Another world 38

Po skvelej večeri, sme s prepletenými prstami, kráčali po uličkách Paríža a vžívali sa do príjemne chladného počasia, ktoré nás pekne oziabalo na končekoch prstov. Nato, že už bola neskorá nočná hodina, okolo nás pobehovali stovky ľudí, ktorí si tak ako my, užívali nádheru tohto mesta,ktoré každý ospevuje a chváli. Niet sa čomu čudovať, keď je tu tak krásne. Za celý večer, čo sme boli spolu, sme nestretli jedinú fanúšičku, čo nám nesmierne vyhovovalo. Teda možno aj stretli, no bola jednou z tých pár normálnych, ktoré si vážia súkromie chalanov,a neotravuje ich na každom rohu. Jedlo, ktoré nám poskytla úchvatná reštaurácia, za pekelné peniaze, ma zasýtilo minimálne na štyri dni. Aspoň v tej chvíli som to tak cítila a mala pocit, že môj žalúdok už nezvládne ani kvapku obyčajnej vody, ktorú som pevne držala v ruke. ,,Kam pôjdeme teraz?" šepol Harry bez toho, aby na mňa pozrel. ,,Poďme na hotel, ledva kráčam." zasmiala som sa i keď mi do smiechu bohvie ako nebolo, vďaka ukrutnej bolesti pravej nohy, spôsobenej novými, nevychodenými čižmičkami. ,,To chceš ísť už spať?" čudoval sa a stále nespúšťal zrak z priestoru pred jeho očami. ,,To som nepovedala, len si potrebujem sadnúť."
,,Dve vodky s džúsom." objednal nám Harry, v hotelovom bare, ktorý bol zaplnený ľuďmi. Bol iný, ako tie ktoré som poznala z Londýna či z Manchestru. Hudba sa mi tu zdala byť lepšia, kvalitnejšia a o niečo hlasnejšia ako tam. Páčilo sa mi tu, to som nemohla poprieť, aj keby som veľmi chcela. Zostali sme sedieť pri bare. Dobre sme vedeli,že nemá význam ísť si hľadať miesto pri stoloch, keďže už na prvý pohľad bolo vidieť, že sú okupované mladými, ale aj staršími ľuďmi. Niektoré tváre, som si pamätala z prvého príchodu na hotel, no väčšina mi bola úplne cudzia. Ľudia sa bavili, tancovali podgúražení rôznym alkoholom a riadne to roztáčali na pomerne veľkom a priestrannom tanečnom parkete. ,,Nejdeme si zatancovať ?" chytil ma Harry za ruku, a ťahal na nohy. Neúspešne. Len som pokrútila hlavou a vrátila sa k predchádzajúcej činnosti - sŕkaniu džúsu s vodkou. ,,No ták zlatko, prosím." aj napriek tomu, že bol mierne pripitý - predsa len, vypil toho viac ako ja - dokázal na mňa vyčariť psie očká, ktoré vždy zaberú. No tento raz nie. Nohy ma boleli tak, že tá hnusná bolesť mi vrážala až do špiku kostí a nechcela som ich zaťažovať tancovaním na parkete, na ktorom sa aj tak ľudia tlačili  ako v MHDčke. Harry si porazenecky sadol vedľa mňa s vedomím, že nemá zmysel ma ďalej presviedčať. Bolo by to úplne zbytočné.

--------- z pohľadu Harryho

Keď sa mi Simone nepodarilo presvedčiť na tanec, dovolil som si nechať ju sedieť za barom samú a odskočiť si na toaletu. Hlava sa mi krútila, a pociťoval som, že strácam rovnováhu a kontrolu nad celým mojim človekom. Keď som sa vracal cestičkou, ktorou som sa dostal na toalety, zbadal som ju. Bola opretá o bar, v dostatočnej blízkosti mojej Simone a očami hypnotizovala ľudí na vôkol. Blonďavé vlasy, jej padali do krásnej tváre s hnedými očami a plnými perami. Nezmenila sa. Bola presne taká, akú som si ju pamätal, takú akú som ju miloval pred troma rokmi. Jediný pohľad na ňu mi spôsobil vyplavenie všetkých spomienok na ňu, na naše spoločné chvíle, kedy sme boli len ja a ona. Nikto iný. Mal som chuť, také nutkanie, podísť k nej a uväzniť ju v mojom náručí a už ju nepustiť. Nikdy. Do riti Harold načo to myslíš ? Veď ľúbiš Simone. - karhalo ma svedomie. Neriešil som,čo mi hovorí svedomie, proste som schytil nohy na plecia a vydal sa k nej. Nevšimla si ma. Chytil som ju za útle zápästie a  jemne  si ju otočil k sebe.,,Felicity?"