Another world 48

Blond vlasy mala zopnuté vo vysokom drdole z ktorého jej vytŕčali nezbedné pramienky. Bola rozkošná. Tak drobná, útla. Pripadala mi byť úplne maličká. Na tvári sa jej pohrával jemný úsmev, no za Niallerovým chrbtom sa skrývala akoby sa bála. Myslím, že slová boli v tomto momente najmenej podstatné časti rovnice. Nialla som opatrne odsunul nabok, bol to síce chlap, no niekedy mi prišiel byť tak bezbranný, že silu som na ňom nedokázal použiť, i keď si to niekedy situácia doslova pýtala. S úsmevom na tvári som podišiel k nej a vzal si ju do náručia ako kedysi. Objal som ju silno a ešte silnejšie, až som mal pocit, že prestáva dýchať.
,,Nechám vás." hlesol Niall, priateľsky ma pobúchal po ramene a odišiel späť do svojej skromnej izby. Nechcel som ju pustiť, no vedel som, že takto nemôžeme stáť večne. To nie.
,,Je mi to ľúto Harry, tak veľmi." šepkala a slzy sa jej viditeľne drali do očí. Nemal som ani tušenie odkiaľ to vedela, tak ako to záhadné plaché dievča Nicole, no čoraz viac ma to začalo zaujímať. Jemne som sa od nej odtiahol, no hrudníky sa nám stále dotýkali. Cítil som ako jej splašene bije srdce, ktoré kedysi patrilo mne. Pomaly sme sa presunuli ku gauču, ktorý bol neskutočne mäkučký a pohodlný. Sedeli sme vedla seba tak blízko, že obaja sme cítili na pokožke dych toho druhého.
,,Začína byť toho plný twitter Harry. Anglické, dokonca aj americké noviny. Zatiaľ je to len vo fáze akýchsi fám, či podozrení, no mne to nedalo tak som zodvihla telefón a zavolala jej. Potvrdila mi to." - nežne ma pohladila po líci. Zarazil ma fakt, že volala so Simone,že je vôbec s ňou v kontakte, že sa s ňou rozprávala dokonca aj ona, nie len chalani. Prišlo mi to čudné, zvláštne. Sklopil som hlavu a z hlboka dýchal. Pomáhalo mi to. Nachvíľu.
,,Ako sa má?" šepky som sa jej opýtal a čakal na odpoveď ktorá nie a nie prísť.
,,Felicity?" vzal som si jej drobnú ruku do svojej a čakal na odpoveď zahľadený do jej očí.
,,Zle." pokrútila hlavou.,,Aspoň tak znela." dokončila, a mne prišlo nevoľno.
,,Ako tak?"
,,Uplakane, zdrvene ... jednoducho ..." nevedela nájsť slová, ako to nazvať. Stislo mi srdce. Pri každom jednom jej slove, som pocítil tú dieru, ktorá vo mne bola.
,,Prečo sa nedáte do poriadku Harry?" spýtala sa ma s nádejou v očiach. Nevedel som, čo povedať.
,,Nejde to." pokrútil som hlavou, aby som zahnal túto myšlienku do zatratenia.
,,Dole je bar. Nejdeš?" navrhol som jej a čakal na odpoveď. S úsmevom prikývla. Z tašky v izbe, v ktorej spal Louis rozvalený cez celú posteľ len v červených boxerkách som si vzal peňaženku s mobilom a mohli sme vyraziť.

O 2 MESIACE


Simone


Svet sa točil tak ako mal. Niekedy mi prišlo až zvlášne ako je pokojný a beztarostný. Viac-menej. Skúškové obdobie mi skočilo minulý týždeň a musím sa pochváliť, že testy som urobila a prešla ľavou zadnou do ďalšieho ročníka. Maryn termín bol ako na spadnutie, čakali sme ho kedykoľvek. V dome chalanov som trávila viac času ako doma, to musím uznať. No bolo mi tam fajn. Doma som bola stále sama, keďže mamka sa s Nathanom presťahovala do Ameriky kde si spolu nažívajú. Poviem vám za tých pár mesiacov sa z nej stala akoby rodená američanka. Anglický prízvuk by ste len ťažko dokázali nájsť. Možno sa vám zdá zvláštne, že dni strávené sú krajšie a znesiteľnejšie, no  bolo to tak. Nevnímala som, že dom patrí aj Harrymu, dokonca aj keď som ho tam cítila. Nie jeho prítomnoť, no jeho vôňu, ktorá sršala z oblečenia povešaného na terase. Tomu miestu som sa vyhýbala najlepšie ako som dokázala. Práve kvôli tomuto. Harry väčšinu času trávil vonku, nikto nevedel kde sa túla. Odchádzal skoro ráno a domov sa vracal neskoro večer kedy som už bola doma. Chalani si ho chceli vziať na koberček a vyspovedať ho, kde a s kým trávi celé dni. Dokonca som mala niekedy pocit, že je to kvôli mne, no keď to bolo rovnaké aj keď som sa tam pár dní neukázala prestala som rozmýšľať nad touto myšlienkou. Nepreniesla som sa cez to. To nie. Je to nad moje sily, nad moju bytosť, no naučila som sa žiť. Bez neho. Z myšlienkou, že už nikdy nebude patriť mne.