Another world 17

Ďalšia časť :) ... ospravedlňujem sa, že tak neskoro, no dnes som mala toho dosť !:P :) I hope you like it :-*


,,Maj sa pekne zlatko a opatruj sa." lúčila sa so mnou mamka na vlakovej stanici. ,,A žiadne hlúposti!" zdôraznila. ,,Neboj sa." venovala som jej úsmev. S Nathanom som mala rozlúčku tipu Maj sa za sebou, takže sme mali  zopár minút pred príchodom vlaku s mamou pre seba. ,,Mami?" nahodila som výraz smutného psíka. ,,Si si ním istá ?" hlavou som mykla do priestoru pred sebou, kde Nathan nadával na pokazení automat na kávu. ,,Simone, o tomto sme sa už bavili. Som si ním istá, ver mi." usmiala sa, a ja som bola rada, že jej je dobre. No aj tak som si o tom vzťahu myslela svoje. ,,A teraz už choď, lebo vlak odíde bez teba." zastrčila mi pramienok vlasov za ucho a materinsky ma objala. Ani objatie chlapca, ktorého ľúbim, sa nevyrovná objatiu matky. ,,Len by skúsil." zasmiala som sa jej do ramena. ,,Ľúbim ťa. Ahoj." ,,Vieš že aj ja teba zlatko." usmiala sa a ja som svoje nohy nechala aby ma viedli do vlaku.
,,Kočenýý, vaša Simone je späť!" zvolala som zvesela a kufor položila pri nohy. ,,Sííííííím!" dobehli ku mne dievčatá a vyobjímali ma, akoby sme sa sto rokov nevideli. Mary - krásne hnedovlasé kučeravé dievča, so zmyslom pre humor, ktorý je tak na Louisovej úrovni a to je už čo povedať. Kate- citlivá ryšavka, ktorá je za každú srandu, no v rámci slušnosti. Je to také mamičkine dievčatko, alkohol v ústach, či cigaretu v rukách nikdy nedržala. No aj napriek tomu aká je, ju zbožňujem. Vlastne obe. Objatie som im s radosťou opätovala a pomaly sme sa presunuli do izby. Internátna izba, nič nóbl - drobná chladnička, väčšinou prázdna, tri postele, mini balkónik a maličká kúpelňa.Ako klasický internát, no zvykla som si. Pár vecí som si vybalila do skrinky pri posteli a zvyšok nechala ,, odpočívať " v kufri. Načo si vybaľovať všetko ? Za necelé dva týždne sa vraciam domov, a neukážem sa tu hodný mesiac. 
,,Čo tvoj nevlastný otec?" spýtala sa ma Mary. Že nevlastný otec. Ním nebude, aj keby sa na hlavu postaví. Nenávidím ten zrod, čo si hovorí frajer mojej zakomplexovanej matky. Zamračila som sa na ňu, a ona razom pochopila, že ho tak nemá nazývať. Teda aspoň nie predo mnou. 
,,Okej, okej, tak ten Nathan, či ako sa to vlastne volá." opravila sa a na tvári sa jej pohrával úškrn. Dievčatám som o ňom hovorila po telefóne cestou sem, no keďže môj mobil má úžasne slabú výdrž, nestihla som im povedať všetko. ,,Je otrasný, nemôžem sa na neho pozerať bez toho, aby ma nerozbolel žalúdok." Mary s Kate sa rozrehotali a ja som sa ťažko dostávala k reči. ,,Len sa smejte bláznivé!" zagánila som na ne. K tejto téme sme sa už na moje potešenie nevracali a tak to bolo najlepšie. ,,Kate a ako ty s Kellanom ?" Kellan - priateľ Kate. Tvoria spolu už rok pár a veľmi im to prajem, sú spolu rozkošní. Kate sa doširoka usmiala a vystrela predo mňa pravú ruku. Na prstenníku sa jej trblietal krásny diamantový prsteň, ktorý musel stáť podľa mojich odhadov majland. ,,To, ako , to ?" zvláštne som sa zakoktala. Kate spokojne prikývla a blažený úsmev som videla aj na tvári Marry. ,,Ty si v tom?" zľakla som sa. Veď to dievča má sotva osemnásť. ,,Neblázni." zasmiala sa. ,,Kellan si ma len chcel poistiť, toť vše." ,,V tom prípade gratulujem zlato." kamarátsky som ju objala. ,,A ty čo ?" ,,Čo ja čo ?" v hĺbke duši som vedela, čo sa ma chce opýtať. ,,Noo, nejaký nápadník nič ?" cítila som na čele kropaje potu. S Harrym sme mali nepísanú dohodu, že to nebudeme nikomu vravieť. Teda do vtedy, kým s tým dobrovoľne nevystúpime pred novinárov. ,,Nie." odvetila som jednoducho. Dievčatá si len povzdychli a zdalo sa mi, že nad niečim pilne premýšľajú. ,,Nezájdeme do našej kaviarničky?" prerušila chvíľku ticha Marry. S Kate sme prikývli a už sme kráčali na naše obľúbené miesto v Manchesteri. Nemáme obehané celé mesto, pri štúdiu nato nieje čas, no svoje obľúbené miesto sme si zvolili dva dni po príchode na intrák. Bola to malá útla kaviarnička, podobná tej na Oxford Streed, v ktorej som bola s Harrym. ,,Tak slečny, čo to bude?" zastal pred nami fešný dvadsiatnik. ,,Tri krát laté." koketne sa na neho zahľadela Marry. Podvedome som sa usmiala. Je to mladé, slobodné dievča bez záväzkov, tak prečo nerozhadzovať siete kým môže ?. ,,Nevyzerá zle." mykla plecami a s Kate sme sa schuti zasmiali. Presne toto mi doma chýbalo. Posledné dni som bola ako bez života, a po dome som sa ponevierala akoby mal čo chvíľa nastať môj koniec. Mobil v kabelke mi začal vyhrávať, a blikalo na ňom Harryho meno. ,,Baby, idem von,hneď som späť." usmiala som sa a odišla. Sadla som si na múrik, ktorý bol vďaka decembrovému počasiu poriadne studený, ale akosi som sa tým nezaoberala.
,,Ahoj." prehovorila som zvesela.
,,Ale, ale niekto tu má konečne dobrú náladu."zasmial sa Harry.
,,Ná šak tak treba."
,,A čože sa stalo,že si taká?" vypytoval sa.
,,V podstate nič, len som konečne s babami a je nám fajn."
,,Ale žiadny alkohol!" prízvukoval mi, akoby som bola nejaká alkoholička.
,,Čo si o mne myslíš Harold ?" vyštekla som na neho tak, ako si zaslúžil.
,,Len samé pekné veci." cítila som, že sa usmieva.
,,Kedy máte najbližší koncert ?"
,,Pomaličky sa vraciame do Británie, zajtra sme v Edinburghu."
,,Veľa šťastia. Chalani sa majú?"
,,Ďakujeme. Dobre, síce Zayn má menšie rodinné problémy, no zvláda to statočne." poriadne ma vyľakal. 
,,Čo sa stalo?" 
,,Má tehotnú sestru, a otec dieťaťa od nej zdrhol." Nikdy nepochopím takýchto chrapúnskych ľudí.
,,Musí to mať teraz ťažké." hlesla som smutno.
,,Veru, že aj má. Ale vráťme sa späť k nám dvom."
,,K čomu konkrétne?"
,,Mám pre teba prekvapenie." Vydesil ma. Prekvapenia priam nenávidím. Vždy sa teším, a nakoniec som sklamaná.
,,Aké prekvapenie?"
,,Poviem ti iba toľko, že na oslavy Nového Roka si neplánuj nič." vôbec som mu nerozumela.
,,Harold?!" 
,,Čo po mne bliakaš ?" jeho výraz tváre som si vedela živo predstaviť. Odutá spodná pera, a v krásnych zelených očkách sa mu pohrávala spýtavosť.
,,Hovor k veci." povedala som už trošku milšie.
,,Ach Simone, všetko pokazíš." povzdychol si. ,,S chalanmi trávime novoročné oslavy u nás doma, takže si srdečne pozvaná." 
,,Počkaj, kde u vás doma?" nebola som si istá. ,,V Holmes Chapel." Pche! nato nech rýchlo zabudne. ,,Nie!" dala som surovo na javo, že nič také neprichádza do úvahy. ,,Ale no tak zlatko. Naši ťa chcú konečne spoznať, ani nevieš ako mi mamka mrnčí v kuse do telefónu kvôli tomu. A môžeš vziať aj brata s Ashley ak ťa to poteší, len to neodmietaj." Nedokázala som mu odolať. ,,Porozmýšľam." ,,Budem rád ak pôjdeš." zopakoval sa, a ja som sa zmohla na drobný úsmev. ,,Zlato budem končiť, lebo dievčatá ma čakajú." ,,Nuž, čo s tebou narobím. Ľúbim ťa, pá." zložil. Ísť, neísť k Harrymu domov? celú cestu k stolu som si pokladala túto otázku, no odpoveď neprichádzala. ,,S kým si toľko volala?" opýtala sa ma Kate s jemnými fúzikmi od latté. ,,V prvom rade si utri ústa, a v druhom rade je to jedno nie?" zasmiala som sa a odpila si z tej lahôdky, čo mi vyvoniavala pod nosom. ,,Nieje!" slov sa ujala Marry. ,,Si vysmiata ako slniečko, takže počúvame. Sme kamošky predsa." chytila ma za ruku. ,,Tak fajn, sami ste to chceli." obe sa na mňa zahľadeli a v hnedých očiach mali očakávanie. ,,S mojím ....." nevedela som nájsť správne slová na vyjadrenie. Priateľom? Frajerom ? Chlapcom ? všetky možnosti na mi zdali zvláštne. ,,Priateľom?" vyriešila to za mňa Kate. Slabo som prikývla a na tvári dievčat sa zjavil úprimný úsmev. ,,Aha na ňu, a vraj nikoho nemá." ,,Kto to je?" Marry chcela vedieť očividne viac, ale sklamem ju, nič sa nedozvie. ,,Raz sa to obe dozviete, nebojte sa." usmiala som sa. Spoločne sme sa postavili zo stoličiek a vykročili chladnou ulicou späť na intrák. ,,Poznáme ho ?" tie si snáď nedajú pokoj. ,,Ako sa to vezme." Poznajú Harryho aj celú skupinu. Teda Kate len s Marrynho večného rozprávania o nich, ale pozná. ,,Je to Noah že ?" zbláznili sa? Noah je chalan z vyšieho ročníka a túži sa dostať na pediatru. Nechápem ako k nemu prišli. ,,To máte odkiaľ ?" smiala som sa. ,,Všímame si, ako po tebe pokukuje tými modrými očkami.",,Kate netrep prosím ťa!" odbila som ju.
Po návrate na intrák, som sa usadila na tvrdú posteľ a opakovali nejaké potrebné veci na zajtrajšiu prednášku. ,,Sim?" ozvala sa po chvíľke Kate z pod periny. ,,Uhm?" ,,Nemohla by si už zhasnúť a zaľahnúť ?" mala pravdu. Hodinky ukazovali pol dvanástej, čo je pred prednáškou najvyšší čas ísť spať. Odložila som všetky knihy a hárky papierov, čo ma ťažili na nohách, zhasla svetlo a spokojne sa ponorila do ríše snov.