Someone Like Me 13

-Ang?- prerušila ticho,ktoré zasiahlo Starbucks, Emily. Posledný zákazník odišiel pred pár minútami a všetko bolo zrazu také prázdne. Mali čas na kompletné vyupratovanie podniku, po toľkých hosťoch tu bol doslova bordel ako na smetisku. Niektorí zrejme nevedia načo slúžia odpadkové koše, a zvyšky jedla či prázdne obaly, nechávajú spadnúť na zem. Dnešné ľudstvo.

-Že sa dnes večer pôjdeš so mnou baviť. Prosím, prosím, prosím.- prosíkala, div že si nekvokla na kolená. Na zemi však bolo toľko prachu a toľko špiny, že radšej by si kvokla do čerstvého blata uprostred ulice. 

Angie, na ňu zmätene zahľadela. Nemala extra náladu na zábavy, preplnené piatkové londýnske podniky, tancujúcich teenagerov obtierajúcich sa jeden o druhého. Niektorí nemenovaní si to mýlia s erotickými klubmi.

-Angie, no táááák. Vkuse sedíš po večeroch zatvorená v byte, nemám pravdu?-

Prikývla, zatiaľ čo leštila sklené poháre na kávu.

-Pôjdeš ? Neboj, nebude to žiadny zapadákov, ale špičkový klub, kam chodí väčšina mladých, prosím.- nahodila psie očká. Mala ich tmavé ako uhlík, dá sa im vôbec povedať nie?

-Kedy?- vzdala sa Angie a začala sa zaujímať o detaily.

-Ju!- zvýskla naradostene Emily, až jej pohár vyletel z ruky. Reflexi mala na mieste a jedným švihom ruky ho zachytila. Machersky sa usmiala. -O deviatej buď tu. Ďalej pôjdeme spoločne. A..- zodvihla ukazovák. -Nemeškaj!-

Keď sa Angie vrátila domov, byt bol prázdny. Avšak iba pár minút pred tým, odišla Nicole spolu s NÍM. Ani si neuvedomili aké majú šťastie.

Jej nohy smerovali rovno do kúpelne, kde zo seba posťahovala šaty. Nechala ich len tak pohodené na dlážke, do vane si nakvapkala voňavý olejček, pridala penu do kúpeľa a vliezla do nej. Milovala takýto druh relaxu. Vôňa jej prenikala cez dýchacie bunky, a cítila sa skvelo. Keby ju teraz niekto či niečo vyruší, asi by spáchala zločin. 

Zaspala. V jeden okamih zatvorila oči, a upadla do spánku, z ktorého ju prebral vyzváňajúci mobil. Strhla sa, okamžite vyliezla z vane a načiahla sa poň do kabely povedľa šiat. Bolo jej jedno že je úplne nahá, a voda z nej kvapká všade. Robila okolo nej mláčky, a pri troche smoly by sa mohla pošmyknúť a natiahnuť sa cez celú kúpeľňu.

-Do pekla, dievča kde trčíš?- kričala Emily a z jej hlasu bolo cítiť, že sa trasie zimou. Darmo. Aj keď je leto, v nočnom Londýne je zima, ktorá je schopná zaliezť až do špiku kostí a tam sa usalašiť.

-Hneď som tam, čau.- zložila a čo najrýchlejšie prebehla do izby, a vyrabovala snáď celú skriňu kým si niečo vybrala. 

Rýchlim krokom smerovala k Starbucksu, kde na ňu už vyše pol hodiny čakala nervózna, zmrznutá Emily.

-Ty máš chybné hodinky?- opýtala sa podráždene namiesto pozdravu. Ruky si pritláčala k perám, a dýchala na ne teplejší vzduch. Dnes bolo v Londýne až výnimočne chladno. 

-Prepáč, zaspala som, pri kúpaní.- vyjachtala zo seba Angie, chytila kamarátku popod lakeť a hlavou jej ukázala, že je čas ísť. 

-Ako si mohla pri kúpaní ... a to je jedno, poďme.- Odišli.

Podnik praskal vo švíkoch. Ľudí tu bolo dnes toľko, ako ešte snáď nikdy.Div, že si neposkákali hlavy. Tancovali ako šialení, niektorí podnapití, niektorí triezvi. Emily mala pravdu, tento podnik nebol žiadny zapadákov, žiadna diera v ktorej vám omietka vďaka hlasnej hudbe padá na hlavu. 

-Čaute kočky, čo vám dám?- zakričal čašník. Áno zakričal, bol tu taký hluk, že sám seba nedokážeš počuť. Mohol mať okolo dvadsaťpäťky, rok hore-dole. 

-Dva striky-vodka s džúsom, vďaka.- objednala Emily, a koketne sa na neho usmiala. Očividne ju zaujal, a ohľad nato, že je zadaná nebrala. Bola vernou priateľkou, no občasný flirt nikdy nie je na škodu. 

Angie sledovala ako mladučký barman nalieva do priezračných pohárov pomarančový džús, ktorý už napohľad vyzeral úžasne. Pomaly začala ľutovať, že si tú božskú chuť pokazí vodkou. Očumovala šikovné ruky mladíka ako sa rýchlo a profesionálne pohybujú, až kým ju nezaujalo niečo, pre jej oko zaujímavejšie. Keď sa mladá dievčina v sprievode mladého, dobre vyzerajúceho chalana doplachtila ku baru, Angie ju okamžite spoznala. Ústami zvádzala boj s tým kučeravím stvorením, akoby boli v klube sami. 

-Niky?-