Another world 1

                                               

,,Ahojtéé, som doma“! zakričala som po návrate zo školy. Bol to zvláštny pocit byť opäť doma, opäť stáť v chodbe a hľadieť na šedé steny a plávajúcu podlahu pod nohami. Na internáte mi je skvele, ale predsa len, všade dobre, doma najlepšie. Po každom návrate zo školy som milovala cítiť tú vôňu nášho domova. ,,Sestričkááá!“ uviazla som v Jacobovom objatí, div, že ma nerozpučil. Jacob, alebo po mojom Jake, je starší brat, ktorého na tomto svete zbožňujem asi najviac. Je to taká veselá, bezstarostná kopa. ,,Konečne si doma!“ uvoľnil svoje objatie, a ja som sa konečne mohla z chuti nadýchnuť. ,,Tak rád ťa vidím!“ zoširoka sa usmial a zahľadel sa do mojich modrých očí. ,,Vieš že aj ja teba!“ usmiala som a jemne ho pobozkala na pravé líce. ,,Kde je mamka?“ ,,V Írsku. Išla tam z deckami na nejaký s poznávací výlet, alebo čo.“ Neprekvapilo ma že nie je doma, dokonca ani to, že nie je v Londýne. Jej práca animátorky jej to často nedovoľovala, ale s bratom sme si na jej neprítomnosť postupne zvykli. ,,Máme niečo na jedenie ?“ opýtala som sa Jaka, pretože sa ozval môj hladný žalúdok. ,,Na sporáku máš zapekané cestoviny, vedel som že prídeš, tak som ti chcel spraviť radosť. Dal som si na nich záležať, snáď ti budú chutiť. Idem ja hore do izby, dobrú chuť!“ ,,Ďakujem braček!“ Zapekané cestoviny. Najlepšie jedlo aké môže existovať, ten chalan vie, ako ma potešiť. Po dojedení som špinavý tanier položila do umývačky a vybehla som do izby. Za tri mesiace sa tu nezmenilo nič. Všetko tu bolo také, aké som to tu nechala keď som odchádzala na internát. Kufor som si vybalila, špinavé oblečenie nahádzala do práčky a to čisté som uložila sa kôpky do skrine. Premohla ma únava, takže som si pustila najnovšie CD od Rihanny a zaľahla do postele.  Neviem prečo , ale pesničky tej baby ma dokázali vždy priviesť na iné myšlienky. Po asi päť minútovom hľadení na môj biely strop sa mi podarilo zaspať. Sníval sa mi sen, sen ktorý bol taký neobyčajne zvláštny. Zobudila som sa na vôňu ktorá mi dráždila dýchacie orgány. Tú vôňu som poznala dokonale, pretože patrila mojim obľúbeným bielym ružiam. Po otvorení očí som zostala v nemom úžase. Okolo postele som mala nahádzané lupene bielych a červených ruží. Posadila som sa na posteľ, s nechápavým výrazom, no v tom som si uvedomila, že v izbe nie som sama. Vedľa mojej postele niekto sedel. Bol to chlapec, ale nebolo mu vidieť do tváre. V rukách stískal moju rodinnú fotku, ktorú mávam položenú na nočnom stolíku a pohmkával si pre mňa známu pesničku Always od Bon Joviho. Fotka bola z čias, keď som bola ešte šťastná. Keď bolo všetko tak dokonalé, ale hlavne keď ešte žil môj otec. Osoba sediaca vedľa mojej postele, položila fotku späť tam kam patrila. Pozrela sa na mňa, postavila sa, a odišla. Nemohla som vidieť ako sa tvári, či sa usmieva, či má v tvári smútok, alebo radosť. Znepokojovalo ma to viac ako bolo potrebné. Zostala som nemo sedieť na posteli a nechápala som, kto to bol a čo tu robil. Ľahla som si späť a zaspala.

Ostré slnko, ktoré cez žalúzie a dlhé červené závesy presvitalo do mojej izby ma zobudilo. Stíšila som zvuk na veži, a posadila  sa. Začala som premýšľať o tom zvláštnom sne. Vôbec som mu nerozumela. Lupene ruží okolo mňa, a neznámi chalan v mojej izbe. Čo to má všetko znamenať? Po chvíli som sa tým prestala zaoberať. Bol to sen. Obyčajný sen, ktorých bude ešte milión. Z písacieho stola som si vzala tablet, ktorý mi mamka kúpila na 17 narodeniny. Prihlásila som sa ako obvykle na twitter, a skontrolovala som, či ma náhodou nefollowla nejaká známa osobnosť. V hĺbke duši som sa až zasmiala nad mojou naivitou. Samozrejme nič.  Zaujal ma však jeden tweet, ktorý napísala Alex.  Alex, je mimochodom spolužiak zo strednej, nevideli sme sa už deväť mesiacov. Bolo to zvláštne, no chýbal mi. Mali sme spolu toľko toho spoločného, a bol mojim najlepším kamarátom. Naše cesty sa rozdelili po ukončení strednej, keď jeho prijali na právo do Birminghamu a mňa na medicínu do Manchestru. Prišlo mi to zvláštne – on bude riešiť vraždy ľudí, a ja budem ľudí zachraňovať. Pevne verím že toho chalana niekedy ešte stretnem, a pokecáme spolu tak, ako za starých stredoškolských čias. Sweet home. Finally with my love. Po prečítaní tohto tweetu som sa musela automaticky usmiať. Pri Alexovi šťastena čo sa týka dievčat nikdy nestála. Jeho vzťahy trvali maximálne dva týždne a bolo po všetkom. Ale ako sa zdá, konečne našiel svoju spriaznenú dušu, ktorú môže rozmaznávať. Ostatné ma na twitteri nezaujímalo, tak som sa odhlásila a tablet položila na nočný stolík. Vstala som z postele, a šla som si do kúpeľne trošku opláchnuť tvár. Pri pohľade do zrkadla ma takmer striaslo. Rozmazaná špirála, vlasy pripomínajúce vtáčie hniezdo na našej jabloni v záhrade, na tvári otlačené vzory z môjho vankúša. Jedným slovom katastrofa. Rozhodnutie padlo. Idem sa osprchovať. Po trištvrte hodinke som sa vrátila do izby okúpaná, voňavá a s vysušenými vlasmi. Hodinky nad izbovými dverami ukazovali pol siedmej, a v hlave sa mi zrodila otázka, čo mám teraz robiť ? Zabalená vo fialovej osuške som si sadla na posteľ a premýšľala. Doma rozhodne zostať nechcem, no v tom mi hlavou prebleskol skvelý nápad, ktorého som sa hneď chytila.