Písal sa dvadsiaty november, keď lietadlo spoločnosti Qatar Airways pristálo na jednom z najväčších letísk sveta - John F. Kennedy International Airport v juhovýchodnej časti snáď najznámejšieho mesta vôbec - New Yorku. Letiskovou halou vládlo šialenstvo, ľudí tu bolo ako prachu, boli nasáčkovaný jeden na druhom, takže niet divu, že tu nebol snáď žiadny novinár. Dievčatá ďakovali nebesiam za takýto dar, vďaka ktorému sa nepokazí prekvapenie našité na Niallera a Harryho. Bolo to tak. Títo dvaja šuhajkovia nemali ani najmenšie poňatie, že dnešný večer budú tráviť v spoločnosti svojich priateliek. Ťažké kufre a príručné batožiny po vyzdvihnutí ťahali za sebou ako desať tonové balvany, čuduj sa svet, že im ruky nezostali len tak odtrhnuté a pohodené uprostred haly. V kútiku duše každá jedna z nich dúfala a modlila sa, že kým nenatrafili na otravných paparazzov doteraz, tak už vôbec. Ich prosby akoby boli vyslyšané a keď sa pohodlne usadili v žltom americkom taxíku nahlas si vydýchli.
-Kam to bude dámy?- taxikár mohol mať cez tridsať rokov a opäť sa potvrdil fakt, že muži v takomto môžu byť oveľa viac sexy ako tí v dvadsiatke. Jedným okom pozoroval hemžiacich sa ľudí na letisku a druhým v spätnom zrkadielku Nicole, Angie a Eleanor, ktoré sedeli tak uvoľnene, akoby neboli natlačené v taxíku ale doma na sedačke pri pozeraní filmu.
-Manhattan, hotel Palace, 455 Madison Avenue.- usmiala sa Danielle prísediaca vedľa neho. Ona jediná totiž to vedela kam ísť. Ktorou cestou sa pobrať, aby padli do náručia svojich drahých. Angie zovrelo vnútro. Až teraz si uvedomila kde je a kam sa to vlastne dostala. Za veľkú mláku, do jedného z najväčších miest sveta, kde nepozná vôbec nikoho. New Yorské počasie bolo v toto poobedie chladné, vo vzduchu bolo cítiť prichádzajúce zimné obdobie, dokonca ani na pohľad to nebolo iné. Koruny stromov, postrácali svoje krásne sfarbené lístie, zívali smútkom a prázdnotou. Ľudia boli odetý v tých najhrubších kabátoch, hlavu im zdobila zimná čiapka a ruky boli pred zimou chránené rukavicami.
Angie si každú chvíľu utierala zarosené okienko taxíka, aby sa mohla kochať na tú krásu, ktorá je za ním. Mrakodrapy, obrovské budovy, malé butiky a obchodné centrá, ktorých bolo ako maku. Typický New York. Bolo to pastvou pre jej zelené oči. Hrubý šál si nervózne ťahala vyššie a vyššie, stále nedokázala uveriť, že je tu. Že sa jej práve v tomto momente plní ďalší sen, ktorý si vybudovala keď bola ešte maličká.
-Bude to 45 dolárov.- šofér zastavil na ceste pred obrovitánskym hotelom Palace, ako sa Angie v taxíku dozvedela. Oči jej temer vypadli z jamiek a rozkotúľali sa po New Yorských uliciach.
-Dievčatá to vážne?- ozvala sa, keď do pľúc nabrala potrebné množstvo kyslíku, ktoré im nedopriala pred malou chvíľkou. Bola v takom úžase, že zabudla na všetko. Dokonca aj dýchať. V pravej ruke stískala rúčku od modrého kufru, ktorý mala tesne pri nohách.-Ja nemám toľko peňazí aby som si toto mohla ...- nevedela dokončiť vetu. Ťažko sa jej rozprávalo a udržať sa nohách jej robilo asi ten najväčší problém.
-Dievča dýchaj prosím ťa, máš chlapa ktorý zarába majland.- Angie venovala Nicole nepekný pohľad. Nemohla súhlasiť s jej slovami za žiadnych okolností. Keby svoju kamarátku nepozná, vlepí jej poriadnu facku. Pri pomyslení, že má Harryho len kvôli peniazom ju striaslo od hrôzy. Bola to strašná predstava. Tá najhoršia nočná mora. Tá sa však nekonala, pretože vedela, že to tak nie je. Bola si tým priam dokonale istá.
-Budeme tu postávať a mrznúť, alebo sa poberieme dnu?- ozvala sa Danielle, ktorej zima spôsobila zablokovanie mimických svalov a čím ďalej, tým viac jej to zabraňovalo artikulovať.
Nohy, doteraz akoby vrastené do zeme sa im pohli, a kroky smerovali k vchodu. Angie videla ten najväčší, z ktorého vychádzalo najviac ľudí - starých, mladých, rodičov s kočíkmi. Predpokladala, že to je ten správny, avšak nič nenechala na náhodu, a nechala ísť Danielle prvú, ktorá tu bola ako doma. Krásna mramorová podlaha na recepcii, mramorový strop a mramorové schody opäť Angie vyrazili dych. Cítila sa ako v rozprávke, a to ešte stále nebola v náručí Nialla. Pri dlhočiznom recepčnom pulte narazili na vysokého černocha, zamestnanca hotela. Na pravej ľavej strane hrudníku, tesne pri srdci, mu visela menovka - Ben Shelvey. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že to nie je tak celkom Afričan. Mal anglické črty, dokonca aj anglické správanie.
-Mohol by ste nám dať kartičky od apartmánov na siedmom poschodí?- opäť raz, všetko vybavovala Dany. Benov pohľad sa rázne zmenil a tvár zachvátilo prekvapenie.
-Tie sú už obsadené, ale môžem vám dať tie na dvanástom.- odhalil svoje snehovo biele zuby, ktoré boli pre farbu jeho pokožky typické.
-Chceme tie na siedmom, pán ..- pozrela sa menovku - Shelvey. Naši priatelia sú tam ubytovaný.-
-Dobre viem,kto je tam ubytovaný dámy, preto to bude menší problém. Kým nebudem mať dôkazy o tom, čo mi tu vravíte, nemôžem vám ich dať.-
Nevy v Daniellinej vreli a vreli stále viac a viac. Ruky sa jej začali potiť ako nikdy a bola donútená vytiahnuť mobilný telefón z kabelky. Zrejme ten chlap o súkromí chalanov nevedel absolútne nič, keď niekoho takého ako Danielle a Eleanor nepoznal.
-Dany.- z najbližšieho výťahu na recepcii vyšla celá Liamova postava a rútila sa ako stádo volov k Danielle. Vzal si ju do náručia a hlavu si zaboril do jej objemných kučier, ktoré tak miloval. Angiene oči razom zaplavili hnusné, zradné slzy. Chcela odísť. Ujsť, vybehnúť na siedme poschodie a objať ho. Len tak mu pristáť v náručí a užívať si ako ju pohojdáva zo strany na stranu.
-Čo sa tu deje?- pozrel za zmäteného Bena, ktorý zrejme všetko pochopil. Sám za seba sa hanbil ako taký pes. Cítil sa ako totálny úbožiak.
Za pár minút mali všetky potrebné veci vybavené a Angie sa prichytila stáť v luxusnom výťahu. Vedela, že už čoskoro to príde. Že už len pár poschodí, pár metrov ju delí od neho. V ruke stískala tvrdú kartičku s číslom 15, v ktorom mal bývať Niall spolu s Joshom. V kútiku duše dúfala sa, potichúčky sa modlila aby tam bol Niall sám, aby si mohla vychutnať jeho prítomnosť, jeho objatia a jeho bozky.
-Toto poschodie je jediné, na ktorom sú iba 4 apartmány, tak snáď sa nestratíte.- poznamenal so smiechom Liam, a Danielle spolu s jej kuframi ťahal do jedného z nich.
V útrobách apartmánov zmizli dokonca už aj Nicole s Eleanor, len Angie stále postávala pred bielymi dverami, a v trasúcich sa rukách mačkala kartičku. Mala šťastie, že bola z tak tvrdého materiálu, že ju nedokázala nijak zničiť. Už len kúsoček, a bude s ním. Presne toto bolo to, čo ju tlačilo vpred. K tomu, aby konečne tie dvere otvorila. Zopár krát sa nadýchla a vzápätí na to vydýchla, kým sa konečne odhodlala. Kartičku vložila tam kde má a začula ako šťuklo dverami.
.jpg)