Another world 30

Okrúhla 30 časť, že čooo ? Keď som túto amatérsku poviedku začala písať, mala som pocit, že skončím pri piatej časti...a teraz som dopísala 30tu :D  som prekvapená sama zo seba :O :D
 ...Keďže sa mi vyhrážali smrťou, keď nedám dneska ešte jednu časť, tak pre vlastné dobro, tu je :D :) ... Viem, že Niall nieje v skutočnosti taký chrapúň, no som vyslovene nasratá, tak som si potrebovala akosi vybiť zlosť :D ... 




---- z pohľadu Mary

Toto jednoducho nemôže byť pravda. Prečo práve ja ? Toto má byť od Boha pomsta zato, že keď som bola malá kradla som v stánku cukríky ? Prečo práve ja musím byť tehotná v osemnástich, keď práve žijem svoj sen ? Keď práve chodím na vysnívanú výšku a mám toho najdokonalejšieho chlapca pod Slnkom ? To všetko, tú celú moju rozplánovanú budúcnosť mám zahodiť kvôli tomu drobnému hrášku, ktorý rastie pod mojim tlčúcim srdcom ? Desiatky otázok, no odpoveď neprichádzala ani jedna jediná. Toto si si pokašľala Maria Sophie Brianová! Hovoril hlas v mojej hlave, a opakoval to stále dokola.
Sedím schúlená pri vani, z hrdla sa mi derú hlasné a bolestivé vzlyky, v pravej ruke zvieram tehotenský test, resp. dva tehotenské testy, na ktorých výrazne svietia dve čiarky. V hlave sa mi prehráva moja minulosť, a plány do budúcnosti, ktoré budem musieť zahodiť. Vždy som chcela mať dieťa. Maličké stvorenie, ktoré bude ku mne kráčať a volať ma mama. Stvorenie, pre ktoré tu stále budem, a ktoré bude robiť moje dni krajšími a znesiteľnejšími. Stvorenie, ktoré bude mať krásne blonďavé vlásky a modré očká po tatinovi - Niallovi. Aj napriek tomu, čo mi moja budúcnosť ponúka, nebola som spokojná s tým, že má nastať tak skoro. Veď mám len osemnásť. Sama som v podstate ešte len decko, ktorému tečie mlieko po brade. No som rozhodnutá. To maličké, ktoré vo mne rastie si nechám, aj keby sa malo stať čokoľvek. S Niallom sme spolu krátko, no som presvedčená, že bude chcieť to isté čo ja.
,,Mar zlatko, prečo plačeš?" dobehol ku mne ustráchaný Niall, posadil sa ku mne a pevne si ma vzal do náručia. Jemne som zodvihla hlavu, aby som videla Simone. Stála pri dverách kúpeľne a z môjho plaču určite vedela, že som tehotná. ,,Niall?" zahľadela som sa do jeho krásnych modrých očí, v ktorých som videla len tú najčistejšiu lásku a oddanosť, čo mi akoby dodávalo silu povedať mu, že o deväť mesiacov, bude pravdepodobne otec. Podala som mu oba testy, na ktoré s nechápavosťou pozeral. ,,Čo znamenajú dve čiarky ?" ledva lapal po dychu. ,,Do šľaka." zanadávala si Simone a radšej nás nechala samých. ,,Mary povedz mi, že nieje pravda to, čo si začínam myslieť." ,,Som v tom Niall, budeme rodičia." šepla som a ani sama neviem ako, no usmiala som sa. ,,To nemyslíš vážne však? To je len nejaký hlúpy žart, povedz mi, že áno." dostal ma. Myslela som si, že zareaguje inak. Že ma tuho objíme, dá mi bozk do vlasov a povie mi, že spoločne to zvládneme. No nie. On namiesto toho vstal a dlaňami si búchal po čele. ,,Do riti !" vyštekol a odišiel. Zbabelo odišiel z miestnosti a mňa tam nechal sedieť samú, so slzami stekajúcimi po tvári a s jeho dieťaťom v mojom brušku. ,,Niall ty si taký idiot." počula som z chodby Simone ako po ňom vybľakuje. ,,Nechaj ma." ,,Nenechám, nechal si ju tam sedieť len tak, akoby sa nechumelilo. Ty to nechápeš? to dievča čaká tvoje dieťa a ty sa zachováš takto chrapúnsky?! Strašne si ma sklamal." poslednú vetu vyslovila pomaly a zreteľne. Nevládala som viac sedieť na studenej dlážke, vstala som, a vybrala sa do izby. ,,Môžete sa prestať hádať?" kričala som popri tom, ako mi prúdy sĺz tiekli po lícach. Obaja na mňa zahľadeli spôsobom akože čo?. ,,Mary." šepol Niall a chytil ma za ruku. ,,Nedotýkaj sa ma." vybehla som hore schodmi a oboch ich nechala za svojim chrbtom. Zvalila som sa na posteľ a utápala sa vo vlastných myšlienkach.

------ z pohľadu Nialla

Keď ma Simone dotiahla do kúpeľne, moje dievčatko sedelo ako v klbku schúlené pri vani a neprestajne plakalo. ,,Mar zlatko, prečo plačeš?" vyľakal som sa ako ešte nikdy. Videl som ju už plakať, no nie takto veľmi. Jej plač bol srdcervúci a vychádzajúci až zo špiku kostí. Vzal som si ju do náručia a pevne ju objal. Kučeravé vlasy sa jej lepili na uslzenú tvár a roztečená špirála jej spôsobovala fľaky na bielom tričku. Bez tak bola krásna a neskutočne zraniteľná. ,,Niall?" zodvihla ku mne zelené oči, ktorými ma hypnotizovala najviac ako len dokázala. Podala mi dva predmety, ktoré na prvý pohľad vyzerali ako tehotenské testy. To je len vtip nie? ,,Čo znamenajú dve čiarky?" pocítil som, že sa mi akosi ťažšie dýcha. ,,Do šľaka!" zanadávala si Simone a zdrhla z miestnosti. Pomaly som si začal dávať do kopy dva a dva. Maryne výkyvy nálad, zvláštne chute, ktoré na nej pozorujem už pár dní, ranné nevoľnosti, tehotenský test s jasne viditeľnými dvoma čiarkami a Maryn srdcervúci plač. Do pekla !  ,,Mary povedz mi, že nieje pravda to, čo si začínam myslieť."  chytal som sa za hlavu a pomaly strácal nad sebou kontrolu.,,Som v tom Niall, budeme rodičia." šepla a nahodila pokryvený úsmev. ,,To nemyslíš vážne však? To je len nejaký hlúpy žart, povedz mi, že áno." vybuchol som. Jednoducho som nemohol uveriť tomu, čo povedala. Ja nemôžem byť otec, keď sám som ešte decko. ,,Do riti !" sám neviem, kde sa to vo mne bralo, no bol som nasratý sám na seba. ,,Niall ty si taký idiot."  stopla ma Simone, keď som si šiel prevetrať hlavu. Bože len to nie. Nech mi nedáva kázania o tom, aký som nezodpovedný chumaj. ,,Nechaj ma." vybafol som na ňu tak nahlas, že to mal šancu počuť celý dom. ,,Nenechám, nechal si ju tam sedieť len tak, akoby sa nechumelilo. Ty to nechápeš? to dievča čaká tvoje dieťa a ty sa zachováš takto chrapúnsky?! Strašne si ma sklamal." schmatla ma za ruku tak silno, že som nechápal, kde sa v takom dievčati berie toľko sily. Poslednú vetu vyslovila tak zreteľne, že som nemal odvahu pochybovať o tom. Z kúpeľne vyšla Mary zo sklonenou hlavou a slzami padajúcimi na podlahu. Jemne som ju chytil sa ruku, čím som ju prinútil pozrieť sa na mňa. V uplakaných očiach, som jej videl sklamanie, bolesť a nenávisť ? To posledné slovo, som si pre vlastné dobro hneď vyhodil z hlavy. ,,Mary?" šepol som. ,,Nedotýkaj sa ma." povedala chrapľavým hláskom a vytrhla sa mi. ,,Tak a máš to, čo si zaslúžiš." drgla do mňa Simone a zabíjala ma pohľadom prechádzajúc okolo mňa. Som idiot! Veľký idiot! Maximálny idiot! Mega idiot! Mega mega idiot! nadával som sám na seba, no vedel som, že to nenapraví môj odporný čin voči Mary.