Nebol si stále istý. Nechcel odísť na tak dlho. Nie teraz, nie takto keď ich vzťah prežíva začiatky. Krásne začiatky. Ale chalani mali pravdu. Láska potrebuje aj skúšky a toto skúškou bolo. Veľkou, pre nich oboch. Bola založená na zotrvaní a hlavne dôvere. Veď predsa, tam kde nie je dôvera, tam nie je nič.
Keď Niall v sobotu, prvého septembra opustil brány ,hlavného stanu´ Angie zrazu osamela. Ocitla sa v objatí Nicole, ktorú Harryho odchod nezasiahol. Teda zasiahol, no nie tak veľmi ako jej kamarátku, ktorej oči boli plné sĺz. Nevedela čo bude robiť. Štyri mesiace. Štyri mesiace bez niekoho, na koho prítomnosť si zvykla a je jej dňom a nocou. Štyri mesiace bez niekoho, kto robí jej dni krajšími a znesiteľnejšími. Štyri mesiace bez niekoho...takého ako je Niall.
Mlčky sa vrátila do útrob domu, a Niky nechala stáť na príjazdovej ceste. Bolo jej to jedno, v tomto momente chcela byť sama. Ľahla si do Niallovej postele a skrútila sa do jeho perín, z ktorých sálala jeho vôňa. Bola tak intenzívna, že Angie mala čo robiť aby sa nerozkýchala a neoprskala všetko na vôkol. Hlavu si ponorila do vankúša prevlečeného červenou perinou, a dala spomienkam šancu mihať sa jej priamo pred očami. Boli zväčšia z ich posledného spoločného týždňa.

-Nie je ti zima?- pýtal sa jej starostlivo Niall a sám si rukami pošúchal ramená. Táto noc bola chladná, vlastne typická londýnska. Tu sa v nočných hodinách teplota nad 15 stupňov vyšplhá možno len v strede leta.
-Si studená ako ľad, poď pôjdeme domov.- postavil sa a pomohol aj Angie, ktorá bola celá premrznutá. Telo sa jej chvelo a prsty na nohách ju v tenučkých čiernych Coverskách oziabali ako nikdy. Cítila, že chlad jej zalieza až pod kožu, a keď sa vrátili domov okamžite bežala do kúpeľne ponoriť si ruky pod prúd vlažnej vody aby sa jej uľavilo. Hneď sa k nej pridal aj Niall, ktorého bledá pokožka na tvári bola rozkošne červená a jeho bordový nos pripomínal sobíka Rudolfa. V tú noc opäť prespala u Nialla, tak ako po iné noci.Doma spala málo krát, no vôbec ju to nemrzelo. Pri Niallovom boku sa cítila úchvatne a zaspávať v jeho náručí bolo ako dar. Správal sa k nej ako k princeznej, ako správny gantleman ju púšťal pod horúcu sprchu ako prvú, a raňajky jej nosil do postele. Večeriavali spolu v jeho izbe pri zapnutej televízii, a jeden druhému kradol jedlo z taniera. Nikto sa k nej takto nesprával. NIKDY. Teda možno jej ocko, no to bola ešte maličká, a nevedela čo je to život. Vždy však najlepšie vedel čo urobiť, aby sa jeho maličká cítila šťastná. Nerozmaznával ju, to nie. Iba sa správal ako správny otec, a nedal by si ju ani za nič. A teraz sa znova cítila ako to maličké dievčatko, ktoré sa stratilo v oceáne mužskej nehy a lásky.
Pri Niallovi cítila, že si vybrala správne. Že on je ten, s ktorým bude v dlhých bielych šatách kráčať ku oltáru a znášať všetko zlé aj dobré.
Spomínala na oslavu Liamových devätnástich narodenín, na ktorej spoznala ich priateľov. Konala sa v ,hlavnom stane´ a v médiách bola pretriasaná, ako oslava mesiaca. Celý čas stála po Niallovom boku, spoločne sa opíjali a dokonca sa im to aj podarilo. V ten večer neskončil ani Harry s Nicole tak zle aj napriek tomu, že sa zašili v jeho izbe, a len Pán Bohvie čo tam stvárali. Angie sa opila prvý krát. Prvý krát po toľkých nevydareným skúškach sa jej to podarilo, a Niallovi sa to páčilo. Spoločne s Niallom sa smiali na všetkom, na čom sa len dalo. Dokázal ich rozosmiať aj mŕtvy chrobák, ktorého Niall pristúpil.
-Hej Ang.-zo spomienok ju vytrhol až Nikin hlas a následne jej ruka, ktorou jej prechádzala po chrbte. Nicole vedela, že plače. Ležala v tak neprirodzenej polohe, v akej dokázala len keď plakala. V takýchto situáciách jej to bolo srdečne jedno. Nevládala sa ani pohnúť, rozmýšľať a tobôž nie to zaoberať sa tým v akej polohe práve leží. Dovolila Nicole, aby si ľahla vedľa nej a spoločne sa zakryli perinou. Dlho spolu takto neboli, hoci bývali v jednom a tom istom dome. Od skončenia Nikinho vzťahu z Lukášom, Angie akosi stratila záujem o kamarátku. Až teraz si uvedomovala akú chybu urobila. Nemohla ju odsudzovať za niečo v čom sa neviezla sama. V tom vlaku sa viezol rovnako aj Harry, ktorého prítomnosť v jej blízkosti, jej doposiaľ nebola príjemná. Nevedela aký vzťah s Niky má, či je šťastný on, či ona, hoci na oko vyzerali byť šťastní. Obaja.
-Prepáč mi to. Chovala som sa ako krava, ktorej záleží len na bratovom šťastí, na teba som vôbec nemyslela Niks.- ospravedlňovala sa a snažila sa, aby ju Niky chápala.
-Prestaň okej? Keby som na tvojom mieste, asi sa správam rovnako.- ubezpečovala ju a následne ju pevne objala. Angie pocítila ako sa jej uľavilo. Ako obrovský balvan z jej srdca prederavil matrac a konštrukciu postele a dopadol až na Niallove parkety. Nebolo to počuť?
-Si šťastná?-potichu sa opýtala a prikrývku si pritiahla vyššie ku krku.
-Myslíš s Harrym? Som, nedá sa opýsať ako Ang. Ten chlapec je proste ... strašne sa zmenil. A ten pocit vedieť, že vďaka mne ... je to proste skvelé.-
-Ľúbiš ho?-
-Ak ľúbiť znamená chcieť byť s niekym celý deň a celú noc tak áno.-usmievala sa od ucha k uchu a Angie vedela jediné. Že jej priateľka je šťastná. Že obe sú šťastné s niekym, s kým je ťažké žiť. Kto je pracovne vyťažený, kto často odchádza, no následne sa vracia späť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára