Someone like me 2

Dopredu vás upozorňujem,že prvé časti Someone Like Me budú o niečo kratšie ako tie v Another World, tak sa nezľaknite :D
Zajtra si idem smer východ, takže celý deň sa neukážem doma ani tu, no sľubujem, že vo štvrtok pridám 45ty diel AW !:)
Zatiaľ pekné čítanie prajem:)...


Pomalými krokmi prechádzala po uličkách, zákutiach Londýna a vžívala sa doň, tak ako to milovala. Úplne sa zotmelo, no aj napriek tomu si ho dokázala naplno vychutnať. Ľudia tu boli iní ako na Slovensku. Milší, priateľskejší, ľudskejší. Ulice boli ešte stále zaplnené ľuďmi, ktorí sa náhlili domov za rodinou, či do nočnej služby v práci. Na obrubníkoch posedávali pouličný hudobníci,ktorý si hrou na husliach či gitare privyrábali. V košíkoch popri nohách, mali nahádzané desiatky libier, za ktoré ľuďom s úsmevom vďačili.
Domov sa vrátila pred pol desiatou a Nicole uvidela sedieť v pri kuchynskom pulte, ktorý oddeľoval kuchyňu od obývačky. Keď sem prišli, ich byt bol nezariadený, no za dva mesiace z neho samé dokázali urobiť priam luxusný hotelový apartmán, na ktorom bolo vidieť prácu ženskej ruky. Všetko tu bolo pekné a dokonale upravené. Na poličkách, sa len ťažko hľadal prach. Svoj bytík si udržiavali najlepšie ako dokázali, veď boli dospelé ženy, ktoré už majú čo-to za sebou.
-Ešte nespíš?- opýtala sa Niky, ktorá večne niečo ťukala do maličkého čierneho notebooku. -Ako vidíš.- hravo jej odvetila a pokračovala v činnosti. Závisláčka.-pomyslela si Angie, no nechala to tak. Vedela, že nič s tým nemôže urobiť. Notebook je pre Niky akousi súčasťou života, bratom, obľúbenou hračkou a dokonca ani sama Angie to nemohla zmeniť. Zvykla si nato. Keď s niekým trávite všetok voľný čas celých desať rokov, stotožníte sa s tým.
-Ako ti je?- priateľsky sa jej opýtala Niky a na malú chvíľku odlepila zrak od malej čiernej mašiny. -Už lepšie.- naliala si do pohára dobré studené mlieko, ktoré bolo jej každodenným rituálom. Sama neverila tomu čo povedala. I keď na vonok vyzerala byť v poriadku, jej vnútro sa dusilo a srdce sa ďalej rozbíjalo na malé kúsky, ktoré nikdy nebude ľahké dať späť dohromady. Chýbal jej. Veľmi. Dávid z nej urobil novú osobu, ukázal jej svet v iných farbách-krajších a dokázal, že aj tak obyčajné a zároveň výnimočné dievča je možno milovať. On, jej dokázal vyčariť úsmev na tvári, potešiť ju, prekvapiť,či pomilovať tak,ako nikto pred ním. Ľúbila ho, a rozchod s ním jej spôsobil obrovskú dieru v duši, ktorú doposiaľ nik nezacelil aj napriek času, ktorý od tej doby uplynul a každý pohyb sekundovej ručičky ju bolel ako tep krvi pod modrinou.
-Koho chceš oklamať? Seba? Mňa? či Eleanor? zlatko, vidím na tebe, že nie si v poriadku.- Niky si k nej prisadla na pohodlnú pohovku uprostred obývačky a objala ju okolo ramien. Robila to často,keďže Angie prežívala najťažšie obdobie. -Keď ja...nedokážem si ho vytrhnúť z hlavy, neviem...- zakoktávala sa, a jej oči boli pomaly vlhké od sĺz, na ktoré si už jej krásne zelené oči zvykli. Nehanbila sa za ne. Už ju totiž nebavilo byť tou silnou ženou, ktorá nič nerieši a užíva si života plnými dúškami. Už toho mala dosť. Nicole si len povzdychla a priateľsky ju objala. Robila to často. Veľmi často. Takéto ich rozhovori, boli u nich na dennom poriadku.
-Kedy ideš do práce?-kútiky Angiených úst sa mierne podvihli,čo spôsobilo na jej tvári úsmev. -Zajtra idem skoro ráno a potom mám stretko, tak ma nečakaj.- usmiala sa Niky a pobrala sa do svojej izby, kde si zo šuplíka vytiahla čisté pyžamo a pomaly sa doň navliekla. -Stretko?-dobehla za ňou Angie s podvihnutým obočím a prisadla si k nej na mäkučkú posteľ. -Hej,kľud dobre ? Je to len kamarát nemaj obavy. Vieš že tvojho bláznivého brata by som za nikoho nemenila.-
-Len aby, len aby.- smiala sa.
-Chceš spať?-
-Chcela by som.-prikývla Nicole, a zababušila sa pod huňatý paplón sálajúci teplo. -Dobrú noc.-usmiala sa na kamarátku a jedným ťahom zhasla lampičku na nočnom stolíku.
Angie sa pobrala do kúpeľne,kde zo seba zhodila oblečenie. Postavila sa pod prúd teplej vody, ktorý z nej vždy dokázal zmyť všetky zlé myšlienky. Milovala, keď jej voda tiekla pomedzi prsia, telo a pristávala až na dne jej chodidiel. Tento slastný pocit, si dokázala užívať aj pol hodinku, čo sa odzrkadlovalo aj na ich účtoch za teplú vodu. Z platu čašníčky a knihovníčky si nemohli dovoliť zaplatiť všetky účty za domácnosť,no výrazne im pomáhali rodičia,ktorí im mesačne do Anglicka posielali určitú sumu peňazí, za ktorú zaplatili dlhy.
Keď sa konečne odhodlala vyliezť z vane, poriadne sa poutierala a nasúkala do saténovej nočnej košielky, ktorá bola jedným z jej obľúbených odevov. Vždy ľutovala, že takú nádheru je možné nosiť len ako nočný úbor.
Jej kroky smerovali do izby, ktorú mala zariadenú podľa jej sna. Uprostred izby trónila posteľ s baldachýnom, ktorú z pravej strany obklopovalo veľké okno s jasne bielymi záclonami, z ktorého mala prekrásny výhľad na nočný Londýn. Na bielo čiernej stene mala kde-tu prilepený plagát umelcov a slávnych hviezd, ktoré boli jej najväčšími idolmi. Angie,bola vždy vášnivá čitateľka. Doposiaľ sa nenašla kniha, ktorú by nepoznala. Preto mali tieto jej poklady čestné miesto na bielych poličkách, ktoré boli v komínikoch poukladané na tmavých parketách. Vždy po takejto izbe túžila. Od útleho detstva mamke básnila, že presne takúto ju chce mať.
Žila si svoj sen vo všetkých smeroch. Mala všetko po čom túžila, všetko čo si kedy zažiadala, okrem jedného - Dávida.