Dni plynuli rýchlo, dokonca rýchlejšie, ako sa bežným smrteľníkom mohlo zdať. Angie a Nicole konečne začalo to dlho očakávané dvoj týždňové pracovné voľno, počas ktorých mohli vystrájať ako chceli. Bolo náhodou, no skvelou, že ho dostali v rovnakú dobu.
Odkedy Lukáš odišiel po pár dňoch jeho príchodu kvôli práci na Slovensku, Niky sa vrátila do pôvodnej formy. Znova znej bolo bláznivé rozlietané dievča, ktoré vymetalo bary a nočné kluby jedna radosť. Angie mala niekedy pocit,že je viac preč, ako v ich spoločnom byte. Správala sa ako pubertálna pätnástka bez záväzkov, bez akýchkoľvek starostí. Proste si užívala život plnými dúškami. Jediný kto dával najavo svoju nespokojnosť bola jej priateľka,i keď vedela, že Nicole jednoducho rozkazovať nesmela. Niekedy mala chcenie byť staršou, aby si mohla otvoriť ústa.Život si do zrejme neprial. Ich vekový rozdiel - predsa len štyri mesiace sa dajú prekusnúť, no bol tam a to bol ten problém.
Zaujímalo ju však čosi iné. Dôležitejšie. Podstatnejšie. Čoraz viac si začala všímať Nikine telo a ústa. Pery mala stále častejšie opuchnuté, podráždené, miestami popraskané, akoby ju na ne niekto vášnivo bozkával. Jej krk a ruky zdobili nepekné fliačiky,ktoré sa nedali prehliadnuť. Bolo zrejmé, že jej pokožka bola vystavená perám niekoho, kto si jej sanie pekne užil.
-Bozkávala si sa s niekým?-privítala ju Angie v jednu noc - skôr to bolo nad ránom, keďže začínalo pomaly svitať. Oči držala ledva otvorené, presedela celú noc pri káve, cigaretách, nudnej televízii, len aby ju počkala. Tušila že sa vráti neskoro. Niky len potriasla hlavou, a odišla spať.Tým to všetko haslo. Rozhovor skončil. Podozrenia zostali. Dôkazy prichádzali čoraz častejšie.
Angie bola nervózna, podráždená a vystrašená zároveň. No tieto stavy sa menili keď bola v Niallovej blízkosti. Stretávali sa viac a viac. Sadli si ako kúsky lega. Vždy si mali čo povedať, nikdy ich rozhovor nekončil na mŕtvom bode. Dokonca aj o Dávidovi sa s ním vedela otvorene porozprávať. Do teraz to dokázala len s Niky. Detaily z rozchodu vynechala...pre istotu. Keď o ňom rozprávala, chvela sa. Rozprávala aký bol, prečo ho vlastne tak milovala. Niall len s úžasom počúval jej smutnú spoveď a z každého slova, z každej vety bolo cítiť, ako to dievča strašne túži po láske.
Niečo ju k nemu ťahalo. Nie k mužovi, skôr k osobnosti, ktorá bola pre ňu akousi tajomnou. Akoby mi niečo tajil.- uvažovala, keď ležala pod hrubou dekou a pred očami mala jeho blond vlasy. Bola s ním rada. Jeho spoločnosť jej robila ako dobre na duši, tak aj na srdci. Na stretnutia s ním sa pripravovala hodiny, s nervozitou, s očakávaniami čo príde a tešila sa na ne. Nemusela myslieť na nič. Vžívala sa do jeho slov, ktoré sa jej pomaly no s dostatočnou intenzitou vrývali do pamäti. Bol hanblivý, no aj on sa pri nej dokázal dokonale uvoľniť. Rozprávali sa o živote, či práci, alebo len tak sedeli v parku a pozorovali labute plávajúce po čírom tichom jazere. Niall bol pre ňu akýmsi prístavom pokoja, ktorý jej po Dávidových podlých klamstvách chýbal. Konečne našla niekoho, pri kom je pokojná, neustráchaná.Páčil sa jej, jeho blízkosť ju zvláštne tešila, napriek tomu sa snažila nedať na sebe nič poznať.
Sedela pri kuchynskom stole, so šálkou horúceho čaju v rukách s myšlienkami pri dni, kedy ju vzal na výlet.
-Dneska choď spať skoro kráska, zajtra ťa niekam vezmem.- hovoril jej, keď sedeli v jedno nedeľňajšie poobedie na lavičke pri Tower Bridge. Sedeli vedľa seba na lavičke, letmo sa stehnami dotýkali, a lízali zmrzlinu, ktorú on kúpil. Rád jej kupoval zmrzlinu, či už ovocnú či smotanovú, vedel, že ju tým poteší. Jej iskričky v očiach, keď jej do rúk podával skladkastý kornútok s kopčekmi sladkej pochúťky, v ňom vyvolalo niečo ... niečo zvláštne. Bol šťastný, no prekvapený zároveň, keď videl, že obyčajná zmrzlina ju dokáže urobiť spokojnou. Presne toto sa mu na Angie páčilo. Tá inakosť. Nikdy sa s niekým podobným nestretol, ba dokonca nikdy necítil to čo pri nej. Nevedel to zaradiť. Niekedy sa prichytil, ako rozmýšľa o veciach, o ktorých by vlastne vôbec nemal. Ako chutia jej bledé, už na pohľad jemné pery či ako dokáže milovať. Pôsobila naňho priam magicky.
-Dávaj pozor, aby si sa nepošmykla.- elegantne jej podal ruku a trochu dlhšie ju nechal vo svojej teplej dlani. Znova pocítil ten pocit. Do teraz nepoznaný. Tak strašne mu ju pripomínala. Chýbala mu, stále sa mu pred očami zjavoval obraz rútiacej sa motorky a Daphne, ktorá stále, akoby nič nepočula bežiacej za pruhovanou loptou, s ktorou sa hrala v záhrade sestry jeho matky Mauri. Mali priam na vlas rovnaké oči či črty tváre.
Vzal ju na hrad, či skôr skvostnú zrúcaninu, ktorá sa svojou krásou a noblesou pýšila pár kilometrov od Londýna. Angie sa v ten deň prichytila pri tom, ako túži aby ju objal. Neurobil to. Do teraz vôbec, no akosi to neriešila. Terén bol nepohodlný, nešikovný a jedna obchôdzka útrobami hradu im dala riadne zabrať. Vyčerpaní sa dostavili do blízkej reštaurácii, kde mali obaja veľkú porciu chutného jedla zjedenú do desiatich minút.
-Si musela byť poriadne hladná.- smial sa Nialler, keď prežúval posledné sústo pečeného mäsa s opekanými zemiakmi. Angie mala svoju dávku už v brušku, dokonca aj v pohári s Colou jej zostal posledný hlt. Niallovi sa to páčilo. Obdivoval tú jej spontánnosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára