-Čo má toto znamenať ?- zrakom prechádzala raz po Niky, raz po tom chalanovi, pre ňu neznámom. Všetky nervy v nej vreli ako sopka, už-už čakala kedy vybuchne a láva chŕliacej sopky sa dostane na zemský povrch.
-Nemôžeme ísť von? Tam ti všetko vysvetlím.- jeho ruku vymenila za Angienu, ktorú začala ťahať von z toho hlučného blázninca. Už dávno oľutovala, že sem vôbec prišla.
Vonku sa posadili na studený múrik, na ktorom posedávali fajčiari, alebo opilci už z klubu vyhodení. Angie si musela zapáliť. Jej pľúca a myseľ prahli po cigarete ako ešte nikdy, keby si aspoň jednu nedá zrúti sa od zlosti.
-S tvojim bratom som sa rozišla, Ang.-
-Čo si sa ?- vyfúkla obláčik dymu.
-Neprerušuj ma.-
Niky jej porozprávala všetko. Do bodky, do každého jedného maličkého detailu, ktorý sa stal. Angie sa viditeľne upokojila. Červeň z tváre jej vyprchala, chuť na ďalšiu cigaretu ustala.
Myslela si, že dnes sa jej nič horšie stať nemôže. Mýlila sa.
Do klubu sa vrátili každá sama. Angie nemala ani tú najmenšiu chuť ísť po Nikinom boku, potrebovala stráviť všetko to, čo povedala. Keď sa predierala pomedzi dav tancujúcich ľudí, pri bare zahliadla chalana, o ktorom jej rozprávala Nicole. Kučeravý, vysoký, široký jasno biely úsmev, vysoká postava. Mal niečo do seba, čo niečo, mal do seba veľa. Bol skutočne krásny, ale nič pre ňu. Niečo mu na ňom nesedelo. Bola by si schopná oblízať pätu, ak úprimne Nicole ľúbi.
Do klubu sa vrátili každá sama. Angie nemala ani tú najmenšiu chuť ísť po Nikinom boku, potrebovala stráviť všetko to, čo povedala. Keď sa predierala pomedzi dav tancujúcich ľudí, pri bare zahliadla chalana, o ktorom jej rozprávala Nicole. Kučeravý, vysoký, široký jasno biely úsmev, vysoká postava. Mal niečo do seba, čo niečo, mal do seba veľa. Bol skutočne krásny, ale nič pre ňu. Niečo mu na ňom nesedelo. Bola by si schopná oblízať pätu, ak úprimne Nicole ľúbi.
Vedľa neho postával Niall. Angie, to nijak neprekvapilo. Ak je toto špičkový klub kam sa chodí zabávať väčšina mladých, dá sa tu natrafiť na kade koho. S kučeravým viedol pilný a vášnivý rozhovor, až nabrala podozrenie, že sa poznajú. Keď blondiačik zahliadol Angie, zostal stáť akoby mu niekto strelil facku. Prestal toho druhého počúvať, jeho slová mu šli jedným uchom dnu a druhým von. Myšlienky sa mu búrili, pred očami mal hmlu, v ktorej videl jedine ju ako sa neustále približuje až zastala pri Emily. Niečo jej pošepkala, a odišla. Znovu mu chcela ujsť, no on to nesmel dovoliť. Rozbehol sa za ňou, kým ju neschmatol za lakeť povedľa východu. Bola studená a zároveň tak horúca. Nepúšťal ju. Ťahal ju za sebou ako otrokyňu, kým nezastali pri jeho honosnom aute. Jej vystrašený pohľad jeho oku neušiel.
-Musím ti niečo ukázať.- otvoril dvere spolujazdca, aby si mohla sadnúť. Potreboval zo seba dostať všetku, všetučkú pravdu, aj keby ju mal stratiť navždy. Pri tej myšlienke sa mu urobilo nevoľno.
Prechádzali úzkymi uličkami Londýna, kde sa to ľuďmi, najmä tými mladými len tak hemžilo. Angie sledovala obrovské kvapky dažďa, ktorý sa počas ich cesty spustil, ako dopadajú na predné sklo auto. Ako malá ľúbila pozorovať kvapky, ako sa na skle pretekajú. Vždy mala jednu, ktorej priala víťazstvo.
-Kam ideme?- opýtala sa potichu, skoro šepky. Sledovala jeho profil, a navretú žilu na ľavej strane krku. Bol plne sústredený na šoférovanie, ktoré v tomto pre ňu vyhovujúcom počasí prevládalo. Odmalička uprednostňovala dážď pred slnkom a zimu pred letom.
-Chcem ti ukázať kde bývam.-
Nastalo ticho. Znova. Hlavou sa jej mihala bytovka, v ktorej mohol Niall bývať. Typická anglická, s tehľovými stenami, nie veľká taká akurát, obkolesená drevenými lavičkami a detským ihriskom. Takto si ju predstavovala v svojej hlave.
Keď zastali pred obrovskou honosnou vilou, Niall vystúpil ako prvý a otvoril jej dvere ako pravý chlap. Kochala sa úžasnou krásou, ktorá sa jej naskytla pred očami. Biela vila, s veľkými oknami, a velikánskou záhradou. Vyzerala ako palác pre princeznú. V tme nevidela detaily, až kým sa nerozsvietili pozemné svetlá popri trávniku. Niall ju poľahky uchopil za ruku, ktorá sa mu v tej jeho doslova stratila ako pierko malej hrdličky medzi veľkými labutími. Kráčali po úzkom chodníčku, tesne jeden vedľa druhého. Cítila horúčavu sálajúcu z jeho tela. Zatúžila po ňom.
-Vitaj u mňa.- zatvoril dvere a zapol svetlo, ktoré rozsvietilo obrovskú miestnosť. Chodbu a obývačku. Keď uprela pohľad pred seba zrak jej padol na zatáčajúce sa drevené schody po jej pravej ruke. Usúdila, že táto paráda má dve poschodia. Minimálne. Prechádzala cez obývačku, ktorá bola veľkosťou asi taká, ako celý jej malý bytík. Oproti schodom mala svoje miesto rohová sedačka z hnedej kože. Bol z nej krásny výhľad, predpokladala, že na záhradu, keďže všetko vonku bolo zahalené do tmy.
-Dáš si horúcu čokoládu?-
S radosťou prikývla. Potrebovala do seba dostať niečo sladké a v tejto zime poriadne horúce. Čokoláda, bola pre jej potreby ako stvorená. Zaviedol ju do priestrannej kuchyne, kde si ju usadil na pohodlnú stoličku pri stole. Vyzeralo to tu úžasne. Všetko. Spojenie farieb, červenej a bielej tu vytváralo úžasnú atmosféru. Prichytila sa ako si predstavuje, že tu býva. Popri stene sa stiahla dlhá kuchynská linka jemných farieb, Angie mala pocit, že nemá konca. Niall sa pri nej zvŕtal, bolo vidieť, že je doma. Vedel presne, kde čo je, čo z ktorého kúta kuchyne vytiahnuť. Hľadela na neho s úsmevom na tvári, ako pripravuje chutnú čokoládu. Rozvoniavala úžasne a perfektne jej dráždila čuchové bunky.
-Niall?- otočil sa k nej, a podišiel k obrovskej chladničke, odkiaľ vybral šľahačku. Nad myšlienkou, že táto kuchyňa musí byť Niallovým rajom, sa musela pousmiať.
-Kde je tá tvoja bytovka ?- opýtala sa, no odpoveď nedostala. Zostávalo jej len čakať.
Keď na šálky s čokoládou nastriekal kopcom šľahačku, polial to troškou čokoládovej polevy a tieto pochúťky položil na tácku, Angie kývol hlavou aby ho nasledovala.
Viedol ju cez obývačku, v ktorej rohu svietila malá lampička, cez schody ktoré akoby nemali konca, až na druhé poschodie do jeho izby. Bola veľká. Obrovská. Dokonale uprataná, čistá a zladená do bielych, čiernych a sivých farieb. Popri stene sa tiahli obrovské okná, so stiahnutými žalúziami, ktoré siahali skoro až po čelo postele. Posteľ bola dôkladne ustlaná, ,,zahádzaná" vankúšmi a potiahnutá sivo čiernou, pruhovanou prikrývkou. Nad posteľou si všimla poličku, na ktorej sídlilo zopár kníh a fotografií, na ktoré bola nesmierne zvedavá.
Usadil ju na úžasne mäkučkú postel a tácku od čokolády položil na čiernu komodu vedľa. Svoju šálku si vzal a tú druhú jej podal do nedočkavých rúk.
-Takže Nicole, je tvoja spolubývajúca?- opýtal sa, pričom si fúkal svoju čokoládu. Sálala z nej dlhá para, ktorá sa vytratila, niekde na vrcholku jeho izby.
-Odkiaľ ju poznáš?- hlas mala tajomný, bojácny. Bola zvedavá, no odpovede sa bála.
-Zopár krát tu bola, vieš za Harrym.- hlesol spokojne a usrkol si zo sladkého pokušenia. Sledoval je tvár a oči ako hladkajú všetko čo sa v jeho izbe nachádzalo. Miestami sa usmiala, miestami len pokývala hlavou. Rozmýšľala, či aj Harry bol u nej v byte, keď ona nebola doma. Vôbec netušila, koľko sa spolu vlečú, a či je to vôbec rozmýšľania hodné.
Keď vstala z Niallovej postele, začala sa prechádzať po izbe. Zastala na poličke, sídliacej nad písacím stolíkom, kde ju zaujala fotka. Nie hocijaká. Na fotke, bol zachytený Niallov celý život v podobe piatich chalanov, stojacich na pódiu. Nad hlavami im svietil nápis One Direction. Nepoznala ich, čo je pre mnohých prekvapivé a absolútne nepochopiteľné. Spoznala medzi nimi Harryho, ostatní boli pre ňu úplne cudzí.
-Máš kapelu- skonštatovala a prisadla si späť k nemu, fotku stále držala v ruke. Dala si záležať na tom, aby mu ju nepokrčila. Všimla si, že táto je jediná svojho druhu, čo sa v tejto miestnosti nachádza.
-Nechcel som. Vieš...Keď som ťa spoznal, videl som na tebe, že nevieš kto som a úprimne, potešilo ma to. Toto sa mi na tebe okamžite zapáčilo Angie, chcel som ťa spoznať stále viac a viac, a keď si mi to dovolila, nechcel som to kaziť. Chcel som žiť v predstave, že nevieš, kto v skutočnosti som. Chcel som, aby si ma mala za obyčajného blonďavého chalaniska, ktorý nie je ničím viac, ako ostatní ľudia.-
-Niall klamal si mi. Kde je tá tvoja bytovka, ktorú si mi toľko omieľal ? Predpokladám, že nemáš ani žiadne miesto za recepčným pultom v hotely, ale živý ťa spev, mám pravdu?-
Súhlasne prikývol, a mal chuť sa prepadnúť niekde do hĺbky zemského povrchu. Očami prebodával svoju perinu, div, že sa v nej neurobila diera. Nedokázal sa na ňu pozrieť. Nie potom všetkom. Predpokladal, že sa postaví, odíde a nikdy viac ju neuvidí. Neurobila to. Jemne ho chytila za ruku, čím ho donútila zodvihnúť hlavu.
-Porozprávaj mi o sebe.- prstom pohladila fotku. Razom zatúžila dozvedieť sa niečo viac o tom, kým skutočne je.
-Je to dlhý príbeh.- pousmial sa, a fotku jej opatrne vytiahol spomedzi mäkkých prstov.
-Mám čas.-
-Tak teda dobre.- zatiahol porazenecky, a ľahol si na vankúš. Angie urobila to isté, a opatrne sa k nemu pritiahla. Nevedela či môže. Keď jej ruku vsunul popod pás, a sám si ju začal priťahovať bližšie, ich telá sa pevne dotýkali. Hlavou sa usalašila na jeho prsiach, a bola rozhodnutá vypočuť si všetko, čo mal Niall na srdci.
-Všetko sa to začalo pred dvoma rokmi.- začal rozprávať, popri čom sa nadychoval vône jej lesklých vlasov.
Minimálne pol hodinu, mu trvalo rozprávanie príbehu, ktorý pozná každý jeden z nás. Angie sa občas prichytila pri tom, ako jej slzy stekajú dolu tvárou. Niall mal na ňu zvláštnu moc. V jeho blízkosti sa vždy dokázala do sýtosti vyplakať.
-Pochop Angie, nechcel som ťa vystaviť tomu návalu fanúšičiek, ktoré sa okolo nás denno denne vrtia ako supy. Neustále, keď som bol s tebou som tŕpol,či nás niekde nezastavia, a nebudú sa zbytočne vypytovať. Prepáč mi to.-
Ospravedlňoval sa takým úprimným hlasom, že tomuto chalanovi sa neveriť jednoducho nedalo. Verila mu každé jedno slovo, a vedela aj to, že každé jeho pohladenie po vlasoch je úprimné.
-Nehnevám sa na teba Niall.- pohladila ho po ružovkastom líci, a on vyčaril nádherný úsmev. Bol to najkrajší úsmev zo všetkých. Taký aký nemá len tak hocikto. V jeho modrých očiach horeli plamienky šťastia a radosti. Jeho srdce tancovalo. Mal pocit, že konečne, pomaly ale isto získava to čo potrebuje. Lásku.
-Len nechápem, prečo som o vás doteraz nevedela. Veď čítam aj noviny, dokonca si občas pozriem aj televízor.- dokončila.
-Možno si nás zahliadla, alebo aspoň jedného z nás a nevenovala si nám pozornosť. Alebo naša hudba, nieje pre teba tá správna šálka kávy.-
-To nezistím, kým mi nezaspievaš.- nahodila psie očká a začala prosiť. Tak veľmi ho chcela počuť spievať. Počuť jeho spev, ktorý vychádza až z hĺbky jeho srdca. Pokrútil hlavou. Chlapec sa zrejme rozhodol protestovať.
-Niall prosím.- trúfalo sa prevalila na neho, tak, že sedela pod jeho malým bruškom, ktoré nenápadne vytŕčalo spopod červeného trička. Bolo rozkošné.
Keď ju chytil za boky a pritiahol si ju bližšie k sebe, ich čelá sa dotýka. Dych sa zjednotil. Pery sa obom triasli, dokým sa nespojili. Pohybovali sa rovnako. S rovnakou túžbou, a rovnakými citmi, ktoré v sebe prechovávali. Obaja chutili po sladkej čokoláde, nedokázali sa tých bozkov nabažiť.Angie už nechcela byť bez neho. Sama nevedela,či by to vôbec dokázala. Chcela sa s ním deliť o všetko. O jeho šťastie aj smolu, o priateľov, chcela s ním zažívať pekné aj horšie dni, prežívať s ním choroby, ktoré ich postretnú, byť jeho oporou pri každom jeho koncerte a podporovať ho vo všetkom čo robí. Chcela byť s ním. Iba tak môže byť znovu šťastná.
-Musím ti niečo ukázať.- otvoril dvere spolujazdca, aby si mohla sadnúť. Potreboval zo seba dostať všetku, všetučkú pravdu, aj keby ju mal stratiť navždy. Pri tej myšlienke sa mu urobilo nevoľno.
Prechádzali úzkymi uličkami Londýna, kde sa to ľuďmi, najmä tými mladými len tak hemžilo. Angie sledovala obrovské kvapky dažďa, ktorý sa počas ich cesty spustil, ako dopadajú na predné sklo auto. Ako malá ľúbila pozorovať kvapky, ako sa na skle pretekajú. Vždy mala jednu, ktorej priala víťazstvo.
-Kam ideme?- opýtala sa potichu, skoro šepky. Sledovala jeho profil, a navretú žilu na ľavej strane krku. Bol plne sústredený na šoférovanie, ktoré v tomto pre ňu vyhovujúcom počasí prevládalo. Odmalička uprednostňovala dážď pred slnkom a zimu pred letom.
-Chcem ti ukázať kde bývam.-
Nastalo ticho. Znova. Hlavou sa jej mihala bytovka, v ktorej mohol Niall bývať. Typická anglická, s tehľovými stenami, nie veľká taká akurát, obkolesená drevenými lavičkami a detským ihriskom. Takto si ju predstavovala v svojej hlave.
Keď zastali pred obrovskou honosnou vilou, Niall vystúpil ako prvý a otvoril jej dvere ako pravý chlap. Kochala sa úžasnou krásou, ktorá sa jej naskytla pred očami. Biela vila, s veľkými oknami, a velikánskou záhradou. Vyzerala ako palác pre princeznú. V tme nevidela detaily, až kým sa nerozsvietili pozemné svetlá popri trávniku. Niall ju poľahky uchopil za ruku, ktorá sa mu v tej jeho doslova stratila ako pierko malej hrdličky medzi veľkými labutími. Kráčali po úzkom chodníčku, tesne jeden vedľa druhého. Cítila horúčavu sálajúcu z jeho tela. Zatúžila po ňom.
-Vitaj u mňa.- zatvoril dvere a zapol svetlo, ktoré rozsvietilo obrovskú miestnosť. Chodbu a obývačku. Keď uprela pohľad pred seba zrak jej padol na zatáčajúce sa drevené schody po jej pravej ruke. Usúdila, že táto paráda má dve poschodia. Minimálne. Prechádzala cez obývačku, ktorá bola veľkosťou asi taká, ako celý jej malý bytík. Oproti schodom mala svoje miesto rohová sedačka z hnedej kože. Bol z nej krásny výhľad, predpokladala, že na záhradu, keďže všetko vonku bolo zahalené do tmy.-Dáš si horúcu čokoládu?-
S radosťou prikývla. Potrebovala do seba dostať niečo sladké a v tejto zime poriadne horúce. Čokoláda, bola pre jej potreby ako stvorená. Zaviedol ju do priestrannej kuchyne, kde si ju usadil na pohodlnú stoličku pri stole. Vyzeralo to tu úžasne. Všetko. Spojenie farieb, červenej a bielej tu vytváralo úžasnú atmosféru. Prichytila sa ako si predstavuje, že tu býva. Popri stene sa stiahla dlhá kuchynská linka jemných farieb, Angie mala pocit, že nemá konca. Niall sa pri nej zvŕtal, bolo vidieť, že je doma. Vedel presne, kde čo je, čo z ktorého kúta kuchyne vytiahnuť. Hľadela na neho s úsmevom na tvári, ako pripravuje chutnú čokoládu. Rozvoniavala úžasne a perfektne jej dráždila čuchové bunky.
-Niall?- otočil sa k nej, a podišiel k obrovskej chladničke, odkiaľ vybral šľahačku. Nad myšlienkou, že táto kuchyňa musí byť Niallovým rajom, sa musela pousmiať.
-Kde je tá tvoja bytovka ?- opýtala sa, no odpoveď nedostala. Zostávalo jej len čakať.
Keď na šálky s čokoládou nastriekal kopcom šľahačku, polial to troškou čokoládovej polevy a tieto pochúťky položil na tácku, Angie kývol hlavou aby ho nasledovala.
Viedol ju cez obývačku, v ktorej rohu svietila malá lampička, cez schody ktoré akoby nemali konca, až na druhé poschodie do jeho izby. Bola veľká. Obrovská. Dokonale uprataná, čistá a zladená do bielych, čiernych a sivých farieb. Popri stene sa tiahli obrovské okná, so stiahnutými žalúziami, ktoré siahali skoro až po čelo postele. Posteľ bola dôkladne ustlaná, ,,zahádzaná" vankúšmi a potiahnutá sivo čiernou, pruhovanou prikrývkou. Nad posteľou si všimla poličku, na ktorej sídlilo zopár kníh a fotografií, na ktoré bola nesmierne zvedavá.
Usadil ju na úžasne mäkučkú postel a tácku od čokolády položil na čiernu komodu vedľa. Svoju šálku si vzal a tú druhú jej podal do nedočkavých rúk.-Takže Nicole, je tvoja spolubývajúca?- opýtal sa, pričom si fúkal svoju čokoládu. Sálala z nej dlhá para, ktorá sa vytratila, niekde na vrcholku jeho izby.
-Odkiaľ ju poznáš?- hlas mala tajomný, bojácny. Bola zvedavá, no odpovede sa bála.
-Zopár krát tu bola, vieš za Harrym.- hlesol spokojne a usrkol si zo sladkého pokušenia. Sledoval je tvár a oči ako hladkajú všetko čo sa v jeho izbe nachádzalo. Miestami sa usmiala, miestami len pokývala hlavou. Rozmýšľala, či aj Harry bol u nej v byte, keď ona nebola doma. Vôbec netušila, koľko sa spolu vlečú, a či je to vôbec rozmýšľania hodné.
Keď vstala z Niallovej postele, začala sa prechádzať po izbe. Zastala na poličke, sídliacej nad písacím stolíkom, kde ju zaujala fotka. Nie hocijaká. Na fotke, bol zachytený Niallov celý život v podobe piatich chalanov, stojacich na pódiu. Nad hlavami im svietil nápis One Direction. Nepoznala ich, čo je pre mnohých prekvapivé a absolútne nepochopiteľné. Spoznala medzi nimi Harryho, ostatní boli pre ňu úplne cudzí.
-Máš kapelu- skonštatovala a prisadla si späť k nemu, fotku stále držala v ruke. Dala si záležať na tom, aby mu ju nepokrčila. Všimla si, že táto je jediná svojho druhu, čo sa v tejto miestnosti nachádza.
-Nechcel som. Vieš...Keď som ťa spoznal, videl som na tebe, že nevieš kto som a úprimne, potešilo ma to. Toto sa mi na tebe okamžite zapáčilo Angie, chcel som ťa spoznať stále viac a viac, a keď si mi to dovolila, nechcel som to kaziť. Chcel som žiť v predstave, že nevieš, kto v skutočnosti som. Chcel som, aby si ma mala za obyčajného blonďavého chalaniska, ktorý nie je ničím viac, ako ostatní ľudia.-
-Niall klamal si mi. Kde je tá tvoja bytovka, ktorú si mi toľko omieľal ? Predpokladám, že nemáš ani žiadne miesto za recepčným pultom v hotely, ale živý ťa spev, mám pravdu?-
Súhlasne prikývol, a mal chuť sa prepadnúť niekde do hĺbky zemského povrchu. Očami prebodával svoju perinu, div, že sa v nej neurobila diera. Nedokázal sa na ňu pozrieť. Nie potom všetkom. Predpokladal, že sa postaví, odíde a nikdy viac ju neuvidí. Neurobila to. Jemne ho chytila za ruku, čím ho donútila zodvihnúť hlavu.
-Porozprávaj mi o sebe.- prstom pohladila fotku. Razom zatúžila dozvedieť sa niečo viac o tom, kým skutočne je.
-Je to dlhý príbeh.- pousmial sa, a fotku jej opatrne vytiahol spomedzi mäkkých prstov.
-Mám čas.-
-Tak teda dobre.- zatiahol porazenecky, a ľahol si na vankúš. Angie urobila to isté, a opatrne sa k nemu pritiahla. Nevedela či môže. Keď jej ruku vsunul popod pás, a sám si ju začal priťahovať bližšie, ich telá sa pevne dotýkali. Hlavou sa usalašila na jeho prsiach, a bola rozhodnutá vypočuť si všetko, čo mal Niall na srdci.
-Všetko sa to začalo pred dvoma rokmi.- začal rozprávať, popri čom sa nadychoval vône jej lesklých vlasov.
Minimálne pol hodinu, mu trvalo rozprávanie príbehu, ktorý pozná každý jeden z nás. Angie sa občas prichytila pri tom, ako jej slzy stekajú dolu tvárou. Niall mal na ňu zvláštnu moc. V jeho blízkosti sa vždy dokázala do sýtosti vyplakať.
-Pochop Angie, nechcel som ťa vystaviť tomu návalu fanúšičiek, ktoré sa okolo nás denno denne vrtia ako supy. Neustále, keď som bol s tebou som tŕpol,či nás niekde nezastavia, a nebudú sa zbytočne vypytovať. Prepáč mi to.-
Ospravedlňoval sa takým úprimným hlasom, že tomuto chalanovi sa neveriť jednoducho nedalo. Verila mu každé jedno slovo, a vedela aj to, že každé jeho pohladenie po vlasoch je úprimné.
-Nehnevám sa na teba Niall.- pohladila ho po ružovkastom líci, a on vyčaril nádherný úsmev. Bol to najkrajší úsmev zo všetkých. Taký aký nemá len tak hocikto. V jeho modrých očiach horeli plamienky šťastia a radosti. Jeho srdce tancovalo. Mal pocit, že konečne, pomaly ale isto získava to čo potrebuje. Lásku.
-Len nechápem, prečo som o vás doteraz nevedela. Veď čítam aj noviny, dokonca si občas pozriem aj televízor.- dokončila.
-Možno si nás zahliadla, alebo aspoň jedného z nás a nevenovala si nám pozornosť. Alebo naša hudba, nieje pre teba tá správna šálka kávy.-
-To nezistím, kým mi nezaspievaš.- nahodila psie očká a začala prosiť. Tak veľmi ho chcela počuť spievať. Počuť jeho spev, ktorý vychádza až z hĺbky jeho srdca. Pokrútil hlavou. Chlapec sa zrejme rozhodol protestovať.
-Niall prosím.- trúfalo sa prevalila na neho, tak, že sedela pod jeho malým bruškom, ktoré nenápadne vytŕčalo spopod červeného trička. Bolo rozkošné.
Keď ju chytil za boky a pritiahol si ju bližšie k sebe, ich čelá sa dotýka. Dych sa zjednotil. Pery sa obom triasli, dokým sa nespojili. Pohybovali sa rovnako. S rovnakou túžbou, a rovnakými citmi, ktoré v sebe prechovávali. Obaja chutili po sladkej čokoláde, nedokázali sa tých bozkov nabažiť.Angie už nechcela byť bez neho. Sama nevedela,či by to vôbec dokázala. Chcela sa s ním deliť o všetko. O jeho šťastie aj smolu, o priateľov, chcela s ním zažívať pekné aj horšie dni, prežívať s ním choroby, ktoré ich postretnú, byť jeho oporou pri každom jeho koncerte a podporovať ho vo všetkom čo robí. Chcela byť s ním. Iba tak môže byť znovu šťastná.
Znova a znova krásna časť..Bože ako ja zbožňujem tú romantiku... :))
OdpovedaťOdstrániťznova a znova sa budem opakovať :D Ďakujem pekne:) ..
Odstrániť