Someone Like Me 19

-Načo myslíš?- opýtal sa potichúčky, akoby nechcel prerušiť to vzácne ticho, ktoré si medzi sebou za ten čas, čo ležali v Niallovej posteli vytvorili. Za oknom už bola čierna tma, v izbe to nebolo nijak inak. Cez nestiahnuté žalúzie, si do miestnosti tvorilo úzku cestičku mesačné svetlo, ktoré svietilo rovno na Niallovu policu s tými najvzácnejšími fotkami. Ak sa pýtate, či tam bola aj tá s chalanmi, tak odpoveď je kladná.Bola tam. Presne uprostred obklopená ostatnými. Angie však zaujala jedna na samom kraji, na ktorú mesiac svietil najintenzívnejšie. Akoby jej sám niekto z nebies dával najavo, že ju musí vidieť. Že sa o nej musí dozvedieť niečo viac. Zaujímala ju tak, ako doposiaľ žiadna iná.
-Kto je to dievča?- odpovedala mu opatrne. Striedavo sledovala jeho krásnu tvár, ktorú mala tak blizúčko, že aj napriek dokonalej tme videla a cítila každý jeden jeho pór, a lesk jeho očí, a striedavo fotku. Pichalo ju pri srdci keď na ňu hľadela. Žiarlivosť ju bodala ako dýka, všade kde mohla. Do každej jednej bunky.
-To je Holly.- jeho smutný hlas, ju donútil, pohladiť ho po mäkkom líci.
-Mal by som tú fotku niekam odložiť.- povedal tento raz o niečo vážnejšie, vstal a jeho kroky smerovali k poličke. Vzal fotku do dlaní, a dlho na ňu hľadel. Je to už dávno, no mal čo robiť aby zradné slzy udržal v slzných kanálikoch. Minulosť ho prenasledovala, aj napriek času, ktorý od tej doby ubehol. Dva roky, akoby neboli dva roky, ale sotva dva mesiace. Angie neskutočne ľúbil, no toto dievča, táto krásna blondínka, ktorej na fotografii tisne svoje pery k jej, v ňom zanechala toľko spomienok, že by o nich dokázal hovoriť hodiny. Vlastne nedokázal. Hlas by ho zradil, a pokračovať mu nedovolil. Angie si vzala fotku z rúk a uprene na ňu hľadela. Musela uznať, že tá dievčina je krásna a pri Niallovom boku ešte krajšia.
-Nemusíš to robiť kvôli mne zlato.- presviedčala ho, no neúspešne. Vzal si ju späť, a vložil ju do skrine pod svoje oblečenie, ktoré nosieval zriedkavo. Väčšinou to boli veci, z ktorých už vyrástol, no bolo mu ich ľúto vyhodiť.
-Musím, už je to dávno.- vrátil sa k nej, a silno jej stisol ruku. Div, že jej nepopraskali jemné kostičky pod vrstvou kože. Nehľadel na ňu, ale niekam pred seba. Hľadel na oblohu, ktorá sa črtala medzi žalúziami. V túto noc o hviezdy núdza nebola. Bolo ich plné nebo. Boli rozsypané na každom kúsočku oblohy, dokonca robili strážnikov aj mesiacu. Bolo by krásne ležať v záhrade na tráve, sledovať a hľadať súhvezdia. Vidieť padať hviezdu, a niečo si rýchlo želať.
Angie už želania nemala. Žiadne. Jediným želaním bolo nájsť človeka, ktorému sa môže otvoriť. Podeliť sa o tajomstvá a ťažkosti, ktoré by ju ťažili na srdci. Človeka, ktorému môže dôverovať a nebáť sa zrady. Ku ktorému môže dobehnúť aj v neskorých nočných hodinách v teplákoch, strapatá s rozmazanou špirálou na tvári, a on by jej aj tak opakoval aká je krásna.
A keď ho konečne našla, zistila, že nič viac nepotrebuje. Iba milovať a byť milovaná.
-Nezoberieš ma domov? Už je neskoro.- keď sa pozrela na hodinky na mobile, ukazovali pol dvanástej. Pri Niallovi, čas letel úžasne rýchlo.
-Nezostaneš tu na noc?- pohladil ju po stehne, a jej krk zasypával desiatkami drobných božtekov. Jej ruky tiež nezostali na ocot. Jedna mu prehrabávala neposlušne strapaté vlasy, a druhá ho hladkala na nahej pokožke pod lemom trička.
-Musím si dať sprchu, a nemám tu pyžamo.- šepla.
-Vodu máme, a s tým pyžamom ... niečo vymyslíme. Len tu zostaň.-
-Dobre, ale som hladná.- zasmiala sa a odtiahla sa od neho. Iskričky v jeho očiach boli čoraz silnejšie, a jeho žalúdok čoraz prázdnejší. Spoločne sa tichými myšacími krokmi pobrali do kuchyne, kde prehrabali snáď celú chladničku kým si niečo vybrali. Nakoniec spoločnými silami dojedli jednu z pízz, ktoré poobede objednal Liam. V tomto momente boli obaja vďační Nicole a Harrymu, že neboli hladní. S plnými bruškami sa vrátili späť do izby, kde sa zvalili na postel a zopár minút obetovali na odfúknutie si.
-Môžem sa ísť osprchovať?- Sprchu potrebovala ako soľ, minimálne dva krát denne aby sa cítila čisto a sviežo.
-Počkaj.- vstal, a otvoril obrovskú skriňu, v ktorej bolo dôkladne poukladané Niallove oblečenie, ktoré nosil najčastejšie. Od tričiek, cez rifle až po šiltovky. Na samom spodku jej očiam neuniklo ,,zopár" párov botasiek. Bolo ich tam toľko, že len tíško závidela.
-Páči, bude ti to veľké ale aspoň niečo. Predpokladám, že nahá by si pri mne spať nechcela.- šibalsky sa usmial a podával jej modré tričko a tenulinké teplákové kraťase na gumičku.
-ďakujem.- vďačne sa usmiala, prešla pár krokov a otvorila dvere na kúpeľni.
-A Angie?-
-Uteráky sú v skrinke pri vani v poličke ... neviem ktorej veď uvidíš.- zasmial sa, a ona za sebou zatvorila dvere. Stále však cítila na sebe jeho pohľad.
Mal pravdu, uteráky našla v tretej poličke z dola a jeden -červeno biely odtiaľ vytiahla. Zvliekla zo seba šaty, a po chvíľke si užívala ako jej horúca voda tečie po pokožke. Bola nútená sa umyť Niallovým sprchovým gélom a šampónom, pretože nič iné nenašla. Neprekážalo jej to. Voňal prekrásne a dokonale z neho cítila Nialla.
Niallove oblečenie na jej útlej postave viselo ako záclona na okne, a tričko ktoré malo byť po pás, ona mala až po kolená.
Cítila sa zvláštne. Hanblivo. Skľúčene. Vyjsť pred svojho priateľa v jeho veciach, mokrých vlasoch a odmaľovaná, jej prišlo čudné. Bola absolútne prirodzená a jej oči nezdobila ani štipka špirály. Postávala pri dverách kúpeľne, sťažka dýchala, prenasledoval ju strach. Keď sa nakoniec odhodlala, našla ho ležať na posteli ťukajúc niečo do mobilu.
-Hotovo? Môžem ísť?- prikývla a jej zraku neušiel Niallerov pohľad. Plný niečoho ... nedalo sa určiť čoho. Svoje oblečenie prehodila cez stoličku, mokrým uterákom prikryla radiátor, a zvalila sa na Niallovu posteľ, a  nohy si zakryla kúskom paplóna. Tak dávno už nespala vedľa niekoho. Tobôž nie vedľa muža. Z kúpeľne počula tečúcu vodu a Niallove pospevovanie si.
Viečka jej začali oťažievať, a únava na ňu sadala ako včely na kvety. Nechcela zaspať, no obávala sa, že dlho pri vedomí neostane.
Aj sa tak stalo. Z driemot ju prebudil až niečí dotyk na bruchu. Niečí ... Niallov samozrejme. Skláňal sa nad ňou iba v károvaných pyžamových nohaviciach, bez trička. Sledoval jej anjelsku tvár. Chcel sa jej dotýkať, no zároveň ju nezobudiť. Bola tak nádherná keď spala.
-Prepáč, nechcel som....- ospravedlňoval sa keď uvidel, ako otvára oči. Uprene na neho hľadeli, a jej ruka sa obdierala o Niallov nahý bok. Všetko v nej vrelo. Krv prúdila rýchlejšie, srdce ešte viac. Perami sa dotýkala tých jeho, jazykmi zvádzali boj na život a na smrť. Dotýkal sa jej tela s takou intenzitou a chtíčom, ako ona jeho. Cítila každý jeho napätý sval, tak ako on jej husiu pod svojimi dlaňami. Dotýkal sa jej všade, obdarúval ju sladkými bozkami, a na krku ju jemne hrýzol a sal jej pokožku.
Angie rukami prechádzala po jeho chrbte, v na ktorom zanechávala čiary s nádychom červenej farby. Dýchali ťažko, a ich dych bolo počuť v celej izbe.
V tú noc k milovaniu neprišlo. Angie mu zaspala v náručí tak, ako o tom od malička snívala. V náručí niekoho, pod kým si predstavuje budúcnosť.