Another world 33

----- z pohľadu Simone

,,Zayn upokoj sa!" zodvihol Harry mobil ako náhle zliezol z môjho tela ,,nič ti nerozumiem." Mykla som hlavou na spôsob ,čo sa deje', no on len pomykal plecami. ,,Č-čo? K-kedy? Je v poriadku?" habkal a v zelených očiach sa mu viditeľne zbierali slzy.,,Dobre, hneď sme tam." zložil. Hlavu si oprel o studenú stenu, tvár si vložil do dlaní a snáď ani nemusím hovoriť, čo robil. Za celý svoj život, som nevidela chalana takto plakať.Ten plač bol silný, vychádzajúci až zo špiku kostí. Slzy si našli cestičku medzi pevnými hradbami jeho prstov. ,,Harry čo je ?" zatriasla som ním, aby ma začal vnímať. Nič sa s ním nedialo. Bolelo to. Neskutočne. Vidieť bytosť, ktorá je pre vás stred vesmíru, celý život, dôvod bytia takto sa trápiť a nevedieť jej nijak pomôcť, je nad moje sily. ,,Bež po Mary." tvár mal bledú ako upír a celú zmáčanú slzami. Končeky hnedých kučier sa mu na ňu lepili  jedna radosť.
Vybehla som hore po schodoch, no zastavil ma predposledný schod, ktorý ma potkol. ,,Sakra." zanadávala som si a pokračovala v ceste do Marynej izby. Nespala. Sedela na posteli zababušená pod paplónom a pilne čítala najnovšiu knihu zo zbierky Suzanne Collins - The Hunger Games. ,,Mary rýchlo sa obleč." knihu som je vytrhla z rúk, vložil do nej záložku a položila ju na nočný stolík. ,,Čo sa deje ?" vyzvedala. ,,Neviem zlato. Zayn volal Harrymu, povedal mu niečo, čo ho rozrušilo a to doslova. Takže švihaj!" vysvetlila som jej celú situáciu. Len na mňa vyjavene pozrela a rýchlo sa súkala do bielo čierneho kabátu s obrovským golierom.
,,Harold čo sa deje ?!" okríkla ho Mar, keď sme sa už hodnú chvíľku viezli kam si jeho čiernym autom. Stihla som si všimnúť, už pred dobrými piatimi minútami sme minuli tabuľu Holmes Chapel. ,,Nič sa ma nepýtajte! Ani jedna !" rezignoval.
Keď sme zaparkovali pred obrovskou starou budovou, na ktorej sa jasal modrý nápis Cheshire Hospital, srdce mi divne poskočilo. V žalúdku sa mi vytvorila tá hnusná, dobre známa guča ktorej som sa nevedela zbaviť. Výťahom sme sa zviezli na druhé poschodie. Chodba nebola veľká. Bola úzka a na nemocničné oddelenie krátka. Oproti dverám Páchlo to tam klasickým nemocničných pachom, s ktorého sa mi prevracal žalúdok. Na samom konci stáli chalani. Zayn, Louis, Liam. Nialla som nikde nevidela. Keď k nim Harry pribehol, bratsky sa objali. ,,Čo je s ním?" počula som, ako sa pýta. ,,Lekár tu ešte nebol." odpovedal mu zlyhávajúcim hlaosm Loui, ktorého oči boli červené ako čili papričky. ,,Už nám niekto povie čo sa deje?" vykĺzlo naraz zo mňa a Mary. Možno sa to nehodilo no ťapli sme si tak, ako sa to zvykne. ,,Sadnite si, hlavne ty Mar." súcitne na ňu pozrel Harry a mne omotal ruku okolo pásu. ,,Niall mal nehodu." sklopil zrak. ,,Č-čo sa..." nedokončila Mary. ,,Zrazilo ho auto." dokončil. Nehovorila som nič. Cítila som sa ako lapená v nočnej more, z ktorej nevedie ani jediná cestička von. Chcela som utiecť. Niekam preč. Niekam ďaleko. Niekam, kde budem sama. Len ja a moje výčitky. Keby nebolo mňa, mojej hlúpej výbušnej povahy, nenakričala by som neho. On by neodišiel a nestalo by sa to, čo sa stalo. Zrak mi padol na Mary, ktorú Zayn tuho objímal. Plakala mu do ramena a ťažko vzlykala. Ruky mala obe položené na brušku v ktorom rastie nový život. Život Nialla a Mary. To čakanie na lekára bolo večné. Všetci sme sedeli na stoličkách, len tak bez slov. Nikto z nás nemal chuť rozprávať.
Dvere oproti nám sa doširoka roztvorili a vyšiel z nich muž. Bol navlečený v dlhom svetlom plášti a tvár mu zdobilo rúško. Z tváre mu sršala akási prísnosť a autorita. Na prsiach mal pripatú vyzitku - James Yallowson. ,,Ako je na tom?" vyskočil na nohy Liam a ovalil ho spýtavým pohľadom. ,,Ste príbuzní?" opýtal sa. ,,Sme kolegovia zo skupiny a tamto je jeho priateľka." ukázal na Mary. Všetkých si nás premeriaval súcitným pohľadom a pocítila som ako mi srdce vynechalo jeden úder.