Only We Know 1

Em

Lucy

Život sú samé problémy. Každý má iný život, tým že potrebuje pomoc od priatela ale nemá ho. Tým že nemáme peniaze ktoré sú v dnešnej dobe pre veľa ludí to najdôležitejšie. Tým, že sa cítime osamelý. Každý si prešiel niečím ťažkým ale aj zažil obdobia na ktoré nikdy nezabudne. Život je taký a môj život sa ničím nelíši od obyčajného života s problémami týnedžerky.  Volám sa Emma (Em), mám 17 rokov chodím na strednú školu na Bilingválne gymnázium už tretí rok....a bývam na Slovensku. Mám priemernú výšku a hnedé vlasy. Rada s nimi experientujem a myslím že za chvílu budem mat na hlave všetky farby. Chcem sa dať ostrihať na krátko ale ked to spomeniem pred moju mamu pozrie na mňa vražedným pohľadom, tak som radšej ticho.  Mám najlepšiu kamarátku Lucy, volá sa Lucia ale ja som si ju už tak pomenovala. Je to aj moja rodina-moja sesternica ale je to asi jediný človek ktorému verím hoci sa aj kvôli úplnej debilinke pohádame, ved aj to treba. Vyzeráme skoro rovnako a sme rovnako staré.No a ešte som zabudla na môjho milovaného bratríčka Krisitána. Má 20 rokov a nepatril práve medzi tých najmúdrejších v škole, čiže už pracuje ale stále býva snami čo som strašne rada pretože hoci sa hádame tak si to neviem predstaviť bez neho. Čo takého ešte o mne? Napríklad že nebývame s ocom, našiel si nejakú “lepšiu“. Bývame v Malom dome ale ked sme bývali sním  mali sme väčší dom. Dosť velký dom, ved on dobre zarábal a mohli sme si vtedy taký dovoliť. Kedže sa nevedeli dohodnúť komu pôjd,  tak ho predali a peniaze si rozdelili. On si potom kúpil iný dom. S tú  jeho “krásavicu“ som sa naštastie ešte nestretla ale viem že aj to raz príde. Iba ho využíva kvôli peniazom. Do jeho domu nechcem ísť pretože ju nechcem stretnúť, takže vždy ked idem za ocom ideme niekam do kaviarne alebo ho donútim íst do obchodov, aspoň má odo mňa pokoj. Viem že ma má rád a snaží sa byť so mnou ale už to nie je také ako pred tým. Som už staršia ako pred tým a tým že sa s mamou rozišli sa to zmenilo.
„Mamíí som hladná.“ Kričala som na mamu z izby. Ja som čumela do počítača ako vždy.
„Tak si chod spraviť jesť.“
„Ved mi sprav, prosíííím. Ja potom umyjem riad.“
„Ach jaj dievča...“ Prišla za mnou do izby a začala mi rozprávat ten jej monológ. Nie že by ma to nebavilo len som pri tom trošku zaspávala.
„Kedy sa pôjdeš učit? Chodíš na dosť ťažkú školu a vôbec sa neučíš.“
„Bilingválna neni až taká ťažká.“
„Je dosť ťažká a švihaj sa učiť.“
„Ved ja som ale naučená. Kým si bola v robote učila som sa.“
„Ak dostaneš zajtra zlú známku budeš mať zaracha. Aby ti to bolo jasné.“ Konečne odišla dole... Tie jej reči o tom ako sa neučím a to všetko ma mučí hoci som naučená neni. Na internete som sa nudila, mama ešte nespravila jesť tak mi nič iné neostávalo len sa ísť učiť. Za pol hodinku ani nie som to zavrela. Išla som sa teda konečne večerať.
„Kikoo pod jesť.“
„Mami prosím nekrič.“ ´Krásna´ malá rodinka spolu večeria. Len prosím nech mama nezačne spomínať otca.
„Kam sa ponáhlaš?“  všetko do seba nahádzal.
„Idem s chalanmi cvičit.“
„Ale nebud dlho.“
„Jasné..“
„Em, dlho si nebola s ocom.“
„Pôjdem za ním ked budem ja chciet.“
„No nie ked ty budeš chciet, ved musíš za ním chodit. Vieš že ťa má rád.“
„Viem ale ked sa mám stretnúť s tou opachou ktorá je k nemu prilepená radšej nikam nepôjdem.“
„ Musíš íst k nemu. Dobre vieš prečo.“
„Mám v riti celý súd. Ked poviem že nejdem tak nejdem!“
„Nekrič po mne! Som tvoja mama!“
„Čo? Dáš mi facku? Aj ty budeš proti mne? Jasné ja môžem za to že otec má frajerku!“
„Emma...“ Odišla som hore a zamkla sa v izbe. Viem možno som sa správala ako malé decko ale strašne ma to
„Kam ideš?“
„Von.“
„Kam von?“
„Nikam, proste len von.“
„Ved ale kam? Musíš vediet kam ideš.  A neodvrávaj.“
„Idem len na prechádzku.“
„V Bratislave je veľa uličiek.“
„No bože neviem kam idem!“ Odišla a buchla som dverami.
 Prečo som taká? Iba sa stále s mamou hádam. Som úplne mimo! Som k nej strašne hnusná, ved je jasne že sa zaujíma kam ide jej decko. Som proste debil no. Bolo mi zima ved som bola len v mikine tak som išla za Kikom. Cvičili u kamaráta v byte. Mal ho zariadený presne na cvičenie.