Another world 47

Teplo, teplo, teplooooooo !! Fuj, poráža ma. Mám rada leto (v rámci možností) no keď je menej ako 27 stupňov ( aj to je leto nie?!) .. no to čo sa deje tu u nás na juhozápade, na vymyká z normi. Aby mi ukozavolo 30 stupňov o 8 večer ? Aghrrr ! veď nie sme v Egypte pre Pána Jána .. dobre dávam stop môjmu sťažovaniu sa :D


Školský rok sa pomaly ale isto končí, začínajú sa prázdniny, brigádu ešte nemám - vzdávam to! nechcem nijakú, keďže by som tam viac nechodila ako chodila ( desať dňové Chorvátsko, týždňová dovolenka v Slovenskom Raji, zopár dní u starkej na dedine, kto by to stíhal ?!) Vysvedčenie ?! jedna katastrofa.. never mind .. na školu som už dááávno prijatá, takže som to riadne odflákla, a keďže si môj ocinko myslí, že to vysvečko ide so mnou ďalej, dostala som riadne za ucho (zveličujem, samozrejme) :D .. 


Dnešný deň bol v celku fajn :) .. v škole len päť hodín (kvôli takémuto teplu, by ich mohlo byť aj menej :D ), hranie kariet (ako v poslednej dobe stále, už mi to lezie na mozog), mierne depresívna nálada, oblievanie sa so spolužiačkami :D :D (ako malé deti, prisahám) .. ale čo bolo najlepšie ?! cesta domov, rozhodne ... čo môže byť lepšie ako pohľad na chalanov, ktorý sa v týchto horúčavách bez tričiek hádžu do artézsky ? NIČ !! ... ľutujem, že som si ten marha fasa výhľad neodfotila :D

keď sa tri bambavé vyberú do mestskej čajovne na fajnovú ľadovú kávu, ktorá nám padla úžasne vhod :) .. tretia bambavá (ja) fotila , a dopadlo to takto :D .. this is Heňuš a Barby :) ---> spolužiačky :)

Najviac toto :) .. nápoj ktorý by som dokázala piť celý deň :D Milujem ju :)

ááno Barbor chápeme sa :D :D 

23. júl !:) .. dátum, ktorý pre Directioner znamená tak veľa, a je jedným z najdôležitejších v roku :) .. presne v tento deň to budú 2 roky, čo sa naši chlapci (Hazza, Nialler, Zayn, Loui a Liam) dali do hromady :) ... idete to toho ?.. ja rozhodne áno !!:)

Fuck !! Shit !! Damn !! prepáčte, že sa vyjadrujem tak ako sa vyjadrujem, no ináč to nejde.. Nialler, vždy pri Torn spieval, no teraz ? NIČ !! Žeby práca manážérov ?! do pekla s nimi... plakať sa mi chce ! čo trepem ?! šak aj plačem ako malá, no nezájem .. Tommovi patrí obrovký rešpekt!!

Oukej, tu máte po dlhšej dobre nový diel Another World, ktorý sa pomáááličky dostáva do konca. Z jednej strany som rada, budem mať viac času na Someone Like You, a nebudem mať na krku dve poviedky, no z tej druhej, ako to povedať, za Harrym a Simone mi bude smutno.. čudné ?! nevadí :D .. 

Naschvál som to ukončila tak, ako som to ukončila.. Kým nedám ďalší diel, chcem aby ste si utvorili vlastný záver, alebo vlastné pokračovanie poviedky, ktoré by ste mi mohli hádzať do komentov aj s vašim menom (ak ste anonymný užívatel) aby som vedela vyhlásiť tzv. víťaza/ku!:)

Harry

,,Harry, kamoš vstávaj ideme na autogramiádu!" začul som Niallerov hlas, a niečiu ruku - zrejme jeho, ako trase mojim plecom. Už dva týždne sa nachádzame na turné po Austrálii, ktoré je poriadne únavné, vyčerpávajúce a pri pomyslení, že tu musím stráviť ešte tri týždne mi je zle. No je to lepšie. Všade, kde som ďaleko od nej je mi lepšie. Teraz som na druhom konci sveta, neviem kde je, čo robí, ako sa má. Nerozumiem samému sebe. Ako môžem uvažovať a hľadať odpovede na tieto otázky keď mi ublížila tak ako mi ublížila? Už to bolo lepšie, čo sa týkalo mňa, môjho správania, a aj keď som mal vnútro rozbité na drobné kúsočky, konečne som dokázal na tvári vyčariť úsmev, ktorý tešil fanúšičky, no najmä chalanov. 

,,Harry no táák!" zopakoval znovu, no tento raz som zareagoval. Pretrel som si oči, a zazrel krikľavo modré tričko patriace blondiakovi. 

,,Máme raňajky?" od včerajšieho obeda som nezjedol ani omrvinku a môj žalúdok to dokonale postrehol. Niall sa len poškrabkal po stojacich vlasoch a začal sa ošívať ako malý chlapec.

,,Myslel som si." zasmial som sa a vôľky-nevôľky som sa vyhrabal spod hotelových perín. Nechcelo sa mi. Vedel by som v nich ležať celý deň, celú noc, bez pohnutia. Natiahol som na seba čisté spodky, nohavice, čierne tričko s výstrihom do účka a opustil izbu, ktorú som obýval spolu s Tommom. Klasika, čo vám poviem. 

,,Bréé ránko!" pozravil som chalanov, ktorý poriadne prežívali tenis pri xboxe. 

,,Dobré fešák." zachichotal sa Zayn a prehrabol mi moje kučeravé vlasy. Zrejme si všimol, že som to ešte nestihol. 

Do menšej kuchynky, ktorá sa nachádzala povedľa izby patriacej Niallovi, Zaynovi a Liamovi, som sa ledva došuchtal, no môj žalúdok akoby ma hnal vpred. Potreboval jedlo, a to hneď. S chladničky som vytiahol mlieko, zo skrinky cereálie, ktoré si včera v neďalekých potravinách kúpil Niall ako maškrtu a nasypal som ich do menšej umelej misky. Boli chutné. Doslova som si užíval, ako mi praskajú a drobia sa, pod ťažobou mojich zubov. 

,,Harold no tááák,to si si nevedel vybrať niečo iné? " mrnčal mi popri uchu majiteľ cereálií. Jeho pery boli oduté, líca nafučané a oči plné Niallerovského smútku.

,,No nemohol, nemal si mi všetko zjesť." zamrmlal som, a sledoval ako sa jeho blonďavá hlava stráca z kuchyne. 

Po hodinke, kým sme sa všetci vychystali, nám Paul zavelil, a autom určeným presne pre nás, sme sa pomaličky dostali do centra Sydney na autogramiádu. Už zdiaľky naše oči videli tú hŕbu fanúšičiek, ktorá čakala na nás. Päť párov očí sa na seba zúfalo pozrelo, no dobre sme vedeli, že bez nich, by sme neboli tam kde sme. Nikdy. ,,Tak chalani, dnes sme tu do pol noci?" zasmial sa Liam, pohľadom upierajúcim do priestoru za tmavým oknom. ,,Aj dlhšie." zúfalo prehodil Zayn, a plesol sa po čele, akoby to nezažíval každý deň.

Všetko prebehlo v pohode. Viac menej. S ubolenými rukami a zadkami sme skončili presne o jedenástej, kedy k nám dobehla s plagátom a mačičkovským plyšáčikom posledná fanúšika, vraj Nicole. Plyšák patril mne, a presne vystihol, to čo mám rád. Mačky. Bol k temu priložený lístoček, s úhľadne a krasopisne napísaným textom, z ktorého sa mi na pár sekúnd zastavilo srdce. 

Stay strong Harry, i hope that you will be okey and happy again.-Nicole

V novinách, po internete či v správach, kolovali fámy o rozchode mňa a Simone. No pre fanúšičky to boli len ďalšie keci, ktorým nechceli uveriť, keďže ani jeden z nás to nepotvrdil. Proste nato neprišlo. Nevedel to nikto, okrem chalanov, zopár mojich a jej priateľov. No ona to vedela. Nicole. Nemal som potuchy odkiaľ, a zistiť som to nestihol. Po jednej fotke s nami, mi mačku strčila do ruky, a rýchlim krokom odcupitala preč, akoby nechcela, aby som sa jej niečo pýtal. Zvláštne. 

Po autogramiáde sme ako vždy zakotvili v Nandos, ktoré Niall priam miloval. Toto bolo jeho miesto, kde sa cítil perfektne a mi ako dobrí priatelia, sme mu vždy vyhoveli. Však prečo nie?! Pojedli sme snáď všetko čo sa dalo a vyčerpaný sme sa dočuchtali do hotela, kde na nás chvala Pánu Bohu nečala žiadna fanúšička či novinár, iba skvelá mekučká postel, ktorá doslova kričala naše mená. Všetci sme sa roztrúsili do izieb, každý do tej svojej a ja som sa opäť ocitol v izbe s Louim sám. ,,Ako ti je?" spýtal sa ma jemným hlasom, akoby nechcel načínať túto tému. ,,Nerieš to, prosím." pozrel som sa na neho a pochopil, že ďalej sa mu to neoplatí skúšať. Nechcel som hovoriť o mojich pocitoch, či nálade. Stále to bolelo, no nechcel som nato myslieť.

,,Harry, Harry, Harry!" začul som Niallovo kričanie z miestosti, ktorá nám slúžila ako obývačka. Rýchlim pohybom som sa vymotal spod perín, a bosky odcupital za jeho hlasom, ktorý stále nedočkavo kričal moje meno. Zaujímalo ma, čo ho tak uchvátilo. No pochopil som, keď som to videl na vlastné oči. ,,Aha, kto za tebou prišiel." usmial sa širokým úsmevom, ktorý mu odhalil priesvitný, no jemne sa lesknúci strojček. Za jeho chrbtom, stála v kvetinkových šatách, letných sandálkach a so sklopenou hlavou, ona.