Tak tu je ďalší diel :) už sa pomaličky dostávam k tomu, k čomu chcem :D :) ... (komentáru sa nenahnevám:D)
,,Harold vstávaj!" ,,Harry!" druhý raz ma okríkol Zayn. ,,Veď už." zhodil som zo seba hrubú perinu a do očí mi pálilo ostré zimné slnko presvitajúce cez závesy hotelovej izby. ,,Je pol deviatej, švihaj!" prikázal mi. ,,Kam zas?" - môj večný problém keď sa zobudím, neviem kde som a už vôbec nie, čí som. ,,Nehraj to na hlúpeho a utekaj na balkón." Vstal som z teplej mäkučkej postele a moje nohy smerovali k veľkému oknu, ktoré bolo zároveň dverami na priestranný balkón Salfordského hotela. Počasie bolo chladné, decembrové a ja som bol do pol pása nahý, takže na tele mi hneď ponaskakovala husia koža. Pod balkónom stála stovka fanúšičiek zahalená v teplom kožúšku a čiapke. Cítil som sa ako pako, ktorý nemá na oblečenie. Dievčatá nesklamali. Ako náhle ma so Zaynom uvideli začali pišťať ako bláznivé.-Nemám to rád!. Človek sa chce dostať k reči, ale pri toľkom piskote je to nemožné ako hľadať ihlu v kope sena. ,,Poď lebo sanitka ich odvezie skôr, ako k nim pristúpime bližšie." potiahol ma Zayn za ruku. ,,Och maličký, nezamrzol si mi ?" tuho ma objal Louis a ja som bezmocne prevrátil očami. ,,Ako vidíš, tak nie." pokúsil som sa o úsmev.
Prehrabával som sa v obrovskom kufri medzi množstvom tričiek, sák, nohavíc či mikín, a hľadal niečo teplé,no zároveň pohodlné, nech vonku nezamrznem. Ktorého somára napadlo mať autogramiádu vonku, keď je takéto počasie ? nešlo mi do hlavy. Voľba padla na biele tričko, klasické modré sako, čierne rifle a hrubší kabát s golierom. ,,Vyzerám ako človek?" zahľadel som na Louisa. ,,Si krásny." skonštatoval. ,,Stačilo, lebo sa budem červenať Tommo." ťapol som ho po ramene a spoločne sme vyšli z našej izby. ,,Bré ránko!" pozdravil som blondiačika, ktorý sa napchával syrovou pizzou. Robí ten chlapec vôbec aj niečo iné? napadlo mi. ,,Hneď z rána takto cháluješ ?" zasmial som sa. ,,Hlad je zlý nepriateľ." flochol Niall. ,,Chalani, máte dve hodiny, potom sa presúvame do Radio EBC spievať One Thing!" oboznámil nás so situáciou Paul. ,,Prečo práve One Thing ?" zakňučal Zayn. ,,What Makes You Beautiful spievate stále, je čas na zmenu." usmial sa. ,,A chalani?" päť párov očí sa na neho pozrelo. ,,Hlavne buďte milý." rozkázal so vztýčeným ukazovákom. ,,To sme stále." odvrkol som.
,,Ó bože!" reagoval Loui na dav fanúšičiek pred hotelom.Posadali sme si na chladné stoličky, podpisovali sa na tričká, plagáty, podpis karty dokonca aj na ruky, fotili sa a odpovedali zvedavým dievčatám na rôzne otázky. ,,Harry?" pristúpila ku mne sympatická čiernovláska. ,,Chcem ti popriať veľa šťastia s tvojim dievčaťom. Zaslúžiš si to." milo sa usmiala a mňa zahrial príjemný pocit. Som si istý, že keby to bola Simone počula, bola by šťastná ako blcha. ,,Ďakujem. Teda ďakujem." opravil som sa a zľahka ju objal. ,,Ako sa voláš ?" ,,Alice." odvrkla a odišla, akoby sa zľakla.
Po dvoch hodinách šialenstva, dievčatá poodchádzali a my sme mali čas pre seba. Teda pokým po nás nepríde Jaffrey. ,,Kam ideš ?" prekvapene na mňa zahľadel Liam tými jeho hnedými očami. ,,Do tepla." Vonku sa to schylovalo k búrke. Vietor fučal ako besný a poletovali drobné vločky prvého snehu. V hotelovej hale som sa usadil na pohodlnú pohovku a vyložil si nohy. ,,Jak doma Styles." zasmial sa Niall a naznačil, že sa mám posunúť aby si mohol sadnúť. ,,Harry?" posmutnel. ,,No?" zdalo sa mi, že sa čochvíľa rozplače. ,,Nemôžem si zobrať jeden balíček cukríkov?" nahodil psie očká, no nezabralo to. ,,Vyčkaj si na koncert!" Náš rituál - jedenie Haribo cukríkov pred koncertom. Zvláštne. Musel som uznať. ,,Ale...ale" zamrnčal a oprel hlavu o sedačku. Nezostávalo mi nič iné, iba sa znova zasmiať. ,,Len sa smej kučeravý." zagánil na mňa. Z vrecka na nohaviciach som si vytiahol BlackBarry a skontroloval Twitter. Nič, nič, nič. Keď ani Simone nemala nič nové odhlásil som sa a vytočil jej číslo.
,,Ahoj." úsmev sa mi zjavil na tvári.
,,Hi." odpovedala zvláštnym hlasom.
,,Zlato, čo sa deje ?" Či som bol vyľakaný ? áno bol.
,,Nič iba sa ponáhľam na prednášku a musela by som byť Bolt aby som ju stihla." konečne sa zasmiala.
,,Kedy ti začína?" ,,O jednej." Okom som hodil na hodinky vysiace nad recepciou,ktoré ukazovali tri minúty do jednej.,,Čo si robila do teraz ?" zasmial som sa.
,,No ešte sa smej ty dilino." Bola roztomilá. ,,Chlapče zdržuješ ma, takže budem končiť. Nič v zlom." ,,Ts, maj sa." hral som to na urazeného a zložil. ,,Čo sa stalo?" spýtal sa ma tichým hlasom Niall. ,,Nič len nestíha prednášku." usmial som sa. ,,Chalani, zdvihnúť zadky, odchádzame !" zavelil Paul, za ktorým cupital Liam, Zayn aj Loui. ,,Niall?" ,,Čo chceš ?" zamračil sa na mňa. ,,Pomôžeš mi vstať?" vystrčil som svoju pravačku. ,,Pomôže si sám." otočil sa mi chrbtom a odišiel. Toto má byť jeho pomsta za cukríky ? ,,No poď kamoš." podal mi ruku Zayn a vyšli sme na chladnú ulicu za Paulom.
--------- z pohľadu Simone
,,Simone ponáhľaj sa." súrila ma Kate. ,,Klíídek !" zasmiala som sa. ,,Ak kvôli tebe zmeškám, zabijem ťa!" pohrozila mi. Do kabelky som si vzala posledné veci a spoločne sme sa vybrali na prednášku. ,,Sim ?" ,,Áno?" vyčarila som jemný úsmev, no zároveň bol prvý strachu. Keď na mňa dá takúto otázku značí to, že sa nejde opýtať nič dobré. Teda nič dobré pre mňa. ,,Kto to je ?" ,,Kto?" opýtala som sa, aj keď som veľmi dobre vedela koho má na mysli. ,,Ten chalan." zahľadela na mňa zelenými očkami. ,,Zlato, dozvieš sa. Nebuď netrpezlivá."
Cesta nám trvala asi desať minút, a naše šuchtanie spôsobilo, že sme poriadne meškali a od starého vráskavého Warnera si určite vyslúžime parádny pucung. ,,O takomto čase sa chodí na prednášky slečny ?" a bolo to tu. Jeho hrubý hlas sa rozliehal po celej miestnosti a ruky sa mi zvláštne roztriasli. Warner mi svojim výzorom, pripomína môjho nebohého starkého. Na vonok prísny, no vo vnútri milý a láskavý deduško, ktorý nadovšetko miluje svoje vnúčatá. ,,Prepáčte zaspali sme." klasická výhovorka, ktorú používa každý. Základoškoláci, stredoškoláci, a aj vysokoškoláci. ,,Nech sa to viac neopakuje!" pohrozil nám, no milo sa usmial.
Prednáška prešla v klasickom duchu. Väčšinou rozprával profesor, no občas dal možnosť vyjadriť svoj názor aj nám. ,,Tak na dnes je to všetko. Stretneme sa v piatok na skúškach z anatómie, prajem vám pekný deň!" prepustil nás Warner. ,,Slečna Adamsová." stopol ma a v žalúdku sa mi vytvorila nepríjemná guča. ,,Počkám ťa pred školou."usmiala sa Kate a cupitala von z triedy. ,,Áno pán profesor?" opýtala som sa milo, to jeho výraz v tvári mal od milosti veľmi ďaleko. ,,Čo sa s vami porobilo Simone ?" zvážnel. Absolútne som nechápala, čo tým sleduje. Z môjho výrazu to zrejme vycítil, tak sa chopil pokračovania. ,,Nespravili ste druhú opravnú skúšku." Si zo mňa strieľa ? Ak áno, tak je to veľmi nepodarený žart. ,,Ako to ?" v očiach ma nepríjemne štípali slzy. Hlúpa citlivka! Nadávala som si v duchu. ,,Skončili ste piata pod čiarou." vyzeral sklamane, čo ma mrzelo ešte viac. Krvi by sa vo mne nedorezal. Slová, ktoré som mala na jazyku, sa razom stratili, a nahradilo ich sklamanie samej zo seba. ,,Už môžem odísť?" nedokázala som tam už dlhšie stáť. Slabo prikývol a pomalými krokmi som opúšťala túto prekliatu školu.
,,Čo od teba chcel ?" začala ma spovedať Kate. ,,V postate nič, len som neurobila druhú skúšku po sebe." zastonala som naštvane a pridala do kroku. ,,Simone, počkaj ma!" nestíhala Kate za mnou, no zafunená ma dobehla. ,,Nič si z toho nerob, máš ešte jednu opravnú." usmiala sa a objala ma okolo ramien. Mala pravdu, načo sa tým trápiť? ešte jednu šancu predsa mám. Ale čo ak dokafrem aj tú? behalo mi hlavou.
Vrátili sme sa na internátnu izbu, a hodila som sa na postel a nahnevaná sama na seba sa zavŕtala do perín. ,,Kde je Marry?" opýtala som sa potichu. ,,Určite len niekde naháňa chalanov, nepoznáš ju?" zasmiala sa a ja som sa k nej pridala. ,,Asi máš pravdu." skonštatovala som a mykla ramenami. V tom buchli dvere a do izby sa do slova vrútila zafučaná Marry s dvoma úzkymi papiermi v rukách. Vyzerali ako nejaké lístky. ,,Čo je ?" opýtala som sa. ,,V-v-." ,,Hej, hej, sadni si a dýchaj zhlboka." poradila som jej. Dva krát sa nadýchla ,vydýchla a zvedela spustila. ,,Vieš čo je toto?" mávala mi pred očami s papiermi. Vytrhla som jej ich z ruky a čítala - 18.12.2011 - Aréna Minecraft Salford ; čas: 20:00; lóža A; rad C; sedadlo XVI - čo to je ? pomyslela som si, kým mi zrak nepadol na veľký čierny nápis One Direction. ,,Že pôjdeš so mnou Simone." prosíkala ma so spojenými rukami a podala mi druhý lístok. Na tvári sa mi zjavil úsmev ako tágo a pocítila som ten známy pocit šťastia. ,,Počkaj, to je už dnes večer, nie?" opýtala som sa. ,,Je v tom problém?" Samozrejme, že nebol. ,,Jasné, že nie." usmiala som sa a tuho ju objala. Marry vydala zvláštny piskot od radosti a stratila sa v priestore internátu. Schválne som nedala Harrymu vedieť o tom, že tam dnes budem - chcem ho prekvapiť.
,,Nachystaná?" po dvoch hodinách ku mne dobehla vytešená Marry. Vyzerala úchvatne. Kučeravé vlasy si nechala voľne pohodené na pleciach, oči jej lemovala čierna linka a pery jemný ružovkastý rúž. ,,Vau Mar, vyzeráš skvele." pochválila som ju. ,,Ďakujem." usmiala sa. ,,Chcem spraviť dojem." ,,Hééj? a na koho?" bola som zvedavá. ,,Na malého Nialla." zasnene sa zahľadela niekam do stropu. Automaticky som sa usmiala a predstavila si útlu Marry s malým blonďavím Niallom, ako ruka v ruke kráčajú zasneženým mestom. ,,Ideme?" vyčarovala úsmev a potiahla ma za ruku. ,,Počkaj." stopla som ju, a po stý krát sa pozrela do zrkadla. Chvíľkami som sa cítila ako Zayn. Posledný raz som si prečesala vlasy - ,,teraz už môžme." ,,Užite si to baby." usmiala sa Kate, čítajúca nejaký časopis.
Po dvoch hodinách sme sa konečne dostali do Salfordu a zastavili sa pred obchodným centrom, kde sme čakali na taxík. Päť minút. Desať minút. Pätnásť minút. Stále nič. ,,Taxi!" zakričala Marry a zdvihla ruku aby nás šofér taxíku zaregistroval. Zastavil a spokojne sme do neho nasadli. ,,Kam to bude dámy?" opýtal sa šofér. Mohol mať okolo štyridsiatky, no vyzeral v celku milo. ,,Aréna Minecraft Salford." odvetila som, a pozrela sa na rozžiarenú Marry. ,,Tešíš sa?" zasmiala sa. To je otázka. Po dlhých mesiacoch uvidím Harryho a nemám sa tešiť ? ,,Teším." povedala som jednoducho. Šofér taxíku nás vysadil tesne pred arénou, kde mali mať moji chlapci koncert. Hemžilo sa to tam tisíckami fanúšičiek, ktoré mali poobliekané tričká či mikiny s logom One Direction.Bolo to ozaj milé. Po pár minútach sme s Marry našli správny vchod do lóže A a spokojne si posadali na mäkučké stoličky.
-------z pohľadu Harryho
,,Chalani už nejedzte toľko." zavelil Liam. V žalúdkoch sme mali každý po dvoch balíčkoch Haribo cukríkov. ,,Budú vás bolieť bruchá, a ja sa nemienim o vás starať!" zasmial sa. ,,Ešte trošku." povedal Niall z plnými ústami Oero sušienok, ktoré spokojne zapíjal dúškami mlieka. ,,Niall stačilo." vstal Liam a zobral mu všetko jedlo, ktoré mal pred sebou. Blondiačik na neho smutne zahľadel, no na Liama ani tento pohľad nezabral. ,,Chalani, preštudujte si playlist o pätnásť minút začíname." vpálil do šatne Paul a hneď sa aj vyparil. ,,Use Somebody, What Makes You Beautiful, Na na na, One Thing, Up All Night, More Than This, Take, Moments, Gotta Be You, Everything About You." čítal piesne v poradí, v akom sme mali s nimi vystúpiť. ,,To zvládneme chalani." povedal som presvedčene. Dorobili sme posledné úpravy, čo sa týka vizáže a Paul nás úž volal do zákulisia. ,,Chalani, kde toľko trčíte?" rozčuľoval sa. Všetci sme rozbehli a potkýnali sa o vlastné nohy. Div, že sme nepopadali ako vrece zemiakov. ,,Are you ready ?" opýtal sa vystresovaný Paul. ,,Yes." zborovo sme odvetili a čakali, kedy skončí intro premietajúce sa na čiernej opone.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára