Another world 37

Konečne som sa dokopala k ďalšej časti. Skutočne sa vám veľmi, veľmi, veľmi ospravedlňujem, že som vás nechala toľko čakať, no vôbec som nevedela, čo sem napísať, ako sformulovať niečo normálne a čo by sa vám páčilo. Minimálne desať krát počas celého týždňa som začala písať, no v polovičke som to celé zmazala, keďže to nedávalo nijaký zmysel a bola to totálna hlúposť. S nervami som už bola na dne. Priznávam, že som rozmýšľala nad tým, že skončím s písaním,  že sa jednoducho vykašlem nato a vrátim sa k tomu, čo som robievala pred tým - k čítaniu iných poviedok. No premohla som sa a konečne som zo seba dostala niečo zmysluplné, takže čítajte, komentujte, chváľte,  kritizujte báárs čo robte ! :D :D :)

,,No, mohlo to tu byť trošku honosnejšie." frflal Harry, a očami prechádzal po prekrásnej hotelovej izbe v centre Paríža. ,,Čo to táraš ? je tu krásne."odbila som ho. Za svojimi slovami som si stála. Izba bola priestranná a rozdelená na štyri časti - chodbičku, obývačku, spálňu a kúpeľňu. V obývacej miestnosti sa nachádzala obrovská sedačka, na ktorú by sa zmestila celá skupina spolu s celou rodinou, plazmový televízor a veľký jedálenský stôl s krásnymi stoličkami. Hneď vedľa bola spálňa, v ktorej sme sa práve nachádzali. Chvíľami som mala pocit, že oči mi vybehnú z jamiek a začnú sa gúľať po celom hotely. Na konci miestnosti sídlila veľká postel, ktorá bola elegantne zahádzaná už na pohľad príjemne mäkučkými perinami, ktoré na vás už z kilometra kričali: ,,Poď a zvaľ sa na nás!" Vždy som si myslela, že takéto niečo je len v romantických filmoch, no zistila som, že som sa hlboko mýlila. Celý život. Hodila som sa do mäkkých perín a užívala si ten úžasný pocit slobody, ktorá sa mi práve naskytla. Boli teplé, navlečené v na dotyk príjemných obliečkach, ktoré mi šteklili nos. Topila som sa v nich ako v perinách mojej babičky v Amerike. Je normálne, že mi obyčajné periny pripomenú babičku ? Zasmiala som sa. ,,Na čom sa smeješ ?" zaujímal sa môj dôvod bytia.,,Len som si na niečo spomenula." Pozorne som ho sledovala, ako sa vlní popri veľkej skrini a obom nám vybaľuje kufre plných vecí. Bol to ozaj príjemný pohľad, to sa musí uznať za každých okolností. ,,Ako vidím, ty z tých perín dneska ani nevylezieš, uhádol som ?" zasmial sa a zvalil sa ku mne. So slabým úsmevom som prikývla. Ležali sme vedľa seba, hľadiac si do očí a užívajúc si samotu. Našu samotu, ktorá sa nám naskytne v priebehu spoločných dvoch týždňov v tomto úžasnom meste. Toto celé, čo sa okolo mňa dialo, som brala ako akúsi skúšku nášho vzťahu. Buď spolu vydržíme, alebo si začneme po pár dňoch liezť na nervy a pôjdeme domov. V kútiku duše som však dúfala, že toto sa nestane. Nikdy. ,,Čo budeme dnes robiť ?" opýtala som sa po chvíľke ticha a jemne prešla po jeho ružovom líci. Bol tak krásny, že som nemohla uveriť skutočnosti, že ho mám len a len pre seba.
,,Je večer, vtedy je Paríž najkrajší." usmial sa. ,,Pôjdeme na Eiffelovku a potom ťa zoberiem do najlepšej reštaurácii v meste." dodal.
Po hodinovom chystaní, sme sa konečne vyšuchtali z hotelovej izby, a ruka v ruke sme kráčali zákutiami Paríža. Bolo tu skutočne krásne. To čo sa povráva o Paríži je pravda pravdúca a treba ho len zažiť,aby človek tomu uveril. Obaja sme kráčali potichu. Občas sme na seba hodili zamilovaný pohľad či sa pobozkali. Centrum mesta bolo krásne vysvietené a kde tu, sa ešte povaľoval januárový sneh. Počasie bolo chladné, no vzájomná láska nás zahrievala tak, ako nikoho. Okolo nás sa pohybovali desiatky zamilovaných párov, medzi ktoré sme skvele zapadli. Po úmornom šľapaní schodmi na slávnu Eiffel Tower, som si slastne vydýchla a zodvihla hlavu. Vietor mi jemne rozfúkaval rozpustené vlasy a rukami som sa chytila zábradlia. Nedokázala som uveriť, že túto krásu vidím na vlastné oči. Celý Paríž, celé toto romantické mesto, ktoré ľuďom ponúka zážitok na celý život, som mala rozprestrené ako na dlani a do očí sa mi tlačili slzy. Slzy šťastia a radosti. Harryho ruky som pocítila na svojom páse a jeho teplý dych, pri mojom uchu. Spoločne sme sa kochali na krásu, ktorá sa nám rozprestierala pred očami.
,,When he opens his arms and holds you close tonight it just wont feel right, Cause i can love you more than this." započula som pri pravom uchu a moje oči už nedokázali vydržať tú ťažobu sĺz. ,,Neplač." otočil si ma k sebe a jemne mi zotieral slzy, stekajúce po tvári. ,,Milujem ťa Harry, viac ako je vôbec normálne." šepla som a prisala sa mu na pery. Bozk mi opätoval.Necítila som v ňom nič, okrem lásky, ktorú ku mne cítil a ktorou som si bola istá tak, ako že v zime bude sneh a v lete bude svietiť slnko. Zopár minút sme stáli vo výške niekoľko stoviek metrov, bozkávajúc sa a zabraňujúc ľudom prechod. Boli sme tam len ja a on a nikoho iného sme nevnímali.

,,Niečo lacnejšie tu nemajú ?" hlesla som, pri prezeraní si jedálneho lístku. Oči som si šla vyočiť pri tých neskutočne vysokých cenách. ,,Na čísla nehľaď dobre?" dotkol sa mojej ruky a nahodil vážny výraz na ktorom sa mu pohrával ten jeho klasický úsmev, ktorý mi podlamoval kolená. ,,Ale Harry." ,,Simone? sklapni." zasmial sa a vytrhol mi lístok z ruky. Obom nám objednal to isté, čo bolo samozrejme najdrahšie. Celý on. Vyzeralo to tu úchvatne a tak nóbl. Ako som zistila stôl sme mali rezervovaný dopredu, pretože pri takom návale, aký tu bol zrejme každý večer, by sme si neboli schopní nájsť dve voľné miesta na sedenie. Harry nám k jedlu objednal červené víno a pri prípitku sme si sľúbili večnú lásku. Výborným jedlom sme sa kŕmili navzájom ako novomanželia na oslave a ani nechápavé pohľady ľudí na vôkol nám v tom nezabránili. Nikto na svete nedokázal pochopiť aký sme šťastní, že sa máme. Že máme jeden druhého a milujeme sa tak ako Rómeo a Júlia.