Someone Like Me 11

Tak žienky, dočkali ste sa. Opäť som písala diel zopár dní. Je trošku kratší, no podstatný pre pokračovanie. Všimla som si, že opäť mi klesla návštevnosť, no hlavu nevešiam. Pevne verím, že keď znova začnem pridávať časti pravideľne, tak sa zvýši. Ďalšiu, tu máte v stredu, najskôr vo večerných hodinách keďže mi príde bratranec spolu s kamarátom, a chceme pobehať Šaľu.

Dnes sme sa Angie vybrali von. Konečne po dlhom čase, keďže raz je ona preč, potom zase ja. Po dlhom prehováraní rodičov som si kúpila Harryho. Škrečka (:D). Tešila som sa ako malé dieťa, keď mi drobné stvorenie dávala predavačka do krabičky. Celý deň mi strávil schovaný za domčekom, až kým sa neodhodlal doň vliezť.  Keď sme s ocinom odokryli striešku, ústa sa mi rozšírili do úsmevu ako zemeguľa. Drobnejší ako palec na ruke ležal zahrabaný medzi pilinami, spokojne si odfukoval, popritom hrabal nožičkami piliny. Fotku vám sem môžem pridať, keď začne behať. Dúfam že to bude čo najskôr.

Sledovali ste včera uzatvorenie LOH ? boooože, boli skvelí. Tú hrdosť ktorú som znova pocítila keď som ich videla spievať, opäť raz dokonale. Plakala som, smiala sa, a kričala zároveň. Boli jednoducho perfektní. Z bootcampu sa dostať až na záverečný ceremoniál, ktorý sleduje skoro celý svet? REŠPEKT CHALANI !!!! :)

Zmätok v nej prúdil, ako rozprúdená, divoká rieka uprostred ničoho. Ruky sa jej chveli, pery sa pohybovali súčasne s tými Niallovými. Jemnými, sladkými ako jej obľúbený vianočný koláč od mamy, ktorá bola od nej na kilometre ďaleko. Chýbala jej. Občas mala chuť porozprávať sa, získať radu, či pomocou nej vyriešiť svoje problémy. A málo ich nebolo. 

Odrazu nadobudla pocit, že nespravila dobre.

-You are beautiful. - šepkal príjemnou angličtinou, zmiešanou s írskym prízvukom. Rukami jej láskal uslzenú tvár a čakal. Sám nevedel načo, ale čakal. Keď sa zľahka pomrvila, a odtiahla sa od neho ... pochopil. 

-Odíď.- rázne mu rozkázala a čakala na jeho vzpieranie sa, ktoré na jej prekvapenie neprichádzalo a neprichádzalo. Niall poslušne vstal z fialkastého koberca, a odkráčal preč. So zvesenou hlavou, so slzami na krajíčku, s vlastnou ľútosťou. Kradol si jej bozky, akoby mu právom patrili, dotýkal sa jej tváre a šepkal  jej aká je krásna. Na nič z toho nemal najmenšie právo. Všetko toto si uvedomoval a napriek tomu to neľutoval.

Angie sa po pár desiatkach minútach pozviechala zo zeme, a jej nohy smerovali do kúpeľne. Pohľad jej padol na obrovské zrkadlo uprostred. Zmeravela, keď uvidela svoj odraz. Líčka mala krásne ružové, oči jej žiarili ako lampióny, tvár jej horela šťastím. Nechápala. Už priam po stý krát, nerozumela samej sebe, a svojej hlave, v ktorej mala bordel. Poriadny, taký ako len tak ľahko neupracete.

-El?- vzdychala do telefónu, neuvedomujúc  si koľko je hodín.

-Ang? Vas hapennin?- vyľakala sa, kvôli jej neutíchajúcim vzlykom.

 Hlas mala uchrapčaný, unavený, a Angie počula hlasy niekoho cudzieho. Nepoznaného.

-Ja som len chcela ... Kašli nato, ahoj.- zložila. Zbabelo. Zviezla sa na chladnú zem na kraji kuchyne a zadúšala sa vlastným plačom. Čo jej to vlastne chcela povedať ?! 

Dni ubiehali rýchlo. Rána sa prelievali do večerov, svetlo do tmy.  Od ,,aférky“ v Angienom byte prešiel týždeň, a on sa neozval. Tento raz bol on ten, neprístupný. Niall po dome chodil ako živá mŕtvola. V tvári bledý ako stena s nepeknými fialovými kruhmi pod očami. Nechcel nič viac, nič menej, len aby mu verila. Nejedol, nespal, nepil. Akoby umrel. Akoby jeho duša zomrela a telo zostalo na pospas osudu. Bolo mu horšie, keď si uvedomil, že jej klamal. Tak ju chcel chrániť, až jej musel klamať. Ako mu má dočerta veriť?

-Kde vlastne pracuješ?- spýtala sa ho Angie, počas malého posedenia v útulnej kaviarničke v centre Londýna. Spokojne si popíjali chutné škoricové laté, popri čom chrúmali sladké keksíky a vyhovovalo im, že práve v tento večer nebol v ,,podniku“ nával. Iba zopár ľudí a oni.

Bol zaskočený. Akoby aj nie, keď ju chcel chrániť pred nápormi šaliacich fanúšičiek, a hlavne chcel poznať pocit, keď nevie kto v skutočnosti je. Keď nevie, že je slávny spevák, ale iba obyčajný chalan z Mulingaru, ktorý nie je ničím extra výnimočný. Uvedomoval si, že klamať nesmie, sám prekúsol všetko, no klamstvo jednoducho nie. Je to jedna z tých skutočne pár vecí, ktoré od útleho detstva neznášal. V živej pamäti mal stále scénu z doby, kedy bol malým chlapčiatkom s hnedými vláskami, zuby mu lietali do všetkých svetových strán a veril, že Ježiško nosí darčeky. Greg, jeho starší brat ako pubertiak, večne niekde zakopaný s kamarátmi vonku, sľúbil mladšiemu bratovi, že ho vezme do kina. Niall si to priam vymodlikal so srdcervúcim plačom na odretých kolenách. Čo by veľký brácho neurobil pre takého malého špunta keď šlo o druhý diel jeho obľúbenej kreslenej rozprávky? Pár minút pred odchodom malý Nialler zistil, že s ním brat vybabral. Ako každý večer sa flákal s kamarátmi niekde v meste a na mladšieho brata zabudol. Niall to považoval za klamstvo a hnusnú zradu.S Gregom neprehovoril dlhé dni. 

-V hotely, taký zapadákov, nič extra.- zaklamal. Hlavu mal sklonenú, výčitky ho zožierali jedna radosť. Na viac sa ho nepýtala a s úľavou si odpil dúšok laté. Bolo skvelé.

Čakal kedy to praskne. Kedy ho odchytia fanúšičky a budú žiadať podpis, autogram. Žiadali by to od obyčajného ,,recepčného?"

Tieto myšlienky Niallovi behali stále v hlave. Bežali dlhý maratón, ktorý nemal nikde cieľ. Sedel v posteli, s gitarou v náručí, brnkal si, premýšľal. Robil to, čo za posledný týždeň stále. Ten stereotyp ho zabíjal.

Pomalými krokmi odkráčal do kuchyne, kde si dal do kanvice zohriať vodu na čaj. Urobil si presne taký, aký mu urobila Angie, v ten deň, kedy ju pobozkal. Zostal prekvapený, že práve taký v skrinke našiel.

-Nialler čo je s tebou?- spýtal sa ho Liam. Ten chalan mu snáď dokázal čítať aj myšlienky. Dokázal ho pochopiť, poradiť mu, pomôcť. Pre Nialla bol kolegom a skutočným priateľom  zároveň. Nespomínal si ani na jednu ich hádku či hoc akú škriepku. Akoby aj mohol, keď žiadna nebola. Nikdy.

-Nič.- klasická odpoveď, ktorá z jeho úst vychádzala pravidelne. Liam nebol prvou osobou, ktorá mu položila túto otázku. 

Liam to nezvládol. Sledovať kamaráta ako sa zožiera nevedieť prečo, bolo nehorázne nepríjemné. Prudko ho chytil za lakeť a využil Niallovu nepozornosť. Ten sa mihnutím oka zvalil na stoličku a vedel že dnes Liamovi neujde. 

Keď mu porozprával všetko čo sa stalo, ako Angie pobozkal a následne ho vyhodila, ako ju oklamal a pritom ona mu doteraz nato neprišla. Bol zaskočený a prekvapený zároveň. Nialla poznal ako bláznivého trpaslíka, ktorý rieši iba koľko jedla mu naložia na tanier k obedu. Zaľúbeného ho ešte nezažil.