Someone like me 5

Sľúbená časť :)
Nechcem sa vyhrážať, no budem sa !! :D a just ! keď nebudete komentovať, ďalšej časti sa tak skoro nedočkáte !;) :D

Nasledujúce pondeľnajšie ráno, bolo hrozné. Bolo štartom do nového týždňa, v ktorom, ju čakal stereotyp, tak ako každý táždeň. Práca, práca, voľno, práca, práca, práca, voľno, voľno. Každý druhý týždeň, mala v stredu voľno, chodila ju zaskakovať šestnáť ročná brigádnička Rosalie, ktorá sa už v Starbuckse tak povediac udomácnila a práca jej šla od ruky. Pracovať mohla len stredy, keďže ostatné dni mala povinnosti týkajúce sa školy. Angie, to takto vyhovovalo a nikdy sa nesťažovala. Veď čo je lepšie ako pauza v strede týždňa ? Nič.
Práca jej začínala o pol deviatej a z postele sa vyšuchtala o ôsmej hodine, čo znamenalo, žeby musela byť špritérka súca Olympijských hier aby stihla prísť do práce načas. A to ona nieje, takže  vedela, že bude meškať.
-Nicole, ty koza, čo si ma nezobudila?- bola nahnevaná sama na seba, no svoju zlosť si vybíjala na kamarátke, ktorá si pokojne popíjala kávu pri čerstvých novinách.
-Ale aj tebe sa praje dobré ráno Angelika.- zasmiala sa Niky a odhryzla si z čokoládového koláča z neďalekej pekárne, ktorý bol ešte stále teplý.
-Nemám na toto čas. Nestíham do pekla.- bola rozzúrená ako strážny pes a sliny prskala všade na vôkol.
-Môj problém ? Ja som včera kecala s El do polnoci?-
-Nemám chuť ťa počúvať.- zapriahla a rýchlim krokom pobehla do svojej izby, kde zo skrine vytiahla čisté letné šaty, sandálky a do kabelky nahádzala potrebné veci, aby mohla odísť na temer celý deň do práce.
Niky nechápala Angiene správanie, a za nič nemohla prísť nato čo ju žerie a čo jej sadlo na nos. Mávala nervy, to je jasné, však kto z nás ich nemá ? No nikdy sa nesprávala takto ... hnusne.

Bolo príšerne teplo, červenkasté dlhé vlasy sa jej lepili na krk, sandálky sa jej pod spotenými chodilami šmýkali a práve jej ušiel už tretí taxík.
-Do riti!- zanadávala, a ďalej si nervózne podupkávala po páliacom asfaltovom chodníku. Nič jej nevychádzalo. Vedela že od šéfa Stevena dostane poriadnu za ucho, kvôli meškaniu i keď dobre vedel, že Emily to tam zvládne aj bez nej. Bolo to šikovné pekné dievča, ktoré žalo úspech pri mnohých pánskych návštevách Starbucksu.
-Tá dnešná generácia! Vie to len fajčiť, piť, drogovať a nadávať.- frfľala si stará žena pár krokov od nej. Mohla mať okolo sedemdesiatpäťky, biele vlasy jej splývali s bledou zvráskavenou pokožkou, ktorá bola už na prvý pohľad pružná ako struna od pera.
-Prepáčte.- ospravedlnila sa Angie, avšak len z čírej slušnosti. Nemala rada, priam nenávidela takéto či podobné keci starých ľudí, ktorým sa snažila vyvarovať.

-Aaaang, dievča kde trčíš ?- privýtala ju kolegyňa Emily, ktorá už v práci riadne zarezávala. Dôkladne utierala stoly, ktoré sa leskli ako diamanty a jedným očkom sledovala dvere, v ktorých očkávala prvého zákazníka.
-Nestíham.-bez pozdravu odvrkla Angie a ponáhľala sa do miesnosti určenej pre zamestnancov, kde si zložila kabelku, a rýchlo sa nasúkala do pracovného odevu. Do ruky si vzala čistú jemnú handričku a začala utierať stoly, aby pomohla Emily.
-Steven, pení moc?- neisto sa opýtala, pričom si utrela čelo, ktoré mala celé mokré od potu. Nenávidela to.
-Blázniš, pení ako besný pes. Na tvojom mieste, by som sa mu dneska vyhýbala.- varovala ju, no neskoro. Polodlhé vlasy päťdesiat ročného chlapa sa vynorili z jedných z troch dverí, a oči na tvári, ktorá k nim patrila, hodili na Angie, prísny, priam vražedný pohľad.
-Do kancelárie!- bez oslovenia vystrčil svoj pomerne dlhý ukazovák k nej, a Angie sa ako poslíček so sklopenou hlavou pobrala tam, kde on. V očiach ju nepríjemne pálili slzy, ktoré viac neudrží v slzných kanálikoch, keď ešte raz na ňu zabliaka.
-Ako my vysvetlš tvoje meškanie ? Doposiaľ som to vedel tolerovať, no stáva sa to čoraz častejšie, ja ťa neplatím zato, aby si my každé ráno meškala do práce.- bol nahnevaný tak, že všetky žily sa mu viditeľne navreli. Oči upieral do šedej steny, povešanej abstraktnými obrazmi od údivu sveta. Nevedela čo povedať, ako mu to vysvetliť, tak len mlčala, a naprázdno smrkala.
-Ja ťa počúvam.- prísne ju vyzval, pričom zatínal päste.
-Zaspala som, ušiel mi nejeden taxík, už sa to viac nezopakuje, sľubujem.- ospravedlňovala sa najviac ako to vedela, len aby jej to prešlo a aby ju nevyhodil z práce. Už teraz má problém z peniazmi. Nie veľký, ale má ho a vyhadzov z roboty si nemohla ani len pripustiť.
-Varujem ťa, ak sa to zopakuje ešte raz, bez ohľadu nato, či si vo svojej práci dobrá alebo nie, ťa vyhodím! Môžeš ísť.- Vďačne sa usmiala, a s obrovskou úľavou na duši opustila šéfovu kanceláriu, v ktorej sa neukazovala príliš často.
Strávila v nej niečo cez len päť minút, no Starbucks sa za ten čas naplnil na počet piatich ľudí, čo ju aj Emily ohromne tešilo.

Práca im šla rýchlo, vystriedala sa viac ako desiatka hostí a dievčatá si zarobili peniaze aj na tringeltoch, ktoré neboli malé. Hodinky nad dverami ukazovali šesť hodín, čo bol najvyšší čas, opustiť Starbucks a svoje miesto prenechať Laure a Maure, ktoré museli potiahnuť nočnú službu.
Londýnske ulice boli plné ľudí, vonku svietilo slniečko, nepieklo, čo Angie vyhovovalo, tak si nevzala taxík, ale cestu domov si odkráčala pešky. Neponáhlala sa, nemala prečo, tak sa zastavila v jednom z mnohých stánkov v centre a vystála si dlhý rad na skvelú osviežujúcu citrónovú zmrzlinu, ktorú si pomaly vychutnávala. Milovala ju.


Išla som s Adamom a Bellou do klubu. Nečakaj ma. Niks. - našla odkaz, ktorý bol dôkladne položený na botníku pri bytových dverách. Toto bola celá Nicole, stále sa flákala a po večeroch behala po kluboch a baroch. Angie nevedela čo tam stvára, no pre jej dobro dúfala že nič zakázané. Myslela tým chlapov, ktorý sa okolo nej motali ako včely okolo úľa. Doma, na Slovensku mala milujúceho priateľa Lukáša, ktorý jej každý deň posieľal nejednu esemesku. Ľúbila ho, no rada si vyšla von, zabaviť sa, opiť sa a povystrájať rôzne bláznovstvá, ktoré jej padli vhod. Mala skvelú partiu, do ktorej patrila aj Ang, no kvôli práci bola s nimi pomenej ako Niky, keďže tej končila práca v knižnici okolo štvrtej poobede a potom mala ako sa hovorí free time.