Someone Like Me 33

 3 časť v priebehu pár dní ! Som na seba hrdá. K predošlej časti boli 2 komentáre (ďakujem), no aj tak som sa rozhodla byť veľkorysá a dať sem nový diel.
Pááááči sa :-*

 -No poď dnu.- súril ju vyzliekajúc si kabát, keď stála na prahu jeho malého skromného bytu, na štvrtom poschodí tehlového paneláku. Neustále sa nervózne obzerala okolo seba a hlavou jej behala myšlienka, koľko žien už prekročilo prah tohoto bytu od ich rozchodu. Už z chodby videla, že byt ktorý má pred očami patrí chlapovi. Keď vstúpila dnu a usadila sa v obývačke, všetko sa len potvrdilo. O bordel extrémneho charakteru sa však nejednalo. Kde tam boli pohodené ponožky, spodky alebo neumytý riad.

Prespím v hotely, posledný vlak mi odišiel. Ráno som doma. - informovala svoju matku esemeskou. Vedela si živo predstaviť, čo by robila keby dnes v noci nepríde domov bez ohlásenia sa. Bola by schopná vyhlásiť celoštátne pátranie.

-Biele či červené?- po chvíľke sa postavil vedľa nej s dvoma fľašami, už na prvý pohľad nie lacného vína. Dával jej na výber, čakal kým si vyberie.
-Čo máš za lubom?- bez servítky na neho vybehla s otázkou, ktorá ju už škrela na jazyku pekelne dlhú dobu.

-Mal by som niečo?-
-Prenasleduješ ma, pozveš ma na čaj, potom mi ponúkneš nocľah v tvojom byte a nakoniec na mňa vybehneš s vínom. Bojím sa čo bude nasledovať.-
-Vieš, mám ťa rád a fakt, že som ti tak strašne ublížil ma serie. Červené, môže byť?-
S hlasným povzdychom prikývla.
-Nikdy si ma nemal rád.- skonštatovala, škrabajúc si odhalený krk.
-Mal, len nie tak, ako si si zaslúžila.- donalieval víno a podal jej veľký pohár s červenou alkoholickou tekutinou.
-Tak, na obnovenie priateľstva?-
-Na obnovenie priateľstva.-
Štrngli si a obaja hneď ochutnali to skvelé pokušenie. Neodolateľná chuť sa im rozplývala na jazyku, zahrievala im vnútornosti a donútila usmievať sa jeden na druhého ako blázni. Obaja mlčali, hľadeli na seba, občas sa pomrvili na sedačke bez vydania hlásku. Boli ako nemí.
Angie začínalo byť čudesne teplo, cítila ako jej tvár zalieva pot, a túžba vyzliecť si hrubý svetrík stále rástla a rástla. Vlasy sa jej na krku lepili akoby bolo 30 stupňov, začala sa cítiť nepríjemne.
-Kde máš vecko prosím ťa?-
-Na chodbe, druhé dvere zľava.-

Pohľad do zrkadla ju zarazil. Oči jej žiarili, líčka mala ružové, a tvár jasala spokojnosťou. Vyľakala sa.
Naposledy takto vyzerala, po prvom bozku s Niallom, tak prečo aj teraz? Začala sa nenávidieť.
Vedela, že tým, že trávi večer so svojim bývalým v jeho byte, pri červenom víne, ubližuje Niallovi. Síce nepriamo no predsa. Radšej by zomrela, akoby sa to mal dozvedieť.

Sňala si zo seba svetrík s nádejou, že jej telo už nebude ako v plameňoch. Pod ním mala len napasované čierne tričko na tenulinkých ramienkach, ktoré perfektne odhaľovalo jej dekolt a kúsok čiernej čipkovanej podprsenky.
Takto odtiaľto nemôžem vyjsť.- behalo jej hlavou. Bola až príliš odhalená a príliš hanblivá, aby mohla vykonať niečo takéto.
Čert to ber.
Posledné úpravy v podobe upravovania si uvoľneného ramienka, posledný nádych výdych kým mohla opustiť maličkú kúpeľňu.

-Nepotrebuješ pomôcť?- ozval sa tichý zachrípnutý hlas za jej chrbtom. Bol blízko. Veľmi blízko. Cítila na krku jeho teplý dych. Už znova jej telo zaplavovala horúčava.