na hlas.
Zababušené pod paplónmi sme ležali ešte asi hodinku. Veď niet sa kam ponáhľať, keďže dnes je voľno. Žiadna prednáška ani skúška nám nehodlá pokaziť deň. Rozprávali sme sa o všeličom možnom, no najmä o mne a Harrym. Zabudli sme na všetky zápory nášho vzťahu a vyzdvihovali len klady. ,,Je ti jasné, že to budeš mať ťažké?"už po tretí raz mi Kate položila tú istú otázku, a po tretí raz som jej odpovedala ,,Viem." Na dvadsať minút, medzi nami zavládlo hrobové ticho, ktoré prerušovalo len vetrisko kričiace spoza okna. Z našich myšlienkových pochodov, nás vyrušili hlasné údery na dvere izby. ,,Ďalej." ozvala sa Mary a posadila sa. Bol to Noah. Áno ten Noah, s ktorým ma baby spájali kým nevedeli, že som s Harrym. ,,Čaute kočky." usmial jeho širokánskym úsmevom a kráčal smerom ku mne. ,,Sim myslím, že by si to mala vidieť." v tvári mal výraz, akoby mu práve vydali rozsudok smrti. V modrých očiach som mu videla súcit a mňa to automaticky vyľakalo.
Po dlhšej dobe ďalšia časť, verím, že sa bude páčiť :)
---------- z pohľadu Simone
,,Mali by sme ísť." pokazila som našu menšiu romantickú chvíľku. ,,Prečo?" spýtal sa Harry. ,,Určite im už chýbame." zasmiala som sa. ,,Tak ja určite, ale ty, no neviem." pochybovačne sa na mňa zahľadel, no vedela som, že to iba hrá. ,,Aby ti do toho nosu nenapršalo, Styles." mierne som ho šťuchla do ramena. ,,Neboj sa Adamsová." chytil ma za krk a znova pobozkal. ,,No poď fešák." odlepila som sa od neho a ťahala ho späť do šatne.
,,Tak tu sú naše hrdličky." zvolal naradostený Liam. Harry sa posadil na mäkký gauč a mňa si šikovne stiahol na kolená. Zdalo sa mi, že nás je tu menej, ako keď sme odchádzali. ,,Kde je Mary s Niallom?" spýtala som sa keď som si to dala do kopy. ,,Boh vie!" zasmial sa Lou a ja som bola rada, že môj plán, mi ako tak vychádza. ,,Do kedy sa tu zdržíte Sim?" opýtal sa Zayn obzerajúc sa v zrkadle.To by nebol on. ,,Keď sa Mary vráti, tak pomaličky vyrazíme." zacítila som ako mi Harry jemne hladká vrch ruky. ,,Kedy máš školu?"šepol. ,,O štyri dni mám posledný termín opravnej skúšky." povzdychla som si pri predstave čo všetko to obnáša. ,,Čo to znamená?" spýtavo na mňa zahľadel. ,,Že keď to dokafrem, tak som skončila!" ,,Nič nedokafreš, zvládneš to." usmial sa,no presvedčiť ma o tom, že to bude tak sa mu nepodarilo. ,,Ahojte." uškŕňal sa Niall od ucha k uchu, keď vošiel do šatne aj s Marry. ,,Kde ste boli?" opýtala som sa. ,,Nie je to jedno?" usmiala sa Mar, no v kútiku duše určite vedela, že cestou na intrák ju čaká taký menší výsluch. ,,Ideme?"spýtala sa. Smutne som sa zahľadela na Harryho a naposledy ho objala. ,,Neboj princezná, tých päť dní prejde ako voda a znova budeme spolu." šepkal pomedzi bozky. ,,Ľúbim ťa Harry." ,,Viem." povedal presvedčene a mne sa to páčilo. ,,Chalani majte sa." s každým som sa osobne rozlúčila. Na moje prekvapenie, absolvovala to isté aj Mary. Najdlhšie sa lúčila s Niallom, ktorý jej vlepil na líce sladký bozk a obaja očerveneli ako feferónky. Boli neskutočne rozkošný.
,,Sim?" opýtala sa ma Mary keď sme čakali na taxík. ,,Môžem niečo?" prikývla som a hodila sa mi okolo krku. ,,Ďakujem za dnešok, zbožňujem ťa." rozprávala a ja som jej objatie s radosťou opätovala. ,,No tak rozprávaj, ako s Niallom?" slastne si vydýchla a zahľadela na tisícky hviezd na jasnej nočnej oblohe. ,,Môže sa za jeden deň človek zamilovať?"bola si neistá. Prečo by nemohol ? to isté sa stalo predsa aj mne s Harrym. ,,Môže." hlesla som spokojne. ,,A čo on?" ,,Dal mi svoje číslo, vraj mi zajtra napíše alebo zavolá." poskočila si a ja som bola rada, že Mary je šťastná. ,,Fajn dosť bolo o mne." zasmiala sa. ,,Teraz rozprávaj ty." ,,Čo chceš vedieť?" ,,Tak napríklad ako si sa dostala k chalanom zo skupiny." ,,Stretli sme sa v jednom londýnskom klube hneď potom, čo som sa vrátila z Manchestru na prázdniny domov. Pracuje mi tam dlhoročná kamoška Ashley, ktorá je zároveň priateľkou môjho brata." vydýchla som si. ,,No a ďalej?" bola nedočkavá. ,,Potom tam prišli chalani a vysvitlo z toho, že Niall je Ashleyin bratranec. S Harrym sme sa dali do reči a sadli sme si." usmiala som sa. ,,Prečo si mi to ale nepovedala?" zamračila sa. ,,Máme nepísanú dohodu, že to nikomu nepovieme, kým na to ľudia neprídu sami." zasmiala som sa. ,,No myslím, že zajtra budem vo všetkých bulvárnych časopisoch opisovaná ako tá, čo ukradla miláčikovi dievčat srdce." ,,Budeš poriadne nenávidená zlato. Si si toho vedomá?" neisto sa na mňa zahľadela Mary. ,,Som si toho vedomá, vedela som do čoho idem, a čo bude môj vzťah s Harrym znamenať." povedala som pokojným tónom. ,,A teba toto tiež čaká s Niallom ak si nedáte pohov." zasmiala som sa a ona si opäť povzdychla.
Na internát sme sa vrátili okolo pol tretej ráno po tichúčky ako myšky, len aby sme nezobudili pokojne si odfukujúcu Kate. Obe sme sa rýchle prezliekli do pyžama, vykonali ústnu hygienu a zababušili sa pod teplučké periny. ,,Sim?" šepla. ,,No?" ,,Dobrú!" vedela som, že sa usmieva. ,,Sladké sny Mar."
---------- z pohľadu Harryho
,,Chalani vztyk, ide sa na hotel!" rozkázal nám Paul a pomalými krokmi sme sa došuchtali do Jaffreyio auta. Únava z dneška doľahla na všetkých piatich, no len ja s Niallom sme zostali pri vedomí. Zayn spokojne zaspal hlavou položenou na mojich kolenách, Liam s Louisom mali o seba opreté hlavy tak, že keď Jeffrey prudkejšie zabrzdí, obaja sa zrútia ako domček z karát. ,,Niall?" otvoril oči na znak, že ma vníma. ,,Čo tá Mary?" opýtal som sa so záujmom, pretože som jasne videl, ako na ňu dneska v šatni hľadel a lúčil sa s ňou podobne, ako ja so Simone. ,,Čo s ňou?" usmial sa tým Niallerovským úsmevom. ,,Páči sa ti však?" prikývol a smutne si povzdychol. ,,Hééj, čo je?" hodil som do neho Louisovu štrikovanú čiapku. ,,Nemá to význam." zahľadel niekde na upršané počasie za oknom auta. Bolelo ma vidieť takmer večne sa usmievajúceho sa Nialla takéhoto a hlavne ma mrzelo že nemôžem nič urobiť. Teda aspoň nie v tejto chvíli.
Na druhý deň sme sa zobudili okolo obeda a spoločne sa vydali na hotelový obed. Pobyt v Salforde sa nám pomaly krátil a ďalšiu zastávku máme v Liverpoole na nočnom koncerte.
---------- z pohľadu Simone
,,Ako bolo?" opýtala sa nás Kate, keď sme ešte ležali zababušené pod paplónom. ,,Výborne." povzdychla si Mary a ja som sa zmohla na obrovitánsky úsmev. ,,Stalo sa niečo o čom neviem, no mala by som ?" posadila sa Kate, a zvláštne na obe zahľadela. ,,Tuto Simone, nám tajila jednu véééľmi dôležitú vec." pretiahla vetu do dlhej tóniny. ,,Díks, Mar." žmurkla som na ňu. ,,Čo je? hádam to nechceš tajiť pred spolubývajúcou, či?" neveriacky na mňa zahľadela. ,,Vysvetlíte mi to už konečne?" Kate bola z nás očividne veľmi nervózna, no musím uznať, že sa jej ani nečudujem. ,,Jééžiš, no chodím s Harrym, to je vše." prekrútila som očami, akoby to mala byť samozrejmosť. ,,S tým Harrym?" len veľmi ťažko zo seba vyjachtala. S Mary sme naraz prikývli a usmiali sa. ,,To sú mi veci." krútila hlavou. ,,Ale rozhodne, prajem vám to." usmiala sa. ,,Ale je ti jasné, že ho budem chcieť spoznať." opäť som prikývla. ,,A všetkých!" zdôraznila pomerne na hlas.
Zababušené pod paplónmi sme ležali ešte asi hodinku. Veď niet sa kam ponáhľať, keďže dnes je voľno. Žiadna prednáška ani skúška nám nehodlá pokaziť deň. Rozprávali sme sa o všeličom možnom, no najmä o mne a Harrym. Zabudli sme na všetky zápory nášho vzťahu a vyzdvihovali len klady. ,,Je ti jasné, že to budeš mať ťažké?"už po tretí raz mi Kate položila tú istú otázku, a po tretí raz som jej odpovedala ,,Viem." Na dvadsať minút, medzi nami zavládlo hrobové ticho, ktoré prerušovalo len vetrisko kričiace spoza okna. Z našich myšlienkových pochodov, nás vyrušili hlasné údery na dvere izby. ,,Ďalej." ozvala sa Mary a posadila sa. Bol to Noah. Áno ten Noah, s ktorým ma baby spájali kým nevedeli, že som s Harrym. ,,Čaute kočky." usmial jeho širokánskym úsmevom a kráčal smerom ku mne. ,,Sim myslím, že by si to mala vidieť." v tvári mal výraz, akoby mu práve vydali rozsudok smrti. V modrých očiach som mu videla súcit a mňa to automaticky vyľakalo.
sobota 10. marca 2012
Another world 19
Máličko kratšie, ale čo už :D .. večer čakajte ešte jednu !:)
-------z pohľadu Simone
-------z pohľadu Simone
Koncert prebiehal v páradnej nálade, s Mary sme spievali, tancovali a sledovali chalanov, ako sa perfektne odviazali. Bolo to celkom iné, ako pozerať ich koncerty na internete.Chalani, nechali spievať aj fanúšičky, ktoré dokonale ovládali každé jedno slovko v piesni. Zrak mi často padal na Mary a neušlo mi, ako si stále slastne vydýchla pri Niallových sólach či rečiach. Bolo zaujímavé, ako zamilovane na neho hľadí a ja som už kula geniálne plány, ktoré mi musia vyjsť. ,,Sú neskutoční!" zakričala mi do ucha vytešená Mary a jej úsmev na tvári mi pripomínal úsmev malého dieťaťa, ktoré práve dostalo svoju vytúženú hračku. ,,Mám pre teba prekvapenie Mar." zakričala som jej naspäť a usmiala sa. ,,Aké?" vypleštila na mňa svoje veľké okále. ,,Ak ti to poviem, nebude to prekvapenie." zasmiala som sa. Mary si len zúfalo povzdychla a dobre vedela, že viac zo mňa nedostane.
When he opens his arms
And holds you close tonight
It just wont feel right
Cause I can love you more than this.- Rozliehal sa po celej aréne Harryho hlas, a mne sa z očí drali krokodílie slzy. Milujem ho, a takéto odlúčenie bolo ťažké, no musela som brať na vedomie, že toto je nič oproti tomu čo bude, keď budú lietať po svete na svetovom turné.
Chalani zakončili koncert piesňou Everything About You a nezaobišlo sa to ani bez pár prídavkov v podobe Stole My Heart a Tell me a lie. Rozlúčili sa s nadšenými fanúšičkami ako sa patrí. O autogramy, fotografie, či objatia núdza rozhodne nebola. ,,Simone, čo tu stojíme ako prikované ? pomaly sa to tam vyprázdňuje, určite sa dostaneme na rad." ťahala ma za rukáv kožúška Mary. Nato nech rýchlo zabudne, mne kaziť plány nebude! Prebehlo mi hlavou. ,,Nejdeme tam!" zaumienila som si a ťahala ju von z haly. ,,Simone stoj! Simone!" zvýšila hlas a zastavila ma. ,,Toto si nechcem nechať ujsť!" mrnčala ako malé dieťa. ,,Mar, nejdeme preč, ver mi." presviedčala som ju. Vyšli sme na chladnú ulicu a zaviedla som ju k bočnému vchodu, ktorý bol určený len pre vystupujúcu smotánku. ,,Sim, kam ma to vlečieš ?" ,,Môžeš sa prestať toľko vypytovať?" uzemnila som Mary, ktorá konečne stíchla. ,,Jaffrey?" mala som z pekla šťastie, že som natrafila práve na osobného šoféra chalanov. ,,Slečna Simone, zdravím, čo vy tu ?" To mu mám povedať konkrétny dôvod? určite nie, to by už nebolo prekvapením pre Mary. ,,Počkaj." odvrkla som a z kabelky vytiahla mobil, do ktorého som v skratke všetko vyťukala. Jaff mi ho s úsmevom podal, milo žmurkol a viedol nás dlhočiznou chodbou až do šatne chalanov. ,,Sim, čo sa robí ?" opäť vyzvedala Marry. ,,Okej, nepýtam sa!" odula spodnú peru potom, čo zbadala môj vražedný pohľad. Zastavili sme pred okožovanými dverami, spoza ktorých vychádzal vreskot ako na trhovisku. ,,Sme tu." zvesela povedal Jaff a odišiel. Dva razy som sa nadýchla, vydýchla a zaklopala. Po treťom zaklopaní mi nik neotváral, tak som na drzovku rozrazila dvere a zostala stáť v nemom úžase. Niall so Zaynom sa ohadzovali sušienkami, Harry s Louiom zvádzali neúprosný boj o posledný kúsok mrkvy, no a Liam sedel skrčený v kúte šatni a bezradne hľadel na tú bandu šialencov. Dvere ako na potvoru nahlas vrzgli, a všetci zostali nehybné stáť hľadiac na mňa. ,,Čo sa pozeráte ako na nejaký prízrak?" zasmiala som sa. ,,Ty tu čo robíš ?" spýtal sa ma zaskočený Liam. ,,Prekvapeniéééééé!" zvreskla som a okolo krku sa mi hodil natešený blondiačik, ktorý ma poriadne vyobjímal. ,,Rád ťa opäť vidím mrvička." zvesela ma privítal Loui a venoval mi objatie. Iné to nebolo ani pri Zaynovi a Liamovi. Privítanie sa nezaobišlo bez objatí, pusiniek na líčka a nadšených úsmevov. Ako posledného no zároveň toho najdôležitejšieho člena mojej druhej rodiny som si nechala na koniec. Harry stál ako prikovaný nohami na zemi a hľadel na mňa ako Edward na Bellu v prvý deň ich stretnutia. ,,No čo je ?" opýtala som sa ho rukami v bok. ,,Poď sem." vyčaroval ten jeho dokonalý úsmev, dlhočizné ruky natiahol smerom ku mne. S úsmevom som k nemu vykročila a tuho ho objala. Harry ma uväznil vo svojom objatí a hlavu si zaboril do mojich vlasoch. Uvedomila som si, že toto je presne to, čo mi chýbalo najviac. On. Stále ma pevne držal a odmietal ma za akúkoľvek cenu pustiť.Nebránila som sa. ,,Vysvetlí mi niekto, čo sa to tu deje?" zmätene zvreskla Mary, na ktorú som už celkom zabudla. S nevôľou som sa vyslobodila s Harryho objatia a kráčala smerom k nej. ,,Toto je to prekvapenie Mar. Chalani." dostala som zo seba s úsmevom. Mary otvorila ústa dokorán a ničomu nerozumela. ,,Ty odkiaľ ich poznáš? čo s nimi máš ? prečo si mi nič nepovedala Sim ?" zasypávala ma otázkami jedna radosť. ,,Dýchaj, okej?" zasmiala som sa. ,,Vysvetlím ti to neskôr." venovala som jej úsmev a chytila ju za ruku. ,,Tak chalani, toto je Mary, moja spolužiačka a skvelá kamoška." ukázala som na kučeravé žieňa stojace po mojej lavici. ,,No a tebe chalanov predstavovať hádam nemusím." uchechtla som sa a hľadela na stále zmätenú Mary. ,,Teší nás Mary." chalani jej popodávali ruky a Niall jej venoval jeden zo svojich krásnych ,strojčekových' úsmevov. Mary konečne vyčarovala niečo ako úsmev, a naradostene sa zvítala s chalanmi. ,,Môžem vám ho na chvíľku ukradnúť?" ukázala som na Harryho, ktorý kráčal ku mne. ,,Ale žiadne nemravnosti, jasné?" upozornil nás Louis. ,,Nemaj strach Tomlinson." zasmiala som sa a preplietla si s Harrym prsty. Mary, ktorá sa hneď pustila do reči s malým Niallom som nechala, nech si spolu hrkútajú. ,,Kam ideme?" opýtala som sa Harryho po chvíľke ticha. ,,Uvidíš." odvetil. Po pár metroch, sme sa dostali na prázdnu úzku chodbičku, v ktorej akoby ,skapal pes'. Harry sa šikovne zvrtol ku mne, čím mi zabránil pokračovať ďalej v ceste. Jemne ma chytil za pás a pritlačil k studenej stene, no jej chlad mi vôbec neprekážal. Nebezpečne sa približoval k mojej tvári a nežne sa mi prisal na pery. Nebránila som sa a spolupracovala som najviac ako som len dokázala. ,,Konečne." na malú chvíľku prerušil náš bozk a slastne si vydýchol. Ten pocit, ktorý som pociťovala bol dokonale krásny a zmohla som sa len na jeden obyčajný, no úprimný úsmev. Harry ma stále pritláčal svojou panvou o stenu, jeho ruky kopírovali holé kríže pod mojim kožúškom a jemne ma bozkával na krk. Vedela som, že keby sme niekde inde, podľahnem mu. ,,Sim?" opýtal sa ma pomedzi bozky. ,,Uhm?" ,,Rozmýšľala si už o mojej ponuke?" Nerozmýšľala! preletelo mi hlavou, no jasne som vedela, čo mu mám odpovedať. ,,Pôjdem s tebou aj na kraj sveta." usmiala som sa a vpila sa do jeho zelených očí. ,,Takže to mám brať ako áno?" opýtal sa neisto. Na znak súhlasu som sa pohrúžila do skúmania jeho pier.
---------- z pohľadu Harryho
,,Harold daj to sem, to je moja mrkva!" mrnčal Loui a načahoval sa za posledným kúskom mrkvy čo zostal. ,,O tom by sa dalo polemizovať Tomlinson." zasmial som sa a štuchol ho do rebra. ,,Au!" zakňučal. ,,Nebuď padavka a bojuj." zamával som mu mrkvou pred očami a spokojne si z nej odhryzol. Louis na mňa škaredo pozeral a mal som pocit, že v oku sa mu leskne slza. ,,Desať nula pre chrabromil." víťazoslávne zakričal Niall keď trafil Oreo sušienku do Zaynovho čela. ,,Nauč sa triafať Malik!" podpichol ho so smiechom, keď to schytali dvere od šatni. ,,Chalani nemôžte sa správať ako dospelý ľudia pre Boha?" opýtal sa ich pohoršene Liam, no bolo to úplne zbytočné, keďže Niall mu na znak nesúhlasu vyplazil jazyk ako päťročný. Liamovi nezostávalo nič iné, len krútiť hlavou od toľkého zúfalstva, no my sme sa na ňom úžasne zabávali. Dvere na šatni sa rozrazili, a dnu vošli dve dievčatá. Prisahám, že na krátky moment som stratil dych. Simone stála vo dverách a za ňou vyjavene stálo dievča, ktoré malo vlasy rovnakého typu ako ja. Kučeravé. ,,Čo sa pozeráte ako na nejaký prízrak?" zasmiala sa tým jej dokonalým zvonivým smiechom. Nezmenila sa. Bola to stále tá Simone, ktorú som mal tú česť spoznať pred šiestimi mesiacmi.,,Ty tu čo robíš ?" neskrýval Liam prekvapenie. ,,Prekvapeniéééééé!" zakričala a to jej už Niall visel okolo krku. Vyobjímal ju aj Louis, Zayn či Liam, a mňa si očividne nechala na koniec. ,,No čo je ?" opýtala sa, pretože do teraz som sa zmohol len jedno veľké nič. Stále som nemohol uveriť, že je tu a hľadí na mňa tými jej prenikavými modrými očami. ,,Poď sem." usmial som sa a vystrčil k nej ruky. S úsmevom ku mne kráčala a tuho ma objala. Uväznil som ju vo svojom objatí a nechcel ju pustiť.Bohu som vďačný za takéto šťastie.
Simone som vyviedol zo šatne, a namieril si to do úzkej chodbičky kde budeme mať súkromie a kde budeme len my dvaja. Chytil som ju za pás, pritlačil o stenu a pobozkal ju. ,,Konečne." šepol som. Konečne som ju mal pri sebe, konečne som cítil jen prirodzenú vôňu a konečne som ju mohol pobozkať. ,,Sim?" ,,Uhm?" usmiala sa. ,,Rozmýšľala si už o mojej ponuke?" opýtal som sa a so spomaleným dychom čakal na jej odpoveď. ,,Pôjdem s tebou aj na kraj sveta." zahľadela mi do očí. ,,Takže to mám brať ako áno?" potreboval som sa uistiť. Namiesto slovnej odpovede, ma vášnivo pobozkala a rukami skúmala pokožku pod mojim tenkým tričkom.
Simone som vyviedol zo šatne, a namieril si to do úzkej chodbičky kde budeme mať súkromie a kde budeme len my dvaja. Chytil som ju za pás, pritlačil o stenu a pobozkal ju. ,,Konečne." šepol som. Konečne som ju mal pri sebe, konečne som cítil jen prirodzenú vôňu a konečne som ju mohol pobozkať. ,,Sim?" ,,Uhm?" usmiala sa. ,,Rozmýšľala si už o mojej ponuke?" opýtal som sa a so spomaleným dychom čakal na jej odpoveď. ,,Pôjdem s tebou aj na kraj sveta." zahľadela mi do očí. ,,Takže to mám brať ako áno?" potreboval som sa uistiť. Namiesto slovnej odpovede, ma vášnivo pobozkala a rukami skúmala pokožku pod mojim tenkým tričkom.
štvrtok 8. marca 2012
Another world 18
Tak tu je ďalší diel :) už sa pomaličky dostávam k tomu, k čomu chcem :D :) ... (komentáru sa nenahnevám:D)
,,Harold vstávaj!" ,,Harry!" druhý raz ma okríkol Zayn. ,,Veď už." zhodil som zo seba hrubú perinu a do očí mi pálilo ostré zimné slnko presvitajúce cez závesy hotelovej izby. ,,Je pol deviatej, švihaj!" prikázal mi. ,,Kam zas?" - môj večný problém keď sa zobudím, neviem kde som a už vôbec nie, čí som. ,,Nehraj to na hlúpeho a utekaj na balkón." Vstal som z teplej mäkučkej postele a moje nohy smerovali k veľkému oknu, ktoré bolo zároveň dverami na priestranný balkón Salfordského hotela. Počasie bolo chladné, decembrové a ja som bol do pol pása nahý, takže na tele mi hneď ponaskakovala husia koža. Pod balkónom stála stovka fanúšičiek zahalená v teplom kožúšku a čiapke. Cítil som sa ako pako, ktorý nemá na oblečenie. Dievčatá nesklamali. Ako náhle ma so Zaynom uvideli začali pišťať ako bláznivé.-Nemám to rád!. Človek sa chce dostať k reči, ale pri toľkom piskote je to nemožné ako hľadať ihlu v kope sena. ,,Poď lebo sanitka ich odvezie skôr, ako k nim pristúpime bližšie." potiahol ma Zayn za ruku. ,,Och maličký, nezamrzol si mi ?" tuho ma objal Louis a ja som bezmocne prevrátil očami. ,,Ako vidíš, tak nie." pokúsil som sa o úsmev.
Prehrabával som sa v obrovskom kufri medzi množstvom tričiek, sák, nohavíc či mikín, a hľadal niečo teplé,no zároveň pohodlné, nech vonku nezamrznem. Ktorého somára napadlo mať autogramiádu vonku, keď je takéto počasie ? nešlo mi do hlavy. Voľba padla na biele tričko, klasické modré sako, čierne rifle a hrubší kabát s golierom. ,,Vyzerám ako človek?" zahľadel som na Louisa. ,,Si krásny." skonštatoval. ,,Stačilo, lebo sa budem červenať Tommo." ťapol som ho po ramene a spoločne sme vyšli z našej izby. ,,Bré ránko!" pozdravil som blondiačika, ktorý sa napchával syrovou pizzou. Robí ten chlapec vôbec aj niečo iné? napadlo mi. ,,Hneď z rána takto cháluješ ?" zasmial som sa. ,,Hlad je zlý nepriateľ." flochol Niall. ,,Chalani, máte dve hodiny, potom sa presúvame do Radio EBC spievať One Thing!" oboznámil nás so situáciou Paul. ,,Prečo práve One Thing ?" zakňučal Zayn. ,,What Makes You Beautiful spievate stále, je čas na zmenu." usmial sa. ,,A chalani?" päť párov očí sa na neho pozrelo. ,,Hlavne buďte milý." rozkázal so vztýčeným ukazovákom. ,,To sme stále." odvrkol som.
,,Ó bože!" reagoval Loui na dav fanúšičiek pred hotelom.Posadali sme si na chladné stoličky, podpisovali sa na tričká, plagáty, podpis karty dokonca aj na ruky, fotili sa a odpovedali zvedavým dievčatám na rôzne otázky. ,,Harry?" pristúpila ku mne sympatická čiernovláska. ,,Chcem ti popriať veľa šťastia s tvojim dievčaťom. Zaslúžiš si to." milo sa usmiala a mňa zahrial príjemný pocit. Som si istý, že keby to bola Simone počula, bola by šťastná ako blcha. ,,Ďakujem. Teda ďakujem." opravil som sa a zľahka ju objal. ,,Ako sa voláš ?" ,,Alice." odvrkla a odišla, akoby sa zľakla.
Po dvoch hodinách šialenstva, dievčatá poodchádzali a my sme mali čas pre seba. Teda pokým po nás nepríde Jaffrey. ,,Kam ideš ?" prekvapene na mňa zahľadel Liam tými jeho hnedými očami. ,,Do tepla." Vonku sa to schylovalo k búrke. Vietor fučal ako besný a poletovali drobné vločky prvého snehu. V hotelovej hale som sa usadil na pohodlnú pohovku a vyložil si nohy. ,,Jak doma Styles." zasmial sa Niall a naznačil, že sa mám posunúť aby si mohol sadnúť. ,,Harry?" posmutnel. ,,No?" zdalo sa mi, že sa čochvíľa rozplače. ,,Nemôžem si zobrať jeden balíček cukríkov?" nahodil psie očká, no nezabralo to. ,,Vyčkaj si na koncert!" Náš rituál - jedenie Haribo cukríkov pred koncertom. Zvláštne. Musel som uznať. ,,Ale...ale" zamrnčal a oprel hlavu o sedačku. Nezostávalo mi nič iné, iba sa znova zasmiať. ,,Len sa smej kučeravý." zagánil na mňa. Z vrecka na nohaviciach som si vytiahol BlackBarry a skontroloval Twitter. Nič, nič, nič. Keď ani Simone nemala nič nové odhlásil som sa a vytočil jej číslo.
,,Ahoj." úsmev sa mi zjavil na tvári.
,,Hi." odpovedala zvláštnym hlasom.
,,Zlato, čo sa deje ?" Či som bol vyľakaný ? áno bol.
,,Nič iba sa ponáhľam na prednášku a musela by som byť Bolt aby som ju stihla." konečne sa zasmiala.
,,Kedy ti začína?" ,,O jednej." Okom som hodil na hodinky vysiace nad recepciou,ktoré ukazovali tri minúty do jednej.,,Čo si robila do teraz ?" zasmial som sa.
,,No ešte sa smej ty dilino." Bola roztomilá. ,,Chlapče zdržuješ ma, takže budem končiť. Nič v zlom." ,,Ts, maj sa." hral som to na urazeného a zložil. ,,Čo sa stalo?" spýtal sa ma tichým hlasom Niall. ,,Nič len nestíha prednášku." usmial som sa. ,,Chalani, zdvihnúť zadky, odchádzame !" zavelil Paul, za ktorým cupital Liam, Zayn aj Loui. ,,Niall?" ,,Čo chceš ?" zamračil sa na mňa. ,,Pomôžeš mi vstať?" vystrčil som svoju pravačku. ,,Pomôže si sám." otočil sa mi chrbtom a odišiel. Toto má byť jeho pomsta za cukríky ? ,,No poď kamoš." podal mi ruku Zayn a vyšli sme na chladnú ulicu za Paulom.
--------- z pohľadu Simone
,,Simone ponáhľaj sa." súrila ma Kate. ,,Klíídek !" zasmiala som sa. ,,Ak kvôli tebe zmeškám, zabijem ťa!" pohrozila mi. Do kabelky som si vzala posledné veci a spoločne sme sa vybrali na prednášku. ,,Sim ?" ,,Áno?" vyčarila som jemný úsmev, no zároveň bol prvý strachu. Keď na mňa dá takúto otázku značí to, že sa nejde opýtať nič dobré. Teda nič dobré pre mňa. ,,Kto to je ?" ,,Kto?" opýtala som sa, aj keď som veľmi dobre vedela koho má na mysli. ,,Ten chalan." zahľadela na mňa zelenými očkami. ,,Zlato, dozvieš sa. Nebuď netrpezlivá."
Cesta nám trvala asi desať minút, a naše šuchtanie spôsobilo, že sme poriadne meškali a od starého vráskavého Warnera si určite vyslúžime parádny pucung. ,,O takomto čase sa chodí na prednášky slečny ?" a bolo to tu. Jeho hrubý hlas sa rozliehal po celej miestnosti a ruky sa mi zvláštne roztriasli. Warner mi svojim výzorom, pripomína môjho nebohého starkého. Na vonok prísny, no vo vnútri milý a láskavý deduško, ktorý nadovšetko miluje svoje vnúčatá. ,,Prepáčte zaspali sme." klasická výhovorka, ktorú používa každý. Základoškoláci, stredoškoláci, a aj vysokoškoláci. ,,Nech sa to viac neopakuje!" pohrozil nám, no milo sa usmial.
Prednáška prešla v klasickom duchu. Väčšinou rozprával profesor, no občas dal možnosť vyjadriť svoj názor aj nám. ,,Tak na dnes je to všetko. Stretneme sa v piatok na skúškach z anatómie, prajem vám pekný deň!" prepustil nás Warner. ,,Slečna Adamsová." stopol ma a v žalúdku sa mi vytvorila nepríjemná guča. ,,Počkám ťa pred školou."usmiala sa Kate a cupitala von z triedy. ,,Áno pán profesor?" opýtala som sa milo, to jeho výraz v tvári mal od milosti veľmi ďaleko. ,,Čo sa s vami porobilo Simone ?" zvážnel. Absolútne som nechápala, čo tým sleduje. Z môjho výrazu to zrejme vycítil, tak sa chopil pokračovania. ,,Nespravili ste druhú opravnú skúšku." Si zo mňa strieľa ? Ak áno, tak je to veľmi nepodarený žart. ,,Ako to ?" v očiach ma nepríjemne štípali slzy. Hlúpa citlivka! Nadávala som si v duchu. ,,Skončili ste piata pod čiarou." vyzeral sklamane, čo ma mrzelo ešte viac. Krvi by sa vo mne nedorezal. Slová, ktoré som mala na jazyku, sa razom stratili, a nahradilo ich sklamanie samej zo seba. ,,Už môžem odísť?" nedokázala som tam už dlhšie stáť. Slabo prikývol a pomalými krokmi som opúšťala túto prekliatu školu.
,,Čo od teba chcel ?" začala ma spovedať Kate. ,,V postate nič, len som neurobila druhú skúšku po sebe." zastonala som naštvane a pridala do kroku. ,,Simone, počkaj ma!" nestíhala Kate za mnou, no zafunená ma dobehla. ,,Nič si z toho nerob, máš ešte jednu opravnú." usmiala sa a objala ma okolo ramien. Mala pravdu, načo sa tým trápiť? ešte jednu šancu predsa mám. Ale čo ak dokafrem aj tú? behalo mi hlavou.
Vrátili sme sa na internátnu izbu, a hodila som sa na postel a nahnevaná sama na seba sa zavŕtala do perín. ,,Kde je Marry?" opýtala som sa potichu. ,,Určite len niekde naháňa chalanov, nepoznáš ju?" zasmiala sa a ja som sa k nej pridala. ,,Asi máš pravdu." skonštatovala som a mykla ramenami. V tom buchli dvere a do izby sa do slova vrútila zafučaná Marry s dvoma úzkymi papiermi v rukách. Vyzerali ako nejaké lístky. ,,Čo je ?" opýtala som sa. ,,V-v-." ,,Hej, hej, sadni si a dýchaj zhlboka." poradila som jej. Dva krát sa nadýchla ,vydýchla a zvedela spustila. ,,Vieš čo je toto?" mávala mi pred očami s papiermi. Vytrhla som jej ich z ruky a čítala - 18.12.2011 - Aréna Minecraft Salford ; čas: 20:00; lóža A; rad C; sedadlo XVI - čo to je ? pomyslela som si, kým mi zrak nepadol na veľký čierny nápis One Direction. ,,Že pôjdeš so mnou Simone." prosíkala ma so spojenými rukami a podala mi druhý lístok. Na tvári sa mi zjavil úsmev ako tágo a pocítila som ten známy pocit šťastia. ,,Počkaj, to je už dnes večer, nie?" opýtala som sa. ,,Je v tom problém?" Samozrejme, že nebol. ,,Jasné, že nie." usmiala som sa a tuho ju objala. Marry vydala zvláštny piskot od radosti a stratila sa v priestore internátu. Schválne som nedala Harrymu vedieť o tom, že tam dnes budem - chcem ho prekvapiť.
,,Nachystaná?" po dvoch hodinách ku mne dobehla vytešená Marry. Vyzerala úchvatne. Kučeravé vlasy si nechala voľne pohodené na pleciach, oči jej lemovala čierna linka a pery jemný ružovkastý rúž. ,,Vau Mar, vyzeráš skvele." pochválila som ju. ,,Ďakujem." usmiala sa. ,,Chcem spraviť dojem." ,,Hééj? a na koho?" bola som zvedavá. ,,Na malého Nialla." zasnene sa zahľadela niekam do stropu. Automaticky som sa usmiala a predstavila si útlu Marry s malým blonďavím Niallom, ako ruka v ruke kráčajú zasneženým mestom. ,,Ideme?" vyčarovala úsmev a potiahla ma za ruku. ,,Počkaj." stopla som ju, a po stý krát sa pozrela do zrkadla. Chvíľkami som sa cítila ako Zayn. Posledný raz som si prečesala vlasy - ,,teraz už môžme." ,,Užite si to baby." usmiala sa Kate, čítajúca nejaký časopis.
Po dvoch hodinách sme sa konečne dostali do Salfordu a zastavili sa pred obchodným centrom, kde sme čakali na taxík. Päť minút. Desať minút. Pätnásť minút. Stále nič. ,,Taxi!" zakričala Marry a zdvihla ruku aby nás šofér taxíku zaregistroval. Zastavil a spokojne sme do neho nasadli. ,,Kam to bude dámy?" opýtal sa šofér. Mohol mať okolo štyridsiatky, no vyzeral v celku milo. ,,Aréna Minecraft Salford." odvetila som, a pozrela sa na rozžiarenú Marry. ,,Tešíš sa?" zasmiala sa. To je otázka. Po dlhých mesiacoch uvidím Harryho a nemám sa tešiť ? ,,Teším." povedala som jednoducho. Šofér taxíku nás vysadil tesne pred arénou, kde mali mať moji chlapci koncert. Hemžilo sa to tam tisíckami fanúšičiek, ktoré mali poobliekané tričká či mikiny s logom One Direction.Bolo to ozaj milé. Po pár minútach sme s Marry našli správny vchod do lóže A a spokojne si posadali na mäkučké stoličky.
-------z pohľadu Harryho
,,Chalani už nejedzte toľko." zavelil Liam. V žalúdkoch sme mali každý po dvoch balíčkoch Haribo cukríkov. ,,Budú vás bolieť bruchá, a ja sa nemienim o vás starať!" zasmial sa. ,,Ešte trošku." povedal Niall z plnými ústami Oero sušienok, ktoré spokojne zapíjal dúškami mlieka. ,,Niall stačilo." vstal Liam a zobral mu všetko jedlo, ktoré mal pred sebou. Blondiačik na neho smutne zahľadel, no na Liama ani tento pohľad nezabral. ,,Chalani, preštudujte si playlist o pätnásť minút začíname." vpálil do šatne Paul a hneď sa aj vyparil. ,,Use Somebody, What Makes You Beautiful, Na na na, One Thing, Up All Night, More Than This, Take, Moments, Gotta Be You, Everything About You." čítal piesne v poradí, v akom sme mali s nimi vystúpiť. ,,To zvládneme chalani." povedal som presvedčene. Dorobili sme posledné úpravy, čo sa týka vizáže a Paul nás úž volal do zákulisia. ,,Chalani, kde toľko trčíte?" rozčuľoval sa. Všetci sme rozbehli a potkýnali sa o vlastné nohy. Div, že sme nepopadali ako vrece zemiakov. ,,Are you ready ?" opýtal sa vystresovaný Paul. ,,Yes." zborovo sme odvetili a čakali, kedy skončí intro premietajúce sa na čiernej opone.
,,Harold vstávaj!" ,,Harry!" druhý raz ma okríkol Zayn. ,,Veď už." zhodil som zo seba hrubú perinu a do očí mi pálilo ostré zimné slnko presvitajúce cez závesy hotelovej izby. ,,Je pol deviatej, švihaj!" prikázal mi. ,,Kam zas?" - môj večný problém keď sa zobudím, neviem kde som a už vôbec nie, čí som. ,,Nehraj to na hlúpeho a utekaj na balkón." Vstal som z teplej mäkučkej postele a moje nohy smerovali k veľkému oknu, ktoré bolo zároveň dverami na priestranný balkón Salfordského hotela. Počasie bolo chladné, decembrové a ja som bol do pol pása nahý, takže na tele mi hneď ponaskakovala husia koža. Pod balkónom stála stovka fanúšičiek zahalená v teplom kožúšku a čiapke. Cítil som sa ako pako, ktorý nemá na oblečenie. Dievčatá nesklamali. Ako náhle ma so Zaynom uvideli začali pišťať ako bláznivé.-Nemám to rád!. Človek sa chce dostať k reči, ale pri toľkom piskote je to nemožné ako hľadať ihlu v kope sena. ,,Poď lebo sanitka ich odvezie skôr, ako k nim pristúpime bližšie." potiahol ma Zayn za ruku. ,,Och maličký, nezamrzol si mi ?" tuho ma objal Louis a ja som bezmocne prevrátil očami. ,,Ako vidíš, tak nie." pokúsil som sa o úsmev.
Prehrabával som sa v obrovskom kufri medzi množstvom tričiek, sák, nohavíc či mikín, a hľadal niečo teplé,no zároveň pohodlné, nech vonku nezamrznem. Ktorého somára napadlo mať autogramiádu vonku, keď je takéto počasie ? nešlo mi do hlavy. Voľba padla na biele tričko, klasické modré sako, čierne rifle a hrubší kabát s golierom. ,,Vyzerám ako človek?" zahľadel som na Louisa. ,,Si krásny." skonštatoval. ,,Stačilo, lebo sa budem červenať Tommo." ťapol som ho po ramene a spoločne sme vyšli z našej izby. ,,Bré ránko!" pozdravil som blondiačika, ktorý sa napchával syrovou pizzou. Robí ten chlapec vôbec aj niečo iné? napadlo mi. ,,Hneď z rána takto cháluješ ?" zasmial som sa. ,,Hlad je zlý nepriateľ." flochol Niall. ,,Chalani, máte dve hodiny, potom sa presúvame do Radio EBC spievať One Thing!" oboznámil nás so situáciou Paul. ,,Prečo práve One Thing ?" zakňučal Zayn. ,,What Makes You Beautiful spievate stále, je čas na zmenu." usmial sa. ,,A chalani?" päť párov očí sa na neho pozrelo. ,,Hlavne buďte milý." rozkázal so vztýčeným ukazovákom. ,,To sme stále." odvrkol som.
,,Ó bože!" reagoval Loui na dav fanúšičiek pred hotelom.Posadali sme si na chladné stoličky, podpisovali sa na tričká, plagáty, podpis karty dokonca aj na ruky, fotili sa a odpovedali zvedavým dievčatám na rôzne otázky. ,,Harry?" pristúpila ku mne sympatická čiernovláska. ,,Chcem ti popriať veľa šťastia s tvojim dievčaťom. Zaslúžiš si to." milo sa usmiala a mňa zahrial príjemný pocit. Som si istý, že keby to bola Simone počula, bola by šťastná ako blcha. ,,Ďakujem. Teda ďakujem." opravil som sa a zľahka ju objal. ,,Ako sa voláš ?" ,,Alice." odvrkla a odišla, akoby sa zľakla.
Po dvoch hodinách šialenstva, dievčatá poodchádzali a my sme mali čas pre seba. Teda pokým po nás nepríde Jaffrey. ,,Kam ideš ?" prekvapene na mňa zahľadel Liam tými jeho hnedými očami. ,,Do tepla." Vonku sa to schylovalo k búrke. Vietor fučal ako besný a poletovali drobné vločky prvého snehu. V hotelovej hale som sa usadil na pohodlnú pohovku a vyložil si nohy. ,,Jak doma Styles." zasmial sa Niall a naznačil, že sa mám posunúť aby si mohol sadnúť. ,,Harry?" posmutnel. ,,No?" zdalo sa mi, že sa čochvíľa rozplače. ,,Nemôžem si zobrať jeden balíček cukríkov?" nahodil psie očká, no nezabralo to. ,,Vyčkaj si na koncert!" Náš rituál - jedenie Haribo cukríkov pred koncertom. Zvláštne. Musel som uznať. ,,Ale...ale" zamrnčal a oprel hlavu o sedačku. Nezostávalo mi nič iné, iba sa znova zasmiať. ,,Len sa smej kučeravý." zagánil na mňa. Z vrecka na nohaviciach som si vytiahol BlackBarry a skontroloval Twitter. Nič, nič, nič. Keď ani Simone nemala nič nové odhlásil som sa a vytočil jej číslo.
,,Ahoj." úsmev sa mi zjavil na tvári.
,,Hi." odpovedala zvláštnym hlasom.
,,Zlato, čo sa deje ?" Či som bol vyľakaný ? áno bol.
,,Nič iba sa ponáhľam na prednášku a musela by som byť Bolt aby som ju stihla." konečne sa zasmiala.
,,Kedy ti začína?" ,,O jednej." Okom som hodil na hodinky vysiace nad recepciou,ktoré ukazovali tri minúty do jednej.,,Čo si robila do teraz ?" zasmial som sa.
,,No ešte sa smej ty dilino." Bola roztomilá. ,,Chlapče zdržuješ ma, takže budem končiť. Nič v zlom." ,,Ts, maj sa." hral som to na urazeného a zložil. ,,Čo sa stalo?" spýtal sa ma tichým hlasom Niall. ,,Nič len nestíha prednášku." usmial som sa. ,,Chalani, zdvihnúť zadky, odchádzame !" zavelil Paul, za ktorým cupital Liam, Zayn aj Loui. ,,Niall?" ,,Čo chceš ?" zamračil sa na mňa. ,,Pomôžeš mi vstať?" vystrčil som svoju pravačku. ,,Pomôže si sám." otočil sa mi chrbtom a odišiel. Toto má byť jeho pomsta za cukríky ? ,,No poď kamoš." podal mi ruku Zayn a vyšli sme na chladnú ulicu za Paulom.
--------- z pohľadu Simone
,,Simone ponáhľaj sa." súrila ma Kate. ,,Klíídek !" zasmiala som sa. ,,Ak kvôli tebe zmeškám, zabijem ťa!" pohrozila mi. Do kabelky som si vzala posledné veci a spoločne sme sa vybrali na prednášku. ,,Sim ?" ,,Áno?" vyčarila som jemný úsmev, no zároveň bol prvý strachu. Keď na mňa dá takúto otázku značí to, že sa nejde opýtať nič dobré. Teda nič dobré pre mňa. ,,Kto to je ?" ,,Kto?" opýtala som sa, aj keď som veľmi dobre vedela koho má na mysli. ,,Ten chalan." zahľadela na mňa zelenými očkami. ,,Zlato, dozvieš sa. Nebuď netrpezlivá."
Cesta nám trvala asi desať minút, a naše šuchtanie spôsobilo, že sme poriadne meškali a od starého vráskavého Warnera si určite vyslúžime parádny pucung. ,,O takomto čase sa chodí na prednášky slečny ?" a bolo to tu. Jeho hrubý hlas sa rozliehal po celej miestnosti a ruky sa mi zvláštne roztriasli. Warner mi svojim výzorom, pripomína môjho nebohého starkého. Na vonok prísny, no vo vnútri milý a láskavý deduško, ktorý nadovšetko miluje svoje vnúčatá. ,,Prepáčte zaspali sme." klasická výhovorka, ktorú používa každý. Základoškoláci, stredoškoláci, a aj vysokoškoláci. ,,Nech sa to viac neopakuje!" pohrozil nám, no milo sa usmial.
Prednáška prešla v klasickom duchu. Väčšinou rozprával profesor, no občas dal možnosť vyjadriť svoj názor aj nám. ,,Tak na dnes je to všetko. Stretneme sa v piatok na skúškach z anatómie, prajem vám pekný deň!" prepustil nás Warner. ,,Slečna Adamsová." stopol ma a v žalúdku sa mi vytvorila nepríjemná guča. ,,Počkám ťa pred školou."usmiala sa Kate a cupitala von z triedy. ,,Áno pán profesor?" opýtala som sa milo, to jeho výraz v tvári mal od milosti veľmi ďaleko. ,,Čo sa s vami porobilo Simone ?" zvážnel. Absolútne som nechápala, čo tým sleduje. Z môjho výrazu to zrejme vycítil, tak sa chopil pokračovania. ,,Nespravili ste druhú opravnú skúšku." Si zo mňa strieľa ? Ak áno, tak je to veľmi nepodarený žart. ,,Ako to ?" v očiach ma nepríjemne štípali slzy. Hlúpa citlivka! Nadávala som si v duchu. ,,Skončili ste piata pod čiarou." vyzeral sklamane, čo ma mrzelo ešte viac. Krvi by sa vo mne nedorezal. Slová, ktoré som mala na jazyku, sa razom stratili, a nahradilo ich sklamanie samej zo seba. ,,Už môžem odísť?" nedokázala som tam už dlhšie stáť. Slabo prikývol a pomalými krokmi som opúšťala túto prekliatu školu.
,,Čo od teba chcel ?" začala ma spovedať Kate. ,,V postate nič, len som neurobila druhú skúšku po sebe." zastonala som naštvane a pridala do kroku. ,,Simone, počkaj ma!" nestíhala Kate za mnou, no zafunená ma dobehla. ,,Nič si z toho nerob, máš ešte jednu opravnú." usmiala sa a objala ma okolo ramien. Mala pravdu, načo sa tým trápiť? ešte jednu šancu predsa mám. Ale čo ak dokafrem aj tú? behalo mi hlavou.
Vrátili sme sa na internátnu izbu, a hodila som sa na postel a nahnevaná sama na seba sa zavŕtala do perín. ,,Kde je Marry?" opýtala som sa potichu. ,,Určite len niekde naháňa chalanov, nepoznáš ju?" zasmiala sa a ja som sa k nej pridala. ,,Asi máš pravdu." skonštatovala som a mykla ramenami. V tom buchli dvere a do izby sa do slova vrútila zafučaná Marry s dvoma úzkymi papiermi v rukách. Vyzerali ako nejaké lístky. ,,Čo je ?" opýtala som sa. ,,V-v-." ,,Hej, hej, sadni si a dýchaj zhlboka." poradila som jej. Dva krát sa nadýchla ,vydýchla a zvedela spustila. ,,Vieš čo je toto?" mávala mi pred očami s papiermi. Vytrhla som jej ich z ruky a čítala - 18.12.2011 - Aréna Minecraft Salford ; čas: 20:00; lóža A; rad C; sedadlo XVI - čo to je ? pomyslela som si, kým mi zrak nepadol na veľký čierny nápis One Direction. ,,Že pôjdeš so mnou Simone." prosíkala ma so spojenými rukami a podala mi druhý lístok. Na tvári sa mi zjavil úsmev ako tágo a pocítila som ten známy pocit šťastia. ,,Počkaj, to je už dnes večer, nie?" opýtala som sa. ,,Je v tom problém?" Samozrejme, že nebol. ,,Jasné, že nie." usmiala som sa a tuho ju objala. Marry vydala zvláštny piskot od radosti a stratila sa v priestore internátu. Schválne som nedala Harrymu vedieť o tom, že tam dnes budem - chcem ho prekvapiť.
,,Nachystaná?" po dvoch hodinách ku mne dobehla vytešená Marry. Vyzerala úchvatne. Kučeravé vlasy si nechala voľne pohodené na pleciach, oči jej lemovala čierna linka a pery jemný ružovkastý rúž. ,,Vau Mar, vyzeráš skvele." pochválila som ju. ,,Ďakujem." usmiala sa. ,,Chcem spraviť dojem." ,,Hééj? a na koho?" bola som zvedavá. ,,Na malého Nialla." zasnene sa zahľadela niekam do stropu. Automaticky som sa usmiala a predstavila si útlu Marry s malým blonďavím Niallom, ako ruka v ruke kráčajú zasneženým mestom. ,,Ideme?" vyčarovala úsmev a potiahla ma za ruku. ,,Počkaj." stopla som ju, a po stý krát sa pozrela do zrkadla. Chvíľkami som sa cítila ako Zayn. Posledný raz som si prečesala vlasy - ,,teraz už môžme." ,,Užite si to baby." usmiala sa Kate, čítajúca nejaký časopis.
Po dvoch hodinách sme sa konečne dostali do Salfordu a zastavili sa pred obchodným centrom, kde sme čakali na taxík. Päť minút. Desať minút. Pätnásť minút. Stále nič. ,,Taxi!" zakričala Marry a zdvihla ruku aby nás šofér taxíku zaregistroval. Zastavil a spokojne sme do neho nasadli. ,,Kam to bude dámy?" opýtal sa šofér. Mohol mať okolo štyridsiatky, no vyzeral v celku milo. ,,Aréna Minecraft Salford." odvetila som, a pozrela sa na rozžiarenú Marry. ,,Tešíš sa?" zasmiala sa. To je otázka. Po dlhých mesiacoch uvidím Harryho a nemám sa tešiť ? ,,Teším." povedala som jednoducho. Šofér taxíku nás vysadil tesne pred arénou, kde mali mať moji chlapci koncert. Hemžilo sa to tam tisíckami fanúšičiek, ktoré mali poobliekané tričká či mikiny s logom One Direction.Bolo to ozaj milé. Po pár minútach sme s Marry našli správny vchod do lóže A a spokojne si posadali na mäkučké stoličky.
-------z pohľadu Harryho
,,Chalani už nejedzte toľko." zavelil Liam. V žalúdkoch sme mali každý po dvoch balíčkoch Haribo cukríkov. ,,Budú vás bolieť bruchá, a ja sa nemienim o vás starať!" zasmial sa. ,,Ešte trošku." povedal Niall z plnými ústami Oero sušienok, ktoré spokojne zapíjal dúškami mlieka. ,,Niall stačilo." vstal Liam a zobral mu všetko jedlo, ktoré mal pred sebou. Blondiačik na neho smutne zahľadel, no na Liama ani tento pohľad nezabral. ,,Chalani, preštudujte si playlist o pätnásť minút začíname." vpálil do šatne Paul a hneď sa aj vyparil. ,,Use Somebody, What Makes You Beautiful, Na na na, One Thing, Up All Night, More Than This, Take, Moments, Gotta Be You, Everything About You." čítal piesne v poradí, v akom sme mali s nimi vystúpiť. ,,To zvládneme chalani." povedal som presvedčene. Dorobili sme posledné úpravy, čo sa týka vizáže a Paul nás úž volal do zákulisia. ,,Chalani, kde toľko trčíte?" rozčuľoval sa. Všetci sme rozbehli a potkýnali sa o vlastné nohy. Div, že sme nepopadali ako vrece zemiakov. ,,Are you ready ?" opýtal sa vystresovaný Paul. ,,Yes." zborovo sme odvetili a čakali, kedy skončí intro premietajúce sa na čiernej opone.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)