Holky, je mi ľúto, že som dva dni nepridala nič, ale o týždeň ma čaká hlúpy monitor, a pomaly neviem, kde mi hlava stojí :/ :D takže sa ospravedlňujem :P ... zajtra sa sem pokúsim hodiť nejaký diel a sľubujem,že cez víkend vám to všetko vynahradím :) .. veľmi sa vám chcem poďakovať za čísla, ktoré každým dňom stúpajú vyššie a vyššie (komentáre, zobrazenia) .. je to ozaj skvelý pocit vedieť, že nepíšem zbytočne :) Ďakujem ! :-* :)

Another world 17

Ďalšia časť :) ... ospravedlňujem sa, že tak neskoro, no dnes som mala toho dosť !:P :) I hope you like it :-*


,,Maj sa pekne zlatko a opatruj sa." lúčila sa so mnou mamka na vlakovej stanici. ,,A žiadne hlúposti!" zdôraznila. ,,Neboj sa." venovala som jej úsmev. S Nathanom som mala rozlúčku tipu Maj sa za sebou, takže sme mali  zopár minút pred príchodom vlaku s mamou pre seba. ,,Mami?" nahodila som výraz smutného psíka. ,,Si si ním istá ?" hlavou som mykla do priestoru pred sebou, kde Nathan nadával na pokazení automat na kávu. ,,Simone, o tomto sme sa už bavili. Som si ním istá, ver mi." usmiala sa, a ja som bola rada, že jej je dobre. No aj tak som si o tom vzťahu myslela svoje. ,,A teraz už choď, lebo vlak odíde bez teba." zastrčila mi pramienok vlasov za ucho a materinsky ma objala. Ani objatie chlapca, ktorého ľúbim, sa nevyrovná objatiu matky. ,,Len by skúsil." zasmiala som sa jej do ramena. ,,Ľúbim ťa. Ahoj." ,,Vieš že aj ja teba zlatko." usmiala sa a ja som svoje nohy nechala aby ma viedli do vlaku.
,,Kočenýý, vaša Simone je späť!" zvolala som zvesela a kufor položila pri nohy. ,,Sííííííím!" dobehli ku mne dievčatá a vyobjímali ma, akoby sme sa sto rokov nevideli. Mary - krásne hnedovlasé kučeravé dievča, so zmyslom pre humor, ktorý je tak na Louisovej úrovni a to je už čo povedať. Kate- citlivá ryšavka, ktorá je za každú srandu, no v rámci slušnosti. Je to také mamičkine dievčatko, alkohol v ústach, či cigaretu v rukách nikdy nedržala. No aj napriek tomu aká je, ju zbožňujem. Vlastne obe. Objatie som im s radosťou opätovala a pomaly sme sa presunuli do izby. Internátna izba, nič nóbl - drobná chladnička, väčšinou prázdna, tri postele, mini balkónik a maličká kúpelňa.Ako klasický internát, no zvykla som si. Pár vecí som si vybalila do skrinky pri posteli a zvyšok nechala ,, odpočívať " v kufri. Načo si vybaľovať všetko ? Za necelé dva týždne sa vraciam domov, a neukážem sa tu hodný mesiac. 
,,Čo tvoj nevlastný otec?" spýtala sa ma Mary. Že nevlastný otec. Ním nebude, aj keby sa na hlavu postaví. Nenávidím ten zrod, čo si hovorí frajer mojej zakomplexovanej matky. Zamračila som sa na ňu, a ona razom pochopila, že ho tak nemá nazývať. Teda aspoň nie predo mnou. 
,,Okej, okej, tak ten Nathan, či ako sa to vlastne volá." opravila sa a na tvári sa jej pohrával úškrn. Dievčatám som o ňom hovorila po telefóne cestou sem, no keďže môj mobil má úžasne slabú výdrž, nestihla som im povedať všetko. ,,Je otrasný, nemôžem sa na neho pozerať bez toho, aby ma nerozbolel žalúdok." Mary s Kate sa rozrehotali a ja som sa ťažko dostávala k reči. ,,Len sa smejte bláznivé!" zagánila som na ne. K tejto téme sme sa už na moje potešenie nevracali a tak to bolo najlepšie. ,,Kate a ako ty s Kellanom ?" Kellan - priateľ Kate. Tvoria spolu už rok pár a veľmi im to prajem, sú spolu rozkošní. Kate sa doširoka usmiala a vystrela predo mňa pravú ruku. Na prstenníku sa jej trblietal krásny diamantový prsteň, ktorý musel stáť podľa mojich odhadov majland. ,,To, ako , to ?" zvláštne som sa zakoktala. Kate spokojne prikývla a blažený úsmev som videla aj na tvári Marry. ,,Ty si v tom?" zľakla som sa. Veď to dievča má sotva osemnásť. ,,Neblázni." zasmiala sa. ,,Kellan si ma len chcel poistiť, toť vše." ,,V tom prípade gratulujem zlato." kamarátsky som ju objala. ,,A ty čo ?" ,,Čo ja čo ?" v hĺbke duši som vedela, čo sa ma chce opýtať. ,,Noo, nejaký nápadník nič ?" cítila som na čele kropaje potu. S Harrym sme mali nepísanú dohodu, že to nebudeme nikomu vravieť. Teda do vtedy, kým s tým dobrovoľne nevystúpime pred novinárov. ,,Nie." odvetila som jednoducho. Dievčatá si len povzdychli a zdalo sa mi, že nad niečim pilne premýšľajú. ,,Nezájdeme do našej kaviarničky?" prerušila chvíľku ticha Marry. S Kate sme prikývli a už sme kráčali na naše obľúbené miesto v Manchesteri. Nemáme obehané celé mesto, pri štúdiu nato nieje čas, no svoje obľúbené miesto sme si zvolili dva dni po príchode na intrák. Bola to malá útla kaviarnička, podobná tej na Oxford Streed, v ktorej som bola s Harrym. ,,Tak slečny, čo to bude?" zastal pred nami fešný dvadsiatnik. ,,Tri krát laté." koketne sa na neho zahľadela Marry. Podvedome som sa usmiala. Je to mladé, slobodné dievča bez záväzkov, tak prečo nerozhadzovať siete kým môže ?. ,,Nevyzerá zle." mykla plecami a s Kate sme sa schuti zasmiali. Presne toto mi doma chýbalo. Posledné dni som bola ako bez života, a po dome som sa ponevierala akoby mal čo chvíľa nastať môj koniec. Mobil v kabelke mi začal vyhrávať, a blikalo na ňom Harryho meno. ,,Baby, idem von,hneď som späť." usmiala som sa a odišla. Sadla som si na múrik, ktorý bol vďaka decembrovému počasiu poriadne studený, ale akosi som sa tým nezaoberala.
,,Ahoj." prehovorila som zvesela.
,,Ale, ale niekto tu má konečne dobrú náladu."zasmial sa Harry.
,,Ná šak tak treba."
,,A čože sa stalo,že si taká?" vypytoval sa.
,,V podstate nič, len som konečne s babami a je nám fajn."
,,Ale žiadny alkohol!" prízvukoval mi, akoby som bola nejaká alkoholička.
,,Čo si o mne myslíš Harold ?" vyštekla som na neho tak, ako si zaslúžil.
,,Len samé pekné veci." cítila som, že sa usmieva.
,,Kedy máte najbližší koncert ?"
,,Pomaličky sa vraciame do Británie, zajtra sme v Edinburghu."
,,Veľa šťastia. Chalani sa majú?"
,,Ďakujeme. Dobre, síce Zayn má menšie rodinné problémy, no zvláda to statočne." poriadne ma vyľakal. 
,,Čo sa stalo?" 
,,Má tehotnú sestru, a otec dieťaťa od nej zdrhol." Nikdy nepochopím takýchto chrapúnskych ľudí.
,,Musí to mať teraz ťažké." hlesla som smutno.
,,Veru, že aj má. Ale vráťme sa späť k nám dvom."
,,K čomu konkrétne?"
,,Mám pre teba prekvapenie." Vydesil ma. Prekvapenia priam nenávidím. Vždy sa teším, a nakoniec som sklamaná.
,,Aké prekvapenie?"
,,Poviem ti iba toľko, že na oslavy Nového Roka si neplánuj nič." vôbec som mu nerozumela.
,,Harold?!" 
,,Čo po mne bliakaš ?" jeho výraz tváre som si vedela živo predstaviť. Odutá spodná pera, a v krásnych zelených očkách sa mu pohrávala spýtavosť.
,,Hovor k veci." povedala som už trošku milšie.
,,Ach Simone, všetko pokazíš." povzdychol si. ,,S chalanmi trávime novoročné oslavy u nás doma, takže si srdečne pozvaná." 
,,Počkaj, kde u vás doma?" nebola som si istá. ,,V Holmes Chapel." Pche! nato nech rýchlo zabudne. ,,Nie!" dala som surovo na javo, že nič také neprichádza do úvahy. ,,Ale no tak zlatko. Naši ťa chcú konečne spoznať, ani nevieš ako mi mamka mrnčí v kuse do telefónu kvôli tomu. A môžeš vziať aj brata s Ashley ak ťa to poteší, len to neodmietaj." Nedokázala som mu odolať. ,,Porozmýšľam." ,,Budem rád ak pôjdeš." zopakoval sa, a ja som sa zmohla na drobný úsmev. ,,Zlato budem končiť, lebo dievčatá ma čakajú." ,,Nuž, čo s tebou narobím. Ľúbim ťa, pá." zložil. Ísť, neísť k Harrymu domov? celú cestu k stolu som si pokladala túto otázku, no odpoveď neprichádzala. ,,S kým si toľko volala?" opýtala sa ma Kate s jemnými fúzikmi od latté. ,,V prvom rade si utri ústa, a v druhom rade je to jedno nie?" zasmiala som sa a odpila si z tej lahôdky, čo mi vyvoniavala pod nosom. ,,Nieje!" slov sa ujala Marry. ,,Si vysmiata ako slniečko, takže počúvame. Sme kamošky predsa." chytila ma za ruku. ,,Tak fajn, sami ste to chceli." obe sa na mňa zahľadeli a v hnedých očiach mali očakávanie. ,,S mojím ....." nevedela som nájsť správne slová na vyjadrenie. Priateľom? Frajerom ? Chlapcom ? všetky možnosti na mi zdali zvláštne. ,,Priateľom?" vyriešila to za mňa Kate. Slabo som prikývla a na tvári dievčat sa zjavil úprimný úsmev. ,,Aha na ňu, a vraj nikoho nemá." ,,Kto to je?" Marry chcela vedieť očividne viac, ale sklamem ju, nič sa nedozvie. ,,Raz sa to obe dozviete, nebojte sa." usmiala som sa. Spoločne sme sa postavili zo stoličiek a vykročili chladnou ulicou späť na intrák. ,,Poznáme ho ?" tie si snáď nedajú pokoj. ,,Ako sa to vezme." Poznajú Harryho aj celú skupinu. Teda Kate len s Marrynho večného rozprávania o nich, ale pozná. ,,Je to Noah že ?" zbláznili sa? Noah je chalan z vyšieho ročníka a túži sa dostať na pediatru. Nechápem ako k nemu prišli. ,,To máte odkiaľ ?" smiala som sa. ,,Všímame si, ako po tebe pokukuje tými modrými očkami.",,Kate netrep prosím ťa!" odbila som ju.
Po návrate na intrák, som sa usadila na tvrdú posteľ a opakovali nejaké potrebné veci na zajtrajšiu prednášku. ,,Sim?" ozvala sa po chvíľke Kate z pod periny. ,,Uhm?" ,,Nemohla by si už zhasnúť a zaľahnúť ?" mala pravdu. Hodinky ukazovali pol dvanástej, čo je pred prednáškou najvyšší čas ísť spať. Odložila som všetky knihy a hárky papierov, čo ma ťažili na nohách, zhasla svetlo a spokojne sa ponorila do ríše snov.

Another world 16

,,Harry!" zobudila som sa celá spotená a v hlave mi nepríjemne hučalo. Kľud Simone. Bol to iba sen! upokojovala som samú seba ako nejaký blázon z cvokhausu.
,,Sim čo sa deje?" dobehli ku mne vystrašené dievčatá. Zrýchlene som dýchala a srdce mi šlo vyskočiť z hrude. ,,Ja ... ja." začkalo sa mi. ,,Upokoj sa zlatko!" objala ma Danielle.
,,Mala som zlý sen."
,,Aký konkrétne?"
,,Že si Harry  našiel inú a veselo jej bez kúsku sebazáchovy lízal madle v berlínskych uliciach." rozplakala som sa ako malé dieťa.
,,Ššš, bol to len sen." ukľudňovala ma Dan zatial čo mi Eleanor išla vziať minerálku. ,,Bojím sa." ,,Čoho prosím, ťa ?" usmiala sa. ,,Že nie je so mnou šťastný." sklopila som zrak.
,,Teraz ma počúvaj, hej ?" prikývla som. ,,Harolda som nevidela takéhoto ani nepamätám. Ten blázon má večne na tvári ten svoj neodolateľný úsmev a keby ho gravitácia nedržala pri zemi, vznášal by sa od toľkého šťastia dva metre nad zemou. Ver mi." ,,Ale .... " ,,Žiadne ale Sim. Ľúbi ťa, viem to." krásne sa usmiala a podarilo sa jej upokojiť ma.
,,Koľko je vlastne hodín ?"
,,Niečo po pol šiestej, ešte si pospi."
,,Ide mi prasknúť hlava od bolesti."
,,Opica, opica!" chichúňala sa El a podala mi minerálku.
,,Koľko som toho vypila?" keď sa na to pozriem spätne nepamätám si vôbec nič. Teda skoro vôbec. V hlave sa mi premietalo len pár obrazov z toho večera, no všetko bolo strašne rozmazané a nič mi nedávalo zmysel.
,,Sedem pohárikov írskej whisky."
,,Čo?!"
,,Áno, a to si si pôvodne šla dať len jeden moja zlatá!" zasmiala sa Eleanor.
,,Harry večer nevolal?" ešte to by mi chýbalo.
,,On nie." zvážnela Danielle a na tvári sa jej pohrával zvláštny výraz.
,,Ako to myslíš?"
,,Ty si volala Harrymu." Nie, nie, nie a ešte raz jedno veľké nie! To nemôže byť pravda. To musí byť len nejaký hlúpy nepodarený vtip! 
,,Si rob srandu z niekoho iného." snažila som sa mierne odľahčiť situáciu.
,,Kiež by som mohla."
Je to pravda. Prečo ? načo som ja hlupaňa pila ? a volala jemu ? čo si o mne musel myslieť? kričala som na seba vo vnútri. Z mojej hádky samej so sebou ma vyslobodil až zvoniaci telefón pod vankúšom. Bol to on.
,,Ahoj." povedala som neutrálnym tónom.
,,Hi. Ako ti je ?" spýtal sa ma.
,,Na prd!" budem mu snáď klamať?!
,,To ti verím, včera si sa dobre rozbehla." smial sa. Počkať, on sa smeje?! kde sú tie kázania, čo som od neho čakala ?! nerozumela som.
,,Čomu sa smeješ Harry?"
,,Bola si roztomilá." aj keď som ho nevidela, vedela som, že sa usmial.
,,Rob si srandu ty trdlo!"
,,Nerobím! toľko krát si mi povedala ľúbim ťa, že som sa červenal ako paradajka."
,,Stačilo Harold!" smiala som sa. ,,Kde sa práve nachádzate ?"
,,Na berlínskom letisku, letíme do Varšavy."
,,Chýbaš mi." zosmutnela som.
,,Vieš, že aj ty mne zlatko. Ale neboj, za dva týždne sa vraciame a už sa ma tak ľahko nezbavíš."
,,Harold, zlož to už konečne, ideme do lietadla! Makaj !" okrýkol ho Lou.
,,Teším sa. Ale bež už, ľúbim ťa."
,,Ja viac. Bye darling!" zložil a ja som mala hneď lepší pocit. Tá hnusná guča strachu v žalúdku sa razom vytratila a vykročila som do nového dňa s úsmevom na tvári.


--------- z pohľadu Harryho




Let prebehol viac menej dobre. Lou s Liamom mi celú cestu prespali na ramene ako päť roční, Niall flirtoval s letuškou a snažil sa ju zbaliť svojou sexy španielčinou. Či úspešne ? pochybujem. A Zayn hľadel celý čas do blba a nad niečim tuho premýšľal.
,,Hej Zayn, chlape čo je s tebou?" drgol som ho do ramena a prerušil dlhú šnúru jeho myšlienok.
,,Ségra je tehotná."

,,Waliyha?" 

,,Doniya ty somár." kopol ma do pravého členku.

,,A to z toho si taký ako zvädnutý tulipán?" vôbec som mu nerozumel.

,,Hej, frajer od nej zdrhol a nechal ju tak jak je." razom som pochopil, prečo je Zayn v poslednej dobe taký, aký je. ,,V koľkátom je mesiaci ?" ,,Treťom. Ani nevieš aký som vytočený Harry. Zabil by som toho chudáka. Prisahám." ,,Upokoj sa kamoš. A nevyveď žiadnu somarinu prosím ťa." ,,Čo by si robil, keby sa to stane Gemme ?" opýtal sa ma Zayn. ,,Zabil by som toho dotyčného." nemusel som dlho rozmýšľať čo poviem. ,,Vidíš." 
,,Ale usmej sa trošku Malik." štuchol som ho do ramena. Poslúchol. Na tvári sa mu zjavil úsmev. Síce krivý ako veža Pise v Taliansku no bol to úsmev. ,,Kde sme ?" prebral sa Lou a cítil som ako sa mi uvoľnilo rameno. ,,V lietadle?" zasmial som sa. ,,Nesnaž sa byť vtipný Styles, nejde ti to." podpichol ma. Bol som zvyknutý na takéto Louisove reči, kvôli nim toho chalana zbožňujem. ,,Kedy pristávame ?" ,,Už." pomohol som mu vstať a Liamova hlava odkvecla na sedačku. ,,Niall ber toho spachtoša." rozkázal som blondiačikovi. 
Na letisku na nás ako obvykle čakala masa fanúšičiek obklopených desiatkami policajtov. ,,To zase bude." šepol mi Zayn. Som rád, že sa znova usmieva. 
Po hodinke sa nám úspešne podarilo dostať z letiska a smerovali sme na hotel oddýchnuť si pred večerným koncertom. O izbu som sa opäť delil s Tommom a Niall si zobral izbu so Zaynom a Liamom. Klasika. Zvliekol som si zo seba hrubý kabát, v ktorom mi začínalo byť teplo a zvalil sa na posteľ. ,,So Sim si nehovoril ?" spýtal sa ma Lou po chvíli ticha. ,,Hovoril, aj v noci aj ráno." pri myšlienke na nočný telefonát som sa začal smiať. ,,Čomu sa smeješ Harold?" ,,To je jedno."  viac sme to neriešili. Vo vačku mi začal mobil vybrovať ako bláznivý a na displayi blikalo mamine meno. 
,,Ahoj mami." usmial som sa. Dlho sme už spolu nehovorili, a takýto telefonát s mamkou mi padne vhod.
,,Ahoj Harrynko, ako sa máte?" prevrátil som očami. Nenávidím keď ma volá Harrynko.
,,Mami, som Harry, jasné ?" zasmial som sa. ,,Máme sa dobre, nedávno sme prileteli do Varšavy a večer koncertujeme. Vy ako? Gemma je doma?" 
,,Dobre, nepaprč sa mi toľko."cítil som, že sa usmiala. ,,Nie je. Na Vianoce sa má vrátiť a chce priviesť aj svojho nového priateľa. A mohol by si aj ty." Čo ja ? odkiaľ to moja matka vie ? nevie to nikto okrem našich známych. 
,,Eh, čo ?" vyjachtal som zo seba po chvíľke.
,,Do kedy si to chcel tajiť Harry?"
,,Mami odkiaľ vieš, že niekoho mám?"
,,Vtáčiky štebotali." smiala sa.
,,Mami!" nemám rád keď ma niekto naťahuje ako gumu v trenkách.
,,Louis sa čistou náhodou preriekol." zatlčem toho chalana. 
,,Fajn."
,,Ale no tak synak, veď na tom nieje nič zlé. Ja len chcem vedieť, či to so Simone myslíš vážne." Ona vie aj jej meno? Louisova smrť je istá.
,,Myslím. Ľúbim ju." usmial som sa. ,,Harold zdvihni zadok ideme na neskorý obed." nabehol mi do izby Liam. ,,Idem."
,,Mami končím, máme ešte povinnosti. Pozdravuj otca."
,,Pozdravím. Pá a ľúbim ťa."
,,Aj ja teba!" zložil som. ,,Tomlinson kde si!" zvreskol som takmer na celý hotel. ,,Čo reveš, šak už som tu. Už som ti chýbal čóóó ?" koketne sa na mňa pozrel. ,,Aký bol telefonát s mojou matkou?" ,,Asi by som mal začať utekať, je tak?" prikývol som. Lou sa rozbehol a ja som hneď trielil za ním. Dolapil som ho až na prízemí, kde stál opretý o recepčný pult a ledva dýchal. ,,No čo Tomlinson, slabá kondička?" zasmial som sa. ,,Raz ma zabiješ Styles." ,,O to mi ide." buchol som ho do ramena. ,,Ku komu by si sa v noci túlil?" žmurkol na mňa. ,,Mám Simone." vyplazil som mi jazyk a spoločne sme sa vydali späť za chalanmi.


O dva dni




Po hodinovom balení, mám všetky veci v kufri pri dverách a zajtra môžem spokojne odísť späť na internát. Kate s Marry zostali tam, no ja som sa vrátila domov, aby som bola trošku s dievčatami. ,,Simoneeee!" zakričala od dverí mamka a zbehla som dole po schodoch ako strela. Vyzerala výborne, Kanada jej zrejme prospela. No čo ma prekvapilo bolo, že nebola sama. Za jej chrbtom stál obrovský chlap, s čiernymi vlasmi a jemným strniskom na tvári. Toto má byť to jej prekvapenie? pomyslela som si. ,,Tak zlatko toto je Nathan. Môj priateľ." Presne tohoto som sa obávala najviac. ,,Dobrý."podala som mu ruku. ,,Kľudne mi tikaj Simone, som Nathan. Verím, že si budeme rozumieť." ,,Mami môžem s tebou hovoriť?" ,,Isteže." Presunuli sme sa do kuchyne a ten chlap išiel mamke rovno za pätami. ,,Ale o samote." pozrela som sa na neho aby pochopil, že zavadzia. Nepáčil sa mi. Sršalo z neho akési nebezpečenstvo a naháňal mi strach. ,,Choď sa vybaliť miláčik. Spálňu máme na poschodí, druhé dvere pri schodoch." Miláčik? Striaslo ma. Takto nehovorila ani otcovi. Poslúchol a veľký kufor ťahal za sebou. ,,Mami?" usmiala sa, čím mi dala signál, že ma počúva. ,,Kto je ten chlap?" neisto som sa na ňu zahľadela. ,,Spoznali sme sa hneď po príchode do Kanady, je rozvedený a má dvoch synov." ,,Nepáči sa mi." ,,Ale no ták." prehrabla mi vlasy. ,,Obľúbiš si ho,uvidíš." Neodpovedala som, iba som zastonala. ,,Máš ho rada?" ,,Samozrejme Sim. Odkedy ocko umrel, necítila som sa takto pri nikom." táto veta, ma čudne zabolela. ,,Jacob o tom vie?" ,,Vie, keďže sa uvidíme pravdepodobne až po Novom Roku, tak som mu to oznámila po telefóne." ,,Akože až po Novom Roku? Jake nebude na Vianoce doma?" nechápala som. ,,Je tu malý háčik zlatko." zľakla som sa. ,,Aký?" ,,Jacob tu bude, no Nathanovi rodičia nás pozvali k sebe do Kanady. Mrzí ma to." ,,Ale mami." zamrnčala som. ,,Mrzí ma to zlatko." ,,Grace, môžeš na chvíľku?" kričal ten čudný chlap na mamu z poschodia. Ospravedlňujúco na mňa zahľadela a stratila sa z kuchyne. Zostala som sedieť pri stole a slzy sa mi z očí len tak rinuli. Ako nás mohla - svoje deti, vymeniť na Vianoce za nejakého chlapa, ktorého pozná pár mesiacov? Neskutočne ma sklamala. 
,,Harry?" povedala som uplakaným hlasom do telefónu.
,,Simone ty plačeš ? Čo sa stalo?" bol vyľakaný, no jeho hlas znel stále krásne.
,,Mamka má priateľa a doviedla ho k nám domov." snažila som sa pomedzi vzlyky zo seba dostať súvislú vetu.
,,A to je zlé?"
,,Harry, ty nevieš ako vyzerá. Je hrozný, na kilometre z neho srší nebezpečenstvo, a ak mám byť úprimná, bojím sa ho."
,,Ale no tak zlatko, to bude dobré ver mi. Aj ja mám nevlastného otca."
,,Mama ide k nemu na Vianoce." vyštekla som.
,,Si robíš srandu Sim?"
,,Nerobím!" znova som sa rozplakala.
,,Nechá nás s bratom doma samých a ona si pôjde s tým čudákom do Ameriky."
,,Pokoj darling, neboj sa, všetko sa vyrieši. Len už prosím neplač, lebo sa nebudem vedieť sústrediť na koncert."
,,Už len to by mi chýbalo." pousmiala som sa.
,,Vidíš, že to ide. Kedy ideš do školy?"
,,Zajtra ráno mi ide vlak. Vraciam sa dva dni pred Štedrým dňom." bola som rada, aspoň nebudem v jednej domácnosti s Nathanom. 
,,Teším sa už na teba."
,,Chýbaš mi Harry." trošku som zosmutnela.
,,Ty mne viac Sim. A mimochodom, moja mamka už o nás dvoch vie." 
,,Čo? to ako? prečo si jej to povedal?"
,,Hej, hej ! mňa z toho neobviňuj. Tomlinson sa preriekol." zasmial sa a ja som sa sa zmohla len na povzdychnutie. Počula som kroky na schodoch. Podľa intenzity zvuku, som vedela, že nepatria mame.
,,Harry musím končiť, pozdravuj chalanov. Pá."
,,Ľúbim ťa, ahoj." poslal mi vzdušný bozk a zložil.
Nathan sa blížil so kuchyne v napasovanom bielom tielku, ktoré mu odhaľovalo svalnaté a potetované ruky. Čím viac mi naháňal strach. Nechcela som byť s ním v jednej miestnosti a už vôbec nie sa s ním rozprávať. Zdupkala som  do svojej izbe, zvalila sa na mäkkú posteľ a zavŕtala sa do teplých perín. Nechala som, nech mi slzy pomaly stekajú po tvári.

Nechápem, nerozumiem, proste .... ! :O tento blog nemá ani mesiac, a viac ako tisíc zobrazení :) fakt, neviem čím som si to zaslúžila. Zmôžem sa len na obrovské ďakujem, a sľubujem, že s poviedkou neseknem ! :) :-*

Another world 15

Tak po Harrym Potterovi a Nezvratnom osude, som vyprodukovala aspoň niečo :) ... Snáď sa bude páčiť! ;) 






O štyri mesiace




Som sama. Sama ako vojak v poli. Mamka v Kanade, Jacob v škole a ten najdôležitejší - Harry, na európskom turné. Bolo to zvláštne a tak nezvyčajné. Na Harryho prítomnosť, som si zvykla ako na nikoho a bolo nesmierne ťažké byť bez neho. Smsky, telefonáty a skypovanie, sa stali mojou každodennou činnosťou. Chvíle pred jeho odchodom, sme si užili najviac ako sme vedeli. Nakupovanie, párty, večerné prechádzky po ceste zaliatym slnkom a chvíľky kedy sme boli sami dvaja. S posledného Harryho telefonátu - bol dnes ráno - som sa dozvedela, že sú v Berlíne. Mama sa má vrátiť o štyri  dni, a vraj má pre mňa prekvapenie. Som zvedavá, čo to bude.  Jake by sa mal podľa všetkého vrátiť až na Vianoce. Študuje medzinárodné vzťahy v škótskom Edinburghu. 
,,Simoneeeee, vstávaj ide sa nakupovať!" nabehla mi do izby zadýchaná Danielle a Eleanor. S tými holkami ma Harry zoznámil pár dní pred odchodom, a sadli sme si tak povediac, viac ako dobre. 
,,Nechce sa mi baby." zamrnčala som. Viem, bolo by najlepšie keby pôjdem. Celé dni som zatvorená sama v izbe, drvím sa na skúšky hlúpe latinské názvy všetkých kostí a vnútorných orgánov človeka a už mi z toho začína riadne prepínať. 
,,Dievča vzchop sa!" prisadla si ku mne El. ,,Odkedy chalani odišli, si ako vymenená. Chápem ťa. Takéto odlúčenie nie je pre teba ľahké, hlavne keď si naň neni zvyknutá, ale príde aj horšie ver mi. Aj mne chýba Lou ..." ,,Aj mne Liam." skočila Dan El do reči a slabo si povzdychla. ,,Presne aj nám chýbajú chalani, ale nezabúdame žiť." hladkala ma po stehne a z líca zotrela slzičku, ktorá sa mi vyplavila z oka. 
,,Mám sa ešte veľa učiť." snažila som sa vyhovoriť, no zdá sa, že neúspešne. 
,,No táák Sim." šťuchla ma to ramena Danielle. ,,Vypni trošku a poď s nami prevetrať peňaženku." milo sa usmiala. Presvedčili ma. ,,Dajte mi minútku." vstala som a stratila sa v priestore kúpeľne. Učesala sa, jemne namaľovala a vyšla za babami. 
,,Čo si mám obliecť?" môj hlas znel zúfalo.
,,Niečo normálne." obe sa zachichúňali. ,,Len sa smejte !" podpichla som ich. Bola polovička decembra a teplomer už hodný čas ukazoval pár stupňov pod nulou. Vyriešila som to úzkymi riflami, tenkým svetríkom a príjemným teplým kožúškom. ,,Môžeme?" spýtala sa ma s úsmevom El. Prikývla som. 
Naše nohy nás viedli na preplnenú Oxford Street. Bolo to tam neskutočné. Ľudia sa tam len tam hemžili a obchody vykupovali akoby bol tovar zadarmo. Niet sa čomu čudovať. Za pár dní sú tu najkrajšie sviatky v roku a ľudia nakupujú posledné darčeky. To len ja ešte nič nemám kúpené? ,,Kam najprv?" ,,River Island." odpovedala som na Daniellinu otázku. V tom obchode dokážem minúť všetko svoje vreckové. 
Po dvoch hodinkách, sme mali pobehanú väčšinu obchodov, nohy nás boleli a peňaženky sme mali kompletne prázdne. Zakotvili sme v nejakom rušnom klube, v ktorom sa nachádzali dosť zvláštny ľudia. ,,Čo si dáš Sim?" opýtala sa ma Dan. ,,Pravú Írsku whisky." ,,Odmietame ťa ťahať domov dievča!" zasmiala sa Eleanor. ,,Neboj ! Jeden pohárik ešte nikomu neuškodil." ,,Nemáš osemnásť!" ,,Ale no táák. Vytiahli ste ma sem, tak tíško." odbila som ju. ,,Niet si s tebou rady." povzdychla si. 
Nálada bola v plnom prúde. Dievčatá mali v sebe asi päť vodiek s džúsom a ja sedem pohárikov írskej gebuziny. Hlava sa mi krútila a žalúdok robil kotrmelce. ,,Ešte." vyjachtala som za seba a zavolala čašníka. 
,,Nato zabudni dievča! Už máš dosť. Ideme domov." ,,Nechcem ešte!" rozosmiala som sa. ,,Simone neštvy ma a vstávaj!" prikázali mi Danielle. Fajn tak sa teda postavím. No nebol to dobrý nápad. Moja rovnováha bola nulová a zrútila som sa na zem ako hnilá hruška. Cítila som ako ma niekto silno drží po pazuchami a ťahá na čerstvý vzduch.
,,Héj, kam ideme?" smiala som sa. 
,,Domov, kam asi!" 
,,Ja chcem ísť za Harrym." ,,Netrep a kráčaj ... teda aspoň sa snaž kráčať Simone." hovorila mi Dan. 
,,Ale ja chcem svojho Harryho." plakala som. Pocity v stave opilosti. Raz sa smeješ ako blázon, a inokedy plačeš, ako by ti niekto vzal obľúbenú hračku. ,,Chcem s ním hovoriť !" ,,To v žiadnom prípade." Zastala som v strede cesty a ruky si preložila na prsiach. ,,Fajn." ,,Poď!" obe ma ťahali za ruku. Cítila som sa ako kripeľ, ktorý sa učí chodiť. Nie som zvyknutá piť, a presne tak to aj dopadlo. Načo si to robila ? Decko hlúpe ! ,,Nejdem." zaumienila som si. ,,Chcem sa rozprávať s mojim mackom." čudne som zamrnčala. Že mackom! Čo to trepem? Asi som skutočne opitá. Moje mrnčanie a pišťanie zabralo. El si z kabelky vyťahovala mobil a ťukala doň číslo. ,,Na." podala mi ho. 
,,Harry?" snažila som nahodiť triezvy hlas.
,,Zlatko deje sa niečo?" znel vystrašene.
,,Nič, iba som ťa potrebovala počuť." vybuchla som do hurónskeho smiechu a zakryť môj momentálny stav bol nemožný.
,,Čo ti je smiešne? Počkať... počkať, ty si pila ?" 
,,Niéééé!"
,,Simone! zvýšil hlas a ja som sa rozplakala.
,,Nekrič na mňa."
,,Pila si?" 
,,Možno trošku."
,,Do čerta ! s kým a kde si ?"
,,Prídeš si po mňa princ môj?" nádejala som sa.
,,Odpovedaj!
,,Ľúbim ťa." zasmiala som sa.
,,Do pekla, počúvaš sa ? s kým a kde si ? nenúť ma kričať na teba."
,,S El a Dan na ceste domov."
,,V akom stave sú ony?"


---------- z pohľadu Eleanor


Prehnala to. Z jedného nevinného pohárika sa stalo sedem a Simone to do slova a do písmena položilo. S Dan sme už nevládali počúvať jej umrnčané ,,ja chcem počuť môjho Harryho" tak som vyťukala jeho číslo. Nech nás aj poriadne zvozí zato, že sme na ňu nedali pozor, len nech je už to dievča konečne ticho! Po piatich minútach mi Sim podala späť môj mobil.
,,Áno?" prehovorila som ticho a Dan som nechala nech sa s ňou morduje.
,,El, kde ste ? Prečo ste dovolili Simone piť?" rozčuľoval sa. Presne to som čakala.
,,Sme na Oxford Street a čakáme na nejaký taxík, ktorý nás zvezie aj napriek tomu, že tvoje dievča je opité."
,,No pekne. Vy dve ste na tom ako?"
,,Mi niečo hovor Harold. V pohode viac menej." zasmiala som sa. ,,Kde je Lou?"
,,Spí. Všetci spia, máme za sebou dosť ťažký deň."
,,Nechám ťa už teda. Choď si aj ty pospať."
,,El?"
,,Áno?"
,,Dáte mi na Simone pozor? ja jej zavolám ráno, keď bude triezva."
,,Samozrejme. Maj sa." zložila som. Predstavovala som si,že to bude horšie, ale ako sa zdá, zobral to v pohode. 


---------- z pohľadu Simone


Načo som do frasa pila ? Bolo to hrozné. Točil sa mi celý svet a bolo mi špatne. Taxík nás odviezol pred môj dom, kde ma dievčatá do izby ťahali ako handru na podlahu. Prezliekli ma do pyžama, umyli mi tvár a uložili so postele ako päť ročné dieťa. 
,,A rozprávka nebude?" zasmiala som sa.
,,Spi Sim, my si ľahneme do hosťovskej." oznámila mi Dan.
Pocítila som, ako mi slzy stekajú po tvári. Bolel ma celý človek a mala som zlé myšlienky. Mala som pocit, že sa niečo stane, že niečo môj život opäť rapídne zmení, a svetlo ktoré mi Harry do života dodal sa stratí a mne zostanú len oči pre plač. Nevedela som, čo to bude, no vedela som, že to bude zlé. 


Ráno som sa zobudila a Dan s El už v dome neboli. Zišla som dolu po schodoch a vyvalila sa pred telku. Hodinky ukazovali osem, čo bolo ešte extrémne skoro. Preťukala som sa na MTV, kde dávali nejakú reportáž s chalanmi  nakrúcanú včera poobede. 
,,Niall, ako sa vám páči Berlín ? Nechýba vám Londýn ?" - ,,Je tu krásne, úžasné fanúšičky stretávame na každom roho. Ale Londýn je Londýn." 
,,Je pravda, že zo skupiny ste vy a Zayn jediní nezadaní?" - ,,Je to tak. Stále čakáme na tú pravú"
,,Kto je tá záhadná slečna Harryho Stylesa?" spozornela som. ,,Prečo sa nato neopýtate jeho?"
,,Pretože, on sa k tomu nechcel vyjadriť." na obrazovke sa premietali fotky, ako Harry bozkáva nejakú čiernovlasú krásavicu v jeho veku. 
,,Poviete nám o nej niečo viac Niall?" - ,,Je to menej známa anglická modelka Karine. Harry mal aférku z určitým londýnskym dievčaťom Simone, no nebol šťastný. Pred necelými dvoma mesiacmi si našiel Karine a vyzerá to medzi nimi vážne. Prajem mu to." Dostal zo seba Niall a v očkách mal iskričky nádeje, že jeho kamarát a zároveň brat bude šťastný. Zostala som civieť na obrazovku a nechala som, aby mi slzy stekali po tvári. Pred očami sa mi stále mihal obraz Harryho a Karine. Mala som len jedinú otázku, jedinú potrebu vedieť, ako mohol ?

Another world 14

Maximálna nespokojnosť s touto časťou. Dneska som zo seba viac dostať nevedela, takže pochopím, keď sa vám to nebude páčiť. Snáď zajtra bude lepší diel :)






,,Do frasa, do kelu, sorry decká!" vtrhol do izby Lou ako veľká voda, zatiaľ, čo sa mi Harry snažil vyzliecť tričko. Obaja sme od seba odskočili a skončili na dvoch rozdielnych koncoch izby. ,,Čo chceš ty dement?" hnusne na neho zavrčal Harry. Čupela som v rohu izby a prepaľovala Louisa pohľadom. Snažila som si napraviť strapaté vlasy a tričko, ktoré sa Harrymu podarilo vyhrnúť nad moje prsia som si sťahovala ako o dušu, aby som nemala odhalenú žiadnu časť tela. Prisahám, väčší trapas som ešte nezažila ! skonštatovala som v duchu. ,,Ja ... ja ... no ja ... !" nevedel sa vykoktať. ,,Čo ty ?" zvýšila som na neho hlas. ,,Dole na vás čaká večera." ,,Kašlem ti ja na večeru Louis, vypadni." odbil ho Harry. Vyletel z izby tak rýchlo ako sem aj vošiel a s Harrym sme na seba mlčky hľadeli. Po pár sekundách sme to  nezvládli a suverénne sa rozrehotali na celú izbu. ,,Kde sme to prestali?" šibalsky sa na mňa usmial a pristúpil ku mne bližšie. Nenásytne ma začal bozkávať na krku, a opäť sa mi snažil vyzliecť tričko. Ľúbim Harryho viac ako čokoľvek iné, ale niečo sa vo mne zaseklo. Nebola som pripravená. Nie dnes. ,,Počkaj Harry." odtiahla som sa a Harry  na mňa sklamane pozrel. Ten pohľad si budem pamätať do konca života. Bol plný sklamania a bolesti z odmietnutia. ,,Prepáč mi to." smutne som na neho zahľadela. ,,Ja nemôžem proste. Prepáč." ,,Nie Sim, ty mi prepáč. Stále myslím iba na seba, nemal som ... nemal som sa tak uponáhľať. Mrzí ma to, veľmi." Objala som ho. Silno, akoby to bolo naposledy. ,,Poď ideme na večeru." usmial sa a preplietol si so mnou prsty. ,,To chceš ísť takto ?" zastavila som ho. Bol polonahý. Nemal na sebe tričko a pracku na opasku mal rozopnutú. ,,Ako takto?"zasmial sa. ,,Obleč si aspoň tričko Harold!" zodvihla som zo zeme jemne žltý kus oblečenia a hodila mu ho. ,,Keď ma tak prosíš." 


--------- z pohľadu Harryho


Bolo mi to ľúto. Tak veľmi. Nemal som na Simone tlačiť. Mal som sa trošku viac ovládať, no pri jej kráse a tak dokonalom tele je to ťažké. 
,,Už ste dorobili tie vaše nemravnosti?" zasmial sa Niall po našom príchode do kuchyne.
,,To musíš všetkým vykecať Tommo?" 
,,Mám si to vari nechať pre seba ?" uškrnul sa. 
Simone sedela vedľa mňa a hľadela ... , neviem presne určiť, kde. ,,Zlatko čo sa deje?" šepky som sa jej opýtal. ,,Potrebujem sa s tebou porozprávať Harry." zvážnela. 
Vstali sme od stola a išli na terasu, kde nás nebude nik rušiť. ,,Posaď sa." pokúsil som sa o úsmev a ukázal na hojdačku pri dverách. Poslúchla a ja som urobil to isté. ,,Takže?!" neisto som sa jej opýtal. ,,Harry ja ... " slabo si povzdychla. ,,Nechcem aby si si myslel, že preto, čo sa dnes večer stalo, ... teda vlastne nestalo, že ťa nemám rada. Ľúbim ťa. Nikdy mi nebude stačiť slovná zásoba nato, aby som vyjadrila ako veľmi. Zmenil si môj život od základu a stal si sa mojou chýbajúcou polovičkou." jej slová ma príjemne hriali pri srdci, no zároveň ma bolel fakt, že si myslím to, čo povedala. ,,Počúvaj ma Sim." chytil som ju za ruku. Nevedel som, čo je mám povedať, respektíve ako, no bol som rozhodnutý povedať jej všetko. O mojom predošlom vzťahu, o mojej láske k nej, a o tom, že za chvíľku odchádzame na európske turné. ,,Pred tebou som mal vzťah. Nebol dlhý, skôr to bol iba taký úlet, no mal som ju rád. Veľmi rád. No bol v tom jeden háčik, ktorý som sa snažil neriešiť, no s pribúdajúcim tlakom sa to nedalo. Caroline bola o pätnásť rokov staršia a komentáre na svoju a hlavne jej osobu som počúval denno denne. Bolo to zlé, hnusné a nevedel som čo robiť. Po vzájomnej dohode, sme sa rozhodli, že to ukončíme. Nemalo to žiaden zmysel. Caroline si pár dní po našom rozchode našla niekoho iného, niekoho v svojom veku myslím. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno, keď som sa to dozvedel. Prišlo mi zvláštne, že bez kúsku hanbi si hneď narazila iného." Simone mi hľadela do očí a veľmi slabo dýchala. Stále som ju držal za ruku, no stisk som teraz znásobil. ,,Teraz viem, že ten rozchod, bola najsprávnejšia vec akú som vo svojom živote urobil. Spoznal som dievča, do ktorého som sa bezhlavo a nekontrolovateľne zamiloval a nevedel som tomu v žiadnom prípade zabrániť. Jej krásne blonďavé vlasy a modré oči sa mi premietali v každom mojom sne. Simone, nedokážem slovami dokonca ani skutkami vyjadriť to, ako ťa milujem. A viem, že aj ty mňa. Aj napriek tomu, čo sa dneska nestalo." venoval som jej úsmev, a letmo sa dotkol je trasúcich sa pier.


-------- z pohľadu Simone


,,Simone, nedokážem slovami dokonca ani skutkami vyjadriť to, ako ťa milujem. A viem, že aj ty mňa. Aj napriek tomu, čo sa dneska nestalo." jemne sa dotkol mojich pier, no ja som malú nevinnú pusu zmenila na vášnivý súboj našich jazykov. Z Harryho slov, som mala úžasný pocit v žalúdku. ,,No je tu ešte niečo." dostal zo seba pomedzi bozky vážnejším tónom. ,,Hm?" usmiala som sa. ,,O dva týždne nás čaká dlhá šnúra koncertov. Európske turné." zosmutnela som. Presne som vedela, čo to bude znamenať. Odlúčenie. ,,Ako dlho?" vyjachtala som zo seba a zaklipkala očami, aby som zastavila príval sĺz. ,,Pol roka.",,Vkuse?" prikývol. Mala som pred sebou šesť mesiacov samoty. Šesť mesiacov bez Harryho. Nezvládla som to. Slzy sa mi z očí začali liať, ako Niagarské vodopády. ,,Ššš neplač." tuho  ma objal. ,,Rob hocičo iné, len neplač. Neznesiem to."
Ticho a v objatí toho druhého sme na záhradnej hojdačke presedeli asi desať minút. ,,Kedy ti začína škola?" spýtal sa ma Harry po chvíľke už pokojnejším tónom. ,,Koncom septembra." ,,A Vianoce?" ,,Čo s nimi?" usmiala som sa. ,,Vtedy si doma nie?" cítila som, ako mi jemne hladká chrbát. ,,Na Vianoce, Veľkú Noc a na sviatky som doma. Plus nejaké to voľno samozrejme." 
,,Necmúľajte sa tu toľko a padajte dovnútra. Na stole máte už vychladnutú večeru." dovalil sa k nám Zayn. 
,,Veď už ideme."
Opäť sme si sadli za veľký kuchynský stôl plný jedla. Niall zjedol polovičku pečenej kačky a takmer všetky lokše. S Harrym sme si nabrali po troške letného šalátu a mäsa. 
,,Dáš si Sim?" mával predo mnou Lou s pohárom, ktorý obsahoval nejakú oranžovú tekutinu. Nevyzeralo to dva krát dobre. ,,Čo to je?" ,,Och Lou už zase ?" zasmial sa Harry. ,,Mrkvový koktail, máš nejaký problém Harold?" ,,Ako môžeš piť takú žbrndu?" ,,Čuš, ty nevieš čo je dobré." ,,Tak Simone?" ,,Daj sem." vzala som si od neho pohár a napila sa. Na moje prekvapenie to bolo dobré, priam výborné. ,,Chutí?" ,,Chutí, nemáš ešte?" zasmiala som sa, keď som to všetko vypila. Harry na mňa len vyjavene hľadel. ,,Toto dievča sa mi začína páčiť." prešiel okolo mňa Lou a vlepil mi bozk na líce. ,,Hej, hej, hej. Kroť svoje pudy Tomlinson, jasné?" okríkol ho Harry. ,,Ále čo, niekto je tu žiarlivý?" podpichla som ho. Harry sa začal obzerať do priestoru vedľa seba a za sebou ,,Nikoho takého nevidím." poznamenal. ,,Otvor trošku tie svoje pekné očká." ,,Nikto." zaumienil si. ,,Ja by som tu niekoho ale videla." ,,Hééj? a koho ?" ,,To je tajné." uškrnula som sa a pobozkala ho.
Zvyšok večera prebehol v dobrej nálade na pohovke pri pozeraní X-Factoru. Okolo pol noci sa so mnou Harry rozlúčil so slovami ,,Miluejm ťa" a Jeff ma odviezol domov, no s tým, že pri príchode mám Harrymu napísať sms, že som v poriadku. Zbožňujem ho.

Anorher world 13

Trošku neskoro, ale predsa len :) Viem, sľúbila som dve, ale akosi sa nenašiel čas :/ prepáčte ! Snáď sa bude páčiť :*
P.S. neviem, prečo je tá druhá polovica taká aká je, čo sa týka vzhľadu :/ snažila som sa to napraviť, ale nejde to ... dúfam, že to budete vedieť prečítať :)

Okolie obrovského domu lemoval krásny udržiavaný zelený trávnik, menšie jazierko so skalkou a priestranná terasa so záhradnou hojdačkou. Vyzeralo to nádherne, no čoraz viac som mala pocit, že sem nepatrím.

,,Zlatko?" 

,,Uhm?" 

,,Zmierni napätie, okej?" zasmial sa Harry. Bola som nervózna, ako pri maturite a keby ma Harry silno nedrží za pravú ruku, už by som bola na ceste domov. ,,Krpatý poď mi otvoriť, vymkol som sa." hovoril do telefónu, ktorý vytiahol z vačku rifiel. ,,Kde si?" ozvalo sa na druhej strane hovoru, no ten hlas som nevedela nikam zaradiť. ,,Stojím pred dverami ty pako, švihaj !" zložil Harry.

Po pár sekundách sa vo dverách objavila blonďavá hlava Ashleynho bratranca. ,,No hurá!" ťukol ho do ramena Harry. ,,Počkaj, mi sme sa už videli nie?" zahľadel na mňa Niall a jasne bolo počuť jeho írsky akcent v hlase. Prišlo mi to roztomilé. ,,A...." ,,Vyčkaj Niall!" skočil mi do reči Harry, a ťahal ma do nejakej miestnosti cez dlhú chodbu, ktorej steny boli bielej farby a pokrývali ju obrazy rôznych hudobných nástrojov, či spoločných fotiek chalanov. ,,Chalani ?" zvolal na skupinku troch chalanov, sediacich na čiernej koženej pohovke. Trojica hláv sa zborovo otočila a prekvapene hľadela na mňa. ,,Tak toto je Simone, moja priateľka !" chytil ma za pás Harry a pritiahol si ma bližšie k sebe. ,,My sa už poznáme nie?" ,,Áno, Ashley nás zoznámila v klube." odpovedala som hľadiac do Louisovych  očí. ,,Tak teda vitaj." zvesela hlesol a zľahka ma objal. ,,Dávaj mi na neho pozor, dobre?" žmurkol na mňa. ,,Nemaj strach." ,,Tušil som to Harry." ,,Čo ako?" spýtal sa prekvapene. ,,Tušil som, že je to Simone. Odkedy ste sa zakecali v klube, si dajaký iný. V dobrom slova zmysle." kamarátsky objal Lou Harryho. ,,Nech ti to vyjde braček!" Páčilo sa mi ako sa k sebe správali. Na prvý pohľad bolo vidieť, že týto dvaja majú k sebe ako kamaráti  veľmi blízko, a že jeden na druhého nedajú dopustiť.,,Dúfam, že ľúbiš jedlo Simone.Veľa jedla." schichotom sa ma opýtal Niall. Jeho otázku som nepochopila, tak som sa spýtavo zahľadela na Harryho. ,,To si nevšímaj. Taký je náš malý, večne hladný Nialler. Neboj zvykneš si. Na Justina Biebera a jedlo, nedá dopustiť." zasmial sa. ,,Tak je." potvrdil jeho slová Niall. Zayn a Liam mi venovali objatie a aj oni prijali ma do šialenej rodiny piatich chalanov. Celá banda sme sa presunuli na pohovku. Harry si sadol vedľa mňa a milo ma držal za ruku. Louis na mňa nepekne hľadel, akoby som mu ukradla obľúbenú hračku. Vedela som však, že to ten blázon nemyslí zle. Niall sa stratil niekde v priestore kuchyne, Liam išiel za svojou priateľkou a Zayn poslušne sedel na sedačke a čítal nejaký zdrap papiera. 

,,Wafflééé." vletel Niall do obývačky a v ruke držal tanier plný nutelových waffiel. Harry na neho hodil psie očká a blondiačik zrejme hneď pochopil o čo mu ide. ,,Ale len jednu, dobre ?" ,,Dobre ty súkromník." zasmial sa Harry a vzal si jednu wafflu a s chuťou sa do nej zahryzol. S úsmevom som ho pozorovala, a smiala sa na jeho nutelových perách, ktoré museli byť ešte sladšie ako inokedy. ,,Nauč sa jesť Harold !" podpichol ho Niall. Neudržala som sa a začala sa smiať na celú obývačku. ,,Ten povie, čo má nutelu ešte aj za ušami ?" podpichol ho naspäť Harry. Očkom som mrkla na Nialla, ktorý mal od nutely nie len celé ústa, ale ešte aj vlasy. ,,Vy ste fakt blázni chalani." poznamenala som. Harry sa na mňa lišiacky pozrel a v očiach som mu videla, čo sa chystá urobiť. Naklonil sa ku mne. ,,Harold Styles, neopováž sa!" pohrozila som mu so zdvihnutým ukazovákom. ,,Harry prestaň!" zvreskla som na neho, pretože sa nebezpečne ku mne približoval so zamazanými rukami. Bol neskutočne roztomilý, a bolo nesmierne ťažké odolať doslova a do písmena, tak sladkému Harrymu. Samozrejme neubránila som sa a prisal sa mi na pery. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Nedokázala som chápať, ako môže ten chlapec tak bozkávať. ,,Idem sa umyť a pôjdeme do izby." zašepkal mi do ucha. Nepýtal sa, bral to ako hotovú vec. Prikývla som, no opäť ma opantal ten pocit nervozity, strachu a očakávania, keď budeme spolu sami. Bola som zvedavá na jeho izbu. Na jeho kráľovstvo, ktoré má zariadené podľa seba a nik mu do neho nezasahuje. Harry sa odo mňa odlepila a jeho kroky smerovali do kuchyne. Moje taktiež. Obaja sme sa išli umyť. Vďaka nemu, som mala celé ústa od nutely. ,,Vidíš čo si spôsobil ?" ukázala som na svoju tvár. ,,Vyzerám ako prasiatko." ,,Aj tak ťa ľúbim." zasmial sa. ,,Ty moje malé prasiatko !" Pustil silný prúd vody a to by nebol Harry, keby ma nezačal špliechať. Vrátila som mu to. Dokonca aj s úrokmi. Vzala som si z kuchynskej linky veľký pohár, napustila doň vodu a celý ho chrstla na Harryho. ,,Toto si nemala!" zamračil sa na mňa, no bolo vidieť, že to iba hrá. ,,Bojím sa ťa. Pozri ako sa mi trasú kolená." rozosmiala som sa. ,,Mala by si sa." Zobral si ma na ruky a niesol do svojej izby. ,,Čo to robíš?" ,,Uvidíš." žmurkol. Metala som nohami ako o život a zároveň sa smiala. ,,Pusti ma Harrym som ťažká." ,,Toto už nikdy viac nepovedz, jasné ?" ,,Rozkaz šéfe." Harry so mnou vošiel do izby a jemne ma položil na zem. ,,Tak vitaj v mojom kráľovstve princezná." pobozkal ma do vlasov. Izbu mal takú, akú som si predstavovala. Veľké okná, modré závesy a obrovská posteľ úžasne ladila s bledomodrou farbou stien. Na poličkách mal rozložené fotky v rámikoch. Fotky boli väčšinou z čias, keď to bol ešte obyčajný chlapec z Holmes Chapel. Zaujala ma jedna, na ktorej bol s dvoma ženami. Podľa  úsmevov a očí, ktoré si boli podobné ako vajce vajcu som prišla k názoru,že je to jeho mamka a sestra Gemma, ktorú mi spomínal v deň nášho prvého stretnutia. Na stolíku mal papier s napísaným textom. Rukopis mal úhľadný a písmenká mu neskákali - jedno sem a druhé tam. 

All my life I've been 

looking  for someone like you

When you kiss me withou uttering single word

you speak to my soul

Can I be the reason for the smile on your face?

                

Vyzeralo to ako nejaký text. Text piesne. Harry píše piesne? prebehlo mi hlavou. Bol krásny a plný lásky. Zacítila som, ako ma v očiach štípu slzy. Harry stál vedľa mňa a zo skrinky si vyťahoval svetlo žlté tričko. To mokré, si pokojne zo seba zvliekol a mne sa poskytol pohľad na jeho dokonalé telo. Usmievala som sa ako pripečená a nevedela som sa na neho vynadívať. ,,Neobliekaj si ho." povedala som roztraseným hlasom. Harryho pohľad bol neistý, no plný očakávania. Pomaly som sa priblížila k nemu a vášnivo ho pobozkala. Harry sa so mnou pomalými myšacími krokmi presunul k posteli a jemne sme sa na ňu obaja zvalili. Keby nieje taká mäkká, rozhodne by sme obaja skončili dolámaní. Harry si na mňa ľahol a rukami sa opieral o operadlo postele, aby na mne neležal celou svojou váhou. Bozkávali sme sa tak, ako ešte nikdy. Jeho bozky boli sladké, vášnivé a žiaduce. Prsty som mu ako vždy vplietla do vlasov a Harryho ruky som zacítila na holej pokožke môjho chrbta. Na tele mi naskočili zimomriavky a celá som sa zachvela. Bozkával ma na perách, sánke a nežne prisal pery na môj krk. Vedela som, čo by po tomto všetkom malo prísť ....

Another world 12

------ z pohľadu Harryho 

,,Kedy nám predstavíš tú svoju krásavicu?" opýtal sa ma Lou pri obede. Nemalo sa to stať. Nemal sa ma to pýtať. Nie pred chalanmi, ktorý o mojom vzťahu so Simone nemali vôbec potuchy. ,,Vďaka za opýtanie Lou." irónia v mojom hlase bola výrazná ako výbuch atómovej bomby. ,,Neplač Harry, raz sa to musel dozvedieť aj zvyšok skupiny, sme predsa jeden tým." žmurkol na mňa, tak ako to dokáže len on. ,,Ále čo, Harold má novú známosť ? to sú mi veci." zasmial sa Liam. ,,Dúfam braček, že má vlasy. Teda aspoň šedivé." vďaka Niallovej poznámke, sa od smiechu za brucho držala celá skupina. Všetci okrem mňa. Hodil som do Nialla mokrú utierku z kredencu. Papuľnatý blondiačik od ľaku hodil zvyšok pečeného kuraťa do priestoru za sebou, ktorého sa hneď chopila moja mačka Dusty. ,,To bol posledný kúsok Harold !" vstal zo stoličky a nepekne sa na mňa zahľadel. ,,Nemáš zabŕdať Nialler."uškrnul som sa. ,,Toto ti nedarujem Brčka.",,Hej decká stačilo okej?" stopol nás Lou. ,,Niall, Harry sadnite si  a nebudte ako malí !" ,,Takže kedy nám ju predstavíš?" usmial sa Zayn. ,,Večer sem príde." ,,Koľko má rokov?" neisto sa opýtal Liam. ,,Kľud dobre ? je mladšia odo mňa, tak nestresujte !" ,,Woov chlapec dostal konečne rozum." chichúňal sa Niall ako zmyslov zbavený pomedzi prežúvanie kapustového šalátu. Zodvihol som pravačku, že ho trošku zastraším, no Zayn ma zastavil. ,,Stačí Harry, bež von a trošku vychladni !" Zamračene som zahľadel na Nialla, ktorý bol plne zamestnaný konzumovaním šalátu. 

Včerajšia búrka mala jasný vplyv na počasie. Stále bolo zamračené a Slnko vykuklo raz za dvadsať minút. Obliekol som si tenkú Jack Wills mikinu, do uší strčil slúchatká, sadol si na terasu a ponoril sa do vlastného, tak jednoduchého sveta. Myšlienkami som bol opäť pri Simone. Za necelé tri týždne sa nám začína koncertná šnúra, a ja jej to musím povedať. Už teraz mi to dievča šialene chýba. Hlavu som si oprel o operadlo záhradnej hojdačky a na malú chvíľku som zadriemal. So Simone sme boli na obrovskej horskej lúke a horúce slnečné lúče nám pálili na chrbát. Vládlo medzi nami príjemné ticho, ktoré prerušovali len spievajúce vtáky sediace na korunách stromov.Sedeli sme na teplej zelenej tráve a sledovali náš rozkošný poklad, ako naháňa lúčne koníky. Harriet mala krásne oči, a blonďavé kučeravé vlásky. Vyzerala ako malý anjelik. Do dýchacích orgánov mi začal nepríjemne vrážať pach nikotínu. ,,Zayn už zase ?" opýtal som sa ho, keď som uvidel ako pomaly šľukuje cigaretu. Neznášam to. Ten hnusný cigaretový dym ma večne páli ešte päť minút, po jeho vdýchnutí. Nemohol som to už ani cítiť, tak som sa pobral do vnútra. ,,Najprv je v pláne Francúzsko, ďalej tam je Portugalsko, ... " ,,Čo riešite chalani?" prerušil som Louisov a Liamov rozhovor. ,,Volal nám Paul, že si máme pozrieť rozpisy koncertov. Tu sú." hodil predo mňa zdrap akéhosi papiera. ,,Nechcem to vidieť." Mal som nato rázny dôvod. Nechcem si kaziť náladu prípravami na koncerty, chcem si zvyšný čas ktorý mi zostáva, užiť v pokoji so Simone.

------- z pohľadu Simone

Pred domom stála obrovská čierna limuzína s ešte čiernejšími sklami. O ľavé dvere spolujazdca sa opieral mohutný chlap, v tmavom obleku a slnečnými okuliarmi na očiach. ,,Simone Adamsová?" prikývla som. ,,Jaffrey, ale volajte ma Jaff." usmial sa a podal mi obrovskú ruku. Jeho stisk bol silný, no zároveň úchvatne jemný. ,,Simone, teší ma." úsmev som mu opätovala. Sedela som na zadných sedadlách tohoto skvostného auta, a hľadela z okna na krásny Londýn. Big Ban, London Eye či Westminster sa mi rýchlo mihali pred očami. Milujem toto mesto. Všetci tí ľudia, pamiatky, jednoducho Londýn. ,,Ako vidím, pán Styles si konečne našiel peknú seberovnú priateľku." ozval sa Jeff z prednej časti auta a zahľadel sa do spätného zrkadla aby na mňa videl. Jeho poznámku som síce nepochopila, no cítila som, že do líc mi vráža červeň. ,,Ďakujem." odvetila som.

,,Konečná vystupovať !"otvoril mi zadné dvere Jaffrey. ,,Ďakujem za odvoz." ,,Za málo. Som rád, že som mal tú česť spoznať vás." usmial sa. ,,Pán Styles je dobrý chlapec, tak mu prosím vás nijako nebližujte." Prečo mi to hovorí? Akoby bol jeho otec, alebo čo. ,,To rozhodne nemám v pláne." snažila som sa byť milá. ,,Tak zatiaľ." Zvrtla som sa na päte a zahľadela sa na obrovský dom, pripomínajúci rozprávkový palác. O veľkú bránu sa opieral Harry a s úsmevom na mňa hľadel. Rýchlim krokom som sa pobrala k nemu a uväznil ma vo svojom objatí. ,,Chýbala si mi." vlepil mi bozk na pery. Doľahla na mňa strašná nervozita, a mala som sto chutí zdupkať a ísť späť domov. Harry moju náladu zrejme vycítil a  vzal mi ruky do svojich. ,,Čo sa deje honey?" spýtavo na mňa hľadel. ,,Bojím sa." ,,Čoho prosím ťa? Neboj sa, oni ťa nezjedia." zasmial sa a snažil sa odľahčiť situáciu. ,,Harry ja nežartujem. Čo ak sa im nebudem pozdávať ?" ,,Netrep prosím ťa a poď." preplietol si so mnou prsty. ,,Harold stoj!" potiahla som si ho k sebe za ruku. ,,Sim, skutočne sa nemáš čoho báť. Týmto si prešla aj Danielle s Eleanor a stali sa našou súčasťou, tak poď."Mená tých dievčat mi absolútne nič nehovorili. ,,Kto sú to ?" ,,Dan patrí k Liamovi a El zase k Louisovi." ,,Aha. Ale oni určite niesu obyčajné študentky medicíny." zamrnčala som. ,,Máš pravdu to niesu." zasmial sa. Čo mu bolo do pekla smiešne ? nerozumela som. ,,El je modelka a Dan tancuje." ,,Vidíš to." zahľadela som do zeme a v očiach ma nepríjemne štípali slzy. Harry mi malíčkom za konček brady zdvihol hlavu a zahľadel mi do očí. ,,Teraz ma počúvaj Sim, dobre?" prikývla som. Čo iné mi zostáva? ,,Chalanom je úplne jedno, či si chudobná alebo bohatá, či si známa hviezda alebo obyčajná predavačka v supermarkete. Pre nich je dôležité to, či som šťastný.  A najväčším klamstvom, aké v mojom živote vyšlo z úst by bolo, keby poviem, že nie som šťastný." Jeho slová ma príjemne hriali pri srdci. ,,Neboj sa ničoho. Ľúbim ťa." 

Another world 11

                                                  
,,Čau zlato!" objala ma vytešená Ashley. ,,Čo ty tu?" objatie som jej s radosťou opätovala. ,,Prišla som za Jacobom, je doma?" ,,Mal by byť." usmiala som sa. ,,Simone, dnes ideš za Stylesom?" zvreskol Jake a nabehol do môjho kráľovstva a zľahka pobozkal Ash. Zostala som nehybne stáť, a sledovala Ashleyn spýtavý pohľad. ,,Ty a Harry?" začkalo sa jej. ,,Počkaj ségra, ona o tom nevie?" ,,Nie." keby môžu pohľady zabíjať, prisahám, že Jake by bol už mŕtvy. ,,Tak potom sorry." Ospravedlnením sa nič nezmenilo na tom, že si vyslúžil kopanec do zadnej časti tela. ,,O čo tu do pekla ide?" rozčúlenosť v Ashleynom hlase bola jasne počuteľná. ,,Sadni si." rukou som ukázala na svoju posteľ. ,,Chodíme spolu." neisto som sa usmiala. 
,,Čo? To ako fakt?"
,,Nie len si z teba uťahuje ty teľa!" šťuchla som ju pod rebrá.
,,To ste kedy stihli, že si mi to ani nepovedala ty tajnostkárka ?" urazene na mňa zahľadela.
,,Deň potom, čo sme sa stretli v klube.Harry ma tej noci odprevadil domov. Myslela som si, že ho už viac neuvidím. Telefónne čísle, či Twitteri sme si nevymenili, tak som prestala dúfať. Možno to boli jeho zelené oči, alebo jeho osobnosť, neviem, no niečo ma na ňom neskutočne priťahovalo a zároveň fascinovalo. Šťastena konečne stála pri mne a na druhý deň sme sa náhodne stretli pri jazierku neďaleko Green Parku. " podvedome som sa usmiala, pretože spomienka na ten deň, je nezabudnuteľná. ,,Sedeli sme na lavičke, debatili o všeličom možnom. Zistili sme, že máme toho kopec spoločného. Prechádzali sme sa okolo jazera, a lomcoval mnou do vtedy nepoznaný pocit. Harry si ma jemne k sebe otočil a pobozkal ma. Uvedomila som si, že Harryho ľúbim Ash." s úsmevom si dokončila svoj desať minútový monológ. Ahley nepovedala nič. Nikdy to nebola jej  parketa. Jemne si ma vzala do náruče a priateľsky ma objala. ,,Nech vám to dlho vydrží Sim." 
,,Ďakujem." 
,,No vieš, čo je zaujímavé?"
,,Neviem?!"
,,Včera bol Niall s Liamom v klube a vôbec nič mi nespomínali."
,,Nevedia o tom." pousmiala som sa. Harry našu časť dohody očividne dodržal a chalanom sa o mne a o ňom nezmienil.
,,Slečna Youngová, prišli ste za mnou, alebo za mojou sestrou? vpálil do izby Jake a hral to na naštvaného.
,,Chvíľku počkaj zlatko, mám so Sim nedokončenú tému." žmurkla na neho. ,,Fajn, čakám na teba v izbe." zvrtol sa na päte a vypochodoval z miestnosti. 
,,Ako vidím s mojim bratom je už všetko v poriadku."
,,Áno. Hlavne vďaka tebe. Díks, že si mu dohovorila, si fakt poklad." usmiala sa. ,,Kedy ideš za Haroldom?" V pamäti som zalovila čas príchodu šoféra, ktorý mi včera Harry upresnil. ,,O pol šiestej po mňa príde šofér chalanov." ,,Ále čo, niekto si už začína žiť na vysokej nohe." zasmiala sa. ,,Nepreháňaj prosím ťa." uzemnila som ju. ,,Idem ja za Jakom." ,,Okej, bež!" venovala som jej drobný úsmev. Zo stolíka som si vzala tablet, a prihlásila sa na Twitter. Prvé, čo som zbadala bol Harryho tweet. This evening, with my only love. xx. Jemne mi šklblo kútikom pery a zacítila som v brušku štekliace krídelká motýľov. Môjmu oku, však neušli komentáre typu: Who is it?, Who is this f*ck girl Harry? Ten posledný, mi spôsobil nepríjemný pocit v žalúdku. Hodinky ukazovali pätnásť minút do piatej, čo bol najvyšší čas, začať sa chystať. Hodila som si rýchlu sprchu, vyžehlila vlasy a jemne sa namaľovala. Doľahla na mňa nervozita a hlavou mi behali otázky ako na bežiacom páse. Čo ak ma ako Harryho priateľku nezoberú ? Čo ak sa im nebudem zdať pre Harryho dosť dobrá? 
,,Simone, dole postáva nejaký chlap a tvrdí, že čaká na teba." zvolal na mňa Jake z kuchyne. Bleskurýchle som zišla na dolné poschodie, v kuchyni sedela Ash s Jakom a rozkošne sa podpichovali. ,,Kde je mamka ?" ,, Nakupuje." zagúľal očami môj brat. Typická mamka. Keď nieje v práci či u kamarátky, tak trávy voľný čas nakupovaním podľa mňa zbytočných handier. ,,Neviem kedy prídem, tak ma nečakaj." ,,Fajn ahoj." Ashley sa postavila a venovala mi objatie. ,,Veľa šťastia kamoška." Rozhodne ho budem potrebovať. ,,Vďaka." usmiala som sa a odišla.

Another world 10

                                                           
Keďže ma čoskoro čaká monitor, tak sem nejaký čas nebudem každý deň pridávať časť. :) Ďakujem za pochopenie ! x) ... btw, nejaký koment k časti by nezaškodil, aby som vedela, či má zmysel písať poviedku aj ďalej! :) ... so i hope you like it ! x)
                                                                                                                         
                                             


Bozkávajúc sme stáli uprostred cesty a na pokožke nás príjemne chladili padajúce kvapôčky vody. Stáli sme tam dlho. Veľmi dlho. Toto snáď nie! pomyslela som si v duchu po začutí hrmenia. S nevôľou som sa odlepila od Harryho sladkých pier a sledovala jeho úsmev na tvári. ,,Mali by sme ísť, vyzerá to na búrku. " zahľadela som sa niekde na oblaky. ,,Dievčatko má strach?" milo sa zasmial. ,,Možno." chytila som ho za ruku a ťahala k domu. Harry ma však jemne chytil za pás, a otočil si ma k sebe. ,,Neboj sa, kým si so mnou, nič sa ti nestane Sim."Usmiala som sa a pobozkala ho na konček nosa. Prečo? Prečo práve mne Boh dožičil také šťastie? Hoci Harryho poznám len krátky čas, mám pri ňom do teraz nepoznaný pocit. Pocit neopísateľnej lásky, radosti a šťastia. Cítila som, že som pri ňom v akomkoľvek bezpečí, že mu môžem zveriť aj svoje najväčšie tajomstvo a on ma pokojne vypočuje, poprípade mi zotrie padajúce slzy z tváre. Mokrými rukami som sa snažila z tašky vyhrabať kľúče od domu a cítila som na sebe Harryho pohľad. Bolo zamknuté. Z časti som bola rada, že môžem byť s Harrym sama, no z časti som sa obávala toho, čo by sa mohlo stať. ,,Vojdi." ukázala rukou do prostredia našej chodby. ,,Dámi majú prednosť." usmial sa a rukou zopakoval to, čo som pred pár sekundami urobila ja. Nenechala som sa dlho prosiť. Vošla som a Harry kráčal tesne za mnou. Kvapkajúca voda z nášho oblečenia spôsobila malú mláčku pri dverách, no neriešila som ju. Simone, išli sme s Jakom k tete Tanii. Nezdržíme sa ! Mama. Stálo napísané na lístočku prilepenom na skrinke. Teta Tania je dobrá kamarátka mojej mamky, s ktorou sa stretáva pomerne málo, no a keď sa stretnú nevedia, kedy je čas na rozlúčku. Nezdržíme sa! Na tejto časti som sa musela zasmiať. Tie dve ženy spolu dokážu konverzovať aj celý deň bez toho, aby si dali na chvíľku pauzu. Tania má devätnásť ročného syna, s ktorým si Jacob skvelo rozumie, takže každú návštevu absolvuje s mamkou. ,,Poď hore, nenechám ťa tu v mokrom oblečení." chytila som Harryho za ruku a ťahala ho hore schodmi. ,,Prečo?" zaškeril sa. ,,Ešte by si mi prechladol." otočila som sa k nemu a žmurkla. ,,To mi chceš dať nejaké tvoje tričko a sukňu ? To budem radšej v mokrom, vážne." ,,Nechaj sa prekvapiť." Dúfajúc, že Jakovi sa na zemi neváľajú pohodené spodky či ponožky, sme vošli do jeho izby. ,,Toto asi nebude tvoja izba, však zlatko." zasmial sa Harry a pobozkal ma na pravé líce. ,,Veru že nie. Vitaj v kráľovstve môjho brata." Z Jakovej skrini som vyhrabala modré šortky a biele tričko, aby sa Harry mohol prezliecť do suchého. ,,Možno ti to bude veľké, ale je to lepšie ako nič. Idem do sprchy, cíť sa tu ako doma." Harry si poslušne vzal suché oblečenie a jemne ma pobozkal. V kúpeľni som zo seba zhodila mokré šaty, a môj obraz v zrkadle nepredstavoval nič dobré. Mokré rozcuchané vlasy, roztečený make up, jednoducho hrôza. Nechala som si po tele tiecť horúcu vodu, aby zo mňa zmyla všetku nervozitu, ktorá ma razom opantala. Horúca sprcha mi vždy dokáže pomôcť a priviesť ma na iné myšlienky. 
Vzala som si na seba obyčajné voľné biele tričko, trojštvrťové tepláky a vlasy som si nechala voľne padnúť na ramená. ,,Čo tu sedíš ako päť peňazí ?" podišla som Harryho a ťuhla ho po ramene. ,,Čakám na teba?" vstal a usmial sa tým jeho úsmevom. Bol tak rozkošný. Tričko aj šortky, ktoré som mu dala, na ňom viseli ako záclona na okne. Jacob je o postatne vyšší a širší ako Harry. Polo mokré brčky neposlušne behali po hlave - jedna sem, druhá tam. Musela som sa rozosmiať. Harry sa na mňa zamračene pozrel a ja som sa už neudržala. Nahlas som sa rozosmiala a pristúpila bližšie k Harrymu. ,,Je tu niečo smiešne?" urazene na mňa zahľadel. ,,Nie hlupáčik, ibaže, trošku ti je to veľké."opäť som si ho premerala skúmavým pohľadom. ,,Tak sa na mňa nepozeraj." odul spodnú peru a hral urazeného. ,,Vieš, že to nedokážem." lišiacky som na neho zahľadela a doslova sa mu hodila okolo krku. Harry sa mi agresívne, no zároveň nežne prisal na pery. Chytil ma za pás a vyskočila som na neho. Nohami som ho objala okolo panvy a stále ho držala okolo krku. Bozkávajúc sme sa presunuli do kuchyne, kde ma Harry jemne posadil na kuchynskú linku. Prsty som mu jemne vplietla do kučeravých vlasov, a vychutnávala si jeho sladké pery. Vášnivo sme sa bozkávali a  Harry mi prechádzal rukami po chrbáte. Aj napriek tričku, ktoré som mala na sebe, som zacítila ako mi na tele naskočila husia kože. ,,Ľúbim ťa." zašepkal pomedzi malé božteky, ktorými ma zasypával. ,,Vieš, že aj ja teba." Vlepila som mu dlhý bozk, a zoskočila z linky. ,,Dáš si niečo? Kávu alebo čaj ?" ,,Čaj ďakujem."


-------- z pohľadu Harryho


,,Dáš si niečo? Kávu alebo čaj ?" opýtala sa ma Simone, a pery ma ešte stále príjemne pálili od jej bozkov. Stála pri kuchynskej linke, navlečená vo voľnom bielom tričku, na tvári sa jej pohrával jemný úsmev a hľadela na mňa tými jej modrými očami. Je taká krásna. Pomyslel som si v duchu. ,,Čaj ďakujem." nerozmýšľal som, kávu nepijem, pretože mi nechutí a čaj mi teraz padne vhod. Simone zaliala čaj sebe aj mne a presunuli sme sa na pohovku do obývačky. Sim si vedľa mňa sadla a hlavou sa mi oprela o rameno. Pravú ruku som mal položenú na jej páse a druhou som si z malého stola vzal diaľkový ovládač na televízor. Prepínal som program po programe a hľadal niečo, čo by sme si mohli spoločne pozrieť. Samozrejme nič som nenašiel, teda okrem trápnych relácií a seriálov. 
,,Sim?" 
,,Uhm?"
,,Nemáš nemáš nejaký dobrý film?"
,,Počkaj."usmiala sa a vyskočila na nohy. Začala sa prehrabávať v poličke pod televízorom. 
,,Môže byť?" mávala mi pred očami papierovým obalom, na ktorom bol obrázok Rose a Jacka pri potápajúcom sa Titanicu.
,,Titanic ?" to dievča mi je schopné snáď aj myšlienky čítať. Titanic je jeden z mála filmov, ktorý môžem pozerať donekonečna a viem, že ma nikdy neomrzí. Som živý dôkaz toho, že aj chalani môžu byť zástancovia romantických filmov.
,,Nájdem niečo iné?" stiahol som si ju na kolená a pobozkal ju. 
,,Nie, toto je perfektné Sim." 
Náruživo sme sledovali film, zatiaľ, čo mi moja princezná ležala na nohách a ja som sa jej jemne hral s vlasmi. Vládlo medzi nami príjemné ticho, ktoré narúšali len hlasy vychádzajúce z telky. ,,Kedy sa vráti Jake s tvojou mamkou?" ,,Sú u tety Tanii, takže tak skoro tu rozhodne nebude." zamumlala po tichu a zívla si. Po spoločnom dopozeraní filmu som chcel prehovoriť na Simone, no slová sa mi zasekli na jazyku, pri pohľade na spiacu krásku na mojich nohách. Jemne som jej zdvihol hlavu a položil ju na pohovku. Z operadla som vzal tenkú deku, ktorou som ju prikryl. Sadol som si vedľa nej, a započúval sa do kvapiek dažďa padajúcich na okenný parapet a do pravidelného dychu dievčaťa, ktoré nenapraviteľne  milujem.

Another world 9

                                                       

,,Jacob Adams ?“ opýtal som sa osoby v zelenom tričku a krátkych šortkách vo dverách. ,,Harry Styles ? chlape ty čo tu robíš ?“ pobúchal ma po ramene. ,,Poď dnu a nestoj tu ako puk.“ ,,Nie Jake, počkám ju pred dverami.“ usmial som sa. ,,Koho?“ jeho zamračený pohľad mi neušiel. ,,Simone.“ ,,Máte spolu niečo ?“ ,,A vy ?“ Viem, je hlúpe odpovedať ľuďom na otázku otázkou ale potreboval som si ujasniť pár vecí. ,,Hej máme.“ Zrejme si všimol môj vystrašený výraz, tak ma radšej ďalej nenaťahoval. ,,Sim, je moja ségra.“ Jeho následný záchvat smiechu, musel byť počuť až na koniec Londýna. ,,Ty si somár Jacob!“ zasmial som sa. Predsa som vošiel do vnútra a Jake ma zaviedol do obývačky. ,,Sadni si Harold, naňu si počkáš ešte dlho. Donesiem ti niečo ?“ ,,Nie díks.“ Z poschodia som počul buchnutie dverí a automaticky som sa postavil. ,,No konečne!“ zvreskol Jacob na Simone ktorá pomalým krokom schádzala po schodoch. ,, Ako vidím, už ste sa stihli zoznámiť.“ usmiala. ,,To už dávno.“ podišiel som k nej a vlepil jej pusu na líce. ,,Ideme?“ spýtal som sa jej a ona prikývla. ,,Harry?“ zakričal na mňa Jake, keď sme boli na odchode. ,,Bacha jasné?“ ,,Neboj sa Jake.“ Chytil som Sim za ruku a pomalým krokom sme vyšli na zamračenú ulicu. ,,Odkiaľ poznáš môjho brata ?“ spýtala sa ma po chvíľke. ,,Z jedného klubu. Na Jakove narodeniny sme sa tam stretli a sadli sme si. Netušil som že je to tvoj brat.“ zasmial som sa. ,,Vidíš Harry, svet je plný prekvapení.“ ,,A ty si jeden z nich honey.“ Videl som, ako sa začala červenať a prišlo mi to úžasne roztomilé, takže som sa musel usmiať. Zašli sme za roh ulice a Simone som si otočil k sebe. ,,Dneska som ešte neurobil jednu vec.“ ,,Akú vec ?“ ,,Túto.“ povedal som po tichu a vpil som sa jej do pier. Chcel som do toho dať všetku lásku čo k nej cítim. Po pár sekundách sme sa od seba odtiahli a Simone sa na mňa usmiala.

------ z pohľadu Simone

Kráčali sme s prepletenými prstami po ulici a rozprávali sa bez slov. Vonku bolo príjemne teplo a pofukoval slabý letný vánok. Obloha bola v celku zamračená a schyľovalo sa k dažďu. ,,Kam pôjdeme ?“ opýtala som sa Harryho po chvíľke ticha. ,,Poznám jednu malú útulnú kaviarničku na Oxford street, tak môžeme ísť tam ak chceš.“ ,,Tak ideme.“ zavelila som. Do desiatich minút sme už sedeli v kaviarni za stolom pre dve osoby. Harry mal pravdu. Bolo to tu príjemné a útulné. Bola to tmavá, pomerne malá miestnosť, ktorej steny lemoval tmavo hnedý strapcovitý záves a na podlahe bol rozprestretý tmavý koberec s čínskymi vzormi. Do prevládajúcej romantickej atmosféry sa z drobných reprákov potichu ozýval hlas Bruna Marsa v piesni Marry you. ,,Zdravím čo si dáte ?“ Opýtala sa nás mladá brunetka. ,,Horúcu čokoládu, Sim?“ ,,Tiež ďakujem.“ Harry mi chytil ruky do svojich dlaní a zahľadel mi do očí. V tých jeho som videla otázku, ktorú akoby sa bál vysloviť na hlas. ,,Čo sa deje Harry ?“ opýtala som sa ho preľaknuto. ,,Chcem ťa zajtra zobrať do domu, kde bývam s chalanmi.“ ,,A kde je problém?“ Nevidela som  v tom žiaden problém. S chalanmi som sa stretla už v klube a zdali sa mi byť v pohode. ,,Viem, že sa už poznáte,  ale chcem ťa im znova predstaviť.“ ,,Ako znova?“ nechápala som. ,,Tentoraz ako moju priateľku.“ usmial sa tým jeho úsmevom, ktorý mu spôsobuje jamky. ,,Nech sa páči.“ podišla k nám brunetka, postavila pred nás dve horúce čokolády so šľahačkou a následne odišla. Harry si medzi tým presadol ku mne a jemne ma objal okolo pása. ,,Si špinavá zlatko.“ vykĺzlo z neho a nezabudol sa zasmiať. ,,Kde?“ začala som sa utierať takmer po celej tvári a prišlo mi to nesmierne trápne. ,,Tu.“ Harry sa jemne dotkol prstom mojich pier a následne na to ma pobozkal. Bol to dlhý bozk, do ktorého sme dali všetku našu lásku.

Po presedenej hodinke v kaviarni sme sa zhodli, že je na čase odísť. Harry začal otvárať dvere, no stopla som ho. ,,Harry šak prší.“ ,,Ozaj?“ zasmial sa a schytal odo mňa jednu po zátylku. ,,No toto sa pekne začína, sme spolu dva dni a už ma biješ. Pekne som to dopadol.“ ,,Nekecaj a poď radšej. Za chvíľku musím byť doma Harold!“ chytila som Harryho za ruku a vyšla s ním do príjemného letného dažďa.  Harry si vkuse niečo mrmlal, ale nedokázala som rozlúštiť čo to bolo. ,,Ešte dlho budeš viesť monológ sám sebe do trička ?“ predstúpila som pred neho, čím som mu zabránila pokračovať v ceste. ,,Si horšia ako Lou, vieš o tom?“ ,,Héj a v čom ?“ ,,Louis ma nebije zlatko!“ odul spodnú peru. ,,Ale Louis ťa nemôže pobozkať!“ žmurkla som na neho a pomaly som sa tvárou k nemu približovala. Naše pery som spojila do dlhého bozku ktorý nemal konca. ,,Konečne.“ vyjachtal zo seba po chvíľke Harry. Pochybovačne som sa na neho pozrela. ,,Na vášnivý bozk v daždi, čakám už celú večnosť darling.“ usmial sa a opäť našiel moje pery.

Another world 8

                                                                 

--------- z pohľadu Simone

Ležala som po tichu na posteli a nevnímala nič. Myšlienkami som bola stále pri Harrym. Rozmýšľala som nad tým aké to bude s nami a aký bude náš vzťah. Ja po prázdninách nastupujem späť do školy, a jemu sa za chvíľku začína koncertná šnúra. Z mojich úvah ma prerušil pípajúci mobil na nočnom stolíku. Bola to esemeka od Harryho. Thank you for this day !:) Love U darling. xx. Neodpísala som. Len som sa usmievala a stále dokola ju čítala. S perfektným pocitom sa mi po chvíľke podarilo zaspať.

Nato, že sú prázdniny som sa ráno zobudila extrémne skoro. V pyžame a strapatá som sa odterigala do obývačky, kde som si zapla televízor. Ako vždy tam nebolo nič zaujímavé, tak som nechala zapnutý len nejaký trápny americký film. ,,Čau ségra !“ ozval sa rozospatý hlas patriaci môjmu bratovi za mojím chrbtom. ,,Bré ránko.“ Jacob si sadol vedľa mňa, vyložil si nohy na stôl a začítal sa do časopisu. ,,Ako to šlo včera z Ash ?“ ,,Ako to myslíš?“ nerozumel. ,,Táák, prišiel si domov pomerne neskoro, tak tipujem, že karty ste celú noc určite nehrali.“ uškrnula som sa. ,,Karty práve nie, ale také človeče mi po dlhom čase padlo vhod.“ zasmial sa. ,,Somár!“  ,,A ty čo ? presedela si celý včerajší deň doma na zadku ?“ opýtal sa ma. ,,Nie, bola som pri jazere.“ Pri spomienke na ten deň ma príjemne pichlo pri srdci. ,,Sama?“ ,,To je jedno.“ Jacob to viac neriešil. Toto na ňom zbožňujem, neťahá zo mňa veci, o ktorých sa rozprávať nechcem. Radšej si počká, kým sa o tom vyjadrím sama. Ticho, ktoré medzi nami začalo prevládať, prerušilo buchnutie vchodových dverí. ,,Ahojte decká.“ Ozval sa natešený hlas z chodby. ,,Mamííí !“ z Jakom sme ako malí utekali privítať mamku. Oboch nás zovrela do dlhého objatia, ktoré sme jej s obrovskou láskou opätovali. ,,Konečne som s vami.“ usmiala sa jej prenádherným úsmevom. Moja mama, drobná osôbka s krásnymi dlhými hnedými vlasmi a modrými očami. Jakovi a mne, by bola schopná zniesť aj modré z neba, tým som si istá. Mamka si svoje veľké kufre položila pri schody, a všetci traja sme spolu odkráčali do kuchyne. ,,Mami dáš si niečo ?“ usmiala som sa. ,,Čaj, ďakujem Sim.“ ,,Jake?“ ,,Obyčajnú kávu, díks.“ Presedeli sme tam najmenej tri hodiny a rozprávali sa. Mamke sa v práci darilo veľmi dobre, čo ma nesmierne tešilo. Ale fakt, že na ďalší týždeň odchádza do Holandska, bol príšerný. Síce mám takmer osemnásť, no na potrebu matky, nebudem stará nikdy.  ,,Simone, hore ti vyhráva mobil už tretí krát za sebou, niekto je zrejme nedočkavý !“ zbehol po schodoch Jacob a žmurkol na mňa. Rýchlosťou blesku som vybehla do izby, div, že som sa na schodoch nezabila. Mobil pohodený na posteli mi zvonil ako o dušu a na displayi blikalo Harryho meno. To že som sa skoro neudržala na nohách, ani hovoriť nemusím. ,,Ahoj.“ myslím, že môj nervózny tón v hlase mu neušiel. ,,Hi darling, čo robíš?“ ,,Kecala som s mamkou, lebo sa konečne vrátila.“ ,, Pozdravuj.“ zasmial sa. ,,Myslíš, že jej bude vadiť keď si ťa na pár hodín ukradnem princezná?“ Cítila som, že ma zalieva horúci pot a líca mi horia červeňou. ,,Myslím, že nie.“ zasmiala som sa na oplátku ja. ,,Výborne, tak o hodinku som u teba. Ľúbim ťa, bye.“ a zložil. Mobil som hodila naspäť na posteľ, a šprintovala do kúpeľne, dať si horúcu sprchu. Po pol hodinke som bola osprchovaná a namaľovaná . Dnes som výnimočne nemala problém s oblečením. Myslím si, že červená sukňa a žlté tielko bude dobrá kombinácia. Doladila som to ešte krásnym náhrdelníkom v podobe motýľa a kvetinkovými náušničkami.

--------- z pohľadu Harryho

Sedel som na terase s chalanmi, a ťukal si somariny do mobilu. Liam so Zaynom riešili koncerty, Niall do seba pchal jahody a Lou si ma so záujmom obzeral. ,,Čo čumíš Lou ?“ ,,Nechceš ísť za ňou?“ Louis ma má dokonale prečítaného a takmer vždy vie čo potrebujem. A tento raz sa tiež nemýlil. Chýba mi. Som bez Simone jeden deň a poriadne mi to stúpa na mozog. ,,Načo čakáš ? Šak jej zavolaj ty amatér !“ zasmial sa Lou. Zašiel som do kuchyne aby som mal aspoň aké - také súkromie a vyťukal jej číslo. Neviem prečo, ale bol som nervózny ako pred prvým vystúpením v X Factore. ,,Vzchop sa Harry, veď je to len jeden telefonát!“ hovoril som si v duchu. ,,Ahoj.“ ozval sa v mobile jej krásny tenký hlas. ,,Hi darling, čo robíš ?“ ,,Kecala som s mamkou, lebo sa konečne vrátila.“ jej nadšenie v hlase z návratu matky sa nedalo prehliadnuť. Medzi rečou mi spomínala to, akú má prácu, a že je momentálne v Írsku, ale viac sa k tomu nevyjadrila. ,, Pozdravuj.“ povedal som zo smiechom. ,,Myslíš, že jej bude vadiť keď si ťa na pár hodín ukradnem princezná?“ ,,Myslím, že nie.“ ,,Výborne, tak o hodinku som u teba. Ľúbim ťa, bye.“ Zložil som a mal som pocit, že čo chvíľa sa mi líca od úsmevu roztrhnú. Začal som panikáriť ako nejaké pätnásť ročné dievča, ktoré ide prvý krát na rande. Je to čudné, ale sám sebe som si prišiel smiešny. Dal som si rýchlu sprchu, obliekol sa a zišiel som dole za chalanmi. ,,Idem von, neviem kedy prídem.“ usmial som sa. ,,Veľa šťastia Harold.“ poprial mi Lou. ,,Díks braček.“ pobúchal  som mu po ramene a odišiel. Cesta trvala približne pol hodinku taxíkom, takže som nemeškal. Zazvonil som na veľké drevené dvere a čakal som, kedy mi niekto otvorí. Zostal som stáť ako vyjavený hľadiac  na pomerne známu osobu stojacu vo dverách.