Someone Like Me 32

 Tuším začnem vydierať, keďže vidím, že na ostatných blogoch to celkom funguje. Takže, minimálne 3 komentáre a za kritiku sa neurazím! Verím vám, že to dáte ! ;)

 Pozrela sa za seba, s nádejou, že nepôjde za ňou. Nádej však zhasla vo chvíli, keď uvidela jeho vysokú postavu a zopár svetlohnedých pramienkov vlasov vytŕčajúcich z pod čiapky. Pridala do kroku, zvuk tých jeho počula stále bližšie a bližšie aj napriek tomu, že ona zrýchľovala.
Vzdala to. Zastala pod veľkým stromom, ktorý bol celý v svojej kráse zasnežený a s nahnevaným výrazom v tvári sa otočila k nemu.
-Ty mi naozaj nedáš pokoj?- vyletela. Hlas sa jej triasol, ani sama nevedela či od zimy, nervozity, alebo strachu ktorý ju prepadol. Jeho úškrn ju znepokojoval, nevedela čo má za lubom a čo chce urobiť. Bála sa ako malé dievčatko.
-Chcem ťa len pozvať na kávu.- odpovedal jej s rukami vo vreckách rifiel. Aj hlas mal iný. Hrubší, mužnejší. Keby jej len tak zavolá, nevedela by s kým má tú česť.
-Načo je toto dobré?-
-Obnovenie starých vzťahov?- usmial sa. Nevedela čo tým myslí. Hádam sa len nebude pokúšať o ... nie, túto možnosť okamžite vyhodila z hlavy. Po chvíľkovom rozmýšľaní prikývla a bok po boku sa vybrali do najbližšej kaviarne.
Nebola veľká, bola úplne maličká s pár stolmi, smotanovými stenami a jednou chodbičkou, ktorá viedla zrejme na toalety. Galantne jej vyzliekol kabát, pričom sa jemne končekmi prstov ošuchol o jej odhalenú pokožku na krku. Prebehla ňou zima.
-Jahodový čaj a punčový rez?-
-Ako si...?- Nechápala ako si môže pamätať, čo si dávala na každom ich stretnutí. Zakaždým to bol punčový rez a jahodový čaj. Či to bola zima, či leto, nikdy to nemenila. Myslela si, že takéto detaily z minulosti si dokáže pamätať len ona, no prišla nato, ako hlboko sa mýlila.
-Pamätám si priveľa vecí z nášho vzťahu.- priznal sa so sklonenou hlavou.
-Napríklad ako sme sa prvý krát pobozkali a ty si ma pohrýzla.-
-Toto mi nepripomínaj.- rozosmiala. Úprimne. Tak ako už dlho nie.
-Prečo? Náhodou to bolo chutné.-
-Čo bolo chutné na tom, že ti ešte desať minút potom krvácala pera?-
Nálada bola zrazu úplne odľahčená, stres a nervozita čiastočne opadla a Angie zabudla, že ho ešte pred pár hodinami nenávidela. Jeho správanie sa nezmenilo. Správal sa rovnako ako vtedy, keď boli spolu. Milo, ohľaduplne. Bála sa, že do toho padne znova a tá predstava ju desila. Predstava, že za pár hodín s ním, zhasne všetka láska k Niallovi a jej život sa znova zmení. Dá sa to vôbec?
-Kedy sa vraciaš do Londýna?- nemala najmenšieho poňatia odkiaľ vie kde žije, no nechala to plávať.
-Zajtra o pol druhej mi letí lietadlo.-
-Kde budeš nocovať, keď vlak ti ide až ráno?-
-Zaplatím si hotel.-
-Môžeš ísť ku mne.-
Zaskočil ju.
-To vážne nebude treba, pôjdem do hotela.-
-Radšej si vyberieš nejaký hotel, kde to bude bohvie ako ošemetlo vyzerať, budeš si ho musieť zaplatiť, namiesto útulného bytíku, v mojej milej spoločnosti a zadarmo?-
-Vidím, že tvoja skromnosť ťa stále neopustila.-
-Môj verný spoločník počas celého života. Takže?-
-Tak dobre.-

Takto nám dnes s Ang zapadli kávičky do snehu, ktorý padal celý včerajšok !:D :)