Another world 35

Hľadela som mu do očí. Do prenikavo modrých očí, ktoré boli podliate slzami, bolesťou a najmä výčitkami. Nevedela som čo povedať. Spolu so slovami sa vytratili aj akékoľvek myšlienky,ktoré moju dušu a moje vnútro sužovali posledné dva dni. Pominul sa aj hnev, obrovský hnev a sklamanie, ktoré som cítila. Nič z toho mi nezostalo.V mojej hlave, srdci, myšlienkach, jedným slovom všade kde sa dalo, možno aj tam kde nie, sa rozliehala obrovská a čistá láska k tomuto drobnému človiečiku, ktorý mi zmenil život o 360 stupňov. ,,Nerozprávaj." pošepla som mu, no bol neodbytný.,,P-prepáč, j-ja nechcel som ti ublížiť, j-ja ľúb..." ,,Niall mlč... prosím." cítila som, ako veľmi sa premáha, aby dokázal z úst vypustiť slová a naznačoval tomu aj hrudník, ktorý sa mu nadvihoval rýchlejšie, ako je normálne. ,,Nehnevám sa. Ľúbim ťa viac ako myslíš, tak vedz, že sa nedokážem hnevať na niekoho ako si ty, rozumieš?" premáhala som slzy, no zbytočne. Z očí sa mi vyplavili kaskády sĺz, ktoré dopadali na Niallovu studenú ruku. ,,Neplač." usmial sa a mňa príjemne pichlo pri srdci. ,,Postarám sa o vás, sľubujem Mar." druhou rukou, ktorá ho bolela zjavne menej mi zotrel slzy a znova som pocítila ten blažený pocit štekliacich motýlikov v brušku. ,,Slečna Brianová, musíte končiť, pán Horan si potrebuje oddýchnuť." podišiel ku mne lekár, ktorý ma sem aj priviedol. V tej situácii, aká ešte vtedy panovala, som si tohto vysokého tenkého muža, nestihla poriadne ani obzrieť. Mohol mať okolo štyridsať päťky, hlavu mu zdobili čierne kratšie vlasy a kde-tam zasvietila drobná šedina. Vyzeral sympaticky, nie tak, ako väčšina lekárov v tejto dobe, ktorý sú arogantní a až prehnane drzí k pacientom či návšteve.
S Niallom som sa rozlúčila jemným motýlim bozkom na ružovskasté pery s prísľubom, že mu budem každých desať minút telefonovať.

------ z pohľadu Simone


Oslavu Nového Roku sme oslávili v Harryho dome, no nie tak ako sme si to naplánovali. Nedalo sa, keďže tu chýbala veľmi dôležitá časť našej 1D family - Niall. Čo sa jeho týka, stav sa mu zo dňa na deň zlepšuje o 40percent, čo je viac ako skvelé. Navštevujeme ho každý deň, čím lekárom robíme kvalitné nervy, keďže sa tam stále dotrepeme všetci tak ako sme. Čo môj vzťah s ním ? Všetko klape tak ako má. Už znova sú z nás skvelí priatelia, ktorí si robia zo seba srandu za každú cenu. Obaja sme si povedali ospravedlnenia, pričom sme sa začali opäť raz naťahovať, takže zvyšok ,,famílie" z nás malo neskutočnú zábavku.

Priebeh udalostí 


Výlet či skôr návštevu v Holmes Chapel sme si predĺžili aspoň do doby, kým Nialla neprepustia z nemocnice. Stalo sa tak 6.januára, čomu sme my ba dokonca ani lekári nerozumeli. Ako môže pacient, ktorý mal podozrenie na kómu vyzdravieť za týždeň ? dáva to logiku ? vôbec nie. No hlavné je, že ho už máme tu a sme kompletní. Deň po jeho prepustení, sme si pobalili všetky veci a opustili toto krásne miesto s vedomím, že tu nie sme naposledy. Ani jeden z nás.
Po návrate do Londýna, sme sa porozdeľovali do skupiniek, na aké sme boli zvyknutí. Zayn, Louis a Liam šli do hlavného stanu, kde ich s túžbou a otvorenou náručou očakávala El s Dan. Niall s Mary sa pobrali na koniec Londýna k jej rodičom, oznámiť im, že budú starými rodičmi. Ako to zobrali ? Skvele. Viac ako sme si všetci mysleli. Niallovi okamžite otvorili bránu do ich rozvetvenej rodiny a hneď ho začali zavaľovať otázkami, či rozmýšľajú o svadbe. Ja s Harrym som si to namierila do nášho domu, v ktorom by nás mal očakávať môj veľký brat, mamka a pravdepodobne aj ten Nathan, ktorý si myslí, že mi nahradil otca. Naivka.


Ležím Harrymu na kolenách, obklopená jeho prirodzenou vôňou,ktorá sa rozplýva po celej mojej izbe. Panuje medzi nami ticho. Také ticho, ktoré obaja milujeme a pri ktorom sa uisťujeme v tom, že si rozumieme aj bez zbytočných slov. Prerušuje ho jedine náš pravidelný dych a bijúce srdcia, ktoré sme si s láskou vymenili pred pol rokom. V priebehu pár minút sa stal pre môj život niečím takým dôležitým, ako je pre človeka vzduch, pre vtáka krídla, pre kvety voda. Pre mňa je to Harry. Cítila som, ako mi prstami jemne prečesáva dlhé blond vlasy. Nemusela som sa na neho dívať, beztak som vedela, že na tvári sa mu pohráva úsmev, ktorý by som nemenila za nič. Nikdy.
Plánované stretnutie s Markom, sme preložili na marec, keďže momentálne prežíva asi najťažšie chvíle v živote. Musel sa vrátiť domov do Ameriky a vysporiadať sa so smrťou milovanej babičky, na ktorú ako sám povedal, bol citovo veľmi naviazaný. Neviem prečo, no mala som neskutočnú potrebu a chuť objať ho, keďže som až veľmi dobre poznala pocit, čo znamená stratiť a to doslova a navždy blízku osobu.
,,Sim?" pošepol mi Harry po chvíľke. ,,Hm?" ,,Nad čím premýšľaš?" ,,Tak rôzne." uškrnula som sa. ,,Mám pre teba darček." usmial sa a nezbedné iskričky sa mu len tak pohrávali v očiach. Darček ? nenávidím darčeky!