Someone Like Me 24

-To čo bolo?- vytrhla jej mobil z ruky Dany, čím jej nedovolila dopísať esemesku Niallerovi.
-Čo čo bolo?-
-To. Tam vnútri. Buď je ten chlapec fakt taká trúba, alebo do teba vrazil náročky.-
-Aha, ty myslíš Stefana.-
-Takže Stefana?- zastavila ju v polovici načatého kroku a jej tvár zdobil taký šibalský úsmev, ktorý u svojej kamarátky za tú dobu čo ju pozná ešte nevidela. Počasie vonku dostalo po tých hodinách neprestávajúceho dažďa konečne rozum, a ten hore doprial londýnskemu ľudstvu príjemné novembrové slniečko. Nebolo však teplé, no bolo príjemné, a všetko navôkol bolo zrazu krajšie.
-Upokoj sa dobre?- smiala sa Angie, a horlivo sa snažila vysvetliť Danielle situáciu z baru. Nemala za potreby dávať jej dôvod domýšľať si unáhlené závery, ktoré by jej mohli uškodiť. A veľmi.
-O nič nešlo.Proste ani jeden z nás sa nedíval pred seba tak sme do seba narazili, tebe sa to nikdy nestalo?! Tak sa mi ospravedlnil a následne predstavil. Čo som mu mala fľusnúť do tváre a odísť?!-
-Nie, pre Boha jasné, že nie. Ale...-
-Žiadne ale Dany. Už sa k tomu nevracajme a poďme rýchlo k tebe, lebo mám chuť na cígu, okej?-
Prikývla, nohy vzala na plecia a kľudným krokom sa pobrali do malého panelákového bytíku.
Keď sa konečne dostali k Danielle, Londýn bol zahalený v šere a pred očami sa im týčilo krásne zapadajúce slnko, ktoré sa pomaličky strácalo za horizont.Ako by len chcela kráčať po ulici v Niallovej spoločnosti. Držať ho za ruku, podpichovať a následne nato bozkávať a neprestať. Už aby sa vrátil z Ameriky. -pomyslela si v duchu.

-Tak čo si pustíme?-pýtala sa Danielle keď už obe dievčatá - Niky aj s Angie,boli usadené na jej modrej sedačke. Tento byt nepatril medzi najväčšie, no rozhodne ani medzi tie najmenšie. Bol zariadený štýlom, ktorý sa presne hodil k tomu kučeravému stvoreniu. Keď si  prezerali izby, zariadenie a drobnosti, ktoré má poukladané na poličkách, všimli si nejaké Liamove veci. Prevažne to bolo oblečenie, a v kúpeľni v umelom poháriku, bola hodená jeho zubná kefka. Liam tu trávil v spoločnosti Danielle veľa času. Vždy keď chceli byť sami, zašili sa tu a nikto ich nehľadal.
-Titanic? Trebárs.- navrhla Nicole. Svoj návrh oľutovala hneď potom,čo uvidela kyslé tváre kamarátok. Zlá voľba.
-Moc depresívne a romantické. Dnes sa mi už ozaj nechce viac plakať.- skonštatovala Angie a z obrovskej kopy cédečiek vybrala Medvedích Bratov.
-Snáď nechceš pozerať rozprávku Ang.- zvozili ju dievčatá. Ďalšia zlá voľba.
-Tak vyber niečo ty, ty mudrlantka.- s nafúknutými lícami ukázala na Danielle.
-Fajn mám to !- zajasala a strieborné cédečko vložila do prehrávača. -Čo to je?-
-Nechajte sa prekvapiť bambule.- zachichotala sa a do troch misiek rozsypala čipsy, chrumky a oriešky.
Po pár minútach, keď už boli pohodlne usadené na sedačke, pozakrývané dekami a obložené mäkučkými vankúšmi sa na obrovskej obrazovke konečne spustil film - Vo štvorici po opici. Ukázalo sa, že to bola skvelá, priam bravúrna voľba.
-Toto niéééé.- smiala sa Angie. Deku mala zhodenú na zemi, a k ubolenému bruchu si pritláčala vankúš. Už sa viac nedokázala smiať. Ani jedna z nich. Vydávali už len zvuky, ktoré sa nedali nikam zaradiť. Bolo to ... čudné.
-No, musím skonštatovať, že si vybrala dobre.- pochválila Nicole Danielle ako náhle sa na čiernej obrazovke ukázali biele titulky.
-Ja vždy. Ináč....- odpila si zo studenej koly, a pokračovala vo svojej myšlienke: ....čo by ste povedali nato, keby my tri a El ideme na budúci týždeň do New Yorku? Hm?-