Another world 8

                                                                 

--------- z pohľadu Simone

Ležala som po tichu na posteli a nevnímala nič. Myšlienkami som bola stále pri Harrym. Rozmýšľala som nad tým aké to bude s nami a aký bude náš vzťah. Ja po prázdninách nastupujem späť do školy, a jemu sa za chvíľku začína koncertná šnúra. Z mojich úvah ma prerušil pípajúci mobil na nočnom stolíku. Bola to esemeka od Harryho. Thank you for this day !:) Love U darling. xx. Neodpísala som. Len som sa usmievala a stále dokola ju čítala. S perfektným pocitom sa mi po chvíľke podarilo zaspať.

Nato, že sú prázdniny som sa ráno zobudila extrémne skoro. V pyžame a strapatá som sa odterigala do obývačky, kde som si zapla televízor. Ako vždy tam nebolo nič zaujímavé, tak som nechala zapnutý len nejaký trápny americký film. ,,Čau ségra !“ ozval sa rozospatý hlas patriaci môjmu bratovi za mojím chrbtom. ,,Bré ránko.“ Jacob si sadol vedľa mňa, vyložil si nohy na stôl a začítal sa do časopisu. ,,Ako to šlo včera z Ash ?“ ,,Ako to myslíš?“ nerozumel. ,,Táák, prišiel si domov pomerne neskoro, tak tipujem, že karty ste celú noc určite nehrali.“ uškrnula som sa. ,,Karty práve nie, ale také človeče mi po dlhom čase padlo vhod.“ zasmial sa. ,,Somár!“  ,,A ty čo ? presedela si celý včerajší deň doma na zadku ?“ opýtal sa ma. ,,Nie, bola som pri jazere.“ Pri spomienke na ten deň ma príjemne pichlo pri srdci. ,,Sama?“ ,,To je jedno.“ Jacob to viac neriešil. Toto na ňom zbožňujem, neťahá zo mňa veci, o ktorých sa rozprávať nechcem. Radšej si počká, kým sa o tom vyjadrím sama. Ticho, ktoré medzi nami začalo prevládať, prerušilo buchnutie vchodových dverí. ,,Ahojte decká.“ Ozval sa natešený hlas z chodby. ,,Mamííí !“ z Jakom sme ako malí utekali privítať mamku. Oboch nás zovrela do dlhého objatia, ktoré sme jej s obrovskou láskou opätovali. ,,Konečne som s vami.“ usmiala sa jej prenádherným úsmevom. Moja mama, drobná osôbka s krásnymi dlhými hnedými vlasmi a modrými očami. Jakovi a mne, by bola schopná zniesť aj modré z neba, tým som si istá. Mamka si svoje veľké kufre položila pri schody, a všetci traja sme spolu odkráčali do kuchyne. ,,Mami dáš si niečo ?“ usmiala som sa. ,,Čaj, ďakujem Sim.“ ,,Jake?“ ,,Obyčajnú kávu, díks.“ Presedeli sme tam najmenej tri hodiny a rozprávali sa. Mamke sa v práci darilo veľmi dobre, čo ma nesmierne tešilo. Ale fakt, že na ďalší týždeň odchádza do Holandska, bol príšerný. Síce mám takmer osemnásť, no na potrebu matky, nebudem stará nikdy.  ,,Simone, hore ti vyhráva mobil už tretí krát za sebou, niekto je zrejme nedočkavý !“ zbehol po schodoch Jacob a žmurkol na mňa. Rýchlosťou blesku som vybehla do izby, div, že som sa na schodoch nezabila. Mobil pohodený na posteli mi zvonil ako o dušu a na displayi blikalo Harryho meno. To že som sa skoro neudržala na nohách, ani hovoriť nemusím. ,,Ahoj.“ myslím, že môj nervózny tón v hlase mu neušiel. ,,Hi darling, čo robíš?“ ,,Kecala som s mamkou, lebo sa konečne vrátila.“ ,, Pozdravuj.“ zasmial sa. ,,Myslíš, že jej bude vadiť keď si ťa na pár hodín ukradnem princezná?“ Cítila som, že ma zalieva horúci pot a líca mi horia červeňou. ,,Myslím, že nie.“ zasmiala som sa na oplátku ja. ,,Výborne, tak o hodinku som u teba. Ľúbim ťa, bye.“ a zložil. Mobil som hodila naspäť na posteľ, a šprintovala do kúpeľne, dať si horúcu sprchu. Po pol hodinke som bola osprchovaná a namaľovaná . Dnes som výnimočne nemala problém s oblečením. Myslím si, že červená sukňa a žlté tielko bude dobrá kombinácia. Doladila som to ešte krásnym náhrdelníkom v podobe motýľa a kvetinkovými náušničkami.

--------- z pohľadu Harryho

Sedel som na terase s chalanmi, a ťukal si somariny do mobilu. Liam so Zaynom riešili koncerty, Niall do seba pchal jahody a Lou si ma so záujmom obzeral. ,,Čo čumíš Lou ?“ ,,Nechceš ísť za ňou?“ Louis ma má dokonale prečítaného a takmer vždy vie čo potrebujem. A tento raz sa tiež nemýlil. Chýba mi. Som bez Simone jeden deň a poriadne mi to stúpa na mozog. ,,Načo čakáš ? Šak jej zavolaj ty amatér !“ zasmial sa Lou. Zašiel som do kuchyne aby som mal aspoň aké - také súkromie a vyťukal jej číslo. Neviem prečo, ale bol som nervózny ako pred prvým vystúpením v X Factore. ,,Vzchop sa Harry, veď je to len jeden telefonát!“ hovoril som si v duchu. ,,Ahoj.“ ozval sa v mobile jej krásny tenký hlas. ,,Hi darling, čo robíš ?“ ,,Kecala som s mamkou, lebo sa konečne vrátila.“ jej nadšenie v hlase z návratu matky sa nedalo prehliadnuť. Medzi rečou mi spomínala to, akú má prácu, a že je momentálne v Írsku, ale viac sa k tomu nevyjadrila. ,, Pozdravuj.“ povedal som zo smiechom. ,,Myslíš, že jej bude vadiť keď si ťa na pár hodín ukradnem princezná?“ ,,Myslím, že nie.“ ,,Výborne, tak o hodinku som u teba. Ľúbim ťa, bye.“ Zložil som a mal som pocit, že čo chvíľa sa mi líca od úsmevu roztrhnú. Začal som panikáriť ako nejaké pätnásť ročné dievča, ktoré ide prvý krát na rande. Je to čudné, ale sám sebe som si prišiel smiešny. Dal som si rýchlu sprchu, obliekol sa a zišiel som dole za chalanmi. ,,Idem von, neviem kedy prídem.“ usmial som sa. ,,Veľa šťastia Harold.“ poprial mi Lou. ,,Díks braček.“ pobúchal  som mu po ramene a odišiel. Cesta trvala približne pol hodinku taxíkom, takže som nemeškal. Zazvonil som na veľké drevené dvere a čakal som, kedy mi niekto otvorí. Zostal som stáť ako vyjavený hľadiac  na pomerne známu osobu stojacu vo dverách.