Someone like me 8

Trošku kratšie, ale predsa len :) .. zajtra idem po 2 mesiacoch ku starkej, takže časť s najväčšou pravdepodobnosťou nebude..

Bolo to zvláštne. Červeň sa jej hnala do líc, prsty na nohách ju oziabali. Nerozumela ničomu čo sa deje. -Som Niall.- predstavil sa chlapec a k Angie vystrel pravačku. Mal zvláštny hlas, tak nezvyčajný, že to nemohol byť angličan. Prekvapene na neho hľadela, nechápala o čo mu šlo.
 -Teší má Niall.- Chlapec sa len usmial, a na svetlo sveta sa dostal rad jeho bielych zubov, pokrytých takmer neviditeľným strojčekom. Stáli tam hodnú chvíľu, bez slov ako taký puci.
 -Obsadil som ti lavičku.- ozval sa Niall so sklopenou hlavou. Líčka mal ružové a v modrých očiach sa mu zjavovali iskričky. Angie prv nerozumela o čom hovorí, no všetko pochopila keď rukou ukázal na jej lavičku, kde ležala opustená gitara.
-Nebojíš sa že ti ju ukradnú?- ošívala sa, a do kabelky pomaly schovávala notes a ceruzku. Niall jej bol povedomí. Blond vlasy, belaso modré oči, strojček, no nikam ho nevedela zaradiť.
-Tú starú haraburdu? Nie kdeže.- smial sa. -Tú by nechcel ani bezdomovec.- Angie sa musela smiať s ním. Mal zvláštny smiech, taký iný a nákazlivý. Páčil sa jej.
-Mala by som ísť, doma ma čakajú.- hlesla, a pomalými krokmi odchádzala od blondiačika.
-Priateľ?- opýtal sa akosi neisto. Znervóznel.
-Brat s priateľkou.Tešilo ma, Niall.- posledný krát sa otočila a odišla. Venoval jej spokojný úsmev a smelo sa pobral ku svojej gitare, ktorú aj napriek jej rokom miloval. Dni bez nej by si nevedel predstaviť. Slúžila mu ako hračka na odreagovanie, no bola aj dôležitou súčasťou jeho práce. Bol členom skupiny. Známej skupiny piatich mladých chalanov, preto ho zaskočilo, že Angie vôbec nevedela kto to je. No páčilo sa mu to. Ona, jej vlasy, prenikavé zelené oči, všetko. Nerozumel tomu.

-Som domáá.- zvolala Angie, keď dorazila domov. Bola unavená, oči sa jej pomaly zatvárali, no vyzuť zo sandálok sa jej podarilo. Prekvapivo. Nicole s Lukášom sedeli v obývačke, s pohárom červeného vína si hrkútali jedna radosť. Boli v tesnej blízkosti, nalepení na sebe, ani papier by sa medzi ich telá nevtesnal. Občas si venovali krásny, sladký bozk či objatie. Boli spolu rozkošný a hlavne šťastný. Angie im závidela, no myslela to dobre. Priala im, ako nikomu. Na Nialla nemyslela, nemala prečo. Bol síce zlatý, pekný, no nič ju k nemu neťahalo. Doteraz nechápala o čo mu šlo a riešiť to nechcela, no niekde v hĺbke samej seba pevne dúfala, že ho znova stretne. Tak ako on.
-Kde si bola toľko?- Vonku už bola tma, mesiac na oblohe bol vo fáze splnu a okolo neho veselo tancovali žiarivé hviezdy.
-V parku.-unavene odpovedala bratovi, a prisadla si k nim.
-Sama?-
-Nie, s Harrym Potterom.- uškrnula sa. Vždy mala zváštny zmysel pre humor. Buď sa na ňom smiala len ona, alebo okrem nej, všetci naokolo. Inak tomu ani nebolo teraz. Niky s Lukášom sa smiali, no Angie nad nimi len krútila hlavou.
-Pôjdem si ľahnúť a žiadne nemravnosti vy dvaja.- zasmiala sa so vztýčeným ukazovákom. Zaľúbenci len poslušne prikývli, no nemali chuť dodržať to. Obaja mysleli na jedno a nato isté.