Another world 20

Oh my carrot !:/ zajtra monitor :( pomoooc :/ držte mi palce holky, budem to silno velice potrebovať :/ :) 
Po dlhšej dobe ďalšia časť, verím, že sa bude páčiť :)

---------- z pohľadu Simone

,,Mali by sme ísť." pokazila som našu menšiu romantickú chvíľku. ,,Prečo?" spýtal sa Harry. ,,Určite im už chýbame." zasmiala som sa. ,,Tak ja určite, ale ty, no neviem." pochybovačne sa na mňa zahľadel, no vedela som, že to iba hrá. ,,Aby ti do toho nosu nenapršalo, Styles." mierne som ho šťuchla do ramena. ,,Neboj sa Adamsová." chytil ma za krk a znova pobozkal. ,,No poď fešák." odlepila som sa od neho a ťahala ho späť do šatne.
,,Tak tu sú naše hrdličky." zvolal naradostený Liam. Harry sa posadil na mäkký gauč a mňa si šikovne stiahol na kolená. Zdalo sa mi, že nás je tu menej, ako keď sme odchádzali. ,,Kde je Mary s Niallom?" spýtala som sa keď som si to dala do kopy. ,,Boh vie!" zasmial sa Lou a ja som bola rada, že môj plán, mi ako tak vychádza. ,,Do kedy sa tu zdržíte Sim?" opýtal sa Zayn obzerajúc sa v zrkadle.To by nebol on. ,,Keď sa Mary vráti, tak pomaličky vyrazíme." zacítila som ako mi Harry jemne hladká vrch ruky. ,,Kedy máš školu?"šepol. ,,O štyri dni mám posledný termín opravnej skúšky." povzdychla som si pri predstave čo všetko to obnáša. ,,Čo to znamená?" spýtavo na mňa zahľadel. ,,Že keď to dokafrem, tak som skončila!" ,,Nič nedokafreš, zvládneš to." usmial sa,no presvedčiť ma o tom, že to bude tak sa mu nepodarilo. ,,Ahojte." uškŕňal sa Niall od ucha k uchu, keď vošiel do šatne aj s Marry. ,,Kde ste boli?" opýtala som sa. ,,Nie je to jedno?" usmiala sa Mar, no v kútiku duše určite vedela, že cestou na intrák ju čaká taký menší výsluch. ,,Ideme?"spýtala sa. Smutne som sa zahľadela na Harryho a naposledy ho objala. ,,Neboj princezná, tých päť dní prejde ako voda a znova budeme spolu." šepkal pomedzi bozky. ,,Ľúbim ťa Harry." ,,Viem." povedal presvedčene a mne sa to páčilo. ,,Chalani majte sa." s každým som sa osobne rozlúčila. Na moje prekvapenie, absolvovala to isté aj Mary. Najdlhšie sa lúčila s Niallom, ktorý jej vlepil na líce sladký bozk a obaja očerveneli ako feferónky. Boli neskutočne rozkošný.
,,Sim?" opýtala sa ma Mary keď sme čakali na taxík. ,,Môžem niečo?" prikývla som a hodila sa mi okolo krku. ,,Ďakujem za dnešok, zbožňujem ťa." rozprávala a ja som jej objatie s radosťou opätovala. ,,No tak rozprávaj, ako s Niallom?" slastne si vydýchla a zahľadela na tisícky hviezd na jasnej nočnej oblohe. ,,Môže sa za jeden deň človek zamilovať?"bola si neistá. Prečo by nemohol ? to isté sa stalo predsa aj mne s Harrym. ,,Môže." hlesla som spokojne. ,,A čo on?" ,,Dal mi svoje číslo, vraj mi zajtra napíše alebo zavolá." poskočila si a ja som bola rada, že Mary je šťastná. ,,Fajn dosť bolo o mne." zasmiala sa. ,,Teraz rozprávaj ty." ,,Čo chceš vedieť?" ,,Tak napríklad ako si sa dostala k chalanom zo skupiny." ,,Stretli sme sa v jednom londýnskom klube hneď potom, čo som sa vrátila z Manchestru na prázdniny domov. Pracuje mi tam dlhoročná kamoška Ashley, ktorá je  zároveň priateľkou môjho brata." vydýchla som si. ,,No a ďalej?" bola nedočkavá. ,,Potom tam prišli chalani a vysvitlo z toho, že Niall je Ashleyin bratranec. S Harrym sme sa dali do reči a sadli sme si." usmiala som sa. ,,Prečo si mi to ale nepovedala?" zamračila sa. ,,Máme nepísanú dohodu, že to nikomu nepovieme, kým na to ľudia neprídu sami." zasmiala som sa. ,,No myslím, že zajtra budem vo všetkých bulvárnych časopisoch opisovaná ako tá, čo ukradla miláčikovi dievčat srdce." ,,Budeš poriadne nenávidená zlato. Si si toho vedomá?" neisto sa na mňa zahľadela Mary. ,,Som si toho vedomá, vedela som do čoho idem, a čo bude môj vzťah s Harrym znamenať." povedala som pokojným  tónom. ,,A teba toto tiež čaká s Niallom ak si nedáte pohov." zasmiala som sa a ona si opäť povzdychla.
Na internát sme sa vrátili okolo pol tretej ráno po tichúčky ako myšky, len aby sme nezobudili pokojne si odfukujúcu Kate. Obe sme sa rýchle prezliekli do pyžama, vykonali ústnu hygienu a zababušili sa pod teplučké periny. ,,Sim?" šepla. ,,No?" ,,Dobrú!" vedela som, že sa usmieva. ,,Sladké sny Mar."

---------- z pohľadu Harryho

,,Chalani vztyk, ide sa na hotel!" rozkázal nám Paul a pomalými krokmi sme sa došuchtali do Jaffreyio auta. Únava z dneška doľahla na všetkých piatich, no len ja s Niallom sme zostali pri vedomí. Zayn spokojne zaspal hlavou položenou na mojich kolenách, Liam s Louisom mali o seba opreté hlavy tak, že keď Jeffrey prudkejšie zabrzdí, obaja sa zrútia ako domček z karát. ,,Niall?" otvoril oči na znak, že ma vníma. ,,Čo tá Mary?" opýtal som sa so záujmom, pretože som jasne videl, ako na ňu dneska v šatni hľadel a lúčil sa s ňou podobne, ako ja so Simone. ,,Čo s ňou?" usmial sa tým Niallerovským úsmevom. ,,Páči sa ti však?" prikývol a smutne si povzdychol. ,,Hééj, čo je?" hodil som do neho Louisovu štrikovanú čiapku. ,,Nemá to význam." zahľadel niekde na upršané počasie za oknom auta. Bolelo ma vidieť takmer večne sa usmievajúceho sa Nialla takéhoto a hlavne ma mrzelo že nemôžem  nič urobiť. Teda aspoň nie v tejto chvíli.
Na druhý deň sme sa zobudili okolo obeda a spoločne sa vydali na hotelový obed. Pobyt v Salforde sa nám pomaly krátil a ďalšiu zastávku máme v Liverpoole na nočnom koncerte.

---------- z pohľadu Simone

,,Ako bolo?" opýtala sa nás Kate, keď sme ešte ležali zababušené pod paplónom. ,,Výborne." povzdychla si Mary a ja som sa zmohla na obrovitánsky úsmev. ,,Stalo sa niečo o čom neviem, no mala by som ?" posadila sa Kate, a zvláštne na obe zahľadela. ,,Tuto Simone, nám tajila jednu véééľmi dôležitú vec." pretiahla vetu do dlhej tóniny. ,,Díks, Mar." žmurkla som na ňu. ,,Čo je? hádam to nechceš tajiť pred spolubývajúcou, či?" neveriacky na mňa zahľadela. ,,Vysvetlíte mi to už konečne?" Kate bola z nás očividne veľmi nervózna, no musím uznať, že sa jej ani nečudujem. ,,Jééžiš, no chodím s Harrym, to je vše." prekrútila som očami, akoby to mala byť samozrejmosť. ,,S tým Harrym?" len veľmi ťažko zo seba vyjachtala. S Mary sme naraz prikývli a usmiali sa. ,,To sú mi veci." krútila hlavou. ,,Ale rozhodne, prajem vám to." usmiala sa. ,,Ale je ti jasné, že ho budem chcieť spoznať." opäť som prikývla. ,,A všetkých!" zdôraznila pomerne na hlas.

Zababušené pod paplónmi sme ležali ešte asi hodinku. Veď niet sa kam ponáhľať, keďže dnes je voľno. Žiadna prednáška ani skúška nám nehodlá pokaziť deň. Rozprávali sme sa o všeličom možnom, no najmä o mne a Harrym. Zabudli sme na všetky zápory nášho vzťahu a vyzdvihovali len klady. ,,Je ti jasné, že to budeš mať ťažké?"už po tretí raz mi Kate položila tú istú otázku, a po tretí raz som jej odpovedala ,,Viem." Na dvadsať minút, medzi nami zavládlo hrobové ticho, ktoré prerušovalo len vetrisko kričiace spoza okna. Z našich myšlienkových pochodov, nás vyrušili hlasné údery na dvere izby. ,,Ďalej." ozvala sa Mary a posadila sa. Bol to Noah. Áno ten Noah, s ktorým ma baby spájali kým nevedeli, že som s Harrym.  ,,Čaute kočky." usmial jeho širokánskym úsmevom a kráčal smerom ku mne. ,,Sim myslím, že by si to mala vidieť." v tvári mal výraz, akoby mu práve vydali rozsudok smrti. V modrých očiach som mu videla súcit a mňa to automaticky  vyľakalo.

Another world 19

Máličko kratšie, ale čo už :D .. večer čakajte ešte jednu !:)


-------z pohľadu Simone

Koncert prebiehal v páradnej nálade, s Mary sme spievali, tancovali a sledovali chalanov, ako sa perfektne odviazali. Bolo to celkom iné, ako pozerať ich koncerty na internete.Chalani, nechali spievať aj fanúšičky, ktoré dokonale ovládali každé jedno slovko v piesni. Zrak mi často padal na Mary a neušlo mi, ako si stále slastne vydýchla pri Niallových sólach či rečiach. Bolo zaujímavé, ako zamilovane na neho hľadí a ja som už kula geniálne plány, ktoré mi musia vyjsť. ,,Sú neskutoční!" zakričala mi do ucha vytešená Mary a jej úsmev na tvári mi pripomínal úsmev malého dieťaťa, ktoré práve dostalo svoju vytúženú hračku. ,,Mám pre teba prekvapenie Mar." zakričala som jej naspäť a usmiala sa. ,,Aké?" vypleštila na mňa svoje veľké okále. ,,Ak ti to poviem, nebude to prekvapenie." zasmiala som sa. Mary si len zúfalo povzdychla a dobre vedela, že viac zo mňa nedostane.

When he opens his arms

And holds you close tonight

It just wont feel right

Cause I can love you more than this.- Rozliehal sa po celej aréne Harryho hlas, a mne sa z očí drali krokodílie slzy. Milujem ho, a takéto odlúčenie bolo ťažké, no musela som brať na vedomie, že toto je nič oproti tomu čo bude, keď budú lietať po svete na svetovom turné. 

Chalani zakončili koncert piesňou Everything About You a nezaobišlo sa to ani bez pár prídavkov v podobe Stole My Heart a Tell me a lie. Rozlúčili sa s nadšenými fanúšičkami ako sa patrí. O autogramy, fotografie, či objatia núdza rozhodne nebola. ,,Simone, čo tu stojíme ako prikované ?  pomaly sa to tam vyprázdňuje, určite sa dostaneme na rad." ťahala ma za rukáv kožúška Mary. Nato nech rýchlo zabudne, mne kaziť plány nebude! Prebehlo mi hlavou. ,,Nejdeme tam!" zaumienila som si a ťahala ju von z haly. ,,Simone stoj! Simone!" zvýšila hlas a zastavila ma. ,,Toto si nechcem nechať ujsť!" mrnčala ako malé dieťa. ,,Mar, nejdeme preč, ver mi." presviedčala som ju. Vyšli sme na chladnú ulicu a zaviedla som ju k bočnému vchodu, ktorý bol určený len pre vystupujúcu smotánku. ,,Sim, kam ma to vlečieš ?" ,,Môžeš sa prestať toľko vypytovať?" uzemnila som Mary, ktorá konečne stíchla. ,,Jaffrey?" mala som z pekla šťastie, že som natrafila práve na osobného šoféra chalanov. ,,Slečna Simone, zdravím, čo vy tu ?" To mu mám povedať konkrétny dôvod? určite nie, to by už nebolo prekvapením pre Mary. ,,Počkaj." odvrkla som a z kabelky vytiahla mobil, do ktorého som v skratke všetko vyťukala. Jaff mi ho s úsmevom podal, milo žmurkol a viedol nás dlhočiznou chodbou až do šatne chalanov. ,,Sim, čo sa robí ?" opäť vyzvedala Marry. ,,Okej, nepýtam sa!" odula spodnú peru potom, čo zbadala môj vražedný pohľad. Zastavili sme pred okožovanými dverami, spoza ktorých vychádzal vreskot ako na trhovisku. ,,Sme tu." zvesela povedal Jaff a odišiel. Dva razy som sa nadýchla, vydýchla a zaklopala. Po treťom zaklopaní mi nik neotváral, tak som na drzovku rozrazila dvere a zostala stáť v nemom úžase. Niall so Zaynom sa ohadzovali sušienkami, Harry s Louiom zvádzali neúprosný boj o posledný kúsok mrkvy, no a Liam sedel skrčený v kúte šatni a bezradne hľadel na tú bandu šialencov. Dvere ako na potvoru nahlas vrzgli, a všetci zostali nehybné stáť hľadiac na mňa. ,,Čo sa pozeráte ako na nejaký prízrak?" zasmiala som sa. ,,Ty tu čo robíš ?" spýtal sa ma zaskočený Liam. ,,Prekvapeniéééééé!" zvreskla som a okolo krku sa mi hodil natešený blondiačik, ktorý ma poriadne vyobjímal. ,,Rád ťa opäť vidím mrvička." zvesela ma privítal Loui a venoval mi objatie. Iné to nebolo ani pri Zaynovi a Liamovi. Privítanie sa nezaobišlo bez objatí, pusiniek na líčka a nadšených úsmevov. Ako posledného no zároveň toho najdôležitejšieho člena mojej druhej rodiny som si nechala na koniec. Harry stál ako prikovaný nohami na zemi a hľadel na mňa ako Edward na Bellu v prvý deň ich stretnutia. ,,No čo je ?" opýtala som sa ho rukami v bok. ,,Poď sem." vyčaroval ten jeho dokonalý úsmev, dlhočizné ruky natiahol smerom ku mne. S úsmevom som k nemu vykročila a tuho ho objala. Harry ma uväznil vo svojom objatí a hlavu si zaboril do mojich vlasoch. Uvedomila som si, že toto je presne to, čo mi chýbalo najviac. On. Stále ma pevne držal a odmietal ma za akúkoľvek cenu pustiť.Nebránila som sa. ,,Vysvetlí mi niekto, čo sa to tu deje?" zmätene zvreskla Mary, na ktorú som už celkom zabudla. S nevôľou som sa vyslobodila s Harryho objatia a kráčala smerom k nej. ,,Toto je to prekvapenie Mar. Chalani." dostala som zo seba s úsmevom. Mary otvorila ústa dokorán a ničomu nerozumela. ,,Ty odkiaľ ich poznáš? čo s nimi máš ? prečo si mi nič nepovedala Sim ?" zasypávala ma otázkami jedna radosť. ,,Dýchaj, okej?" zasmiala som sa. ,,Vysvetlím ti to neskôr." venovala som jej úsmev a chytila ju za ruku. ,,Tak chalani, toto je Mary, moja spolužiačka a skvelá kamoška." ukázala som na kučeravé žieňa stojace po mojej lavici. ,,No a  tebe chalanov predstavovať hádam nemusím." uchechtla som sa a hľadela na stále zmätenú Mary. ,,Teší nás Mary." chalani jej popodávali ruky a Niall jej venoval jeden zo svojich krásnych ,strojčekových' úsmevov. Mary konečne vyčarovala niečo ako úsmev, a naradostene sa zvítala s chalanmi. ,,Môžem vám ho na chvíľku ukradnúť?" ukázala som na Harryho, ktorý kráčal ku mne. ,,Ale žiadne nemravnosti, jasné?" upozornil nás Louis. ,,Nemaj strach Tomlinson." zasmiala som sa a preplietla si s Harrym prsty. Mary, ktorá sa hneď pustila do reči s malým Niallom som nechala, nech si spolu hrkútajú. ,,Kam ideme?" opýtala som sa Harryho po chvíľke ticha. ,,Uvidíš." odvetil. Po pár metroch, sme sa dostali na prázdnu úzku chodbičku, v ktorej akoby ,skapal pes'. Harry sa šikovne zvrtol ku mne, čím mi zabránil pokračovať ďalej v ceste. Jemne ma chytil za pás a pritlačil k studenej stene, no jej chlad mi vôbec neprekážal. Nebezpečne sa približoval k mojej tvári a nežne sa mi prisal na pery. Nebránila som sa a spolupracovala som najviac ako som len dokázala. ,,Konečne." na malú chvíľku prerušil náš bozk a slastne si vydýchol. Ten pocit, ktorý som pociťovala bol dokonale krásny a zmohla som sa len na jeden obyčajný, no úprimný úsmev. Harry ma stále pritláčal svojou panvou o stenu, jeho ruky kopírovali holé kríže pod mojim kožúškom a jemne ma bozkával na krk. Vedela som, že keby sme niekde inde, podľahnem mu. ,,Sim?" opýtal sa ma pomedzi bozky. ,,Uhm?" ,,Rozmýšľala si už o mojej ponuke?" Nerozmýšľala! preletelo mi hlavou, no jasne som vedela, čo mu mám odpovedať. ,,Pôjdem s tebou aj na kraj sveta." usmiala som sa a vpila sa do jeho zelených očí. ,,Takže to mám brať ako áno?" opýtal sa neisto. Na znak súhlasu som sa pohrúžila do skúmania jeho pier. 

---------- z pohľadu Harryho

,,Harold daj to sem, to je moja mrkva!" mrnčal Loui a načahoval sa za posledným kúskom mrkvy čo zostal. ,,O tom by sa dalo polemizovať Tomlinson." zasmial som sa a štuchol ho do rebra. ,,Au!" zakňučal. ,,Nebuď padavka a bojuj." zamával som mu mrkvou pred očami a spokojne si z nej odhryzol. Louis na mňa škaredo pozeral a mal som pocit, že v oku sa mu leskne slza. ,,Desať nula pre chrabromil." víťazoslávne zakričal Niall keď trafil Oreo sušienku do Zaynovho čela. ,,Nauč sa triafať Malik!" podpichol ho so smiechom, keď to schytali dvere od šatni. ,,Chalani nemôžte sa správať ako dospelý ľudia pre Boha?" opýtal sa ich pohoršene Liam, no bolo to úplne zbytočné, keďže Niall mu na znak nesúhlasu vyplazil jazyk ako päťročný. Liamovi nezostávalo nič iné, len krútiť hlavou od toľkého zúfalstva, no my sme sa na ňom úžasne zabávali. Dvere na šatni sa rozrazili, a dnu vošli dve dievčatá. Prisahám, že na krátky moment som stratil dych. Simone stála vo dverách a za ňou vyjavene stálo dievča, ktoré malo vlasy rovnakého typu ako ja. Kučeravé. ,,Čo sa pozeráte ako na nejaký prízrak?" zasmiala sa tým jej dokonalým zvonivým smiechom. Nezmenila sa. Bola to stále tá Simone, ktorú som mal tú česť spoznať pred šiestimi mesiacmi.,,Ty tu čo robíš ?"  neskrýval Liam prekvapenie.  ,,Prekvapeniéééééé!" zakričala a to jej už Niall visel okolo krku. Vyobjímal ju aj Louis, Zayn či Liam, a mňa si očividne nechala na koniec. ,,No čo je ?" opýtala sa, pretože do teraz som sa zmohol len jedno veľké nič. Stále som nemohol uveriť, že je tu a hľadí na mňa tými jej prenikavými modrými očami. ,,Poď sem." usmial som sa a vystrčil k nej ruky. S úsmevom ku mne kráčala a tuho ma objala. Uväznil som ju vo svojom objatí a nechcel ju pustiť.Bohu som vďačný za takéto šťastie.
Simone som vyviedol zo šatne, a namieril si to do úzkej chodbičky kde budeme mať súkromie a kde budeme len my dvaja. Chytil som ju za pás, pritlačil o stenu a pobozkal ju. ,,Konečne." šepol som. Konečne som ju mal pri sebe, konečne som cítil jen prirodzenú vôňu a konečne som ju mohol pobozkať. ,,Sim?" ,,Uhm?" usmiala sa.  ,,Rozmýšľala si už o mojej ponuke?" opýtal som sa a so spomaleným dychom čakal na jej odpoveď. ,,Pôjdem s tebou aj na kraj sveta." zahľadela mi do očí. ,,Takže to mám brať ako áno?"  potreboval som sa uistiť. Namiesto slovnej odpovede, ma vášnivo pobozkala a rukami skúmala pokožku pod mojim tenkým tričkom.

Another world 18

Tak tu je ďalší diel :) už sa pomaličky dostávam k tomu, k čomu chcem :D :) ... (komentáru sa nenahnevám:D)


,,Harold vstávaj!" ,,Harry!" druhý raz ma okríkol Zayn. ,,Veď už." zhodil som zo seba hrubú perinu a do očí mi pálilo ostré zimné slnko presvitajúce cez závesy hotelovej izby. ,,Je pol deviatej, švihaj!" prikázal mi. ,,Kam zas?" - môj večný problém keď sa zobudím, neviem kde som a už vôbec nie, čí som. ,,Nehraj to na hlúpeho a utekaj na balkón." Vstal som z teplej mäkučkej postele a moje nohy smerovali k veľkému oknu, ktoré bolo zároveň dverami na priestranný balkón Salfordského hotela. Počasie bolo chladné, decembrové a ja som bol do pol pása nahý, takže na tele mi hneď ponaskakovala husia koža. Pod balkónom stála stovka fanúšičiek zahalená v teplom kožúšku a čiapke. Cítil som sa ako pako, ktorý nemá na oblečenie. Dievčatá nesklamali. Ako náhle ma so Zaynom uvideli začali pišťať ako bláznivé.-Nemám to rád!. Človek sa chce dostať k reči, ale pri toľkom piskote je to nemožné ako hľadať ihlu v kope sena. ,,Poď lebo sanitka ich odvezie skôr, ako k nim pristúpime bližšie." potiahol ma Zayn za ruku. ,,Och maličký, nezamrzol si mi ?" tuho ma objal Louis a ja som bezmocne prevrátil očami. ,,Ako vidíš, tak nie." pokúsil som sa o úsmev.
Prehrabával som sa v obrovskom kufri medzi množstvom tričiek, sák, nohavíc či mikín, a hľadal niečo teplé,no zároveň pohodlné, nech vonku nezamrznem. Ktorého somára napadlo mať autogramiádu vonku, keď je takéto počasie ? nešlo mi do hlavy. Voľba padla na biele tričko, klasické modré sako, čierne rifle a hrubší kabát s golierom. ,,Vyzerám ako človek?" zahľadel som na Louisa. ,,Si krásny." skonštatoval. ,,Stačilo, lebo sa budem červenať Tommo." ťapol som ho po ramene a spoločne sme vyšli z našej izby. ,,Bré ránko!" pozdravil som blondiačika, ktorý sa napchával syrovou pizzou. Robí ten chlapec vôbec aj niečo iné? napadlo mi. ,,Hneď z rána takto cháluješ ?" zasmial som sa. ,,Hlad je zlý nepriateľ." flochol Niall. ,,Chalani, máte dve hodiny, potom sa presúvame do Radio EBC spievať One Thing!" oboznámil nás so situáciou Paul. ,,Prečo práve One Thing ?" zakňučal Zayn. ,,What Makes You Beautiful spievate stále, je čas na zmenu." usmial sa. ,,A chalani?" päť párov očí sa na neho pozrelo. ,,Hlavne buďte milý." rozkázal so vztýčeným ukazovákom. ,,To sme stále." odvrkol som.
,,Ó bože!" reagoval Loui na dav fanúšičiek pred hotelom.Posadali sme si na chladné stoličky, podpisovali sa na tričká, plagáty, podpis karty dokonca aj na ruky, fotili sa a odpovedali zvedavým dievčatám na rôzne otázky. ,,Harry?" pristúpila ku mne sympatická čiernovláska. ,,Chcem ti popriať veľa šťastia s tvojim dievčaťom. Zaslúžiš si to." milo sa usmiala a mňa zahrial príjemný pocit. Som si istý, že keby to bola Simone počula, bola by šťastná ako blcha. ,,Ďakujem. Teda ďakujem." opravil som sa a zľahka ju objal. ,,Ako sa voláš ?" ,,Alice." odvrkla a odišla, akoby sa zľakla.
Po dvoch hodinách šialenstva, dievčatá poodchádzali a my sme mali čas pre seba. Teda pokým po nás nepríde Jaffrey. ,,Kam ideš ?" prekvapene na mňa zahľadel Liam tými jeho hnedými očami. ,,Do tepla." Vonku sa to schylovalo k búrke. Vietor fučal ako besný a poletovali drobné vločky prvého snehu. V hotelovej hale som sa usadil na pohodlnú pohovku a vyložil si nohy. ,,Jak doma Styles." zasmial sa Niall a naznačil, že sa mám posunúť aby si mohol sadnúť. ,,Harry?" posmutnel. ,,No?" zdalo sa mi, že sa čochvíľa rozplače. ,,Nemôžem si zobrať jeden balíček cukríkov?" nahodil psie očká, no nezabralo to. ,,Vyčkaj si na koncert!" Náš rituál - jedenie Haribo cukríkov pred koncertom. Zvláštne. Musel som uznať. ,,Ale...ale" zamrnčal a oprel hlavu o sedačku. Nezostávalo mi nič iné, iba sa znova zasmiať. ,,Len sa smej kučeravý." zagánil na mňa. Z vrecka na nohaviciach som si vytiahol BlackBarry a skontroloval Twitter. Nič, nič, nič. Keď ani Simone nemala nič nové odhlásil som sa a vytočil jej číslo.
,,Ahoj." úsmev sa mi zjavil na tvári.
,,Hi." odpovedala zvláštnym hlasom.
,,Zlato, čo sa deje ?" Či som bol vyľakaný ? áno bol.
,,Nič iba sa ponáhľam na prednášku a musela by som byť Bolt aby som ju stihla." konečne sa zasmiala.
,,Kedy ti začína?" ,,O jednej." Okom som hodil na hodinky vysiace nad recepciou,ktoré ukazovali tri minúty do jednej.,,Čo si robila do teraz ?" zasmial som sa.
,,No ešte sa smej ty dilino." Bola roztomilá. ,,Chlapče zdržuješ ma, takže budem končiť. Nič v zlom." ,,Ts, maj sa."  hral som to na urazeného a zložil. ,,Čo sa stalo?" spýtal sa ma tichým hlasom Niall. ,,Nič len nestíha prednášku." usmial som sa. ,,Chalani, zdvihnúť zadky, odchádzame !" zavelil Paul, za ktorým cupital Liam, Zayn aj Loui. ,,Niall?" ,,Čo chceš ?" zamračil sa na mňa. ,,Pomôžeš mi vstať?" vystrčil som svoju pravačku. ,,Pomôže si sám." otočil sa mi chrbtom a odišiel. Toto má byť jeho pomsta za cukríky ? ,,No poď kamoš." podal mi ruku Zayn a vyšli sme na chladnú ulicu za Paulom.

--------- z pohľadu Simone

,,Simone ponáhľaj sa." súrila ma Kate. ,,Klíídek !" zasmiala som sa. ,,Ak kvôli tebe zmeškám, zabijem ťa!"  pohrozila mi. Do kabelky som si vzala posledné veci a spoločne sme sa vybrali na prednášku. ,,Sim ?" ,,Áno?" vyčarila som jemný úsmev, no zároveň bol prvý strachu. Keď na mňa dá takúto otázku značí to, že sa nejde opýtať nič dobré. Teda nič dobré pre mňa.  ,,Kto to je ?" ,,Kto?" opýtala som sa, aj keď som veľmi dobre vedela koho má na mysli. ,,Ten chalan." zahľadela na mňa zelenými očkami. ,,Zlato, dozvieš sa. Nebuď netrpezlivá."
Cesta nám trvala asi desať minút, a naše šuchtanie spôsobilo, že sme poriadne meškali a od starého vráskavého Warnera si určite vyslúžime parádny pucung. ,,O takomto čase sa chodí na prednášky slečny ?" a bolo to tu. Jeho hrubý hlas sa rozliehal po celej miestnosti a ruky sa mi zvláštne roztriasli. Warner mi svojim výzorom, pripomína môjho nebohého starkého. Na vonok prísny, no vo vnútri milý a láskavý deduško, ktorý nadovšetko miluje svoje vnúčatá. ,,Prepáčte zaspali sme." klasická výhovorka, ktorú používa každý. Základoškoláci, stredoškoláci, a aj vysokoškoláci. ,,Nech sa to viac neopakuje!" pohrozil nám, no milo sa usmial.
Prednáška prešla v klasickom duchu. Väčšinou rozprával profesor, no občas dal možnosť vyjadriť svoj názor aj nám. ,,Tak na dnes je to všetko. Stretneme sa v piatok na skúškach z anatómie, prajem vám pekný deň!" prepustil nás Warner. ,,Slečna Adamsová." stopol ma a v žalúdku sa mi vytvorila nepríjemná guča. ,,Počkám ťa pred školou."usmiala sa Kate a cupitala von z triedy. ,,Áno pán profesor?" opýtala som sa milo, to jeho výraz v tvári mal od milosti veľmi ďaleko. ,,Čo sa s vami porobilo Simone ?" zvážnel. Absolútne som nechápala, čo tým sleduje. Z môjho výrazu to zrejme vycítil, tak sa chopil pokračovania. ,,Nespravili ste druhú opravnú skúšku." Si zo mňa strieľa ? Ak áno, tak je to veľmi nepodarený žart. ,,Ako to ?" v očiach ma nepríjemne štípali slzy. Hlúpa citlivka! Nadávala som si v duchu. ,,Skončili ste piata pod čiarou." vyzeral sklamane, čo ma mrzelo ešte viac. Krvi by sa vo mne nedorezal. Slová, ktoré som mala na jazyku, sa razom stratili, a nahradilo ich sklamanie samej zo seba. ,,Už môžem odísť?" nedokázala som tam už dlhšie stáť. Slabo prikývol a pomalými krokmi som opúšťala túto prekliatu školu.
,,Čo od teba chcel ?" začala ma spovedať Kate. ,,V postate nič, len som neurobila druhú skúšku po sebe." zastonala som naštvane a pridala do kroku. ,,Simone, počkaj ma!" nestíhala Kate za mnou, no zafunená ma dobehla. ,,Nič si z toho nerob, máš ešte jednu opravnú." usmiala sa a objala ma okolo ramien. Mala pravdu, načo sa tým trápiť? ešte jednu šancu predsa mám. Ale čo ak dokafrem aj tú? behalo mi hlavou.
Vrátili sme sa na internátnu izbu, a hodila som sa na postel a nahnevaná sama na seba sa zavŕtala do perín. ,,Kde je Marry?" opýtala som sa potichu. ,,Určite len niekde naháňa chalanov, nepoznáš ju?" zasmiala sa a ja som sa k nej pridala. ,,Asi máš pravdu." skonštatovala som a mykla ramenami. V tom buchli dvere a do izby sa do slova vrútila zafučaná Marry s dvoma úzkymi papiermi v rukách. Vyzerali ako nejaké lístky. ,,Čo je ?" opýtala som sa. ,,V-v-." ,,Hej, hej, sadni si a dýchaj zhlboka." poradila som jej. Dva krát sa nadýchla ,vydýchla a zvedela spustila. ,,Vieš čo je toto?" mávala mi pred očami s papiermi. Vytrhla som jej ich z ruky a čítala - 18.12.2011 - Aréna Minecraft Salford ; čas: 20:00; lóža A; rad C; sedadlo XVI - čo to je ? pomyslela som si, kým mi zrak nepadol na veľký čierny nápis One Direction. ,,Že pôjdeš so mnou Simone." prosíkala ma so spojenými rukami a podala mi druhý lístok. Na tvári sa mi zjavil úsmev ako tágo a pocítila som ten známy pocit šťastia. ,,Počkaj, to je už dnes večer, nie?" opýtala som sa. ,,Je v tom problém?" Samozrejme, že nebol. ,,Jasné, že nie." usmiala som sa a tuho ju objala. Marry vydala zvláštny piskot od radosti a stratila sa v priestore internátu. Schválne som nedala Harrymu vedieť o tom, že tam dnes budem - chcem ho prekvapiť.
,,Nachystaná?" po dvoch hodinách ku mne dobehla vytešená Marry. Vyzerala úchvatne. Kučeravé vlasy si nechala voľne pohodené na pleciach, oči jej lemovala čierna linka a pery jemný ružovkastý rúž. ,,Vau Mar, vyzeráš skvele." pochválila som ju. ,,Ďakujem." usmiala sa. ,,Chcem spraviť dojem." ,,Hééj? a na koho?" bola som zvedavá. ,,Na malého Nialla." zasnene sa zahľadela niekam do stropu. Automaticky som sa usmiala a predstavila si útlu Marry s malým blonďavím Niallom, ako ruka v ruke kráčajú zasneženým mestom. ,,Ideme?" vyčarovala úsmev a potiahla ma za ruku. ,,Počkaj." stopla som ju, a po stý krát sa pozrela do zrkadla. Chvíľkami som sa cítila ako Zayn. Posledný raz som si prečesala vlasy - ,,teraz už môžme." ,,Užite si to baby." usmiala sa Kate, čítajúca nejaký časopis.
Po dvoch hodinách sme sa konečne dostali do Salfordu a zastavili sa pred obchodným centrom, kde sme čakali na taxík. Päť minút. Desať minút. Pätnásť minút. Stále nič. ,,Taxi!" zakričala Marry a zdvihla ruku aby nás šofér taxíku zaregistroval. Zastavil a spokojne sme do neho nasadli. ,,Kam to bude dámy?" opýtal sa  šofér. Mohol mať okolo  štyridsiatky, no vyzeral v celku milo. ,,Aréna Minecraft Salford." odvetila som, a pozrela sa na rozžiarenú Marry. ,,Tešíš sa?" zasmiala sa. To je otázka. Po dlhých mesiacoch uvidím Harryho a nemám sa tešiť ? ,,Teším." povedala som jednoducho. Šofér taxíku nás vysadil tesne pred arénou, kde mali mať moji chlapci koncert. Hemžilo sa to tam tisíckami fanúšičiek, ktoré mali poobliekané tričká či mikiny s logom One Direction.Bolo to ozaj milé. Po pár minútach sme s Marry našli správny vchod do lóže A a spokojne si posadali na mäkučké stoličky.

-------z pohľadu Harryho

,,Chalani už nejedzte toľko." zavelil Liam. V žalúdkoch sme mali každý po dvoch balíčkoch Haribo cukríkov. ,,Budú vás bolieť bruchá, a ja sa nemienim o vás starať!" zasmial sa. ,,Ešte trošku." povedal Niall z plnými ústami Oero sušienok, ktoré spokojne zapíjal dúškami mlieka. ,,Niall stačilo." vstal Liam a zobral mu všetko jedlo, ktoré mal pred sebou. Blondiačik na neho smutne zahľadel, no na Liama ani tento pohľad nezabral. ,,Chalani, preštudujte si playlist o pätnásť minút začíname." vpálil do šatne Paul a hneď sa aj vyparil. ,,Use Somebody, What Makes You Beautiful, Na na na, One Thing, Up All Night, More Than This, Take, Moments, Gotta Be You, Everything About You." čítal piesne v poradí, v akom sme mali s nimi vystúpiť. ,,To zvládneme chalani." povedal som presvedčene. Dorobili sme posledné úpravy, čo sa týka vizáže a Paul nás úž volal do zákulisia. ,,Chalani, kde toľko trčíte?" rozčuľoval sa. Všetci sme rozbehli a potkýnali sa o vlastné nohy. Div, že sme nepopadali ako vrece zemiakov. ,,Are you ready ?" opýtal sa vystresovaný Paul. ,,Yes." zborovo sme odvetili a čakali, kedy skončí intro premietajúce sa na čiernej opone.

Holky, je mi ľúto, že som dva dni nepridala nič, ale o týždeň ma čaká hlúpy monitor, a pomaly neviem, kde mi hlava stojí :/ :D takže sa ospravedlňujem :P ... zajtra sa sem pokúsim hodiť nejaký diel a sľubujem,že cez víkend vám to všetko vynahradím :) .. veľmi sa vám chcem poďakovať za čísla, ktoré každým dňom stúpajú vyššie a vyššie (komentáre, zobrazenia) .. je to ozaj skvelý pocit vedieť, že nepíšem zbytočne :) Ďakujem ! :-* :)

Another world 17

Ďalšia časť :) ... ospravedlňujem sa, že tak neskoro, no dnes som mala toho dosť !:P :) I hope you like it :-*


,,Maj sa pekne zlatko a opatruj sa." lúčila sa so mnou mamka na vlakovej stanici. ,,A žiadne hlúposti!" zdôraznila. ,,Neboj sa." venovala som jej úsmev. S Nathanom som mala rozlúčku tipu Maj sa za sebou, takže sme mali  zopár minút pred príchodom vlaku s mamou pre seba. ,,Mami?" nahodila som výraz smutného psíka. ,,Si si ním istá ?" hlavou som mykla do priestoru pred sebou, kde Nathan nadával na pokazení automat na kávu. ,,Simone, o tomto sme sa už bavili. Som si ním istá, ver mi." usmiala sa, a ja som bola rada, že jej je dobre. No aj tak som si o tom vzťahu myslela svoje. ,,A teraz už choď, lebo vlak odíde bez teba." zastrčila mi pramienok vlasov za ucho a materinsky ma objala. Ani objatie chlapca, ktorého ľúbim, sa nevyrovná objatiu matky. ,,Len by skúsil." zasmiala som sa jej do ramena. ,,Ľúbim ťa. Ahoj." ,,Vieš že aj ja teba zlatko." usmiala sa a ja som svoje nohy nechala aby ma viedli do vlaku.
,,Kočenýý, vaša Simone je späť!" zvolala som zvesela a kufor položila pri nohy. ,,Sííííííím!" dobehli ku mne dievčatá a vyobjímali ma, akoby sme sa sto rokov nevideli. Mary - krásne hnedovlasé kučeravé dievča, so zmyslom pre humor, ktorý je tak na Louisovej úrovni a to je už čo povedať. Kate- citlivá ryšavka, ktorá je za každú srandu, no v rámci slušnosti. Je to také mamičkine dievčatko, alkohol v ústach, či cigaretu v rukách nikdy nedržala. No aj napriek tomu aká je, ju zbožňujem. Vlastne obe. Objatie som im s radosťou opätovala a pomaly sme sa presunuli do izby. Internátna izba, nič nóbl - drobná chladnička, väčšinou prázdna, tri postele, mini balkónik a maličká kúpelňa.Ako klasický internát, no zvykla som si. Pár vecí som si vybalila do skrinky pri posteli a zvyšok nechala ,, odpočívať " v kufri. Načo si vybaľovať všetko ? Za necelé dva týždne sa vraciam domov, a neukážem sa tu hodný mesiac. 
,,Čo tvoj nevlastný otec?" spýtala sa ma Mary. Že nevlastný otec. Ním nebude, aj keby sa na hlavu postaví. Nenávidím ten zrod, čo si hovorí frajer mojej zakomplexovanej matky. Zamračila som sa na ňu, a ona razom pochopila, že ho tak nemá nazývať. Teda aspoň nie predo mnou. 
,,Okej, okej, tak ten Nathan, či ako sa to vlastne volá." opravila sa a na tvári sa jej pohrával úškrn. Dievčatám som o ňom hovorila po telefóne cestou sem, no keďže môj mobil má úžasne slabú výdrž, nestihla som im povedať všetko. ,,Je otrasný, nemôžem sa na neho pozerať bez toho, aby ma nerozbolel žalúdok." Mary s Kate sa rozrehotali a ja som sa ťažko dostávala k reči. ,,Len sa smejte bláznivé!" zagánila som na ne. K tejto téme sme sa už na moje potešenie nevracali a tak to bolo najlepšie. ,,Kate a ako ty s Kellanom ?" Kellan - priateľ Kate. Tvoria spolu už rok pár a veľmi im to prajem, sú spolu rozkošní. Kate sa doširoka usmiala a vystrela predo mňa pravú ruku. Na prstenníku sa jej trblietal krásny diamantový prsteň, ktorý musel stáť podľa mojich odhadov majland. ,,To, ako , to ?" zvláštne som sa zakoktala. Kate spokojne prikývla a blažený úsmev som videla aj na tvári Marry. ,,Ty si v tom?" zľakla som sa. Veď to dievča má sotva osemnásť. ,,Neblázni." zasmiala sa. ,,Kellan si ma len chcel poistiť, toť vše." ,,V tom prípade gratulujem zlato." kamarátsky som ju objala. ,,A ty čo ?" ,,Čo ja čo ?" v hĺbke duši som vedela, čo sa ma chce opýtať. ,,Noo, nejaký nápadník nič ?" cítila som na čele kropaje potu. S Harrym sme mali nepísanú dohodu, že to nebudeme nikomu vravieť. Teda do vtedy, kým s tým dobrovoľne nevystúpime pred novinárov. ,,Nie." odvetila som jednoducho. Dievčatá si len povzdychli a zdalo sa mi, že nad niečim pilne premýšľajú. ,,Nezájdeme do našej kaviarničky?" prerušila chvíľku ticha Marry. S Kate sme prikývli a už sme kráčali na naše obľúbené miesto v Manchesteri. Nemáme obehané celé mesto, pri štúdiu nato nieje čas, no svoje obľúbené miesto sme si zvolili dva dni po príchode na intrák. Bola to malá útla kaviarnička, podobná tej na Oxford Streed, v ktorej som bola s Harrym. ,,Tak slečny, čo to bude?" zastal pred nami fešný dvadsiatnik. ,,Tri krát laté." koketne sa na neho zahľadela Marry. Podvedome som sa usmiala. Je to mladé, slobodné dievča bez záväzkov, tak prečo nerozhadzovať siete kým môže ?. ,,Nevyzerá zle." mykla plecami a s Kate sme sa schuti zasmiali. Presne toto mi doma chýbalo. Posledné dni som bola ako bez života, a po dome som sa ponevierala akoby mal čo chvíľa nastať môj koniec. Mobil v kabelke mi začal vyhrávať, a blikalo na ňom Harryho meno. ,,Baby, idem von,hneď som späť." usmiala som sa a odišla. Sadla som si na múrik, ktorý bol vďaka decembrovému počasiu poriadne studený, ale akosi som sa tým nezaoberala.
,,Ahoj." prehovorila som zvesela.
,,Ale, ale niekto tu má konečne dobrú náladu."zasmial sa Harry.
,,Ná šak tak treba."
,,A čože sa stalo,že si taká?" vypytoval sa.
,,V podstate nič, len som konečne s babami a je nám fajn."
,,Ale žiadny alkohol!" prízvukoval mi, akoby som bola nejaká alkoholička.
,,Čo si o mne myslíš Harold ?" vyštekla som na neho tak, ako si zaslúžil.
,,Len samé pekné veci." cítila som, že sa usmieva.
,,Kedy máte najbližší koncert ?"
,,Pomaličky sa vraciame do Británie, zajtra sme v Edinburghu."
,,Veľa šťastia. Chalani sa majú?"
,,Ďakujeme. Dobre, síce Zayn má menšie rodinné problémy, no zvláda to statočne." poriadne ma vyľakal. 
,,Čo sa stalo?" 
,,Má tehotnú sestru, a otec dieťaťa od nej zdrhol." Nikdy nepochopím takýchto chrapúnskych ľudí.
,,Musí to mať teraz ťažké." hlesla som smutno.
,,Veru, že aj má. Ale vráťme sa späť k nám dvom."
,,K čomu konkrétne?"
,,Mám pre teba prekvapenie." Vydesil ma. Prekvapenia priam nenávidím. Vždy sa teším, a nakoniec som sklamaná.
,,Aké prekvapenie?"
,,Poviem ti iba toľko, že na oslavy Nového Roka si neplánuj nič." vôbec som mu nerozumela.
,,Harold?!" 
,,Čo po mne bliakaš ?" jeho výraz tváre som si vedela živo predstaviť. Odutá spodná pera, a v krásnych zelených očkách sa mu pohrávala spýtavosť.
,,Hovor k veci." povedala som už trošku milšie.
,,Ach Simone, všetko pokazíš." povzdychol si. ,,S chalanmi trávime novoročné oslavy u nás doma, takže si srdečne pozvaná." 
,,Počkaj, kde u vás doma?" nebola som si istá. ,,V Holmes Chapel." Pche! nato nech rýchlo zabudne. ,,Nie!" dala som surovo na javo, že nič také neprichádza do úvahy. ,,Ale no tak zlatko. Naši ťa chcú konečne spoznať, ani nevieš ako mi mamka mrnčí v kuse do telefónu kvôli tomu. A môžeš vziať aj brata s Ashley ak ťa to poteší, len to neodmietaj." Nedokázala som mu odolať. ,,Porozmýšľam." ,,Budem rád ak pôjdeš." zopakoval sa, a ja som sa zmohla na drobný úsmev. ,,Zlato budem končiť, lebo dievčatá ma čakajú." ,,Nuž, čo s tebou narobím. Ľúbim ťa, pá." zložil. Ísť, neísť k Harrymu domov? celú cestu k stolu som si pokladala túto otázku, no odpoveď neprichádzala. ,,S kým si toľko volala?" opýtala sa ma Kate s jemnými fúzikmi od latté. ,,V prvom rade si utri ústa, a v druhom rade je to jedno nie?" zasmiala som sa a odpila si z tej lahôdky, čo mi vyvoniavala pod nosom. ,,Nieje!" slov sa ujala Marry. ,,Si vysmiata ako slniečko, takže počúvame. Sme kamošky predsa." chytila ma za ruku. ,,Tak fajn, sami ste to chceli." obe sa na mňa zahľadeli a v hnedých očiach mali očakávanie. ,,S mojím ....." nevedela som nájsť správne slová na vyjadrenie. Priateľom? Frajerom ? Chlapcom ? všetky možnosti na mi zdali zvláštne. ,,Priateľom?" vyriešila to za mňa Kate. Slabo som prikývla a na tvári dievčat sa zjavil úprimný úsmev. ,,Aha na ňu, a vraj nikoho nemá." ,,Kto to je?" Marry chcela vedieť očividne viac, ale sklamem ju, nič sa nedozvie. ,,Raz sa to obe dozviete, nebojte sa." usmiala som sa. Spoločne sme sa postavili zo stoličiek a vykročili chladnou ulicou späť na intrák. ,,Poznáme ho ?" tie si snáď nedajú pokoj. ,,Ako sa to vezme." Poznajú Harryho aj celú skupinu. Teda Kate len s Marrynho večného rozprávania o nich, ale pozná. ,,Je to Noah že ?" zbláznili sa? Noah je chalan z vyšieho ročníka a túži sa dostať na pediatru. Nechápem ako k nemu prišli. ,,To máte odkiaľ ?" smiala som sa. ,,Všímame si, ako po tebe pokukuje tými modrými očkami.",,Kate netrep prosím ťa!" odbila som ju.
Po návrate na intrák, som sa usadila na tvrdú posteľ a opakovali nejaké potrebné veci na zajtrajšiu prednášku. ,,Sim?" ozvala sa po chvíľke Kate z pod periny. ,,Uhm?" ,,Nemohla by si už zhasnúť a zaľahnúť ?" mala pravdu. Hodinky ukazovali pol dvanástej, čo je pred prednáškou najvyšší čas ísť spať. Odložila som všetky knihy a hárky papierov, čo ma ťažili na nohách, zhasla svetlo a spokojne sa ponorila do ríše snov.

Another world 16

,,Harry!" zobudila som sa celá spotená a v hlave mi nepríjemne hučalo. Kľud Simone. Bol to iba sen! upokojovala som samú seba ako nejaký blázon z cvokhausu.
,,Sim čo sa deje?" dobehli ku mne vystrašené dievčatá. Zrýchlene som dýchala a srdce mi šlo vyskočiť z hrude. ,,Ja ... ja." začkalo sa mi. ,,Upokoj sa zlatko!" objala ma Danielle.
,,Mala som zlý sen."
,,Aký konkrétne?"
,,Že si Harry  našiel inú a veselo jej bez kúsku sebazáchovy lízal madle v berlínskych uliciach." rozplakala som sa ako malé dieťa.
,,Ššš, bol to len sen." ukľudňovala ma Dan zatial čo mi Eleanor išla vziať minerálku. ,,Bojím sa." ,,Čoho prosím, ťa ?" usmiala sa. ,,Že nie je so mnou šťastný." sklopila som zrak.
,,Teraz ma počúvaj, hej ?" prikývla som. ,,Harolda som nevidela takéhoto ani nepamätám. Ten blázon má večne na tvári ten svoj neodolateľný úsmev a keby ho gravitácia nedržala pri zemi, vznášal by sa od toľkého šťastia dva metre nad zemou. Ver mi." ,,Ale .... " ,,Žiadne ale Sim. Ľúbi ťa, viem to." krásne sa usmiala a podarilo sa jej upokojiť ma.
,,Koľko je vlastne hodín ?"
,,Niečo po pol šiestej, ešte si pospi."
,,Ide mi prasknúť hlava od bolesti."
,,Opica, opica!" chichúňala sa El a podala mi minerálku.
,,Koľko som toho vypila?" keď sa na to pozriem spätne nepamätám si vôbec nič. Teda skoro vôbec. V hlave sa mi premietalo len pár obrazov z toho večera, no všetko bolo strašne rozmazané a nič mi nedávalo zmysel.
,,Sedem pohárikov írskej whisky."
,,Čo?!"
,,Áno, a to si si pôvodne šla dať len jeden moja zlatá!" zasmiala sa Eleanor.
,,Harry večer nevolal?" ešte to by mi chýbalo.
,,On nie." zvážnela Danielle a na tvári sa jej pohrával zvláštny výraz.
,,Ako to myslíš?"
,,Ty si volala Harrymu." Nie, nie, nie a ešte raz jedno veľké nie! To nemôže byť pravda. To musí byť len nejaký hlúpy nepodarený vtip! 
,,Si rob srandu z niekoho iného." snažila som sa mierne odľahčiť situáciu.
,,Kiež by som mohla."
Je to pravda. Prečo ? načo som ja hlupaňa pila ? a volala jemu ? čo si o mne musel myslieť? kričala som na seba vo vnútri. Z mojej hádky samej so sebou ma vyslobodil až zvoniaci telefón pod vankúšom. Bol to on.
,,Ahoj." povedala som neutrálnym tónom.
,,Hi. Ako ti je ?" spýtal sa ma.
,,Na prd!" budem mu snáď klamať?!
,,To ti verím, včera si sa dobre rozbehla." smial sa. Počkať, on sa smeje?! kde sú tie kázania, čo som od neho čakala ?! nerozumela som.
,,Čomu sa smeješ Harry?"
,,Bola si roztomilá." aj keď som ho nevidela, vedela som, že sa usmial.
,,Rob si srandu ty trdlo!"
,,Nerobím! toľko krát si mi povedala ľúbim ťa, že som sa červenal ako paradajka."
,,Stačilo Harold!" smiala som sa. ,,Kde sa práve nachádzate ?"
,,Na berlínskom letisku, letíme do Varšavy."
,,Chýbaš mi." zosmutnela som.
,,Vieš, že aj ty mne zlatko. Ale neboj, za dva týždne sa vraciame a už sa ma tak ľahko nezbavíš."
,,Harold, zlož to už konečne, ideme do lietadla! Makaj !" okrýkol ho Lou.
,,Teším sa. Ale bež už, ľúbim ťa."
,,Ja viac. Bye darling!" zložil a ja som mala hneď lepší pocit. Tá hnusná guča strachu v žalúdku sa razom vytratila a vykročila som do nového dňa s úsmevom na tvári.


--------- z pohľadu Harryho




Let prebehol viac menej dobre. Lou s Liamom mi celú cestu prespali na ramene ako päť roční, Niall flirtoval s letuškou a snažil sa ju zbaliť svojou sexy španielčinou. Či úspešne ? pochybujem. A Zayn hľadel celý čas do blba a nad niečim tuho premýšľal.
,,Hej Zayn, chlape čo je s tebou?" drgol som ho do ramena a prerušil dlhú šnúru jeho myšlienok.
,,Ségra je tehotná."

,,Waliyha?" 

,,Doniya ty somár." kopol ma do pravého členku.

,,A to z toho si taký ako zvädnutý tulipán?" vôbec som mu nerozumel.

,,Hej, frajer od nej zdrhol a nechal ju tak jak je." razom som pochopil, prečo je Zayn v poslednej dobe taký, aký je. ,,V koľkátom je mesiaci ?" ,,Treťom. Ani nevieš aký som vytočený Harry. Zabil by som toho chudáka. Prisahám." ,,Upokoj sa kamoš. A nevyveď žiadnu somarinu prosím ťa." ,,Čo by si robil, keby sa to stane Gemme ?" opýtal sa ma Zayn. ,,Zabil by som toho dotyčného." nemusel som dlho rozmýšľať čo poviem. ,,Vidíš." 
,,Ale usmej sa trošku Malik." štuchol som ho do ramena. Poslúchol. Na tvári sa mu zjavil úsmev. Síce krivý ako veža Pise v Taliansku no bol to úsmev. ,,Kde sme ?" prebral sa Lou a cítil som ako sa mi uvoľnilo rameno. ,,V lietadle?" zasmial som sa. ,,Nesnaž sa byť vtipný Styles, nejde ti to." podpichol ma. Bol som zvyknutý na takéto Louisove reči, kvôli nim toho chalana zbožňujem. ,,Kedy pristávame ?" ,,Už." pomohol som mu vstať a Liamova hlava odkvecla na sedačku. ,,Niall ber toho spachtoša." rozkázal som blondiačikovi. 
Na letisku na nás ako obvykle čakala masa fanúšičiek obklopených desiatkami policajtov. ,,To zase bude." šepol mi Zayn. Som rád, že sa znova usmieva. 
Po hodinke sa nám úspešne podarilo dostať z letiska a smerovali sme na hotel oddýchnuť si pred večerným koncertom. O izbu som sa opäť delil s Tommom a Niall si zobral izbu so Zaynom a Liamom. Klasika. Zvliekol som si zo seba hrubý kabát, v ktorom mi začínalo byť teplo a zvalil sa na posteľ. ,,So Sim si nehovoril ?" spýtal sa ma Lou po chvíli ticha. ,,Hovoril, aj v noci aj ráno." pri myšlienke na nočný telefonát som sa začal smiať. ,,Čomu sa smeješ Harold?" ,,To je jedno."  viac sme to neriešili. Vo vačku mi začal mobil vybrovať ako bláznivý a na displayi blikalo mamine meno. 
,,Ahoj mami." usmial som sa. Dlho sme už spolu nehovorili, a takýto telefonát s mamkou mi padne vhod.
,,Ahoj Harrynko, ako sa máte?" prevrátil som očami. Nenávidím keď ma volá Harrynko.
,,Mami, som Harry, jasné ?" zasmial som sa. ,,Máme sa dobre, nedávno sme prileteli do Varšavy a večer koncertujeme. Vy ako? Gemma je doma?" 
,,Dobre, nepaprč sa mi toľko."cítil som, že sa usmiala. ,,Nie je. Na Vianoce sa má vrátiť a chce priviesť aj svojho nového priateľa. A mohol by si aj ty." Čo ja ? odkiaľ to moja matka vie ? nevie to nikto okrem našich známych. 
,,Eh, čo ?" vyjachtal som zo seba po chvíľke.
,,Do kedy si to chcel tajiť Harry?"
,,Mami odkiaľ vieš, že niekoho mám?"
,,Vtáčiky štebotali." smiala sa.
,,Mami!" nemám rád keď ma niekto naťahuje ako gumu v trenkách.
,,Louis sa čistou náhodou preriekol." zatlčem toho chalana. 
,,Fajn."
,,Ale no tak synak, veď na tom nieje nič zlé. Ja len chcem vedieť, či to so Simone myslíš vážne." Ona vie aj jej meno? Louisova smrť je istá.
,,Myslím. Ľúbim ju." usmial som sa. ,,Harold zdvihni zadok ideme na neskorý obed." nabehol mi do izby Liam. ,,Idem."
,,Mami končím, máme ešte povinnosti. Pozdravuj otca."
,,Pozdravím. Pá a ľúbim ťa."
,,Aj ja teba!" zložil som. ,,Tomlinson kde si!" zvreskol som takmer na celý hotel. ,,Čo reveš, šak už som tu. Už som ti chýbal čóóó ?" koketne sa na mňa pozrel. ,,Aký bol telefonát s mojou matkou?" ,,Asi by som mal začať utekať, je tak?" prikývol som. Lou sa rozbehol a ja som hneď trielil za ním. Dolapil som ho až na prízemí, kde stál opretý o recepčný pult a ledva dýchal. ,,No čo Tomlinson, slabá kondička?" zasmial som sa. ,,Raz ma zabiješ Styles." ,,O to mi ide." buchol som ho do ramena. ,,Ku komu by si sa v noci túlil?" žmurkol na mňa. ,,Mám Simone." vyplazil som mi jazyk a spoločne sme sa vydali späť za chalanmi.


O dva dni




Po hodinovom balení, mám všetky veci v kufri pri dverách a zajtra môžem spokojne odísť späť na internát. Kate s Marry zostali tam, no ja som sa vrátila domov, aby som bola trošku s dievčatami. ,,Simoneeee!" zakričala od dverí mamka a zbehla som dole po schodoch ako strela. Vyzerala výborne, Kanada jej zrejme prospela. No čo ma prekvapilo bolo, že nebola sama. Za jej chrbtom stál obrovský chlap, s čiernymi vlasmi a jemným strniskom na tvári. Toto má byť to jej prekvapenie? pomyslela som si. ,,Tak zlatko toto je Nathan. Môj priateľ." Presne tohoto som sa obávala najviac. ,,Dobrý."podala som mu ruku. ,,Kľudne mi tikaj Simone, som Nathan. Verím, že si budeme rozumieť." ,,Mami môžem s tebou hovoriť?" ,,Isteže." Presunuli sme sa do kuchyne a ten chlap išiel mamke rovno za pätami. ,,Ale o samote." pozrela som sa na neho aby pochopil, že zavadzia. Nepáčil sa mi. Sršalo z neho akési nebezpečenstvo a naháňal mi strach. ,,Choď sa vybaliť miláčik. Spálňu máme na poschodí, druhé dvere pri schodoch." Miláčik? Striaslo ma. Takto nehovorila ani otcovi. Poslúchol a veľký kufor ťahal za sebou. ,,Mami?" usmiala sa, čím mi dala signál, že ma počúva. ,,Kto je ten chlap?" neisto som sa na ňu zahľadela. ,,Spoznali sme sa hneď po príchode do Kanady, je rozvedený a má dvoch synov." ,,Nepáči sa mi." ,,Ale no ták." prehrabla mi vlasy. ,,Obľúbiš si ho,uvidíš." Neodpovedala som, iba som zastonala. ,,Máš ho rada?" ,,Samozrejme Sim. Odkedy ocko umrel, necítila som sa takto pri nikom." táto veta, ma čudne zabolela. ,,Jacob o tom vie?" ,,Vie, keďže sa uvidíme pravdepodobne až po Novom Roku, tak som mu to oznámila po telefóne." ,,Akože až po Novom Roku? Jake nebude na Vianoce doma?" nechápala som. ,,Je tu malý háčik zlatko." zľakla som sa. ,,Aký?" ,,Jacob tu bude, no Nathanovi rodičia nás pozvali k sebe do Kanady. Mrzí ma to." ,,Ale mami." zamrnčala som. ,,Mrzí ma to zlatko." ,,Grace, môžeš na chvíľku?" kričal ten čudný chlap na mamu z poschodia. Ospravedlňujúco na mňa zahľadela a stratila sa z kuchyne. Zostala som sedieť pri stole a slzy sa mi z očí len tak rinuli. Ako nás mohla - svoje deti, vymeniť na Vianoce za nejakého chlapa, ktorého pozná pár mesiacov? Neskutočne ma sklamala. 
,,Harry?" povedala som uplakaným hlasom do telefónu.
,,Simone ty plačeš ? Čo sa stalo?" bol vyľakaný, no jeho hlas znel stále krásne.
,,Mamka má priateľa a doviedla ho k nám domov." snažila som sa pomedzi vzlyky zo seba dostať súvislú vetu.
,,A to je zlé?"
,,Harry, ty nevieš ako vyzerá. Je hrozný, na kilometre z neho srší nebezpečenstvo, a ak mám byť úprimná, bojím sa ho."
,,Ale no tak zlatko, to bude dobré ver mi. Aj ja mám nevlastného otca."
,,Mama ide k nemu na Vianoce." vyštekla som.
,,Si robíš srandu Sim?"
,,Nerobím!" znova som sa rozplakala.
,,Nechá nás s bratom doma samých a ona si pôjde s tým čudákom do Ameriky."
,,Pokoj darling, neboj sa, všetko sa vyrieši. Len už prosím neplač, lebo sa nebudem vedieť sústrediť na koncert."
,,Už len to by mi chýbalo." pousmiala som sa.
,,Vidíš, že to ide. Kedy ideš do školy?"
,,Zajtra ráno mi ide vlak. Vraciam sa dva dni pred Štedrým dňom." bola som rada, aspoň nebudem v jednej domácnosti s Nathanom. 
,,Teším sa už na teba."
,,Chýbaš mi Harry." trošku som zosmutnela.
,,Ty mne viac Sim. A mimochodom, moja mamka už o nás dvoch vie." 
,,Čo? to ako? prečo si jej to povedal?"
,,Hej, hej ! mňa z toho neobviňuj. Tomlinson sa preriekol." zasmial sa a ja som sa sa zmohla len na povzdychnutie. Počula som kroky na schodoch. Podľa intenzity zvuku, som vedela, že nepatria mame.
,,Harry musím končiť, pozdravuj chalanov. Pá."
,,Ľúbim ťa, ahoj." poslal mi vzdušný bozk a zložil.
Nathan sa blížil so kuchyne v napasovanom bielom tielku, ktoré mu odhaľovalo svalnaté a potetované ruky. Čím viac mi naháňal strach. Nechcela som byť s ním v jednej miestnosti a už vôbec nie sa s ním rozprávať. Zdupkala som  do svojej izbe, zvalila sa na mäkkú posteľ a zavŕtala sa do teplých perín. Nechala som, nech mi slzy pomaly stekajú po tvári.

Nechápem, nerozumiem, proste .... ! :O tento blog nemá ani mesiac, a viac ako tisíc zobrazení :) fakt, neviem čím som si to zaslúžila. Zmôžem sa len na obrovské ďakujem, a sľubujem, že s poviedkou neseknem ! :) :-*

Another world 15

Tak po Harrym Potterovi a Nezvratnom osude, som vyprodukovala aspoň niečo :) ... Snáď sa bude páčiť! ;) 






O štyri mesiace




Som sama. Sama ako vojak v poli. Mamka v Kanade, Jacob v škole a ten najdôležitejší - Harry, na európskom turné. Bolo to zvláštne a tak nezvyčajné. Na Harryho prítomnosť, som si zvykla ako na nikoho a bolo nesmierne ťažké byť bez neho. Smsky, telefonáty a skypovanie, sa stali mojou každodennou činnosťou. Chvíle pred jeho odchodom, sme si užili najviac ako sme vedeli. Nakupovanie, párty, večerné prechádzky po ceste zaliatym slnkom a chvíľky kedy sme boli sami dvaja. S posledného Harryho telefonátu - bol dnes ráno - som sa dozvedela, že sú v Berlíne. Mama sa má vrátiť o štyri  dni, a vraj má pre mňa prekvapenie. Som zvedavá, čo to bude.  Jake by sa mal podľa všetkého vrátiť až na Vianoce. Študuje medzinárodné vzťahy v škótskom Edinburghu. 
,,Simoneeeee, vstávaj ide sa nakupovať!" nabehla mi do izby zadýchaná Danielle a Eleanor. S tými holkami ma Harry zoznámil pár dní pred odchodom, a sadli sme si tak povediac, viac ako dobre. 
,,Nechce sa mi baby." zamrnčala som. Viem, bolo by najlepšie keby pôjdem. Celé dni som zatvorená sama v izbe, drvím sa na skúšky hlúpe latinské názvy všetkých kostí a vnútorných orgánov človeka a už mi z toho začína riadne prepínať. 
,,Dievča vzchop sa!" prisadla si ku mne El. ,,Odkedy chalani odišli, si ako vymenená. Chápem ťa. Takéto odlúčenie nie je pre teba ľahké, hlavne keď si naň neni zvyknutá, ale príde aj horšie ver mi. Aj mne chýba Lou ..." ,,Aj mne Liam." skočila Dan El do reči a slabo si povzdychla. ,,Presne aj nám chýbajú chalani, ale nezabúdame žiť." hladkala ma po stehne a z líca zotrela slzičku, ktorá sa mi vyplavila z oka. 
,,Mám sa ešte veľa učiť." snažila som sa vyhovoriť, no zdá sa, že neúspešne. 
,,No táák Sim." šťuchla ma to ramena Danielle. ,,Vypni trošku a poď s nami prevetrať peňaženku." milo sa usmiala. Presvedčili ma. ,,Dajte mi minútku." vstala som a stratila sa v priestore kúpeľne. Učesala sa, jemne namaľovala a vyšla za babami. 
,,Čo si mám obliecť?" môj hlas znel zúfalo.
,,Niečo normálne." obe sa zachichúňali. ,,Len sa smejte !" podpichla som ich. Bola polovička decembra a teplomer už hodný čas ukazoval pár stupňov pod nulou. Vyriešila som to úzkymi riflami, tenkým svetríkom a príjemným teplým kožúškom. ,,Môžeme?" spýtala sa ma s úsmevom El. Prikývla som. 
Naše nohy nás viedli na preplnenú Oxford Street. Bolo to tam neskutočné. Ľudia sa tam len tam hemžili a obchody vykupovali akoby bol tovar zadarmo. Niet sa čomu čudovať. Za pár dní sú tu najkrajšie sviatky v roku a ľudia nakupujú posledné darčeky. To len ja ešte nič nemám kúpené? ,,Kam najprv?" ,,River Island." odpovedala som na Daniellinu otázku. V tom obchode dokážem minúť všetko svoje vreckové. 
Po dvoch hodinkách, sme mali pobehanú väčšinu obchodov, nohy nás boleli a peňaženky sme mali kompletne prázdne. Zakotvili sme v nejakom rušnom klube, v ktorom sa nachádzali dosť zvláštny ľudia. ,,Čo si dáš Sim?" opýtala sa ma Dan. ,,Pravú Írsku whisky." ,,Odmietame ťa ťahať domov dievča!" zasmiala sa Eleanor. ,,Neboj ! Jeden pohárik ešte nikomu neuškodil." ,,Nemáš osemnásť!" ,,Ale no táák. Vytiahli ste ma sem, tak tíško." odbila som ju. ,,Niet si s tebou rady." povzdychla si. 
Nálada bola v plnom prúde. Dievčatá mali v sebe asi päť vodiek s džúsom a ja sedem pohárikov írskej gebuziny. Hlava sa mi krútila a žalúdok robil kotrmelce. ,,Ešte." vyjachtala som za seba a zavolala čašníka. 
,,Nato zabudni dievča! Už máš dosť. Ideme domov." ,,Nechcem ešte!" rozosmiala som sa. ,,Simone neštvy ma a vstávaj!" prikázali mi Danielle. Fajn tak sa teda postavím. No nebol to dobrý nápad. Moja rovnováha bola nulová a zrútila som sa na zem ako hnilá hruška. Cítila som ako ma niekto silno drží po pazuchami a ťahá na čerstvý vzduch.
,,Héj, kam ideme?" smiala som sa. 
,,Domov, kam asi!" 
,,Ja chcem ísť za Harrym." ,,Netrep a kráčaj ... teda aspoň sa snaž kráčať Simone." hovorila mi Dan. 
,,Ale ja chcem svojho Harryho." plakala som. Pocity v stave opilosti. Raz sa smeješ ako blázon, a inokedy plačeš, ako by ti niekto vzal obľúbenú hračku. ,,Chcem s ním hovoriť !" ,,To v žiadnom prípade." Zastala som v strede cesty a ruky si preložila na prsiach. ,,Fajn." ,,Poď!" obe ma ťahali za ruku. Cítila som sa ako kripeľ, ktorý sa učí chodiť. Nie som zvyknutá piť, a presne tak to aj dopadlo. Načo si to robila ? Decko hlúpe ! ,,Nejdem." zaumienila som si. ,,Chcem sa rozprávať s mojim mackom." čudne som zamrnčala. Že mackom! Čo to trepem? Asi som skutočne opitá. Moje mrnčanie a pišťanie zabralo. El si z kabelky vyťahovala mobil a ťukala doň číslo. ,,Na." podala mi ho. 
,,Harry?" snažila som nahodiť triezvy hlas.
,,Zlatko deje sa niečo?" znel vystrašene.
,,Nič, iba som ťa potrebovala počuť." vybuchla som do hurónskeho smiechu a zakryť môj momentálny stav bol nemožný.
,,Čo ti je smiešne? Počkať... počkať, ty si pila ?" 
,,Niéééé!"
,,Simone! zvýšil hlas a ja som sa rozplakala.
,,Nekrič na mňa."
,,Pila si?" 
,,Možno trošku."
,,Do čerta ! s kým a kde si ?"
,,Prídeš si po mňa princ môj?" nádejala som sa.
,,Odpovedaj!
,,Ľúbim ťa." zasmiala som sa.
,,Do pekla, počúvaš sa ? s kým a kde si ? nenúť ma kričať na teba."
,,S El a Dan na ceste domov."
,,V akom stave sú ony?"


---------- z pohľadu Eleanor


Prehnala to. Z jedného nevinného pohárika sa stalo sedem a Simone to do slova a do písmena položilo. S Dan sme už nevládali počúvať jej umrnčané ,,ja chcem počuť môjho Harryho" tak som vyťukala jeho číslo. Nech nás aj poriadne zvozí zato, že sme na ňu nedali pozor, len nech je už to dievča konečne ticho! Po piatich minútach mi Sim podala späť môj mobil.
,,Áno?" prehovorila som ticho a Dan som nechala nech sa s ňou morduje.
,,El, kde ste ? Prečo ste dovolili Simone piť?" rozčuľoval sa. Presne to som čakala.
,,Sme na Oxford Street a čakáme na nejaký taxík, ktorý nás zvezie aj napriek tomu, že tvoje dievča je opité."
,,No pekne. Vy dve ste na tom ako?"
,,Mi niečo hovor Harold. V pohode viac menej." zasmiala som sa. ,,Kde je Lou?"
,,Spí. Všetci spia, máme za sebou dosť ťažký deň."
,,Nechám ťa už teda. Choď si aj ty pospať."
,,El?"
,,Áno?"
,,Dáte mi na Simone pozor? ja jej zavolám ráno, keď bude triezva."
,,Samozrejme. Maj sa." zložila som. Predstavovala som si,že to bude horšie, ale ako sa zdá, zobral to v pohode. 


---------- z pohľadu Simone


Načo som do frasa pila ? Bolo to hrozné. Točil sa mi celý svet a bolo mi špatne. Taxík nás odviezol pred môj dom, kde ma dievčatá do izby ťahali ako handru na podlahu. Prezliekli ma do pyžama, umyli mi tvár a uložili so postele ako päť ročné dieťa. 
,,A rozprávka nebude?" zasmiala som sa.
,,Spi Sim, my si ľahneme do hosťovskej." oznámila mi Dan.
Pocítila som, ako mi slzy stekajú po tvári. Bolel ma celý človek a mala som zlé myšlienky. Mala som pocit, že sa niečo stane, že niečo môj život opäť rapídne zmení, a svetlo ktoré mi Harry do života dodal sa stratí a mne zostanú len oči pre plač. Nevedela som, čo to bude, no vedela som, že to bude zlé. 


Ráno som sa zobudila a Dan s El už v dome neboli. Zišla som dolu po schodoch a vyvalila sa pred telku. Hodinky ukazovali osem, čo bolo ešte extrémne skoro. Preťukala som sa na MTV, kde dávali nejakú reportáž s chalanmi  nakrúcanú včera poobede. 
,,Niall, ako sa vám páči Berlín ? Nechýba vám Londýn ?" - ,,Je tu krásne, úžasné fanúšičky stretávame na každom roho. Ale Londýn je Londýn." 
,,Je pravda, že zo skupiny ste vy a Zayn jediní nezadaní?" - ,,Je to tak. Stále čakáme na tú pravú"
,,Kto je tá záhadná slečna Harryho Stylesa?" spozornela som. ,,Prečo sa nato neopýtate jeho?"
,,Pretože, on sa k tomu nechcel vyjadriť." na obrazovke sa premietali fotky, ako Harry bozkáva nejakú čiernovlasú krásavicu v jeho veku. 
,,Poviete nám o nej niečo viac Niall?" - ,,Je to menej známa anglická modelka Karine. Harry mal aférku z určitým londýnskym dievčaťom Simone, no nebol šťastný. Pred necelými dvoma mesiacmi si našiel Karine a vyzerá to medzi nimi vážne. Prajem mu to." Dostal zo seba Niall a v očkách mal iskričky nádeje, že jeho kamarát a zároveň brat bude šťastný. Zostala som civieť na obrazovku a nechala som, aby mi slzy stekali po tvári. Pred očami sa mi stále mihal obraz Harryho a Karine. Mala som len jedinú otázku, jedinú potrebu vedieť, ako mohol ?

Another world 14

Maximálna nespokojnosť s touto časťou. Dneska som zo seba viac dostať nevedela, takže pochopím, keď sa vám to nebude páčiť. Snáď zajtra bude lepší diel :)






,,Do frasa, do kelu, sorry decká!" vtrhol do izby Lou ako veľká voda, zatiaľ, čo sa mi Harry snažil vyzliecť tričko. Obaja sme od seba odskočili a skončili na dvoch rozdielnych koncoch izby. ,,Čo chceš ty dement?" hnusne na neho zavrčal Harry. Čupela som v rohu izby a prepaľovala Louisa pohľadom. Snažila som si napraviť strapaté vlasy a tričko, ktoré sa Harrymu podarilo vyhrnúť nad moje prsia som si sťahovala ako o dušu, aby som nemala odhalenú žiadnu časť tela. Prisahám, väčší trapas som ešte nezažila ! skonštatovala som v duchu. ,,Ja ... ja ... no ja ... !" nevedel sa vykoktať. ,,Čo ty ?" zvýšila som na neho hlas. ,,Dole na vás čaká večera." ,,Kašlem ti ja na večeru Louis, vypadni." odbil ho Harry. Vyletel z izby tak rýchlo ako sem aj vošiel a s Harrym sme na seba mlčky hľadeli. Po pár sekundách sme to  nezvládli a suverénne sa rozrehotali na celú izbu. ,,Kde sme to prestali?" šibalsky sa na mňa usmial a pristúpil ku mne bližšie. Nenásytne ma začal bozkávať na krku, a opäť sa mi snažil vyzliecť tričko. Ľúbim Harryho viac ako čokoľvek iné, ale niečo sa vo mne zaseklo. Nebola som pripravená. Nie dnes. ,,Počkaj Harry." odtiahla som sa a Harry  na mňa sklamane pozrel. Ten pohľad si budem pamätať do konca života. Bol plný sklamania a bolesti z odmietnutia. ,,Prepáč mi to." smutne som na neho zahľadela. ,,Ja nemôžem proste. Prepáč." ,,Nie Sim, ty mi prepáč. Stále myslím iba na seba, nemal som ... nemal som sa tak uponáhľať. Mrzí ma to, veľmi." Objala som ho. Silno, akoby to bolo naposledy. ,,Poď ideme na večeru." usmial sa a preplietol si so mnou prsty. ,,To chceš ísť takto ?" zastavila som ho. Bol polonahý. Nemal na sebe tričko a pracku na opasku mal rozopnutú. ,,Ako takto?"zasmial sa. ,,Obleč si aspoň tričko Harold!" zodvihla som zo zeme jemne žltý kus oblečenia a hodila mu ho. ,,Keď ma tak prosíš." 


--------- z pohľadu Harryho


Bolo mi to ľúto. Tak veľmi. Nemal som na Simone tlačiť. Mal som sa trošku viac ovládať, no pri jej kráse a tak dokonalom tele je to ťažké. 
,,Už ste dorobili tie vaše nemravnosti?" zasmial sa Niall po našom príchode do kuchyne.
,,To musíš všetkým vykecať Tommo?" 
,,Mám si to vari nechať pre seba ?" uškrnul sa. 
Simone sedela vedľa mňa a hľadela ... , neviem presne určiť, kde. ,,Zlatko čo sa deje?" šepky som sa jej opýtal. ,,Potrebujem sa s tebou porozprávať Harry." zvážnela. 
Vstali sme od stola a išli na terasu, kde nás nebude nik rušiť. ,,Posaď sa." pokúsil som sa o úsmev a ukázal na hojdačku pri dverách. Poslúchla a ja som urobil to isté. ,,Takže?!" neisto som sa jej opýtal. ,,Harry ja ... " slabo si povzdychla. ,,Nechcem aby si si myslel, že preto, čo sa dnes večer stalo, ... teda vlastne nestalo, že ťa nemám rada. Ľúbim ťa. Nikdy mi nebude stačiť slovná zásoba nato, aby som vyjadrila ako veľmi. Zmenil si môj život od základu a stal si sa mojou chýbajúcou polovičkou." jej slová ma príjemne hriali pri srdci, no zároveň ma bolel fakt, že si myslím to, čo povedala. ,,Počúvaj ma Sim." chytil som ju za ruku. Nevedel som, čo je mám povedať, respektíve ako, no bol som rozhodnutý povedať jej všetko. O mojom predošlom vzťahu, o mojej láske k nej, a o tom, že za chvíľku odchádzame na európske turné. ,,Pred tebou som mal vzťah. Nebol dlhý, skôr to bol iba taký úlet, no mal som ju rád. Veľmi rád. No bol v tom jeden háčik, ktorý som sa snažil neriešiť, no s pribúdajúcim tlakom sa to nedalo. Caroline bola o pätnásť rokov staršia a komentáre na svoju a hlavne jej osobu som počúval denno denne. Bolo to zlé, hnusné a nevedel som čo robiť. Po vzájomnej dohode, sme sa rozhodli, že to ukončíme. Nemalo to žiaden zmysel. Caroline si pár dní po našom rozchode našla niekoho iného, niekoho v svojom veku myslím. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno, keď som sa to dozvedel. Prišlo mi zvláštne, že bez kúsku hanbi si hneď narazila iného." Simone mi hľadela do očí a veľmi slabo dýchala. Stále som ju držal za ruku, no stisk som teraz znásobil. ,,Teraz viem, že ten rozchod, bola najsprávnejšia vec akú som vo svojom živote urobil. Spoznal som dievča, do ktorého som sa bezhlavo a nekontrolovateľne zamiloval a nevedel som tomu v žiadnom prípade zabrániť. Jej krásne blonďavé vlasy a modré oči sa mi premietali v každom mojom sne. Simone, nedokážem slovami dokonca ani skutkami vyjadriť to, ako ťa milujem. A viem, že aj ty mňa. Aj napriek tomu, čo sa dneska nestalo." venoval som jej úsmev, a letmo sa dotkol je trasúcich sa pier.


-------- z pohľadu Simone


,,Simone, nedokážem slovami dokonca ani skutkami vyjadriť to, ako ťa milujem. A viem, že aj ty mňa. Aj napriek tomu, čo sa dneska nestalo." jemne sa dotkol mojich pier, no ja som malú nevinnú pusu zmenila na vášnivý súboj našich jazykov. Z Harryho slov, som mala úžasný pocit v žalúdku. ,,No je tu ešte niečo." dostal zo seba pomedzi bozky vážnejším tónom. ,,Hm?" usmiala som sa. ,,O dva týždne nás čaká dlhá šnúra koncertov. Európske turné." zosmutnela som. Presne som vedela, čo to bude znamenať. Odlúčenie. ,,Ako dlho?" vyjachtala som zo seba a zaklipkala očami, aby som zastavila príval sĺz. ,,Pol roka.",,Vkuse?" prikývol. Mala som pred sebou šesť mesiacov samoty. Šesť mesiacov bez Harryho. Nezvládla som to. Slzy sa mi z očí začali liať, ako Niagarské vodopády. ,,Ššš neplač." tuho  ma objal. ,,Rob hocičo iné, len neplač. Neznesiem to."
Ticho a v objatí toho druhého sme na záhradnej hojdačke presedeli asi desať minút. ,,Kedy ti začína škola?" spýtal sa ma Harry po chvíľke už pokojnejším tónom. ,,Koncom septembra." ,,A Vianoce?" ,,Čo s nimi?" usmiala som sa. ,,Vtedy si doma nie?" cítila som, ako mi jemne hladká chrbát. ,,Na Vianoce, Veľkú Noc a na sviatky som doma. Plus nejaké to voľno samozrejme." 
,,Necmúľajte sa tu toľko a padajte dovnútra. Na stole máte už vychladnutú večeru." dovalil sa k nám Zayn. 
,,Veď už ideme."
Opäť sme si sadli za veľký kuchynský stôl plný jedla. Niall zjedol polovičku pečenej kačky a takmer všetky lokše. S Harrym sme si nabrali po troške letného šalátu a mäsa. 
,,Dáš si Sim?" mával predo mnou Lou s pohárom, ktorý obsahoval nejakú oranžovú tekutinu. Nevyzeralo to dva krát dobre. ,,Čo to je?" ,,Och Lou už zase ?" zasmial sa Harry. ,,Mrkvový koktail, máš nejaký problém Harold?" ,,Ako môžeš piť takú žbrndu?" ,,Čuš, ty nevieš čo je dobré." ,,Tak Simone?" ,,Daj sem." vzala som si od neho pohár a napila sa. Na moje prekvapenie to bolo dobré, priam výborné. ,,Chutí?" ,,Chutí, nemáš ešte?" zasmiala som sa, keď som to všetko vypila. Harry na mňa len vyjavene hľadel. ,,Toto dievča sa mi začína páčiť." prešiel okolo mňa Lou a vlepil mi bozk na líce. ,,Hej, hej, hej. Kroť svoje pudy Tomlinson, jasné?" okríkol ho Harry. ,,Ále čo, niekto je tu žiarlivý?" podpichla som ho. Harry sa začal obzerať do priestoru vedľa seba a za sebou ,,Nikoho takého nevidím." poznamenal. ,,Otvor trošku tie svoje pekné očká." ,,Nikto." zaumienil si. ,,Ja by som tu niekoho ale videla." ,,Hééj? a koho ?" ,,To je tajné." uškrnula som sa a pobozkala ho.
Zvyšok večera prebehol v dobrej nálade na pohovke pri pozeraní X-Factoru. Okolo pol noci sa so mnou Harry rozlúčil so slovami ,,Miluejm ťa" a Jeff ma odviezol domov, no s tým, že pri príchode mám Harrymu napísať sms, že som v poriadku. Zbožňujem ho.

Anorher world 13

Trošku neskoro, ale predsa len :) Viem, sľúbila som dve, ale akosi sa nenašiel čas :/ prepáčte ! Snáď sa bude páčiť :*
P.S. neviem, prečo je tá druhá polovica taká aká je, čo sa týka vzhľadu :/ snažila som sa to napraviť, ale nejde to ... dúfam, že to budete vedieť prečítať :)

Okolie obrovského domu lemoval krásny udržiavaný zelený trávnik, menšie jazierko so skalkou a priestranná terasa so záhradnou hojdačkou. Vyzeralo to nádherne, no čoraz viac som mala pocit, že sem nepatrím.

,,Zlatko?" 

,,Uhm?" 

,,Zmierni napätie, okej?" zasmial sa Harry. Bola som nervózna, ako pri maturite a keby ma Harry silno nedrží za pravú ruku, už by som bola na ceste domov. ,,Krpatý poď mi otvoriť, vymkol som sa." hovoril do telefónu, ktorý vytiahol z vačku rifiel. ,,Kde si?" ozvalo sa na druhej strane hovoru, no ten hlas som nevedela nikam zaradiť. ,,Stojím pred dverami ty pako, švihaj !" zložil Harry.

Po pár sekundách sa vo dverách objavila blonďavá hlava Ashleynho bratranca. ,,No hurá!" ťukol ho do ramena Harry. ,,Počkaj, mi sme sa už videli nie?" zahľadel na mňa Niall a jasne bolo počuť jeho írsky akcent v hlase. Prišlo mi to roztomilé. ,,A...." ,,Vyčkaj Niall!" skočil mi do reči Harry, a ťahal ma do nejakej miestnosti cez dlhú chodbu, ktorej steny boli bielej farby a pokrývali ju obrazy rôznych hudobných nástrojov, či spoločných fotiek chalanov. ,,Chalani ?" zvolal na skupinku troch chalanov, sediacich na čiernej koženej pohovke. Trojica hláv sa zborovo otočila a prekvapene hľadela na mňa. ,,Tak toto je Simone, moja priateľka !" chytil ma za pás Harry a pritiahol si ma bližšie k sebe. ,,My sa už poznáme nie?" ,,Áno, Ashley nás zoznámila v klube." odpovedala som hľadiac do Louisovych  očí. ,,Tak teda vitaj." zvesela hlesol a zľahka ma objal. ,,Dávaj mi na neho pozor, dobre?" žmurkol na mňa. ,,Nemaj strach." ,,Tušil som to Harry." ,,Čo ako?" spýtal sa prekvapene. ,,Tušil som, že je to Simone. Odkedy ste sa zakecali v klube, si dajaký iný. V dobrom slova zmysle." kamarátsky objal Lou Harryho. ,,Nech ti to vyjde braček!" Páčilo sa mi ako sa k sebe správali. Na prvý pohľad bolo vidieť, že týto dvaja majú k sebe ako kamaráti  veľmi blízko, a že jeden na druhého nedajú dopustiť.,,Dúfam, že ľúbiš jedlo Simone.Veľa jedla." schichotom sa ma opýtal Niall. Jeho otázku som nepochopila, tak som sa spýtavo zahľadela na Harryho. ,,To si nevšímaj. Taký je náš malý, večne hladný Nialler. Neboj zvykneš si. Na Justina Biebera a jedlo, nedá dopustiť." zasmial sa. ,,Tak je." potvrdil jeho slová Niall. Zayn a Liam mi venovali objatie a aj oni prijali ma do šialenej rodiny piatich chalanov. Celá banda sme sa presunuli na pohovku. Harry si sadol vedľa mňa a milo ma držal za ruku. Louis na mňa nepekne hľadel, akoby som mu ukradla obľúbenú hračku. Vedela som však, že to ten blázon nemyslí zle. Niall sa stratil niekde v priestore kuchyne, Liam išiel za svojou priateľkou a Zayn poslušne sedel na sedačke a čítal nejaký zdrap papiera. 

,,Wafflééé." vletel Niall do obývačky a v ruke držal tanier plný nutelových waffiel. Harry na neho hodil psie očká a blondiačik zrejme hneď pochopil o čo mu ide. ,,Ale len jednu, dobre ?" ,,Dobre ty súkromník." zasmial sa Harry a vzal si jednu wafflu a s chuťou sa do nej zahryzol. S úsmevom som ho pozorovala, a smiala sa na jeho nutelových perách, ktoré museli byť ešte sladšie ako inokedy. ,,Nauč sa jesť Harold !" podpichol ho Niall. Neudržala som sa a začala sa smiať na celú obývačku. ,,Ten povie, čo má nutelu ešte aj za ušami ?" podpichol ho naspäť Harry. Očkom som mrkla na Nialla, ktorý mal od nutely nie len celé ústa, ale ešte aj vlasy. ,,Vy ste fakt blázni chalani." poznamenala som. Harry sa na mňa lišiacky pozrel a v očiach som mu videla, čo sa chystá urobiť. Naklonil sa ku mne. ,,Harold Styles, neopováž sa!" pohrozila som mu so zdvihnutým ukazovákom. ,,Harry prestaň!" zvreskla som na neho, pretože sa nebezpečne ku mne približoval so zamazanými rukami. Bol neskutočne roztomilý, a bolo nesmierne ťažké odolať doslova a do písmena, tak sladkému Harrymu. Samozrejme neubránila som sa a prisal sa mi na pery. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Nedokázala som chápať, ako môže ten chlapec tak bozkávať. ,,Idem sa umyť a pôjdeme do izby." zašepkal mi do ucha. Nepýtal sa, bral to ako hotovú vec. Prikývla som, no opäť ma opantal ten pocit nervozity, strachu a očakávania, keď budeme spolu sami. Bola som zvedavá na jeho izbu. Na jeho kráľovstvo, ktoré má zariadené podľa seba a nik mu do neho nezasahuje. Harry sa odo mňa odlepila a jeho kroky smerovali do kuchyne. Moje taktiež. Obaja sme sa išli umyť. Vďaka nemu, som mala celé ústa od nutely. ,,Vidíš čo si spôsobil ?" ukázala som na svoju tvár. ,,Vyzerám ako prasiatko." ,,Aj tak ťa ľúbim." zasmial sa. ,,Ty moje malé prasiatko !" Pustil silný prúd vody a to by nebol Harry, keby ma nezačal špliechať. Vrátila som mu to. Dokonca aj s úrokmi. Vzala som si z kuchynskej linky veľký pohár, napustila doň vodu a celý ho chrstla na Harryho. ,,Toto si nemala!" zamračil sa na mňa, no bolo vidieť, že to iba hrá. ,,Bojím sa ťa. Pozri ako sa mi trasú kolená." rozosmiala som sa. ,,Mala by si sa." Zobral si ma na ruky a niesol do svojej izby. ,,Čo to robíš?" ,,Uvidíš." žmurkol. Metala som nohami ako o život a zároveň sa smiala. ,,Pusti ma Harrym som ťažká." ,,Toto už nikdy viac nepovedz, jasné ?" ,,Rozkaz šéfe." Harry so mnou vošiel do izby a jemne ma položil na zem. ,,Tak vitaj v mojom kráľovstve princezná." pobozkal ma do vlasov. Izbu mal takú, akú som si predstavovala. Veľké okná, modré závesy a obrovská posteľ úžasne ladila s bledomodrou farbou stien. Na poličkách mal rozložené fotky v rámikoch. Fotky boli väčšinou z čias, keď to bol ešte obyčajný chlapec z Holmes Chapel. Zaujala ma jedna, na ktorej bol s dvoma ženami. Podľa  úsmevov a očí, ktoré si boli podobné ako vajce vajcu som prišla k názoru,že je to jeho mamka a sestra Gemma, ktorú mi spomínal v deň nášho prvého stretnutia. Na stolíku mal papier s napísaným textom. Rukopis mal úhľadný a písmenká mu neskákali - jedno sem a druhé tam. 

All my life I've been 

looking  for someone like you

When you kiss me withou uttering single word

you speak to my soul

Can I be the reason for the smile on your face?

                

Vyzeralo to ako nejaký text. Text piesne. Harry píše piesne? prebehlo mi hlavou. Bol krásny a plný lásky. Zacítila som, ako ma v očiach štípu slzy. Harry stál vedľa mňa a zo skrinky si vyťahoval svetlo žlté tričko. To mokré, si pokojne zo seba zvliekol a mne sa poskytol pohľad na jeho dokonalé telo. Usmievala som sa ako pripečená a nevedela som sa na neho vynadívať. ,,Neobliekaj si ho." povedala som roztraseným hlasom. Harryho pohľad bol neistý, no plný očakávania. Pomaly som sa priblížila k nemu a vášnivo ho pobozkala. Harry sa so mnou pomalými myšacími krokmi presunul k posteli a jemne sme sa na ňu obaja zvalili. Keby nieje taká mäkká, rozhodne by sme obaja skončili dolámaní. Harry si na mňa ľahol a rukami sa opieral o operadlo postele, aby na mne neležal celou svojou váhou. Bozkávali sme sa tak, ako ešte nikdy. Jeho bozky boli sladké, vášnivé a žiaduce. Prsty som mu ako vždy vplietla do vlasov a Harryho ruky som zacítila na holej pokožke môjho chrbta. Na tele mi naskočili zimomriavky a celá som sa zachvela. Bozkával ma na perách, sánke a nežne prisal pery na môj krk. Vedela som, čo by po tomto všetkom malo prísť ....

Another world 12

------ z pohľadu Harryho 

,,Kedy nám predstavíš tú svoju krásavicu?" opýtal sa ma Lou pri obede. Nemalo sa to stať. Nemal sa ma to pýtať. Nie pred chalanmi, ktorý o mojom vzťahu so Simone nemali vôbec potuchy. ,,Vďaka za opýtanie Lou." irónia v mojom hlase bola výrazná ako výbuch atómovej bomby. ,,Neplač Harry, raz sa to musel dozvedieť aj zvyšok skupiny, sme predsa jeden tým." žmurkol na mňa, tak ako to dokáže len on. ,,Ále čo, Harold má novú známosť ? to sú mi veci." zasmial sa Liam. ,,Dúfam braček, že má vlasy. Teda aspoň šedivé." vďaka Niallovej poznámke, sa od smiechu za brucho držala celá skupina. Všetci okrem mňa. Hodil som do Nialla mokrú utierku z kredencu. Papuľnatý blondiačik od ľaku hodil zvyšok pečeného kuraťa do priestoru za sebou, ktorého sa hneď chopila moja mačka Dusty. ,,To bol posledný kúsok Harold !" vstal zo stoličky a nepekne sa na mňa zahľadel. ,,Nemáš zabŕdať Nialler."uškrnul som sa. ,,Toto ti nedarujem Brčka.",,Hej decká stačilo okej?" stopol nás Lou. ,,Niall, Harry sadnite si  a nebudte ako malí !" ,,Takže kedy nám ju predstavíš?" usmial sa Zayn. ,,Večer sem príde." ,,Koľko má rokov?" neisto sa opýtal Liam. ,,Kľud dobre ? je mladšia odo mňa, tak nestresujte !" ,,Woov chlapec dostal konečne rozum." chichúňal sa Niall ako zmyslov zbavený pomedzi prežúvanie kapustového šalátu. Zodvihol som pravačku, že ho trošku zastraším, no Zayn ma zastavil. ,,Stačí Harry, bež von a trošku vychladni !" Zamračene som zahľadel na Nialla, ktorý bol plne zamestnaný konzumovaním šalátu. 

Včerajšia búrka mala jasný vplyv na počasie. Stále bolo zamračené a Slnko vykuklo raz za dvadsať minút. Obliekol som si tenkú Jack Wills mikinu, do uší strčil slúchatká, sadol si na terasu a ponoril sa do vlastného, tak jednoduchého sveta. Myšlienkami som bol opäť pri Simone. Za necelé tri týždne sa nám začína koncertná šnúra, a ja jej to musím povedať. Už teraz mi to dievča šialene chýba. Hlavu som si oprel o operadlo záhradnej hojdačky a na malú chvíľku som zadriemal. So Simone sme boli na obrovskej horskej lúke a horúce slnečné lúče nám pálili na chrbát. Vládlo medzi nami príjemné ticho, ktoré prerušovali len spievajúce vtáky sediace na korunách stromov.Sedeli sme na teplej zelenej tráve a sledovali náš rozkošný poklad, ako naháňa lúčne koníky. Harriet mala krásne oči, a blonďavé kučeravé vlásky. Vyzerala ako malý anjelik. Do dýchacích orgánov mi začal nepríjemne vrážať pach nikotínu. ,,Zayn už zase ?" opýtal som sa ho, keď som uvidel ako pomaly šľukuje cigaretu. Neznášam to. Ten hnusný cigaretový dym ma večne páli ešte päť minút, po jeho vdýchnutí. Nemohol som to už ani cítiť, tak som sa pobral do vnútra. ,,Najprv je v pláne Francúzsko, ďalej tam je Portugalsko, ... " ,,Čo riešite chalani?" prerušil som Louisov a Liamov rozhovor. ,,Volal nám Paul, že si máme pozrieť rozpisy koncertov. Tu sú." hodil predo mňa zdrap akéhosi papiera. ,,Nechcem to vidieť." Mal som nato rázny dôvod. Nechcem si kaziť náladu prípravami na koncerty, chcem si zvyšný čas ktorý mi zostáva, užiť v pokoji so Simone.

------- z pohľadu Simone

Pred domom stála obrovská čierna limuzína s ešte čiernejšími sklami. O ľavé dvere spolujazdca sa opieral mohutný chlap, v tmavom obleku a slnečnými okuliarmi na očiach. ,,Simone Adamsová?" prikývla som. ,,Jaffrey, ale volajte ma Jaff." usmial sa a podal mi obrovskú ruku. Jeho stisk bol silný, no zároveň úchvatne jemný. ,,Simone, teší ma." úsmev som mu opätovala. Sedela som na zadných sedadlách tohoto skvostného auta, a hľadela z okna na krásny Londýn. Big Ban, London Eye či Westminster sa mi rýchlo mihali pred očami. Milujem toto mesto. Všetci tí ľudia, pamiatky, jednoducho Londýn. ,,Ako vidím, pán Styles si konečne našiel peknú seberovnú priateľku." ozval sa Jeff z prednej časti auta a zahľadel sa do spätného zrkadla aby na mňa videl. Jeho poznámku som síce nepochopila, no cítila som, že do líc mi vráža červeň. ,,Ďakujem." odvetila som.

,,Konečná vystupovať !"otvoril mi zadné dvere Jaffrey. ,,Ďakujem za odvoz." ,,Za málo. Som rád, že som mal tú česť spoznať vás." usmial sa. ,,Pán Styles je dobrý chlapec, tak mu prosím vás nijako nebližujte." Prečo mi to hovorí? Akoby bol jeho otec, alebo čo. ,,To rozhodne nemám v pláne." snažila som sa byť milá. ,,Tak zatiaľ." Zvrtla som sa na päte a zahľadela sa na obrovský dom, pripomínajúci rozprávkový palác. O veľkú bránu sa opieral Harry a s úsmevom na mňa hľadel. Rýchlim krokom som sa pobrala k nemu a uväznil ma vo svojom objatí. ,,Chýbala si mi." vlepil mi bozk na pery. Doľahla na mňa strašná nervozita, a mala som sto chutí zdupkať a ísť späť domov. Harry moju náladu zrejme vycítil a  vzal mi ruky do svojich. ,,Čo sa deje honey?" spýtavo na mňa hľadel. ,,Bojím sa." ,,Čoho prosím ťa? Neboj sa, oni ťa nezjedia." zasmial sa a snažil sa odľahčiť situáciu. ,,Harry ja nežartujem. Čo ak sa im nebudem pozdávať ?" ,,Netrep prosím ťa a poď." preplietol si so mnou prsty. ,,Harold stoj!" potiahla som si ho k sebe za ruku. ,,Sim, skutočne sa nemáš čoho báť. Týmto si prešla aj Danielle s Eleanor a stali sa našou súčasťou, tak poď."Mená tých dievčat mi absolútne nič nehovorili. ,,Kto sú to ?" ,,Dan patrí k Liamovi a El zase k Louisovi." ,,Aha. Ale oni určite niesu obyčajné študentky medicíny." zamrnčala som. ,,Máš pravdu to niesu." zasmial sa. Čo mu bolo do pekla smiešne ? nerozumela som. ,,El je modelka a Dan tancuje." ,,Vidíš to." zahľadela som do zeme a v očiach ma nepríjemne štípali slzy. Harry mi malíčkom za konček brady zdvihol hlavu a zahľadel mi do očí. ,,Teraz ma počúvaj Sim, dobre?" prikývla som. Čo iné mi zostáva? ,,Chalanom je úplne jedno, či si chudobná alebo bohatá, či si známa hviezda alebo obyčajná predavačka v supermarkete. Pre nich je dôležité to, či som šťastný.  A najväčším klamstvom, aké v mojom živote vyšlo z úst by bolo, keby poviem, že nie som šťastný." Jeho slová ma príjemne hriali pri srdci. ,,Neboj sa ničoho. Ľúbim ťa."