Another world 16

,,Harry!" zobudila som sa celá spotená a v hlave mi nepríjemne hučalo. Kľud Simone. Bol to iba sen! upokojovala som samú seba ako nejaký blázon z cvokhausu.
,,Sim čo sa deje?" dobehli ku mne vystrašené dievčatá. Zrýchlene som dýchala a srdce mi šlo vyskočiť z hrude. ,,Ja ... ja." začkalo sa mi. ,,Upokoj sa zlatko!" objala ma Danielle.
,,Mala som zlý sen."
,,Aký konkrétne?"
,,Že si Harry  našiel inú a veselo jej bez kúsku sebazáchovy lízal madle v berlínskych uliciach." rozplakala som sa ako malé dieťa.
,,Ššš, bol to len sen." ukľudňovala ma Dan zatial čo mi Eleanor išla vziať minerálku. ,,Bojím sa." ,,Čoho prosím, ťa ?" usmiala sa. ,,Že nie je so mnou šťastný." sklopila som zrak.
,,Teraz ma počúvaj, hej ?" prikývla som. ,,Harolda som nevidela takéhoto ani nepamätám. Ten blázon má večne na tvári ten svoj neodolateľný úsmev a keby ho gravitácia nedržala pri zemi, vznášal by sa od toľkého šťastia dva metre nad zemou. Ver mi." ,,Ale .... " ,,Žiadne ale Sim. Ľúbi ťa, viem to." krásne sa usmiala a podarilo sa jej upokojiť ma.
,,Koľko je vlastne hodín ?"
,,Niečo po pol šiestej, ešte si pospi."
,,Ide mi prasknúť hlava od bolesti."
,,Opica, opica!" chichúňala sa El a podala mi minerálku.
,,Koľko som toho vypila?" keď sa na to pozriem spätne nepamätám si vôbec nič. Teda skoro vôbec. V hlave sa mi premietalo len pár obrazov z toho večera, no všetko bolo strašne rozmazané a nič mi nedávalo zmysel.
,,Sedem pohárikov írskej whisky."
,,Čo?!"
,,Áno, a to si si pôvodne šla dať len jeden moja zlatá!" zasmiala sa Eleanor.
,,Harry večer nevolal?" ešte to by mi chýbalo.
,,On nie." zvážnela Danielle a na tvári sa jej pohrával zvláštny výraz.
,,Ako to myslíš?"
,,Ty si volala Harrymu." Nie, nie, nie a ešte raz jedno veľké nie! To nemôže byť pravda. To musí byť len nejaký hlúpy nepodarený vtip! 
,,Si rob srandu z niekoho iného." snažila som sa mierne odľahčiť situáciu.
,,Kiež by som mohla."
Je to pravda. Prečo ? načo som ja hlupaňa pila ? a volala jemu ? čo si o mne musel myslieť? kričala som na seba vo vnútri. Z mojej hádky samej so sebou ma vyslobodil až zvoniaci telefón pod vankúšom. Bol to on.
,,Ahoj." povedala som neutrálnym tónom.
,,Hi. Ako ti je ?" spýtal sa ma.
,,Na prd!" budem mu snáď klamať?!
,,To ti verím, včera si sa dobre rozbehla." smial sa. Počkať, on sa smeje?! kde sú tie kázania, čo som od neho čakala ?! nerozumela som.
,,Čomu sa smeješ Harry?"
,,Bola si roztomilá." aj keď som ho nevidela, vedela som, že sa usmial.
,,Rob si srandu ty trdlo!"
,,Nerobím! toľko krát si mi povedala ľúbim ťa, že som sa červenal ako paradajka."
,,Stačilo Harold!" smiala som sa. ,,Kde sa práve nachádzate ?"
,,Na berlínskom letisku, letíme do Varšavy."
,,Chýbaš mi." zosmutnela som.
,,Vieš, že aj ty mne zlatko. Ale neboj, za dva týždne sa vraciame a už sa ma tak ľahko nezbavíš."
,,Harold, zlož to už konečne, ideme do lietadla! Makaj !" okrýkol ho Lou.
,,Teším sa. Ale bež už, ľúbim ťa."
,,Ja viac. Bye darling!" zložil a ja som mala hneď lepší pocit. Tá hnusná guča strachu v žalúdku sa razom vytratila a vykročila som do nového dňa s úsmevom na tvári.


--------- z pohľadu Harryho




Let prebehol viac menej dobre. Lou s Liamom mi celú cestu prespali na ramene ako päť roční, Niall flirtoval s letuškou a snažil sa ju zbaliť svojou sexy španielčinou. Či úspešne ? pochybujem. A Zayn hľadel celý čas do blba a nad niečim tuho premýšľal.
,,Hej Zayn, chlape čo je s tebou?" drgol som ho do ramena a prerušil dlhú šnúru jeho myšlienok.
,,Ségra je tehotná."

,,Waliyha?" 

,,Doniya ty somár." kopol ma do pravého členku.

,,A to z toho si taký ako zvädnutý tulipán?" vôbec som mu nerozumel.

,,Hej, frajer od nej zdrhol a nechal ju tak jak je." razom som pochopil, prečo je Zayn v poslednej dobe taký, aký je. ,,V koľkátom je mesiaci ?" ,,Treťom. Ani nevieš aký som vytočený Harry. Zabil by som toho chudáka. Prisahám." ,,Upokoj sa kamoš. A nevyveď žiadnu somarinu prosím ťa." ,,Čo by si robil, keby sa to stane Gemme ?" opýtal sa ma Zayn. ,,Zabil by som toho dotyčného." nemusel som dlho rozmýšľať čo poviem. ,,Vidíš." 
,,Ale usmej sa trošku Malik." štuchol som ho do ramena. Poslúchol. Na tvári sa mu zjavil úsmev. Síce krivý ako veža Pise v Taliansku no bol to úsmev. ,,Kde sme ?" prebral sa Lou a cítil som ako sa mi uvoľnilo rameno. ,,V lietadle?" zasmial som sa. ,,Nesnaž sa byť vtipný Styles, nejde ti to." podpichol ma. Bol som zvyknutý na takéto Louisove reči, kvôli nim toho chalana zbožňujem. ,,Kedy pristávame ?" ,,Už." pomohol som mu vstať a Liamova hlava odkvecla na sedačku. ,,Niall ber toho spachtoša." rozkázal som blondiačikovi. 
Na letisku na nás ako obvykle čakala masa fanúšičiek obklopených desiatkami policajtov. ,,To zase bude." šepol mi Zayn. Som rád, že sa znova usmieva. 
Po hodinke sa nám úspešne podarilo dostať z letiska a smerovali sme na hotel oddýchnuť si pred večerným koncertom. O izbu som sa opäť delil s Tommom a Niall si zobral izbu so Zaynom a Liamom. Klasika. Zvliekol som si zo seba hrubý kabát, v ktorom mi začínalo byť teplo a zvalil sa na posteľ. ,,So Sim si nehovoril ?" spýtal sa ma Lou po chvíli ticha. ,,Hovoril, aj v noci aj ráno." pri myšlienke na nočný telefonát som sa začal smiať. ,,Čomu sa smeješ Harold?" ,,To je jedno."  viac sme to neriešili. Vo vačku mi začal mobil vybrovať ako bláznivý a na displayi blikalo mamine meno. 
,,Ahoj mami." usmial som sa. Dlho sme už spolu nehovorili, a takýto telefonát s mamkou mi padne vhod.
,,Ahoj Harrynko, ako sa máte?" prevrátil som očami. Nenávidím keď ma volá Harrynko.
,,Mami, som Harry, jasné ?" zasmial som sa. ,,Máme sa dobre, nedávno sme prileteli do Varšavy a večer koncertujeme. Vy ako? Gemma je doma?" 
,,Dobre, nepaprč sa mi toľko."cítil som, že sa usmiala. ,,Nie je. Na Vianoce sa má vrátiť a chce priviesť aj svojho nového priateľa. A mohol by si aj ty." Čo ja ? odkiaľ to moja matka vie ? nevie to nikto okrem našich známych. 
,,Eh, čo ?" vyjachtal som zo seba po chvíľke.
,,Do kedy si to chcel tajiť Harry?"
,,Mami odkiaľ vieš, že niekoho mám?"
,,Vtáčiky štebotali." smiala sa.
,,Mami!" nemám rád keď ma niekto naťahuje ako gumu v trenkách.
,,Louis sa čistou náhodou preriekol." zatlčem toho chalana. 
,,Fajn."
,,Ale no tak synak, veď na tom nieje nič zlé. Ja len chcem vedieť, či to so Simone myslíš vážne." Ona vie aj jej meno? Louisova smrť je istá.
,,Myslím. Ľúbim ju." usmial som sa. ,,Harold zdvihni zadok ideme na neskorý obed." nabehol mi do izby Liam. ,,Idem."
,,Mami končím, máme ešte povinnosti. Pozdravuj otca."
,,Pozdravím. Pá a ľúbim ťa."
,,Aj ja teba!" zložil som. ,,Tomlinson kde si!" zvreskol som takmer na celý hotel. ,,Čo reveš, šak už som tu. Už som ti chýbal čóóó ?" koketne sa na mňa pozrel. ,,Aký bol telefonát s mojou matkou?" ,,Asi by som mal začať utekať, je tak?" prikývol som. Lou sa rozbehol a ja som hneď trielil za ním. Dolapil som ho až na prízemí, kde stál opretý o recepčný pult a ledva dýchal. ,,No čo Tomlinson, slabá kondička?" zasmial som sa. ,,Raz ma zabiješ Styles." ,,O to mi ide." buchol som ho do ramena. ,,Ku komu by si sa v noci túlil?" žmurkol na mňa. ,,Mám Simone." vyplazil som mi jazyk a spoločne sme sa vydali späť za chalanmi.


O dva dni




Po hodinovom balení, mám všetky veci v kufri pri dverách a zajtra môžem spokojne odísť späť na internát. Kate s Marry zostali tam, no ja som sa vrátila domov, aby som bola trošku s dievčatami. ,,Simoneeee!" zakričala od dverí mamka a zbehla som dole po schodoch ako strela. Vyzerala výborne, Kanada jej zrejme prospela. No čo ma prekvapilo bolo, že nebola sama. Za jej chrbtom stál obrovský chlap, s čiernymi vlasmi a jemným strniskom na tvári. Toto má byť to jej prekvapenie? pomyslela som si. ,,Tak zlatko toto je Nathan. Môj priateľ." Presne tohoto som sa obávala najviac. ,,Dobrý."podala som mu ruku. ,,Kľudne mi tikaj Simone, som Nathan. Verím, že si budeme rozumieť." ,,Mami môžem s tebou hovoriť?" ,,Isteže." Presunuli sme sa do kuchyne a ten chlap išiel mamke rovno za pätami. ,,Ale o samote." pozrela som sa na neho aby pochopil, že zavadzia. Nepáčil sa mi. Sršalo z neho akési nebezpečenstvo a naháňal mi strach. ,,Choď sa vybaliť miláčik. Spálňu máme na poschodí, druhé dvere pri schodoch." Miláčik? Striaslo ma. Takto nehovorila ani otcovi. Poslúchol a veľký kufor ťahal za sebou. ,,Mami?" usmiala sa, čím mi dala signál, že ma počúva. ,,Kto je ten chlap?" neisto som sa na ňu zahľadela. ,,Spoznali sme sa hneď po príchode do Kanady, je rozvedený a má dvoch synov." ,,Nepáči sa mi." ,,Ale no ták." prehrabla mi vlasy. ,,Obľúbiš si ho,uvidíš." Neodpovedala som, iba som zastonala. ,,Máš ho rada?" ,,Samozrejme Sim. Odkedy ocko umrel, necítila som sa takto pri nikom." táto veta, ma čudne zabolela. ,,Jacob o tom vie?" ,,Vie, keďže sa uvidíme pravdepodobne až po Novom Roku, tak som mu to oznámila po telefóne." ,,Akože až po Novom Roku? Jake nebude na Vianoce doma?" nechápala som. ,,Je tu malý háčik zlatko." zľakla som sa. ,,Aký?" ,,Jacob tu bude, no Nathanovi rodičia nás pozvali k sebe do Kanady. Mrzí ma to." ,,Ale mami." zamrnčala som. ,,Mrzí ma to zlatko." ,,Grace, môžeš na chvíľku?" kričal ten čudný chlap na mamu z poschodia. Ospravedlňujúco na mňa zahľadela a stratila sa z kuchyne. Zostala som sedieť pri stole a slzy sa mi z očí len tak rinuli. Ako nás mohla - svoje deti, vymeniť na Vianoce za nejakého chlapa, ktorého pozná pár mesiacov? Neskutočne ma sklamala. 
,,Harry?" povedala som uplakaným hlasom do telefónu.
,,Simone ty plačeš ? Čo sa stalo?" bol vyľakaný, no jeho hlas znel stále krásne.
,,Mamka má priateľa a doviedla ho k nám domov." snažila som sa pomedzi vzlyky zo seba dostať súvislú vetu.
,,A to je zlé?"
,,Harry, ty nevieš ako vyzerá. Je hrozný, na kilometre z neho srší nebezpečenstvo, a ak mám byť úprimná, bojím sa ho."
,,Ale no tak zlatko, to bude dobré ver mi. Aj ja mám nevlastného otca."
,,Mama ide k nemu na Vianoce." vyštekla som.
,,Si robíš srandu Sim?"
,,Nerobím!" znova som sa rozplakala.
,,Nechá nás s bratom doma samých a ona si pôjde s tým čudákom do Ameriky."
,,Pokoj darling, neboj sa, všetko sa vyrieši. Len už prosím neplač, lebo sa nebudem vedieť sústrediť na koncert."
,,Už len to by mi chýbalo." pousmiala som sa.
,,Vidíš, že to ide. Kedy ideš do školy?"
,,Zajtra ráno mi ide vlak. Vraciam sa dva dni pred Štedrým dňom." bola som rada, aspoň nebudem v jednej domácnosti s Nathanom. 
,,Teším sa už na teba."
,,Chýbaš mi Harry." trošku som zosmutnela.
,,Ty mne viac Sim. A mimochodom, moja mamka už o nás dvoch vie." 
,,Čo? to ako? prečo si jej to povedal?"
,,Hej, hej ! mňa z toho neobviňuj. Tomlinson sa preriekol." zasmial sa a ja som sa sa zmohla len na povzdychnutie. Počula som kroky na schodoch. Podľa intenzity zvuku, som vedela, že nepatria mame.
,,Harry musím končiť, pozdravuj chalanov. Pá."
,,Ľúbim ťa, ahoj." poslal mi vzdušný bozk a zložil.
Nathan sa blížil so kuchyne v napasovanom bielom tielku, ktoré mu odhaľovalo svalnaté a potetované ruky. Čím viac mi naháňal strach. Nechcela som byť s ním v jednej miestnosti a už vôbec nie sa s ním rozprávať. Zdupkala som  do svojej izbe, zvalila sa na mäkkú posteľ a zavŕtala sa do teplých perín. Nechala som, nech mi slzy pomaly stekajú po tvári.