Someone like me 3

Bolo nedeľňajšie ráno, teda skôr popoludnie, keď sa Angie vyhrabala spod obrovských teplých perín, povlečených anglickou vlajkou,ktoré si priniesla ešte zo Slovenska. Kým ešte bývala u rodičov, vždy chcela mať doma kúsok Anglicka a povliečky s vlajkou jej prišli ako skvelý nápad.
Nicole doma nebola, práca v knižnici jej začínala o pol deviatej a hodinky na jej mobile ukazovali desať hodín a dva zmeškané hovory od Eleanor. Netrápila sa tým, zavolať jej späť či vykonať rannú hygienu. V nočnej košielke sa pomalými krokmi došuchtala do kuchyne, kde si do kanvice dala zohriať vodu na jej obľúbený jahodovo-čučoriedkový čaj. Aj napriek teplu, ktoré vonku bolo, si ho nemohla odoprieť.Zbožňovala ho.
Sadla si na veľký balkón, na ktorom sídlila záhradná hojdačka, na ktorej sa dalo výborne relaxovať a prísť na iné myšlienky. Z krabičky vytiahla jednu cigaretu, priložila si ju k perám, jedným škrtom zápalky ju zapálila a konečne si vychutnávala ten pocit, kedy sa jej nikotín rozlieval v pľúcach. Pomaly vyfukovala obláčiky sivastého dymu a nechala, aby na ňu svietilo príjemné letné Slnko, ktoré milovala. Cigarety boli jej zlozvykom už dva roky, no nevedela s tým prestať. Vlastne ani nechcela. Svoje ráno si už nedokázala predstaviť bez cigarety, ktorá ju zbavila nervov, stresu a perfektne ju naladila do nového dňa. Niky nefajčila, občas si potiahla z kamarátkynej, nič viac, nič menej. Nevadilo jej to. Na cigaretový dym bola zvyknutá už od útleho detstva, takže aj pľúca mala tomu prispôsobené.
Po polhodinke, mala dopitý čaj, slúchadlá v ušiach a počúvala svoje pesničky. Toto boli je rána, jej život. Hlasitosť mala na plné a okolitý svet nedokázala vnímať vôbec a tak sa jej to páčilo. Aj keby okolo nej pobeží stádo byvolov, Angie by to cez hlasnú rockovú hudbu nepočula. Rock, hardcore, punk, pop-žánre hudby, ktoré pre ňu boli dňom i nocou.

Jej obľúbená pieseň bola práve v tej najlepšej časti, keď jej začal nepríjemne pípať mobil a ona sa strhla. Doslova. Prázdna šálka, jej vypadla z ruky a rozbila sa drobné čiastočky. Črepy prinášajú šťastie nie? - pomyslela si v tom momente.
-Áno El ?- ozvala sa do telefónu.
-Vieš načo je mobil ?- bola vážna, no Angie vedela že jej cuká kútikmi úst.
S Eleanor sa pozná od samého začiatku, čo s Nicole býva v Londýne. Stali sa priateľkami a sestrami zároveň od momentu, čo sa zrazili v jednom menšom obchodíku na Oxford Street. Vždy nato s radosťou spomínajú a smejú sa ako pomätené.
-Spala som, čo si potrebovala?-
-Si  moja posledná nádej Ang. Keď mi pomôžeš zachrániš mi život a kariéru modelky,strašne ťa prosím.- chŕlila na ňu prosby, a ona sa nemohla prestať chichotať.
-Čo je to tento raz?-
-Nesmej sa ty blázon. Potrebujem postrážiť Nessie.-
-Tak ju prines, dnes aj tak nemám nič na robote.- usmievala sa, kým si neuvedomila, že El ju vlastne nevidí.
-Naozaj môžem?-
-Nie klamem ty opica, švihaj.- zložila.
Vanessa, Nessie, bola sestra El, ktorú si dievčatá obľúbili hneď ako ju spoznali. Maličké blonďavé dievčatko so zelenými očkami a jemnými kučerami, bolo na zožratie. Vždy dokázalo človeku vykúzliť úsmev na tvári a zbaviť sa ho temných myšlienok. To jej šlo najlepšie. Pri jej hravosti, smiechu, detskému šušľavému hlásku, cupitaniu, večného hladu a smädu sa na nič zlé myslieť nedalo. Dalo sa sústrediť iba na ňu, a na jej anjelsku tvárička, ktorá bola jemná, ako tvár Snehulienky.
Pozviechala sa z mäkučkej hojdačky, pospratávala črepy z rozbitej šálky, ktoré dôkladne zamietla,aby sa nich maličká náhodou neporanila, keď bude chcieť navštíviť balkón, umyla si zuby, a prezliekla sa do obyčajných sivých teplákov a bieleho trička s nápisom - Paris. Nosila to rada. Bolo to  pohodlné, a hlavne sa v tom nepotila. Nosila to oveľa radšej ako rifle, ktoré sa jej v týchto príšerných teplách lepili na pokožku nôh, a ledva ich stiahla zo seba dolu.
Bolo jedenásť hodín, hodinku pred obedom, kedy jej zazvonil zvonček pri dverách. Zvonil dlho, bez prerušenia a Angie vedela,že to zvoní Nessie.Poznala to. Pobehla k dverám za ktorými sa na ňu škerila maličká a hneď jej skočila do náruče a objala ju. Tuho a s láskou tak, ako to vedela len ona.
-Angieeeee!- tešila sa detským hláskom a jemne ju šklbala za dlhé červené vlasy.