Another world 24

Môžeme sa stretnúť? strhla som sa a vstala na nohy. ,,Mary, môžeš na chvíľku?" Spolu sme odkráčali do kuchyne a nechápavé pohľady chalanov sme nechali za sebou. ,,Čo sa tváriš, akoby ti uleteli včely?" smiala sa Mar, do mne do smiechu vonkoncom nebolo. ,,Napísal mi." šepla som. ,,Kto?" ,,Mark!" mobil v rukách som zvierala silou koňa, div, že z neho nezostali len chabé trosky. ,,Čo? Čo ti písal?" ,,Chce sa stretnúť." očami som  hypnotizovala kuchynský stôl. ,,Ale načo?" zvreskla akoby šlo o ňu a nie mňa. ,,Odkiaľ to mám vedieť?" bola som nervózna.
Sedeli sme v kuchyni minimálne pätnásť minút a rozmýšľali, čo by mohol Mark odo mňa chcieť. Čo z toho vzišlo? Jedno veľké, bezvýznamné nič. S Mary sme neprišli vôbec na nič, a mne zostala len jediná, posledná možnosť, ktorej som sa chcela od tej onej noci vyhnúť. ,,Mar necháš ma samú?" Milo som jej naznačilaaby odišla za ostatnými. Mary o čo ide?" počula som Harryho hlas z obývačky. ,,O nič vážne."
Do svojho čierneho Iphonu som vyťukala Markovo číslo, ktoré mi v bare na zdrape papierika zastrčil do zadného vačku na nohaviciach. ,,Ahoj." triasla som sa ako osika po veternej smršti.
,,Načo sa chceš stretnúť?" vybehla som na neho bez zbytočných omáčok.
,,Chcem sa len porozprávať." jeho hlas znel kľudnejšie ako som si predstavovala.
,,Nemáme o čom!" Nervozita, podráždenosť a nepokoj vo mne narastali zo sekundy na sekundu.
,,Mýliš sa máme!" bol jasne presvedčený. ,,To, čo sa vtedy stalo..."
,,To čo sa vtedy stalo nič nebolo jasné? bol to akýsi výpad nás oboch rozumieš ?" nemilosrdne som mu skočila do reči. ,,Prečo to berieš len tak?" znel sklamane, čím ma donútil zamyslieť sa. ,,Prečo berieš ten bozk na ľahkú váhu?"
,,Pretože sme boli opití Mark, nevedeli sme čo robíme." ,,Počúvaš sa vôbec Simone? Neboli sme až taký opití a vieš to. Dobre si vedela čo robíš, keď si ma bozkávala.Obaja sme to veľmi dobre vedeli. A viem, že sa ti to páčilo, to nemôžem poprieť!" Do pekla, čo teraz rieši? Nechcela som sa k tomu činu vracať. Chcela som si žiť pokojný život po boku kamarátov a chlapca, ktorého milujem viac ako svoj vlastný život. Chlapca, ktorý leží v mojej obývačke a zelenými očami pozoruje dianie na obrazovke televízie a vôbec netuší, čo sa deje. Keď sa tak nad tým celým zamyslím, zaslúžim si ho vôbec?
,,Mark stretneme sa po sviatkoch v kaviarni na námestí pri Towery, to znamená, že budeš musieť prísť do Londýna." ,,Som rád!" cítila som, že sa usmieva. ,,Budem tam, na presnom dni sa ešte dohodneme, ľúb...!" nekompromisne som zrušila, len aby som od neho nemusela  počuť to slovné spojenie. Chvela som sa pri pomyslení, že ho znova stretnem. Nieje to tak, že Marka nenávidím, je to vlastne skvelý chalan, lenže moje výčitky svedomia do nemienia akceptovať. ,,Toto by chcelo niečo silné." povedala som si.  Rozprávam sa sama zo sebou. Som blázon ? V chladničke plnej, ešte neuvareného vianočného jedla - naporcovaná ryba, neošúpané zemiaky, uvarená mrkva do šalátu, či zákusky od Mary, sa na mňa usmievala plná fľaška čírej alkoholickej gebuziny.
,,Vybavené?" spýtala sa ma Mar, keď som prechádzala cez obývačku. Slabo som prikývla a kŕčovito sa usmiala. Harry ma chytil za pás, stiahol si ma na kolená a jemne mi vtisol bozk za ucho. ,,Niečo vážne?" opýtal sa. ,,Ani nie, len kamoška má akési problémy." klamala som ako Pinokio. ,,Chcelo by to panáka." zahlásila som, vstala a zo skrinky vyťahovala malý štampedlík. Jedno šťastie, že Jake s Ash sa išli prejsť a nik mi to nemôže zakázať. ,,A my čo?" zosmutnel Nialler. ,,Ideme sa ožierať?" zasmiala som sa ako blázon. ,,Idemééé!" víťazoslávne zodvihol pravú ruku Zayn a zo skrinky vytiahol päť pohárikov. ,,Tak, čo máme?" ,,Vodku, môže byť?" ,,Zase?" opýtala sa Mary, čím si vyslúžila odo mňa nepekný pohľad. ,,Chcelo by to ešte brzdu, no jeden z vás bude musieť ísť do pivnice po džús." rozkázala som. ,,Ja ide, ale myslím, že toto nedopadne dobre!" vstal Harry. ,,Netrep a bež, som smädná!" zasmiala som sa.
Nálada bola v plnom prúde.Jednu fľašu sme už stihli stiahnuť, a bolo to na nás vidieť. ,,Ja dokážem lietááááť." vykrikoval Zayn a zoskakoval zo sedačky ako retardovaný. ,,Sim?" cítila som vo vlasoch Harryho pripitý dych. ,,No?" ,,Nejdem hore?" šepký sa spýtal a prstami sa hral so zapínaním na mojej podprsenke pod tričkom. Pokrútila som hlavou, čo mu výrazne pokrivilo úsmev. ,,Idem nájsť Mary a Nialla, hneď prídem." vstala som a vyškriabala sa hore schodmi. Moje nohy smerovali k hosťovskej izbe, z ktorej vychádzali zlváštne zvuky. Opatrne som otvorila dvere a naskytol sa mi pohľad na Nialla s Mary bez tričiek. Mar sedela na parapetnej doske, ktorá sa aj napriek jej neveľkej váhe prehýbala. Niall ju držal za oba boky a perami sa dotýkal priehlbinky medzi jej prsiami pričom Mar slastne vzdychala. Potichu som zatvorila dvere a na to, čo som videla, som chcela rýchlo zabudnúť.
,,Kde sú?" opýtal sa Harry, keď som sa k nemu vrátila. ,,V izbe a nechci vedieť čo tam robia." zasmiala som sa. ,,Veru, že ani nechcem." Zayn ležal na zemi vedľa pohovky a spokojne si odfukoval. Cítila som, že alkohol z mojej hlavy sa postupne vytráca, čo bol najvyšší čas, dať dom do poriadku. ,,Upracem ten neporiadok, pomôžeš mi ?" venovala som Harrymu pohľad. ,,Ak mi pomôžeš vstať." zasmial sa a vystrčil ku mne ruku. ,,No poď princ môj."
S Harrym sme spratali špinavé pohára, prázdnu fľašu a krabicu od džúsu sme vyhodili,aby Jake neprišiel na našu alkoholickú párty. ,,Čo s ním ?" ukázala som na Zayna. ,,Nič nechápe ho tu." ,,Ráno bude celý dolámaný." ,,Jeho problém, nemal toľko vypiť." zamsmial sa. ,,A tuším ti vybruje mobil." poznamenal bozkávajúc mi krk. ,,Podáš mi ho?" usmiala som sa. ,,Čo zato?" koketne na mňa zahľadel. ,,O tom potom." ,,Kto je Mark?" spýtal sa prekvapene Harry a ja som mala sto chutí voňať fialky zospodu.