Someone Like Me 18

Dlho som rozmýšľala, či časť napíšem. Pol dňa som mala otvorený ,,list" kde to píšem, no prvé slová, som pridala oveľa neskôr. 
Skôr som písať nevedela. Proste sa to nedalo. Prečo?.. čítate niekto Angiene poviedky na tomto blogu?.. ak nie, ODPORÚČAM. Dnes pridala 72hý diel VBSS, vďaka ktorému som sa zadúšala plačom. Doslova. Zvierala som vankúše a paplón, zakrývala si ústa, aby som ako tak zastavila príval nových a nových valiacich sa vzlykov. Skutočne nemám poňatia, kedy som plakala takto naposledy. Cítila som sa tak hnusne, bolelo ma všetko vo vnútri, akoby to nebol iba vymyslený príbeh, ale skutočnosť. Uvedomila som si, že si neviem predstaviť, čo by som robila v prípade keby to skutočnosť je. Pri tej predstave ma zasiahol ďalší príval sĺz, ktoré mi zaliali tvár. Ďalšia akási bolesť a zároveň strach.
Nebudem vám písať o čo šlo, tie ktoré majú záujem, prečítajte si poviedku!:)

Boli časy, kedy sa cítila zlomená. Boli časy, kedy sa cítila byť úplne na dne. Boli časy, kedy cítila, že nežije, iba prežíva. A boli časy, kedy sa cítila byť šťastná. Šťastná a voľná ako vták, letiaci medzi oblakmi a malými obláčikmi obklopenými sýto modrou farbou. Presne takou, akou boli jeho oči.
Cítila sa tak dobre a príjemne, že ju to desilo, pretože je paradoxom, že keď je človek šťastný, niečo sa pokazí. Stane sa niečo zlé, načo nie je nik pripravený.
Niall jej držal koleno, ktoré sa netriaslo. Netriaslo sa ani jej telo, dokonca ho nezalievalo nepríjemný studený pot, ako pred tým. Keď sa zoznámila s chlapcami, odfúkla si. Ťarcha opadla, zlé myšlienky a strach odplávali. Bola medzi nimi iba zopár minút, a už mala pocit, že medzi nich patrí. Medzi piatich bláznov, ktorým nemizol úsmev z tváre, ani keď Louis bežal do kuchyne po vodu a vykotil sa uprostred cesty.
Blázon!
-Nejdeš si zapáliť?- s hromadného smiechu, ktoré vznikalo vďaka Niallerovím vtipom sa ozval Zayn a na malú chvíľku opustil svoju priateľku. Perrie, krásna blondínka, akú človek nevidí každý deň. Bola ako stvorená pre Zayna, dopĺňali sa, a škriepili ako starý manželský pár. Okrem nej tu bola prekrásna Danielle, ktorá telom aj dušou patrila k oteckovi Liamovi. A nakoniec .... Eleanor. Áno, tá Eleanor, ktorú Angie pozná už nejaký ten piatok. Neprekvapilo ju, že ju tu vidí, dokonca po Louisovom boku. S úsmevom si uvedomila, že ju už nemôže nič prekvapiť.
Vstala, vytrhla sa z Niallovho objatia, a ako poslušný psík kráčala za tmavým fešákom, ktorý už v ruke nervózne zvieral červené Marlborky.
Zaviedol ju až na terasu, z ktorej mala úžasný výhľad na záhradu. Tú, po ktorej sa túžila prejsť bosými nohami, a užívať si pocit, kedy sa jej nohy jemne zabárajú do vlhkého trávnika.

-Ako si vedel, že fajčím?- opýtala sa opatrne, zatiaľ čo vyťahovala jednu z pár cigariet v krabičke. Posadila sa na hojdačku, spolu so Zaynom. Slniečko príjemne svietilo a hrialo na ich odhalené ruky. Cítila sa úžasne.
-Videl som ťa v klube, keď ťa Niall uniesol.- potiahol si, a vyfúkol obláčik šedastého dymu, ktorý okamžite zanikol vo vzduchu, ktorý dýchali.
-Uniesol?- zasmiala sa a  premýšľala, či to tak skutočne vyzeralo. Veď sa ani nevzpierala. Či?
-Vyzeralo to tak?-
-Vyzeralo to tak, že si šťastná, že ťa unáša.- zasmial sa na oplátku on, a kým jej význam týchto slov došiel, smiali sa už obaja na plné hrdlo. S týmto chalanom si budem rozumieť.- pomyslela si v duchu, no nahlas sa to neodvážila povedať. Bolo jej s ním dobre, hoci boli spolu len malú chvíľku. Mala pocit,že našla priateľa a spoločníka na ničenie si pľúc nikotínom.
Keď sa už zberali na odchod, špak z cigarety poriadne zahasili v popolníku, ktorý bol vďaka Zaynovmu častému fajčeniu plný temer po samý okraj, zastavil ju. Na jazyku ho už dlho šteklila dôležitá otázka. Bolo len otázkou času, kedy sa rozhodne vypustiť ju z úst.
-Ty, Angie?- stlačila kľučku na dverách, no v zápätí ju pustila a otočila sa za hlasom, ktorý volal jej meno. Chvíľu sa ošíval, kým sa rozhodol ako sformulovať otázku tak, aby ju ničím neurazila.
-Záleží mi na Niallovi, a chcel by som vedieť ...- nestihol dokončiť vypovedanú myšlienku, pretože mu rázne skočila do reči: -Áno Zayn, ľúbim ho a myslím to s ním vážne.- nebola si istá, či chce vedieť práve toto, no akosi to tušila. Zistila, že správne, keďže Zaynovu tvár zaliala spokojnosť.

Keď sa vrátila do obývačky, a sadla si k Niallovi, všimla si, že je ich tu pomenej ako na začiatku. Bol tu vlastne iba Niall, Nicole a Harry, ktorý jej kamarátku objímal okolo pása a niečo jej šepkal do ucha. Očividne niečo príjemné, keďže sa chichúňala a rukou mu prechádzala po stehne až do tesnej blízkosti jeho...veď viete. Angie sa z toho skrúcal žalúdok. Zayna si nevšimla. Všimla si akurát tak to, že ich cesta sa rozdelila v polovičke. Kam išiel, to netušila.
-Kde sú ostatní?- opýtala sa Nialla pomedzi bozky, ktorými ju obdarúval.
-Išli niekam von, nechcela si ísť s nimi?-
-Chcem byť hlavne s tebou.- chytila jeho tvár pevne do dlaní, a vtisla mu bozk taký silný, že japonské zemetrasenie sa mohlo s hanbou schovať.
-Spravím pukance a pozrieme si film?- pýtal sa.
-Ale hore.- chcela s ním byť sama, a v blízkosti tej kučeravej bytosti, ktorej nedôverovala na necítila najlepšie. Mala chuť skočiť do toho jeho sladkého úsmevu, vyraziť mu všetky žiarivo biele zuby, a nakoniec vytrhať vo veľkých chuchvalcoch kučery, ktoré si neustále upravoval. Necítila s k nemu nenávisť, pretože jej nedal žiadny dôvod na ňu. Cítila však odpor.
Kým Niall v kuchyni robil chutné pukance, ona ho mlčky sledovala, tak ako keď tu bola po prvý raz.
-Čo si pozrieme?-objala ho okolo pása, a aj napriek tričku ktoré mal cítila zimomriavky na jeho koži. Páčilo sa jej to, nehorázne ju to vzrušovalo, a cítila teplo, ktoré ju pri pomyslení na Nialla v podobe vášnivého ,,milenca" zalialo.
-Nechám to na teba.- pukance nasypal do dvoch misiek rovnakej veľkosti, a hneď nato si razili cestu do jeho izby. Cestou rozmýšľala, no nevedela prísť na nič. Nevedela,čo má rád, ani čo ho baví. Uvedomila si,že  vie o ňom strašne málo. Jeho rodina, obľúbená farba či prvá láska, tieto veci boli pre ňu záhadou. Chcela sa dozvedieť o ňom čo najviac a dnes mala príležitosť.