1.Je to krátke, úplne na nič , ale no coment .... :D
2.Ďakujem tým, čo to čítate a komentujete!:)
3.Ak viete, tak niekde zdieľajte tento blog, budem vám vďačná :)
,,Aký darček ?" pousmiala som sa. Nenávisť k darčekom som úspešne skryla pre dobro nás oboch. Veď načo si kaziť túto peknú chvíľku? ,,Vydŕŕŕŕŕž!" hlesol Harry,a rukami si šmátral vo vačkoch bledých gatí. ,,Tak ma už toľko nenaťahuj." štuchla som ho medzi rebrá a nahodil vážny pohľad. ,,Na!" podával mi červenú podlhovastú krabičku, s malou nalepovacou hviezdou na vrchu. Bola som zvedavá, čo krabička obsahuje, no zároveň som mala strach. Moje roztrasené ruky, boli tomu len dôkazom. ,,Na?" zopakovala som po ňom. Nerozumel. ,,Kde je ten kúsok romantickej duše Harryho Stylesa ?" rypla som si do neho. ,,Ušiel, asi ma nemal rád." potiahol nosom. Rozosmialo ma to. ,,Čo to je ?" ,,Otvor to a uvidíš. Snáď ma nezbiješ, neodmietneš a ani nič podobné." zasmial sa.Poslúchla som. Krabička obsahovala dva kusy papiera rovnakej dĺžky aj farby. Nechápala som, čo to má znamenať. ,,Letenky?" ,,Pôjdeš so mnou na dva týždne do Paríža?" usmial sa a jemne vzal do rúk tú moju. Dá sa vôbec odolať tomuto úsmevu? Odpoveď je jasná. NIE. ,,Kedy?" ,,O tri dni, máš to tam čierne na bielom zlatko." zagúľal očami. Podrobnejšie som si prezrela letenku a zistila som že neklamal. Odchod bol písaný o tri dni z londýnskeho letiska. ,,Predpokladám, že všetko chceš opäť raz platiť ty." ,,Správne." uškrnul sa a pocítila som, ako mi zľahka sťahuje ramienko na nočnej košieľke. ,,Ale Harry..." ,,Žiadne Harry Simone." vystrel sa. ,,V tomto budem neoblomný, si moje dievča, je to môj darček pre teba, tak nevyjednávaj, lebo bude zle." pohrozil mi so zdvihnutým ukazovákom. Neviem prečo, no opantal ma čudný pocit. Nemala som rada, keď za mňa platí niekto iný, alebo keď mi kupuje drahé dary. Mám zlý pocit, že ho vyciciavam a nemám ani poňatia ako mu to celé splatiť. ,,Prečo si taký?" ,,Aký taký?" ,,No taký proste!" zasmiala som sa. ,,Tak som už raz taký, čo mám robiť!" ,,Idem do sprchy."oznámila som mu. Iskričky jeho v očiach boli jasne badateľné. ,,Nepotrebuješ spoločnosť?" ,,Uhádol si Casanova, hneď sa vrátim." vyplazila som mu jazyk. ,,Je kríza, treba šetriť vodou a sprchovať sa po dvoch." blížil sa ku mne rozopínajúc si pracku na opasku. Cítila som, ako napätie vo mne čím ďalej tým viac narastá a vedela som aj to, že mu neodolám. Že mu opäť podľahnem a znovu okúsime našu lásku inak, ako len bozkami a dotykmi. Zvrtla som sa chrbtom a otočila sa smerom do kúpeľne. Nasledoval ma. Nemusela som sa ani obzrieť, či počuť jeho kroky. Vedela som to aj bez toho. Dvere na kúpeľni som zamkla na dva krát a pustila sprchu. Zrkadlá a kachličky sa behom pár sekúnd zarosili a vo vzduchu sa vytvorila para, ktorá vychádzala zo sprchového kúta. Videla som, ako sa ku mne približuje. Hypnotizoval ma očami, tak ako to robil stále. Dobre vedel, že mu už nemôžem ujsť. Dobrovoľne som spojila naše pery do jedného nenásytného bozku, v ktorom naše jazyky hrali pre nás už známu hru. Nešlo o žiadnu výhru, ale o samotný pôžitok a potešenie z nej. Vyzliekla som mu tričko, rukami prechádzala po jeho dokonale vyšportovanom tele, ktoré ma vzrušovalo každou sekundou. Nezaostával za mojou prácou. Saténovú košieľku s čipkami odhodil niekam do priestoru pomerne veľkej kúpeľky a znova som pred ním stála iba v spodnom prádle.,,Si tak nádherná Simone." zachrapčal, a rukami mi rozopínal čiernu podprsenku. Zdvihol ma do náručia, odomkol dvere a kráčal so mnou do mojej izby, kde ma zľahka položil na posteľ. Obaja sme zabudli nato, že ešte pred pár minútami sme sa chceli ísť sprchovať. Vášeň a túžba po tom druhom, nám nedovoľovala nato myslieť. Telom mi prebiehali milióny voltov a mala som pocit, že čo chvíľa sa rozplyniema a nezostane po mne vôbec nič. Bol tak nežný a zároveň tak dravý, že mi to spôsobovalo neopísateľné muky. Vlhkými perami mi prechádzal všade. Od úst, cez krk, prsia, na ktorých pobudol asi najdlhšie. Nevadilo mi to. Bolo mi to viac ako príjemné. Mala som chuť zomrieť. Zomrieť od toľkej rozkoše. Jemne do mňa vnikol a prehla som sa v príjemnom kŕči. Zaklonila som hlavu a vydala slastný výdych, čím som mu dala znamenie, že nemá prestaň za žiadnych okolností. To jediné som nechcela. Aby prestal.
Wow !! Nádherné !! Konečně jsem se dočkala další :-) Bude dneska ještě něco ??
OdpovedaťOdstrániťAnet
ďakujem :-* :) .. idem von, neviem kedy sa vrátim, tak asi až zajtra bude :)
OdstrániťDommy_xxx:Ja len že...WOW!!!Teším sa neskutočne na ďaľšiu!!Motýliky v bruchu ani nespomínam!!.:)
OdpovedaťOdstrániťDievča, máš neuveriteľný talent. Ale to už asi vieš. Milujem čítanie všetkých tých krásnych umeleckých detailov v každom jednom diely. Proste WOW, tlieskam! :) x
OdpovedaťOdstrániťouč :D ďakujem pekne :)
Odstrániť