Someone Like Me 12

-Lukáš?- vyslovila zastretým hlasom Nicole do telefónu. Nervozita a strach v jednom prúdili v jej tele ako elektrika.
-Niks, zlato, deje sa niečo?- bol vystrašený. Chlapec ešte nevedel, že právom. Práve bol s kamarátmi v jednom Slovenskom pube, kde popíjali, pofajčievali no Niky z jeho hlasu necítila alkohol. Vždy sa vedel ovládať, a bol ten, kto dáva pozor na ostatných ,,opilcov". Lukáš mal neskutočne tvrdý korienok, a ani pár pohárikov ho len tak nezrazilo na kolená. Jeho sestra to mala zrejme po ňom. Alebo po otcovi?!
-Lukáš mi ... musíme sa rozísť.- nadýchla sa, a nasala do pľúc potrebnú dávku kyslíka. Dobre si uvedomovala, že Lukáš bude trpieť, ale nemohla s ním zostať z ľútosti. Láska k tomuto chalanovi, už dávno vyprchala. Ani si nestihla uvedomiť, kedy.
-Prosím? Čo ? ... Niky, toto je len nejaký hlúpy žart, však?- zazdalo sa jej, že sa zasmial. Nedokázal veriť. Akoby aj? Po toľkých mesiacoch, žiadnej hádke, zrazu toto?
-Lukáš, myslíš si, že náš vzťah je ideálny ? Ja som tu, ty tam. Darmo dýchame ten istý vzduch, keď sme od teba tisíc kilometrov. Čo mám z toho, že občas skypujeme, keď ťa nemôžem ani len pobozkať, dotknúť sa a o intímnom zblížení ... veď vieš čo myslím, ani nehovorím.- hnali sa jej slzy do očí, no úspešne ich potláčala v slzných kanálikoch. Plač, si nechá na neskôr.
-Čo tak zrazu? Máš v tom tvojom úžasnom Anglicku niekoho?- bol tak ironický, až ju to zabolelo. Neľúbila ho, už dlhšiu dobu, no stále k nemu cítila niečo ... akúsi náklonnosť, vďaku.
-Nie je to jedno? Rozhodla som sa takto.- hrala to na tvrdú, nekompromisnú, akou nikdy nebola.
-Tvoje ošívanie sa hovorí za všetko.- položil. A spravil dobre. Nicole pocítila neskutočnú úľavu, slobodu, a konečne mohla ľúbiť iného bez akýchkoľvek zábran a výčitiek. Aj keď...
Lukášove myšlienky sa vzbúrili. Túto ranu, nedokázala prijať. Niky bola prvým dievčaťom, ktoré tohoto krásavca poslalo k vode. Ako prvé mu napadlo zavolať Angie, no myslel si, že ona o všetkom vie a rozhodne bude držať stranu kamarátke. Veď predsa ... vždy to tak bolo.
Niky hodila hluchý telefón niekde do rohu svojej izby. To že sa rozletel na kúsky, vám snáď pripomínať nemusím. Zradné slzy vyplávali na povrch, tvár si ponorila do studených dlaní. Chvíľu takto sedela, opretá o posteľ, potrebovala sa spamätať.

Zatiaľ čo Nicole, sedela doma v slzách, Angie pilne pracovala v Starbuckse. Pracovné voľno sa skončilo, robota bola v plnom prúde. S Emily behali hore dole, utierali stoly, odpratávali nedojedené a nedopité zvyšky a obsluhovali zákazníkov. Dnes tu bol taký nával, ako ešte nikdy. Priali si, aby na túto prácu neboli dve, ale rovno tri či štyri. Tak by to bolo určite jednoduchšie.
-Aké bolo voľno?- spýtala sa Emily, keď mali aspoň chvíľku na vydýchnutie si.
-V pohode, s Niky sme povymetali bary, proste vzrúšo.- klamala, až sa z nej prášilo. Čakala, kedy jej začne rásť dlhočizný nos, ako Pinokiovi. Nechcela hovoriť o Niallovi. Nikomu, dokonca sama si ho nechcela pripomínať. Občas mala chuť vrátiť sa domov. Nechať tu Nicole žiť si svoj rozlietaný život, zdekovať sa na Slovensko a problémy nechať na kilometre ďaleko.
-Ty si kde strávila voľné chvíle?-
-Mike ma zobral k rodičom, kde sme strávili v podstate celé voľno.- Mike, je Emilin priateľ, belgičan s ohromným zmyslom pre humor, ktorý je za každú srandu. Angie mala tú česť zopár krát sa s ním stretnúť, a rýchlo sa naučila mať ho rada. Bol to skvelý týpek, presne hodný Emily.

Nicole zaspala. Zobudil ju až zvonček pri dverách a následné trieskanie. Srdce jej búšilo od strachu.
-Dočerta, Nicole čo je s tebou?- Niky si viditeľne vydýchla. Hodila sa mu okolo krku, a odmietala ho pustiť. Potrebovala ho mať pri sebe ako nikoho.
-Si sama?- odtiahol sa, vyzliekol si kabát a zavesil ho na vešiak v chodbe. Bolo obdobie leta, no anglické počasie je nepredvídateľné. Raz je teplo, raz zima, potom zase teplo až sa naraz rozfúka vietor podobný hurikánu.
-Prečo si prišiel?- prehrabávala mu kučery, keď sa usadili na posteli v jej izbe. Chodidlá mala položené na jeho stehnách, chrbtom bola opretá o stenu, prsty mali prepletené. Pri pohľade na nich, by nik nepovedal že len pred pár hodinami sa Niky rozišla s niekym iným.
-Že prečo? Nedvíhala si mi mobil ... a asi už aj viem prečo...- pozrel do rohu izby, kde ležal Nikin rozpadnutý mobil. Okamžite sa poň postavil, a snažil sa pozbierať všetky súčiastky. -celý deň som o tebe nevedel.Bál som sa.-
-Rozišla som sa Lucasom.- Lucas.Lukáš. Nevedela si predstaviť, že by cudzinec, dokonca Angličan dokázal vysloviť toto meno. Tak pred ním to bol Lucas.
Zmeravel. Doslova zostal stáť s mobilom v ruke, neschopný sa pohnúť. Toto urobila ? Pre neho ?
-Musela som to už urobiť, proste ... ach, chcem ťa normálne ľúbiť, a chcem aby o tom vedel každý. Angie, chalani z tvojej skupiny, tvoja, dokonca aj moja rodina. Už nemám chuť ani silu skrývať sa ako zločinec.-
Mobil nechal mobilom, presunul sa k nej a uväznil ju vo svojom pevnom objatí. Dovolila mu dokonca aby ju pobozkal. Tie bozky boli ... vášnivé, žiaduce. Cítila sa šťastná a naplnená. Ale dokedy ?!