Another world 9

                                                       

,,Jacob Adams ?“ opýtal som sa osoby v zelenom tričku a krátkych šortkách vo dverách. ,,Harry Styles ? chlape ty čo tu robíš ?“ pobúchal ma po ramene. ,,Poď dnu a nestoj tu ako puk.“ ,,Nie Jake, počkám ju pred dverami.“ usmial som sa. ,,Koho?“ jeho zamračený pohľad mi neušiel. ,,Simone.“ ,,Máte spolu niečo ?“ ,,A vy ?“ Viem, je hlúpe odpovedať ľuďom na otázku otázkou ale potreboval som si ujasniť pár vecí. ,,Hej máme.“ Zrejme si všimol môj vystrašený výraz, tak ma radšej ďalej nenaťahoval. ,,Sim, je moja ségra.“ Jeho následný záchvat smiechu, musel byť počuť až na koniec Londýna. ,,Ty si somár Jacob!“ zasmial som sa. Predsa som vošiel do vnútra a Jake ma zaviedol do obývačky. ,,Sadni si Harold, naňu si počkáš ešte dlho. Donesiem ti niečo ?“ ,,Nie díks.“ Z poschodia som počul buchnutie dverí a automaticky som sa postavil. ,,No konečne!“ zvreskol Jacob na Simone ktorá pomalým krokom schádzala po schodoch. ,, Ako vidím, už ste sa stihli zoznámiť.“ usmiala. ,,To už dávno.“ podišiel som k nej a vlepil jej pusu na líce. ,,Ideme?“ spýtal som sa jej a ona prikývla. ,,Harry?“ zakričal na mňa Jake, keď sme boli na odchode. ,,Bacha jasné?“ ,,Neboj sa Jake.“ Chytil som Sim za ruku a pomalým krokom sme vyšli na zamračenú ulicu. ,,Odkiaľ poznáš môjho brata ?“ spýtala sa ma po chvíľke. ,,Z jedného klubu. Na Jakove narodeniny sme sa tam stretli a sadli sme si. Netušil som že je to tvoj brat.“ zasmial som sa. ,,Vidíš Harry, svet je plný prekvapení.“ ,,A ty si jeden z nich honey.“ Videl som, ako sa začala červenať a prišlo mi to úžasne roztomilé, takže som sa musel usmiať. Zašli sme za roh ulice a Simone som si otočil k sebe. ,,Dneska som ešte neurobil jednu vec.“ ,,Akú vec ?“ ,,Túto.“ povedal som po tichu a vpil som sa jej do pier. Chcel som do toho dať všetku lásku čo k nej cítim. Po pár sekundách sme sa od seba odtiahli a Simone sa na mňa usmiala.

------ z pohľadu Simone

Kráčali sme s prepletenými prstami po ulici a rozprávali sa bez slov. Vonku bolo príjemne teplo a pofukoval slabý letný vánok. Obloha bola v celku zamračená a schyľovalo sa k dažďu. ,,Kam pôjdeme ?“ opýtala som sa Harryho po chvíľke ticha. ,,Poznám jednu malú útulnú kaviarničku na Oxford street, tak môžeme ísť tam ak chceš.“ ,,Tak ideme.“ zavelila som. Do desiatich minút sme už sedeli v kaviarni za stolom pre dve osoby. Harry mal pravdu. Bolo to tu príjemné a útulné. Bola to tmavá, pomerne malá miestnosť, ktorej steny lemoval tmavo hnedý strapcovitý záves a na podlahe bol rozprestretý tmavý koberec s čínskymi vzormi. Do prevládajúcej romantickej atmosféry sa z drobných reprákov potichu ozýval hlas Bruna Marsa v piesni Marry you. ,,Zdravím čo si dáte ?“ Opýtala sa nás mladá brunetka. ,,Horúcu čokoládu, Sim?“ ,,Tiež ďakujem.“ Harry mi chytil ruky do svojich dlaní a zahľadel mi do očí. V tých jeho som videla otázku, ktorú akoby sa bál vysloviť na hlas. ,,Čo sa deje Harry ?“ opýtala som sa ho preľaknuto. ,,Chcem ťa zajtra zobrať do domu, kde bývam s chalanmi.“ ,,A kde je problém?“ Nevidela som  v tom žiaden problém. S chalanmi som sa stretla už v klube a zdali sa mi byť v pohode. ,,Viem, že sa už poznáte,  ale chcem ťa im znova predstaviť.“ ,,Ako znova?“ nechápala som. ,,Tentoraz ako moju priateľku.“ usmial sa tým jeho úsmevom, ktorý mu spôsobuje jamky. ,,Nech sa páči.“ podišla k nám brunetka, postavila pred nás dve horúce čokolády so šľahačkou a následne odišla. Harry si medzi tým presadol ku mne a jemne ma objal okolo pása. ,,Si špinavá zlatko.“ vykĺzlo z neho a nezabudol sa zasmiať. ,,Kde?“ začala som sa utierať takmer po celej tvári a prišlo mi to nesmierne trápne. ,,Tu.“ Harry sa jemne dotkol prstom mojich pier a následne na to ma pobozkal. Bol to dlhý bozk, do ktorého sme dali všetku našu lásku.

Po presedenej hodinke v kaviarni sme sa zhodli, že je na čase odísť. Harry začal otvárať dvere, no stopla som ho. ,,Harry šak prší.“ ,,Ozaj?“ zasmial sa a schytal odo mňa jednu po zátylku. ,,No toto sa pekne začína, sme spolu dva dni a už ma biješ. Pekne som to dopadol.“ ,,Nekecaj a poď radšej. Za chvíľku musím byť doma Harold!“ chytila som Harryho za ruku a vyšla s ním do príjemného letného dažďa.  Harry si vkuse niečo mrmlal, ale nedokázala som rozlúštiť čo to bolo. ,,Ešte dlho budeš viesť monológ sám sebe do trička ?“ predstúpila som pred neho, čím som mu zabránila pokračovať v ceste. ,,Si horšia ako Lou, vieš o tom?“ ,,Héj a v čom ?“ ,,Louis ma nebije zlatko!“ odul spodnú peru. ,,Ale Louis ťa nemôže pobozkať!“ žmurkla som na neho a pomaly som sa tvárou k nemu približovala. Naše pery som spojila do dlhého bozku ktorý nemal konca. ,,Konečne.“ vyjachtal zo seba po chvíľke Harry. Pochybovačne som sa na neho pozrela. ,,Na vášnivý bozk v daždi, čakám už celú večnosť darling.“ usmial sa a opäť našiel moje pery.