To mŕtvolné ticho, ktoré medzi nami panovalo, bolo na nevydržanie. Zopár krát som zaregistrovala, ako Mark chce niečo povedať, no nedokázal to. Len sa nadýchol, a hneď nato rýchlo vydýchol a z úst sa mu vydral neurčitý vzlyk.
,,Simone." nadýchol sa, a ruky mi vzal do tých svojich, obrovských. Tie moje maličké sa v nich úplne stratili a pohľad na ne, mi okamžite pripomenul Harryho.
,,Ľúbim ťa."
Nasucho som prehltla a tvárila som sa, že som ho nepočula. Veď to aj povedal potichu, takmer šeptom a trochu zachrípnuto. Oči sa nám stretli. Neuhol.Ani ja nie. A potom som neisto vydýchla.
,,Ľúbiš?"
Prikývol. Bez toho, aby zo mňa spustil oči.Keď to bolo nekonečné, pustil mi ruky a povedal:
,,To je celé."
,,To si mi mohol povedať aj do telefónu." skonštatovala som,a hľadela na neho,ako upiera pohľad na podlahu. Vliala som do seba malý dúšok sladkastého vína a cítila ako sa mi jeho chuť rozlieva po tele. Bolo výborné.
,,Nemohol."pokrútil hlavou, a nervózne si hrýzol spodnú peru. Mala som pocit, že čochvíľa mu začne krvácať.
,,Vieš zo začiatku som si myslel,že je to len akési poblúznenie, zaslepenie, no vraví sa,že keď takýto stav prekročí obdobie štyroch mesiacov, je to láska. A v mojom prípade to láska je. A pritom ťa vôbec nepoznám.Nič extra o tebe neviem, dokonca ani všetky základné veci. Vôbec tomu nechápem." jemne ma pohľadil po líci, a rukou mi na ňom chvíľu zotrval. Nechala som ho. Hypnotizoval ma čokoládovými očami,a keby nesedím, zosypem sa ako handrová bábika. Jeho slovami som bola šokovaná. Veľmi. Hovoril to tak presvedčivo a úprimne,že som mu verila každé jedno slovko.
,,Čo odo mňa čakáš Mark ? Že Harryho opustím a tebe sa hodím okolo krku?" hovorila som nahnevane. Nechápala som, kde sa vo mne nabral toľký hnev a napätie,keď pre chvíľkou som bola kľudná.
Zvesil hlavu a jemne ňou pokrútil. Prišlo mi to ľúto. Dobre som vedela, že moja reakcia bola prehnaná.
,,Prepáč." šepla som si vedomá toho, že som strašne hlúpa a necitlivá. ,,Nechaj tak. Hneď sa vrátim."
oznámil mi,a stratil sa na toaletách.
Ako to ide krpec? - Niall.
On a Mary boli jediný, ktorý o stretnutí mňa a Marka vedeli. Vlastne, ony boli jediný kto o ňom vôbec vedel.
,,Si pri chalanoch ?" opýtala som sa bez pozdravu Nialla s mobilom nalepeným na uchu.
,,Hej, why ?"
,,Nemôžeš ísť niekde,kde ťa nebudú počuť ?"
,,Vykonám." šepol so smiechom a počula som, ako sa so šramotom premiestňuje niekam inam. ,,Tak ako to ide ?" opýtal sa znova a potiahol nosom.
,,Normálne. Asi." Bola som si neistá. Nevedela som,čo presne chce počuť a čo mu mám ja povedať. Nechcela som aby vedel, čo mi Mark povedal. Nikto. Chcela som, aby to bolo našim malým tajomstvom, o ktorom nebude nikto nikdy vedieť.
,,Krpčiatko, budem končiť, chalani ma naháňajú." povzdychol si sklesnuto. ,,A pamätaj, neurob žiadnu hlúposť.Nič čo by mohlo brčkavcovi ublížiť.Prosím.Ahoj."
,,Ahoj." odzdravila som už hluchému telefónu.
Cítila som ako ma v očiach pália slzy. Nenávidela som to. Nenávidela som pocit, že musím Harrymu klamať. Niekedy však klamstvo bolí menej ako pravda. No zaslúži si to vôbec ? Rozhodne nie. Zaslúžim si ho ja ? Neviem. Pokladala som si otázky, na ktoré som si sama odpovedala. Hotový blázon.
Niall
Keď ma už chalani zháňali, ukončil som rozhovor so Simi a sadol si k nim do šatne. Civeli na mňa ako na sneh v lete, a mne začalo všetko dochádzať. Všetko do seba zapadalo ako kúsky puzzlí. No najmä Harryho pohľad. Jeho zelené oči boli plné prekvapenia a niečoho čo som nevedel identifikovať. Počuli ma. Počuli celý rozhovor mňa a Sim aj napriek tomu, že som opustil túto miestnosť. Chcel som začať hovoriť, všetko im vysvetliť, no nemohol som. Nechcel som zradiť svoju najlepšiu priateľku, o ktorej viem,že má tvrdý korienok no i tak by mi to nedokázala odpustiť. Nikdy.
,,Čím by mi mala Simone ublížiť?" opýtal sa ma Harry a upieral na mňa zrak. ,,Chalani, necháte nás ?" dodal, a Liam,Zayn,Loui sa pomaly pozviechali zo stoličiek.
,,Takže ?" zopakoval a prisadol si ku mne.
,,Odkiaľ si nabral, že som volal so Simi ?" nervózne som sa pomrvil. Chcel som to uhrať ... nejako. No mal som pocit,že prehrám.Určite.
,,Nialler,nesnaž sa mi klamať,kto iný by mi mohol ublížiť,ako ona ?"
Má ma. Odhalil mňa, ju, Marka. Porazenecky som sklonil hlavu s vedomím, že toto už neuhrám. Poznal ma. Dokonale. Harrymu klamať nedokážem.
,,Kde je ? Čo robí ?"
Neodpovedal som.
,,Nialler !" okríkol ma, až ma nadvihlo.
,,Nič ti nepoviem Harry." povedal som rázne a ruky si preložil na prsiach ako malý chlapec. Nevadí.
,,Pamätáš, čo sme si všetci piati sľúbili hneď potom,čo nás dali do kopy ako skupinu?" bol nervózny a snažil sa mi hrať na city. Prikývol som. Dobre viem, čo sme si sľúbili.
Budeme kráčať jeden vedľa druhého, budeme si oporou, budeme si hovoriť pravdu, nič viac len pravdu a spolu budeme kráčať spoločnou cestou, jedným smerom.-presne takto to znelo. Vedel som, že to práve porušujem, no Simone, bola po Mary najdôležitejším dievčaťom môjho života.
,,Kašlem ťa !" vstal, z operadla stoličky si vzal modrú mikinu a odišiel nevedno kam.
Simone
S Markom náš rozhovor postúpil o pár levelov dopredu a rozprávali sme sa ako starý známi. Smiali sme sa,podpichovali a rozprávali si rôzne zážitky zo života. Veľa ich bolo vtipných, no keď sa dostal k smrti jeho starkej pevne som ho objala a nechcela pustiť. No musela som. Nechcela som mu činmi dávať nádej v niečo,čo sa nikdy nestane.
,,Som hladný." zahlásil zo smiechom, a znova si odpil z vína. ,,Ty nie?"
Prikývla som s úsmevom.
Obom nám objednal skvelú taliansku pizzu a chladenú kolu, ktorá mi perfektne padla vhod.
,,Asi už pôjdem,ďakujem."šepla som,keď som konečne mala pojem o čase. Vonku sa stmievalo, bolo pár minút pred ôsmou a display mi ukazoval desať neprijatých hovorov od Harryho, päť od Nialla a jednu esemesku,nevedno od koho.
,,Stretneme sa ešte niekedy?" spýtavo sa ma opýtal a tvár mi uväznil vo svojich rukách.
Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Krátko, ale pevne a špičky jazykov sa nám dotkli s istotou, ktorá sa mi nemohla zdať. Neodtiahla som sa, pretože to vyriešil za mňa. ,,Miluješ ho?" šepol.
Chcela som mu odpovedať,chcela som mu povedať že ho mám rada, no Harryho milujem viac než čokoľvek iné no nešlo to. Nedokázala som zo seba vydať ani hlások.
,,Odpovedz mu, miluješ ma?" ozval sa hlas za mnou.Stuhla som,ako ešte nikdy.
