----------
z pohľadu Simone
Pri malom
jazierku, ku ktorému som sa vybrala nebolo živej duše. Posadila som sa na
lavičku pár metrov od vody a spokojne otvorila knihu. Vnímala som slnečné
lúče, ktoré mi pražili na holé nohy,
a to dokonalé ticho, ktoré vládlo okolo mňa. Toto je to, čo na tomto
mieste zbožňujem - žiadni ľudia, príjemné ticho, len ja a moja kniha. ,,A tak sa lev zamiloval do jahniatka.“
,,Hlúpe jahňa!“,, Hlúpy masochistický
lev.“ Táto pasáž bola asi
najkrajšia z celej knihy a mohla som ju čítať dokola bez toho, aby ma
omrzela. Bola som tak začítaná do knihy, že som si ani neuvedomila, že si ku
mne niekto prisadol. ,,Hi !“ ozval sa vedľa mňa natešený hlas. Pánu Bohu
prisahám, že keby nesedím v tej chvíli na lavičke, isto skončím na zemi.
,,Harry? Čo ty tu?“ prekvapenie v mojom hlase som neskrývala. ,,Prišiel
som na moje obľúbené miesto, ale mám pocit, že nie je len moje.“ zasmial sa.
Zase sa to stalo. Zase som sa nevyhla pohľadu do jeho očí, ktorý mi spôsoboval
závraty. Nemohla som uveriť tomu, že som ho znova stretla, že sa znovu
rozprávame. ,,Neprejdeme sa?“ Harry sa postavil a podal mi ruku, aby mi
pomohol vstať. ,,Čo máš na tomto mieste rada Simone?“ ,,To ticho a prázdno
čo tu prevláda. Jazero, stromy, pár lavičiek a ja s knihou. Dokonale
sa mi tu oddychuje.“ ,,Vidím, že máme niečo spoločné.“ zasmial sa. Prechádzali
sme sa okolo jazierka, a vládlo medzi nami ticho. Nebol to druh toho
trápneho ticha, ktoré tak nenávidím. Toto ticho sa mi páčilo. Obaja sme sa
potulovali vo vlastných myšlienkach, až kým sme sa znovu nezačali rozprávať.
,,Povedz mi o sebe ešte niečo, tak málo o tebe viem.“ ,,Čo chceš
vedieť?“ opýtala som sa. ,,Tak napríklad.“ Zatváril sa zamyslene, kým
z neho nevypadla priama otázka. ,,Akú hudbu počúvaš ?“ nezabudol sa usmiať.
,,Tak rôzne. Všetko čo je dobré v podstate.“ zasmiala som sa. ,,Ale
najviac asi Adele alebo Simple Plan, čo obľubuješ ty ?
pochváľ sa“. ,,Simple Plan? tipoval
som ťa na sladkého Robbieho Williamsa.“
uškrnul sa. ,,Táák u mňa je to Coldplay,
alebo legendárny The Beatles.“ ,,Prečo ma každý odhaduje na Robbieho?“ nechápala som. ,,Vyzeráš, že
si typ človeka, ktorý preferuje romantiku a má radšej večer pri sviečkach
doma s priateľom ako v preplnenom kine.“ objasnil mi Harry. ,,Nemám priateľa.“ usmiala som
sa. Zastali sme pri starom veľkom strom a Harry sa ku mne priblížil.
Chytil mi tvár do svojich rúk a usmial sa tak, ako to dokáže len on. Cítila
som, že sa mi podlamujú kolená. Harry ma jemne oprel o strom, naklonil sa
ku mne, pobozkal ma. Nebolo to také, ako
včera pred mojím domom. Bol to sladký bozk, plný lásky a nehy. ,,Harry!“
jemne som sa od neho odtiahla a on sa žiarivo usmial. ,,Nemali by sme to
robiť !“ šepla som so sklonenou hlavou, zatiaľ čo sa mi on hral s vlasmi.
,,Prečo?“ opýtal sa ma zaskočene. ,,Čo tvoje fanúšičky? Ony to nerozchodia.“
,,Simone, ak sú to moje pravé fanúšičky, tak pochopia fakt, že ťa milujem.“
Stála som pár centimetrov od jeho dokonalej tváre a hľadela mu do očí.
Jednou vecou som si bola istá. Bola som si ňou istá do špiku kostí a do
hĺbky svojej duše. Vedela som, že Harryho bezvýhradne a nenapraviteľne milujem.
,,Ľúbim ťa Sim.“ ,,Aj ja teba Harry.“ Na viac ako na jednoduché aj ja teba, som
sa v tej chvíli nezmohla. Znova ma pobozkal a ja som mu bozk
z láskou opätovala. ,,Začína sa stmievať, už by som mala ísť.“ Nechcela
som ukončiť túto krásnu chvíľu, ale musela som. ,,Tak poď odprevadím ťa.“
usmial sa a preplietol si so mnou prsty. Pomalými krokmi sme ruka
v ruke kráčali k môjmu domu a ja som sa po dlhej dobe cítila
nesmierne šťastná a milovaná. Harry ma jemne chytil za pás a ja som
mu prsty vplietla do tých jeho kučeravých vlasov. ,,Ľúbim ťa princezná.“ znova
mi zopakoval tie krásne slová a zľahka sa obtrel o moje pery. ,,Včera
som si zabudol od teba vypýtať číslo, takže ?“ šibalsky sa usmial. ,,Hmm ešte
porozmýšľam, či si ho vôbec zaslúžiš.“ Harry odul spodnú peru a končekom
prsta som mu brnkla po nose. ,,Zajtra ti volám !“ usmial sa, dal mi pusu
a odišiel.
--------
z pohľadu Harryho
,,Čo sa usmievaš
ako slniečko na hnoji?“ opýtal sa ma Louis ako náhle som vošiel do obývačky.
Sedeli tam všetci a zaujato
sledovali nejaký starý americký film. ,,To je jedno.“ Bol som tak šťastný, že
by som o tom dokázal rozprávať do rána. Do kuchyne som si šiel pre pohár
vody a sadol som si k chalanom. Nevnímal som nič. Ani film, dokonca
ani nejakú hlúpu výmenu názorov medzi Zaynom a Niallom. Myšlienkami som
bol stále pri Simone a pri jej dokonalých bozkoch, ktoré mi dneska dávala.
Bolo desať hodín
večer. Niall, Zayn a Liam už spali vo svojich izbách, zatiaľ čo ja som
sedel s Louisom na sedačke. Louis čítal nejaký magazín, a ja som sa
rozhodol napísať Simone esemesku. Thank
you for this day !:) Love U darling. xx. Napísal som a odoslal.
,,Fajn a teraz mi všetko vyklop, lebo začnem vážne žiarliť Harry!“ ,,Čo
chceš počuť Lou?“ opýtal som sa ho, síce som v kútiku duše veľmi dobre
vedel, čo chce počuť. ,,S kým si bol dnes vonku ?“ Poviem mu pravdu, alebo mu
zaklamem ? Nie, nebudem klamať. ,,S jedným dievčaťom.“ usmial som sa, pretože
spomienka na dnešný deň ma príjemne hriala pri srdci. ,,Kto to je? Za koho si
ma vymenil?“ nad jeho umrnčaným tónom som sa musel zasmiať. ,,Všetci sa to dozviete v ten správny
čas, neboj sa. A nežiarli!“ žmurkol som na neho. ,,Harry?“ opýtal sa ma Lou, keď som odchádzal do svojej
izby. ,,No?“ ,,Ľúbiš ju?“ Na chvíľku som zastal a vydýchol si. ,,Áno.“
povedal som úprimne a odišiel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára