Another world 49 part. 2

Po pár dňoch


Niekoľko dní, ubehlo od doby, čo sa z jedného nášho člena stal hrdý otecko. Mary s maličkou Angie, boli už dva dni doma a jej prst zdobil krásny diamantový prstienok. Niall nestavil na klasiku ale nezvičajnosť. O ruku ju požiadal pár hodín po pôrode, priamo v nemocnici. Neodmietla. Samozrejme. Bolo to celé zvláštne, no zároveň tak romantické a krásne, aké to mohol spraviť jedine náš bláznivý Nialler. Simone som nevýdal. Opäť. Keď prišla pomôcť Mary s Angie, na pár hodín som sa vyparil ako zbabelec, ktorý uteká pred svojou láskou. Ľúbila ma, tým som si bol istý. Mohla to skryť správaním, či rečami, no v očiach to skryť nedokázala. Každý deň som ju sledoval z rohu nášho domu, ako taxíkom odchádza preč a na druhý deň ako znovu prichádza. Miestami som sa cítil ako blázon, priam psychopat.

V jeden deň som s tým však sekol. Prestal som kráčať proti sebe a zostal som doma, kde som vytrvalo čakal kedy znova príde. Prišla. O siedmej večer odetá v sukni po kolená s kvetinovými vzormi a čiernej blúzke s polodlhými rukávmi. Perfektne odhaľovala jej krásne krivky. Zostala stáť medzi dverami, pozerajúc na mňa. Už z diaľky som videl ako sa chveje.
,,Ja vás asi nechám." hlesla Mary. Zrak jej ubiehal raz na mňa, raz na Simone. Maličkú zababušenú v ružovej deke si zobrala na ruky a odkráčala preč. Nevedel som, či jej mám byť vďačný alebo naopak. Jediné čo som vedel bolo, že už niet cesty späť.
,,Nečakala som ťa tu." rukou si prešla po krásne lesknúcich sa vlasoch, ktoré vďaka prítmiu v obývačke chytali tmavší nádych, ako na jasnom svetle.
,,Už ma to nebaví Simone." odhalil som to. Nie všetko, ale na teraz to stačilo. Zmätene na mňa pozrela, zrejme nič nechápala.
,,Poď hore." prišiel som k nej, a uchopil ju za ruku. Bol to nástojčivý dotyk no neodtiahla sa. Tak sa mi to páčilo. Kráčali sme po tmavých schdoch, ruka v ruke, v dokonalom tichu. Obaja sme dýchali rýchlo, obaja sme vedeli čo sa tam hore stane. Vôňa sálajúca z jej tela ma dokonale omráčovala a ja som mal čo robiť, aby som si ju nevzal hneď na prahu dverí.

Simone


Zostala som stáť na prahu izby. Harry potichu zavrel dvere, hlavu mi vzal do dlaní a pobozkal ma.Najskôr vrúcne, no potom netrpezlivosť vyhrala. Naše jazyky hrali vojnu, ktorá sa k tej skutočnej - svetovej, len ťažko dá prirovnať. Dýchali sme rýchlo. Nahlas. Jeho dotyky boleli, bolo v nich odopieranie, čo sme mali obaja za sebou. Bral si všetko, dravo, rýchlo, bez pardonu. Keď som mu rukou vliezla do nohavíc a prešla po jeho navretej hrči, hrdeľne sa usmial.
,,Neprovokuj." povedal, pri čom mi zubami jemne potiahol spodnú peru. Nebolelo to. Práveže to bolo príjemné. Milovala som každý milimeter jeho tela. Jeho dych. Jeho obočie. Jeho spôsoby. Drsné a zároveň nie drsné Opretá o chladné dvere som čelila jeho pohľadu a cítila prsty, ktorými ma drsne hladkal. Po tvári, očiach, nose, ušiach, perách, prsiach, brušku až kým sa nedostal k môjmu lonu, ktoré prahlo po ňom. Bolo mi jedno, ako sa budem cítiť nasledujúce ráno, chcela som byť jeho. Tu a teraz. Nemyslela som nato, či je to múdre. Lebo som cítila že v jeho náručí múdriem, jeho láskou a ak to má aj bolieť, bude to stáť zato.
,,Milujem ťa." počúvala som. Bola som šťastná. Spokojná. Už by ma od Harryho neodtiahli ani parným valcom.
Niektoré milovania si pamätáte viac, niektoré menej. To čo sa odohralo v Harryho izbe v tento podvečer, mi z hlavy nevymaže nikto. Nikdy. 
Jeho horúci dych na mojom tele, jeho drsné a zároveň nežné dotyky vo všetkých mojich zákutiach, ktoré už dokonale poznal. Jeho vzdychy keď do mňa pomaly vnikal a ja som mala pocit, že lietam voľná ako vták. Jeho tlmený smiech, keď som po jeho príraze od samej rozkoše nahlas vykríkla. Jeho ,,neprestávaj" keď sa moje telo triaslo, a čelo bolo pokropené potom. Jeho trasúce sa prsty, ktoré si preplietol s tými mojimi pred jeho finále, ktoré bolo dlhé,hlasité, úprimné, presne také aké som si ho pamätala.
Keď som vyčerpaná položila hlavu na jeho hruď a vnímala len pravideľný tlkot jeho srdca cítila som šťastie.
Radosť.
Lásku.
Strach.
Nehu.
Život.
Závislosť.
Lásku.Lásku.Lásku.
Keď mi po pár minútach, mysliac si že spím, prešiel rukov po strapatých vlasoch, v očiach ma zaštípali slzy. Nevedela som čo bude ráno, čo mám od tohto očakávať. Či to bol len Harryho skrat, či túžba, alebo náš nový začiatok, ktorý som si priala zo všetkého najviac.

Harry

Keď som sa ráno zobudil, Simone spala tak ako v noci zaspala. Z môjho hrudníka, si vytvorila vlastný vankúš, na ktorom pokojne oddychovala. Opatrne som jej zodvihol hlavu, aby som mohol vstať z postele. Nechcel som ju zobudiť. Nie, keď v spánku bola krajšia ako inokedy. Čítal som, že ľudia sú najkrajší keď spia, a práve v tomto stave sa im z tváre dajú vyčítať pocity. A ja som si bol istý jedinou vecou. Jej citmi ku mne.

,,Bré ránko vo spolok." s úsmevom som pozdravil osadenstvo, ktoré sedelo okolo kuchynského stola a zamyslene raňajkovala. Cítil som sa šťastne a tak uvoľnene, že som sa to nesnažil skrývať. Niallerovi, ktorý pomaly kŕmil Angie mliečkom z malej fľašky som postrapatil vlasy, a malej som vlepil jemný bozk na to maličké líčko. Bola rozkošná. Ponášala sa na oboch jej rodičov. Mala Niallove oči a ušká, a z Mary mala jemné črty tváre.
,,Čo taký spokojný?" so záujmom sa ma spýtal Liam, keď som si sadol vedľa neho a chlieb si natrel maslom a jahodovým džemom. Ranná dávka jablkového džúsu samozrejme nesmela chýbať.  Neodpovedal som, len som pokrčil ramenami. Veď uvidia sami, keď sa sem Simone doplazí strapatá len v nohavičkách a mojom tričku tak, ako to má vo zvyku.
,,Kedy vlastne Sim odišla ? Tuším sa ani nerozlúčila." hlesol Zayn s plnými ústami. Nedokázal som kútiky úst držať vo vodorovnej polohe. Musel som sa usmiať.
,,Neodišla." šepol som. Uľahčila mi to. Ako naschvál v tom momente schádzala zo schodov v spodnom prádle a mojom tričku ako som predpokladal. Dlhé jemné vlasy si prehrabávala, a na tvári sa jej pohrával úsmev. Podišla ku mne, a vlepila mi mokrý bozk na líce. Cítil som, že sa červenám ako malý chlapec, keď mu dievča otvorí dvere na toalete. Stiahol som si ju na kolená, a pobozkal ju na pery. Poriadne, aby všetci videli, že toto je náš nový začiatok.
Hovorí sa, že dva krát do tej istej rieky nevkročíš, no keď niekoho miluješ vkročíš do nej toľko krát, kým sa neutopíš.