Another world 43

dúúúúúha :) keď dnes nad Šaľou trošku spŕchlo. Nebudem vám tajiť, že som sa tešila ako malé dieťa a bežala s foťákom do okna ako naťahaná. :D

Na našej záhradke. Škoda, že nie sú biele, ale i tak sú krásne (môj názor). Normálne kričali dnes na mňa že Niky odtrhni si ma. :D ale odolala som a nechala ich kvitnúť ďalej, tak možno potom. :D :)

,,Harry neštekli ma! Harry ! Harooooooooooooooold do pekla s tebou !" kričala som ako najatá a dusila sa vlastným smiechom. Harry ma držal v ,,zajatí" pod vlastným telom, šteklil ma a neunúval sa prestať. Bavilo ho to. Zabával sa ako päťročný chlapec, ktorý dostal nový model autíčka na ovládanie. 

Chalani sa vrátili dnes ráno, kedy dokončili svoje úspešné turné po Fínsku a konečne sa vrátili domov, k svojim polovičkám, ktoré ich s otvorenými náručami čakala na hlavnom londýnskom letisku. Samozrejme sa to nezaobišlo bez stoviek fanúšičiek, ktoré vítali svojich milovaných chlapcov. 

,,Lebo čo?!" smial sa Harry ďalej, s rukami blúdiacimi po celom mojom tele. Bolo to neznesiteľné. Chvíľami som mala pocit, že umriem, keďže som  extrémne šteklivá. Harry to využíval dokonale a perfektne sa v tom vyžíval. O tom nebolo pochýb. 

,,Kopnem ťa." pohrozila som mu. Na chvíľku prestal, kým si neuvedomil vážnosť mojich slov. Svoje najcitlivejšie miesto, mal presne nad mojim kolenom, takže by som mala skvelú mušku a to by chlapec určite nechcel.

,,To by si neurobila." bol presvedčený, no v očiach sa mu črtalo že sám tomu neverí.

,,Myslíš?" jemne, nie silno som podvihla koleno a obtrela sa ním o jeho nohavice. Zastonal a ja som vedela, že ho tým skvele provokujem čo sa mi páčilo a tak som pokračovala ďalej.

,,Provokuješ?" znovu zastonal, no cuklo mu pri tom kútikmi úst. Provokovalo ho to, o tom som nemohla pochybovať. Hľadiac mu do očí som prešla k jeho pracke na opasku a rýchlim ťahom ju rozopla. V očiach som mu videla to, čo on mohol vidieť v tých mojich. Stopy po túžbe a vášni. Rukami mi prechádzal po nahej pokožke pod tričkom, až mi z toho naskakovala husia koža. Bol nežný a zároveň tak dravý, že mi to spôsobovalo neskutočné muky. Prahla som po ňom. Stále viac a viac som ho túžila cítiť a oddať sa mu tak, ako sa žena oddáva mužovi v romantických filmoch. S láskou a s celým srdcom. Keď som to už nevydržala, rýchle som z neho strhla nohavice a hneď nato urobil to isté. Hladkal mi vnútornú stranu stehien, čo ma dostávalo do absolútneho vytrženia. Vedel to. A veľmi dobre. ,,Harry." šepla som, načo mi stiahol nohavičky a rukou začal pohybovať hore a dolu. Neprotestovala som a užívala si to najlepšie ako som v tej chvíli dokázala. Razom prestal a až vtedy som pochopila, že to bola jeho malá pomsta, ktorá ma dostávala na koniec blaha. Cez bruško, prsia, a krk sa dostal k mojim perám na ktoré sa prisal ako pijavica. Jazykom mi jemne prešiel po spodnej pere a tým ma prinútil pootvoriť ich. Pomaly mi do nich jazykom vkĺzol, a pocítila som blažený pocit jeho bozkov. Sladkých bozkov, ktoré som tak milovala. Znova sme hrali našu hru, vášnivý súboj, ktorý ani jeden z nás nechcel vzdať. ,,Harry prosím." jemne, no zároveň silno som ho šklbla za vlasy na zátylku, čím som ho prinútila, aby mi pozrel do očí.Pochopil, čo chcem. Vnikol do mňa, a každým jedným prírazom, sa mi z hrdla vydral slastný vzdych, ktorý sa snažil umlčať bozkom no neúspešne. Obaja sme vzdychali, a pohybovali sa v rytme našej spoločnej vášne. Cítila som, že čochvíľa dosiahnem svoj vrchol a Harry tiež. Zahľadel mi do očí s nevyslovenou otázkou, na ktorú som prikývla. Beriem pravidelne tabletky, takže nič nám nehrozilo. Keď som to už nevydržala, prehla som sa v páse, a čo najtesnejšie sa pritisla k Harrymu a hlavu si schovala do jeho hrude. Prirážal raz pomaly, neskôr zrýchlil, až kým nedosiahol svoj vrchol aj on. Nahí, spotení a zadychčaní sme si spoločne ľahli vedľa seba a s blaženým pocitom a úsmevom na tvári sme jeden vedľa druhého zaspali. 

Keď som sa na druhé ráno zobudila, Harry už vedľa mňa neležal. Periny pod ktorými spal, boli dôkladne poukladané a pouhládzané. Vyzerali ako nové. Rýchlo som sa pozviechala a navliekla na seba spodné prádlo a Harryho tričko, ktoré mal voľne pohodené na stoličke. Neunúvala som sa sprchovať či vykonať rannú hygienu, veď to počká. Po schodoch som zbehla do kuchyne, ktorá voňala po vajíčkach a pečenej slaninke. ,,Bré ránko." rozospato som pozdravilo Harryho. Pohyboval sa okolo kuchynskej linke, omotaný zásterou, v ktorej vyzeral úchvatne. ,,Dobré." usmial sa, a jemne ma pobozkal. Bol to jeho rituál, ktorého sa chytal každé ráno. ,,Ako si spala?"

,,Výborne." hlesla som. Ako ináč sa mi mohlo spať, keď bol vedľa mňa?! Skvelo, perfektne, priam dokonale. 

,,Mimochodom máš esemesku." špinavou rukou ukázal na môj mobil, ktorý sa povaľoval na kuchynskom stole. ,,Kto mi píše?" 

,,Nečítam tvoje esemesky zlatko."

Simone mohli by sme sa stretnúť ? Odpoveď nie nepoznám. Zavolaj mi keď budeš môcť. Mark. xx

Another world 42

Taká pohodovka, aby som sa mohla pohnúť ďalej :)



Dva mesiace ubehli od doby, čo sme s Harrym strávili dva týždne na spoločnej dovolenke v Paríži. Opäť sme si užívali ten istý stereotyp ako pred tým, s tým rozdielom, že sme viac času trávili s Mary, ktorá už mala pekne vypuklé bruško a tehotenstvo nedokázala zakryť. Pred necelými dvoma týždňami, sme s Harrym oslávili narodeniny. Každý svoje, keďže ich máme v jeden týždeň. My sme sa našli, čo vám poviem. Oslava bola veľkolepá, ako keby nešlo o narodeniny ale sobášenie sa. Konala sa u chalanov v ,,hlavnom stane", keďže ich dom je oveľa väčší ako ten náš. Áno prišli všetci. Po našom, skoro ročnom vzťahu som sa konečne zoznámila s potenciálnymi svokrovcami a švagrinkou. S celou jeho rodinou som si perfektne sadla, čo ma ohromne tešilo a s Harrym akosi ešte viac spojilo. S Gemmou sme boli skoro v každodennom kontakte a čudujem sa, že sme si mali vždy čo povedať, o čom poklebetiť. Stala sa mojou priateľkou a sestrou zároveň.

Bol dvadsiaty marec a spoločne s Mary sme vysedávali na pohovke v mojej obývačke, tlačíli do seba nedeľný, jablkovo čučoriedkový koláč, ktorý priniesla od svojej mamky a zahádzané knihami sme sa snažili čo to sa naučiť.  Chalani odišli na päť dňové koncertovanie po Fínsku, mamka s Nathanom si urobili dovolenku po Japonsku, keďže majú peňazí ako maku, môžu si bez problémov vyhadzovať z kopýtka. Aký je môj vzťah s ním ? Normálny. O niečo lepší, ako zo začiatku. Pochopila som, že jeho výzor basistu nemá nič spoločné s jeho povahou. Čo z toho vyplýva? Nesúď knihu podľa obalu. Začala som si zvykať, že patrí do našej rodiny a bolo jasne viditeľné, že mamka je z neho v siedmom nebi. A keď je šťastná ona, akosi sa to automaticky presunie aj na mňa a teším sa spolu s ňou.Takže Nathana som konečne začala brať ako maminho partnera, ktorý mi síce otca nikdy nenahradí, no viem, že je pri ňom mamka v absolútnom bezpečí. Vídavame sa málo, keďže vkuse cestujú. Raz sú tam, inokedy zase inde. Pomaly som si na takýto život bez matky zvykla a pochopila, že nemôžem byť na nej závislá po celý život. Čo Jacob a Ashley ? Tvoria dokonale sa milujúci pár a trávia spolu všetok voľný čas. Ash v podstate býva s nami, pretože tu má svoje veci a o izbu sa samozrejme delí s mojim bratom. Všetci už pomaličky očakávame svadbu, takže som zvedavá čo sa z toho nakoniec vykľuje. Momentálne sa nachádzajú niekde na juhu Španielska, kde si užívajú príjemné teplúčko a samých seba. Odcestovali len pred pár dňami a typujem, že návrat si tak skoro neplánujú. Danny s El, išli  na pár dní po dlhom čase k rodičom, a po návrate chalanov, si aj ony urobia nejakú tú dovolenku alebo pár dní niekde inde. Proste mimo Londýna.
Vzťah Mary a Nialla sa dostal do povedomia médiám a svetu počas nášho pobytu v Paríži, keďže boli spoločne prichytení v butiku s dojčenskými vecičkami. Nezapierali sa. Hrdo pred celým svetom priznali, že sa milujú a čoskoro sa stanú hrdými rodičmi.Stále sme nevedeli, či Mary nosí pod srdcom malého Liamka či malú Angie. Tešili sme sa s ňou, hádali sa, ktorí z nás budú krstnými rodičmi a už teraz sme vedeli, že to malé bude mať kopec milujúcich strýkov a tiet, ktoré sa oň postarajú vždy keď bude treba. I keď ešte nie je v pokročilom stave tehotenstva, kvôli bezpečiu požiadala o individuálne štúdium, s ktorým škola nemala problém.Takže z našej slávnej trojky, ktorá obývala internátnu izbu s číslom 21 sa stala dvojka v zložení ja a Kate. Mary som sľúbila,že budem stáť pri nej, pomáhať jej počas tehotenstva a aj potom. Svoj sľub hodlám dodržať aspoň pokým maličké nepodrastie a nebude potrebovať starostlivosť toľkých ľudí. Čo sa týka mňa a školy, všetko klape tak ako má. Posledné tri skúšky som spravila,profesori sú so mnou spokojný a chvália si ma. Momentálne mám mesačné voľno, no hneď potom, ma čaká asi najťažšie obdobie v roku. Skúška každý víkend a prednášky tri krát do týždňa, takže v Londýne sa neukážem dobré dva mesiace. V tom období som však ani len netušila, že to nebude najťažšie obdobie v škole, ale v celom mojom živote.

Another world 41

1. dopredu sa ospravedlňujem za tú použitú nadávku, no neskutočne mi tam pasovala :D
2. dnes bude možno ešte jedna, keďže zajtra odchádzam na turnaj do Maďarska a vrátim sa až v sobotu večer.Držte nám palce !:)
3. Budem sa snažiť pridávať časti každý druhý deň. Jeden deň dám, druhý si premyslím čo do ďalšieho dielu, potom ho napíšem a zverejním. Dúfam, že mi to bude vychádzať podľa mojich predstáv.
4.Dopredu upozorňujem, že poviedka sa pomaly dostáva ku koncu, no prezradím, že ešte tam bude zopár zápletiek či zvratov, a rozmýšľam, že Another World neskončí happy endom,tak ako ste vo viacerých poviedkach zvyknuté.
5. Chystám novú poviedku, tiež s 1D a chystám do nej akosi zakomponovať seba, a osobu, ktorú zbožňujem (ona vie).Viem pred ... ani neviem kedy :D som písala,že začnem písať poviedku, ktorá sa nebude týkať chalanov, no akosi k tomu neprišlo a ani nepríde. Naložila som si toho na chrbát veľa, čo sa obsahu týka, a po prvej napísanej časti som sa nevedela pohnúť dopredu tak som to zabalila. Tak snáď som vás tým neskladala a budete čítať tú, ktorej prvú časť napíšem možno už dnes. :)
_____________________________________________________________

Dni v Paríži nám ubiehali rýchlo ako voda a nestihla som si ani uvedomiť,že o tri dni sa opäť vrátim do toho stereotypu menom Londýn. S Harrym sme si spoločné chvíle užívali plnými dúškami a bolo nám fajn. Pobehali sme všetky pamiatky, ktoré toto mesto turistom ponúka, od Víťazného Oblúka cez Louvre, Notre Dame, Panteón a rukami, nohami som si vymodlikala Disneyland, hoci tam Harry ísť nechcel. ,,Simone je to tam preplnené, ledva sa tam dá pohnúť a plné upišťaných sopliakov, ktorí ťahajú svoje matky za sukne aby im povolili atrakciu." odvovodnil to jedno dopoludnie týmito slovami, avšak, nepomohlo to a vzal ma tam. Po tomto rozprávkovom ( a to doslova ) mieste som snívala hádam odkedy som sa narodila.
Po večeroch sme vysedávali v bare, pili, hrali biliard či poker, alebo sme sa milovali. Dlho, vášnivo, žiaduco.
Čo Felicity ? Harry mi porozprával celý ich príbeh z čias, kedy ho okrem rodiny či priateľov nikto nepoznal. Chápala som to. Dokonca som s Fel vychádzala v podstate dobre. Nedalo sa o nás hovoriť ako o priateľkách, ale rozumeli sme si.

Dnes, tak ako skoro každý večer sme sa rozhodli posedieť si v hotelovom bare, v ktorom sme už boli za stálych hostí a sem-tam sme dostávali drinky na účet podniku. Keďže celý deň sme boli na nohách a opäť sa prechádzali po uliciach Paríža, Harry sa dal a Ianom poriadne do laty. Felicity už s nami nebola.Odišla včera spolu so svojim manažérom fotiť do Španielka pre nejakú americkú kampaň. Vraj, keď sa jej pošťastí, môže dostať skvelý džob v LA. Dúfam,že sa jej pošťastí. Iana a Kim sme spoznali na štvrtý deň nášho pobytu tu a už pri prvom posedení sme si sadli. Obaja boli o pár rokov starší, no vždy sme sa mali o čom rozprávať a klebetiť. Harry s Ianom, pili ,,zopár" vodiek a koňaku, zatiaľ čo ja s Kim sme ostali verné svojim nealkoholickým drinkom.
,,Dnes ideme do triezva?" zasmiala sa Kimi jej zvonivým smiechom, ktorý aj keby veľmi chcete, nedokážete mať nerady.
,,Stačí mi jeden opitý na izbe." prehodila som pohľadom zavesená na Harrym a Ianovi, ktorí už nepili, no ležali rozvalený na rohových sedačkách popri stoloch.
,,Ako mám to hovädo vziať do izby?" zaskuvíňala so strachom v očiach Kim hneď potom, čo uvidela svojho milého, ako si spokojne odfukuje vedľa Harryho.
,,Ty máš čo hovoriť." konštatovala som. ,,Ste na prízemí, ja musím hentoho odtiahnuť do skurvene pomalého výťahu, kým ho dostanem do izby." Kim sa na mňa súcitne pozrela a zrejme pochopila, že jej prípad je ľahký ako med lízať. Narozdiel od toho môjho.

Hodinky na skoro vybitom mobile ukazovali pol druhej ráno a oči sa mi ledva držali otvorené.
,,Harry ideme."  zavelila som ako starý žandár a ťahala ho na nohy. Boh stál pri mne, pretože neprotestoval, nemal zbytočné reči a poslušne vstal.
,,Harry spolupracuj, prosím." skuvíňala som,no on nič. Mala som pocit, že ťahám pol tonového medveďa,nie Harryho. S vypetím všetkých síl som ho naložila do výťahu, ktorý nás pomaličky vyviezol na samí vrch hotela.
Čipovou kartou som otvorila ťažké dvere na izbe a okamžite hodila Harryho na posteľ. Neunúvala som sa ho vyzliecť celého, tak som z neho stiahla alkoholom páchnuce biele tričko a nechala zaspať tak ako bol. Mala som chuť,príšernú chuť na dobrú teplú sprchu, no odolala som.Vedela som, že sprcha ma vždy preberie a to som nechcela.Chcela som spať.

4:05 ukazoval budík na nočnom stolíku, keď ma zobudil niečí dotyk na vnútornej strane stehna. To niečo bol samozrejme Harry. Nespal. Hlavu si podopieral druhou rukou a usmieval sa. V očiach mu iskrila vášeň a očakávanie. Keďže som ležala na chrbte, mal ku mne ľahký  prístup čo využíval najlepšie ako vedel. Prevalil sa na mňa celou svojou váhou, čím mi znemožnil vedieť sa pohnúť. Na malú chvíľku som si myslela,dúfala, že vytriezvel a znova pocítim ako ma miluje, bozkáva a dotýka na všetkých zakázaným miestach ku ktorým ma kľúčik jedine on.Nikto iný. No keď sa ku mne priblížil, ovalil ma jeho dych páchnuci po alkohole. Bol to ten istý pach, ktorý som pred pár hodinami cítila v bare. Jemne sa obtrel o moje pery a rukou prechádzal stále vyššie a vyššie k mojim nohavičkám. Slastne som si povzdychla. Dobre vedel,že sa mi to páči, že ma tým dostáva. Poznal ma. Dokonale.
,,Harry stopni sa." šepla som a oprela sa do jeho nahej hrude. Buď som bola ja taká slabá, alebo on taký silný no nepohla som ním ani o centimeter. Keď sa rukou konečne dostal pod moje nohavičky, chcela som zomrieť. Pohyboval ňou hore dole.Robil to dokonale. Vždy vedel, ako najlepšie uspokojiť moje potreby. Môj krk obdarúval bozkami a voľnou rukou sa pomaly dostával k mojim prsiam. Opäť som sa mu zaprela do hrude, i keď som išla sama proti sebe. Nič. Bolo to nemožné a beznádejné ako hľadať ihlu v kope sena. ,,Chcem ťa Simi. Miluj sa so mnou." šepol zvodne a z jeho dychu som dostávala závrat. Tento raz som pozbierala všetky sily, a urobila aj nemožné, len aby som ho zo seba zhodila. Podarilo sa. Konečne som sa mohla poriadne nadýchnuť. Poviem vám, bol to úžasný pocit. Obaja sme dychčali ako po vášnivom milovaní a vedela som, že Harry sa tak ľahko nevzdá.Vzdávať sa, to nie je jeho parketa. Vždy dostane to čo chce, a urobí všetko pre to, aby to dosiahol.Toto bolo druhý krát, čo som ho odmietla. Druhý krát, čo som odmietla osobu, ktorú milujem.

Another world 40

Ešte som to sem nenapísala, i keď nie je človek ktorý by takéto niečo nevedel. No ja musím :D Sme strieborníííííííí !! Máme medailu, máme zimnú olympiádu v Soči, proste máme všetko o čom sme snívali dlhé roky. Chalani to dokázali, a vybojovali krásne cenné striebro pre seba, pre nás Slovákov a pre Palina do hokejového neba! :) Som na nich neskutočne a právom hrdá, pretože na tom ľade nechali celé svoje srdce. 

Moderátor: Počul som že ste v autobuse s Tatarom robili Dj-ov...Na akej hudbe ste fičali?


Hudáček: Ukáž mi lásku!!! 
http://www.youtube.com/watch?v=pciOdU0WdK4

Fičím na nej od včerajšieho poobedia, kedy Tomi Tatar s Liborkom Hudáčkom a napokon s ostatnými našimi striebornými chlapcami tancovali na námestí SNP. Stále mi to hrá a vkuse sa mi pred očami zjavý obraz ,,choreografie" chlapcov a smejem sa ako najväčší bláázen :D :D

 Liborko Hudáček :) tááák strašne som si za tento šampionát obľúbila tohoto chalana, že to ani nie je možné. Zbožňujem ho. Takže vám slávnostne predstavujem môjho muža, lásku, idol, vzor ! :D ... Jeho hlášky, či spôsob prejavovania sa ma dostávajú na kolená. :) http://www.sport7.sk/clanok/27130-majstrovske-perly-mladeho-libora-hudacka - spomínané hlášky, ktoré si čítam dokola a neomrzí ma to ani za svet, máličko mi chýba, aby som pri nich neplakala od smiechu :D  Hudy  :)

Here is next part :) dúfam že sa vám bude páčiť, a že sa mi zvýši počet komentárov a návštevnosti, pretože tie čísla mi spôsobujú slzy v očiach a miernu nechuť do písania.:( Okolo 90 návštev za deň ? :/ Stále mám čoraz väčšie nutkanie, napísať rýchlo koniec poviedky a celé toto tu ukončiť, leboooooo,och dobre :D čítajte !:)

Simone

Cítila som, ako mi alkohol stúpa do hlavy a nekontrolovateľne sa mi rozlieva po tele, orgánoch. Môj žalúdok prijal už päť takýchto alkoholických opojení a vedela som, že ďalšie by len ťažko zvládol. Eric, milý barman, dvadsiatnik s blond vlasmi a zelenými očami sa mi staral o večerný program. Harry sa niekde vyparil, a len Pán Boh vedel kde sa nachádza. Eric mi stále prilieval do ešte nedopitého pohárika vodku a mne žalúdok, hlava, jedným slovom všetko robilo kotrmelce. Nie som zvyknutá toľko piť, takže toto bola pre môj organizmus prisilná káva. ,,Ešte?" s fľašou čírej tekutiny, ktorá ma štípala v hrdle mi mával tesne pred očami. Pokrútila som hlavou čo pochopil. Vďaka Pánu Bohu.

,,Zlato chcem ti niekoho predstaviť." Pricupital ku mne Harry, a jeho triezvy stav ma výrazne prekvapil. Keď odchádzal na toaletu, len sa tak motal a myslím, že nevedomky vrážal do okolo stojacich ľudí. Teraz na jeho tvári nebolo badať žiadne stopy po alkohole. Mala vážny podtón, no črtal sa mu na nej jeho klasický úsmev. Za jeho chrbtom stála mladučká blondínka s jasne hnedými očami a krásnou tvárou. Nikdy som to dievča nevidela, no aj napriek tomu mi bola viac ako povedomá, no nikam som ju nevedela zaradiť.
,,Toto je Felicity, moja dobrá známa." usmial sa a ukázal na dievča, ktoré ukázalo svetu žiarivo biele zuby. ,,Simone, Haroldova priateľka." vystrčila som k nej ruku,ktorú mi jemným stiskom stlačila. Vyzerala milo, aj keď som ju nepoznala.
Cítila som,ako mi alkohol pomaly opúšťa zmysli, s čím som bola nadmieru spokojná. Hotelový bar sa vďaka neskorej hodine začal pomaly vyprázdňovať a uvoľňovali sa stoly popri stenách. K jednému z nich sme si posadali a objednali si drinky. Keďže ja som si na alkoholický netrúfla a Harry zrejme tiež nie, Eric nám priniesol nealkoholický.
,,Čo robíš tu v Paríži?" so záujmom som sa opýtala Felicity a pomaly sŕkala svoj chutný banánovo kokosový  drink.
,,Som fotografka. S manažérom sme tu prišli nafotiť zábery Paríža s po vianočnou kulisou." Bolo na nej niečo zvláštne, čo som ešte ne nikom nezažila. Harry nič vevravel, len sa usmieval a pohľadom preskakoval zo mňa na ňu. Niekde v hĺbke duši som cítila, že tieto dve osoby nemali iba kamarátsky vzťah. Celé mi to prišlo také čudné a poriadne mimo.

Vyspievaní, riadne vytancovaní a v dobrej nálade sme sa nad ránom vliekli po úzkych chodbách hotela. Felicity obývala izbu na prízemí, takže po pár krokoch sa mohla hodiť do teplých prerín. O mne a Harrym sa to žiaľ dalo ťažko hovoriť. ,,Osud" nám pridelil izbu na samom vrchu, tak počas päť minútovej cesty vlečúcim sa výťahom som si od Harryho vyslúžila zopár desiatok sladkých bozkov. Páčilo sa mi to.
Nebudem tajiť, že ma škrela Harryho a Felicityna minulosť. Možno si to môj domýšľavý mozog namýšľal aj tento raz, no moje druhé JA doslova bliakalo, aby som to vypátrala.

Zobudila som sa okolo desiatej ráno na príšerné suchoty v útrobách hrdla. To ten alkohol moja zlatá!!! - škodoradostne sa mi posmievalo svedomie, ktorého som už mala plné zuby. Bohu som bola vďačná, že Eric mi v noci poskytol,vraj na účet podniku fľašu minerálky, ktorú som nedopila v bare. Usmievala sa na mňa položená vedľa kabelky a kričala ,,poď si po mňa !" Rýchlosťou, tou najväčšou, akou mi bolavé nohy dovolili som sa rozbehla k tekutine ktorú si moje hrdlo momentálne najviac žiada. Nebola by som to ja,keby nezakopnem o prašivý roh postele a riadne si neudriem malíček na nohe, v ktorom mi začínalo bolestivo cukať. ,,Do riti !" zanadávala som si po tichu a len tak-tak, že som od bolesti nevykríkla. Harry polonahý sladko spal, nohami, ani neviem ako omotanými okolo paplónu. Ľavú nohu mal cez paplón, pravú ešte cez ňu, pričom mu kúskom vytŕčala z našej spoločnej postele, v ktorej podotýkam sa spalo skvelo. Možno ešte lepšie ako doma. Ale nie, trepem. Domácu posteľ s jemnými červenými obliečkami mi žiadna nenahradí. Krivkajúc som docupitala k fľaši a schuti sa napila. Hneď som sa cítila lepšie. V hrdle som už nepociťovala to nepríjemné sucho a žalúdok mi nezvieralo tak ako pred pár minútami.
Ľahla som si späť k Harrymu a zababušila sa do teplého paplónu. Bola som rada, že ten si Harry nevedomky počas spánku neprivlastnil tak ako polovičku môjho vankúšu, na ktorom si spokojne trónil svojou brčkavou hlavou. KeĎ som si konečne našla polohu,v ktorej som bola schopná ešte aspoň na chvíľku zaspať, môj milý sa pomrvil a rukou pristál na mojich prsiach prikrytých perinou.
,,Bre ránko." zachrapčal načo som sa len usmiala. Ani po toľkých mesiacoch som nechápala, čím, ktorou časťou mňa som si zaslúžila lásku tejto dokonalosti. ,,Vyspinkaná?" pošúchal si rozospaté oči a rukou si podoprel strapatú hlavu. ,,Výborne." venoval mi bozk. Jemný.Sladký. Taký, aký dokáže dávať jedine on. Na malú chvíľku som sa k nemu pritúlila, hlavu si zaborila do jeho nahej, teplo sálajúcej hrude. Ležali sme mlčky. Obaja sme to mali radi. Felicity. Zasvietila mi v hlave červená kontrolka, ktorá jasne vysielala signál, aby som sa Harryho opýtala to, čo ma ťaží od dnešnej noci. Nechcela som pokaziť túto peknú chvíľu hlúpymi žiarlivostnými scénami,tak som si to nechala na neskôr. Napokon som opustila Harryho náruč a pobrala sa do kúpeľne hodiť si sprchu, na ktorú som po príchode z baru ani len nepomyslela. Čím to asi bude?! Nechala som si po tele stekať horúcu vodu, ktorá ma dostávala nakoniec blaha. Zbožňujem takýto pocit. Nezabudla som si oholiť nohy a ostatné zákutia tela pre každý prípad. Po ukľudňujúcej sprche som našla Harryho pobehovať po izbe v čiernych boxerkách v ktorých vyzeral neskutočne sexy.
,,Simi? Nevidela si moje tričko?" spýtal sa ma, zatiaľ čo som sa pasovala s navliekaním spodného prádla.
,,Ktoré?"
,,Ramones."
Vstala som a nakukla so skrine, v ktorej sme mali obaja povykladané oblečenie. Jediným mihom oka som ho zahliadla medzi desiatkami ostatných. So smiechom som mu ho podala do rúk, ktoré nedočkavo vystrčil. ,,Si génius Simi." Zajasal a na líce mi vlepil vlhkú pusu.
,,Stačí si otvoriť oči miláčku." zapriahla som ironicky no s výrazným úškrnom.

Raňajky v hotelovej jedálni sme samozrejme nestihli, tak nám nezostávalo nič iné, ako sa poriadne poobliekať a vybrať sa do ulíc Paríža na neskoré raňajky či skorý obed ?!

Another world 39

Jooooooooo, joooo, jooooooooo !!!! Dali sme tooooo !!! Semifinále je len a len naše :D :) Slovesnkooo je po dlhom čase tam !! Ten kto nepozeral to úžasné vyradenie jedného z najlepších týmov na svete - Kanady môže ľutovať !! Naši chlapci to dokázali :D fúú si ani nepamätám kedy naposledy som sa tak tešila :D NIE !! viem :D keď Liverpool ( moja futbalová srdcovka, život, srdce, náboženstvo, všetko !!:D ) vyhral Curling Cup (jeden z anglických pohárov), alebo keď naši futbalisti postúpili do Afriky !:) prostééé :D neopísateľná radosť, emócie a hrdosť na slovenských hokejistov!:)aspoň niekto robí Slovensku dobréé meno :D ! Nech žijúú naši chlapci :)

Tu je nová časť, ktorú som sľúbila na včera no akosi mi to nevyšlo (ako vždy keď si niečo plánujem :D).. Mne osobne sa páči, a som s ňou spokojná (nie, nechcem aby to vyznelo namyslene!!) ,tak dúfam, že budete spokojné aj vy :)

Neriešil som,čo mi hovorí svedomie, proste som schytil nohy na plecia a vydal sa k nej. Nevšimla si ma. Chytil som ju za útle zápästie a  jemne  si ju otočil k sebe.,,Felicity?"
Tvárou bola pár centimetrov od mojej a v hnedých očiach som videl, aká je prekvapená. Niet sa čomu diviť, nevideli sme sa už zopár rokov. Simone sedela len pár metrov od nás, no nevšimla si nás. Alebo sa aspoň tvárila, že nás nevidí a to mi perfektne hralo do karát. Pri pohľade na ňu, na Felicity, som niekde v hĺbke srdce pocítil akési bodnutie bolesti, minulosti. Našej spoločnej minulosti, ktorá sa mi vryla do pamäti ako meno mojej matky. Hnedé, lesknúce sa oči, tenké pery a blond vlasy pod plecami, ktoré boli skontrastované s farbami svetiel na tanečnom parkete hneď veľa nás oboch, dokonalé krivky, plné prsia či sladkastá vôňa vychádzajúca z jej tela, jej dodávali na kráse. Mlčala. Bolo na nej jasne vidieť, že len ťažko sa jej hľadajú slová. Cítil som, ako sa pod mojim slabým stiskom chvela. Nevedel som či je to strachom, alebo nervozitou, tak som ju radšej pustil, a ruka jej voľne padla k telu. ,,A-asi už pôjdem." hlesla. Jej hlas  nebol taký aký som si pamätal. Jemný, zvonivý. Tento hlas, bol hlasom dospievajúcej ženy, ktorá po rokoch znova stretla svoju prvú lásku. Slová vyrieknuté z jej úst som nebral vážne, dokým neschmatla zo stoličky biely kabát so šálom a neustupovala malými myšacími krôčikmi preč odo mňa. Zostal som stáť na kraji parketu sám ako vojak v poli, a sledoval som dievča, ktoré bolo kedysi stredom môjho vesmíru ako odchádza preč odo mňa. Opäť raz. ,,Fel, stoj prosím." rozbehol som sa za ňou. Simone som tam nechal sedieť s nádejou, že keď sa vrátim, bude na mňa pri bare čakať s otáznikmi v jej modrých očiach. Felicity som poľahky dobehol pred bránou hotela a opäť ju uchopil za útle zápästie schovávajúce sa pod hrubou vrstvou rukávu od zimného kabátu. ,,Čo odo mňa chceš Harry?" jej hlas znel tento raz ráznejšie ako pred tým. ,,Porozprávať sa." sklopil som zrak a hypnotizoval mravce, ktoré pomaly zamŕzali na betónovom chodníku. Po našom rozchode, kedy padli dve slová ,, je koniec" sme sa nerozprávali. Neboli sme v žiadnom kontakte, jednoducho povedané, zabudli sme na existenciu toho druhého. Teda aspoň sme si to mysleli. Ako by som mohol ja, Harry Styles v tom čase obyčajný chalan z Holmes Chapel zabudnúť na stvorenie, ktoré mi rozžiarovalo svet ako nikto iný ?  Nedá sa to. Je to nemožné, ako predpovedané konce sveta ktorých už bolo neúrekom. ,,Za hotelom je lavička, poďme tam." vymámila sa spod môjho stisku a pred tvárou mi kráčala na spomínané miesto. Bol som rád, že to neodmietla. Že neodišla bez toho, aby sme sa po takom dlhom čase neporozprávali. Po pár desiatkach sekúnd, sme docupitali na miesto za hotelom, ktoré som si za ten čas,čo tu so Simone sme nestihol ani pozrieť. Zvláštne. Vzduchom sa ponášal jemný vánok, ktorý rozfúkaval koruny stromov. Lavička nebola prekvapivo nato, aké tu vládne počasie studená, takže v pohode sme si na nej mohli posedieť aj niekoľko hodín bez toho, aby nám prechladli zadnice. ,,O čom sa chceš rozprávať?" šepla, no zrak neuprela na mňa. Upierala ho na nočnú oblohu, ktorá sa blyšťala miliónmi hviezd, ktoré vytvárali jasne viditeľné súhvezdia. Mesiac v plnom tvare rozsvecoval okolie, čo znamenalo, že pouličné lampy sú pre tento večer zapnuté úplne zbytočne. Svietil jej do tváre, a uvedomil som si, že Felicity už nie je to malé dievčatko, s ktorým som si vymieňal bozky v našich tajných zákutiach Holmes Chapel, len preto aby nás jedny alebo druhý rodičia nevymákli. Šialené, nie ?  Je z nej žena. Krásna žena, za ktorou môžem s určitosťou povedať, sa otočí nejeden chlap na ulici. ,,O nás."odpovedal som jej na predošlú otázku, ktorú mi položila. Bruškami prstov som jej jemne prešiel po chrbte ruky, no hneď ju odtiahla, akoby jej na ňu padol žeravý uhlík. ,,Nemáš náhodou dievča?" konečne na mňa pozrela a v očiach som jej videl akúsi trpkosť. ,,To že mám dievča neznamená, že sa s tebou nemôžem porozprávať." ujasnil som jej. Svoje telo natočila k môjmu a posunula sa bližšie. Pravou rukou som ju objal okolo ramien a cítil som, ako sa moje telo zachvelo. Bez toho aby si to všimla, som si privoňal k jej polo dlhým vlasom, ktoré voňali po malinách. Dostávala ma do vytrženia. Úplného. Alkohol, ktorý mi pred pár minútami putoval telom a nedovolil mi zdravo uvažovať sa rýchlosťou blesku vytratil a nezastalo po ňom nič. Znova som strácal nad sebou kontrolu, no tento raz to nebolo alkoholom. Bolo to jej prítomnosťou, ktorá mi kázala mať hriešne myšlienky. Nie so Simone, ale s Felicity. Aj keď som si láskou k Simone bol do špiku kostí istý, toto dievča malo v sebe niečo, čo ma neskutočne priťahovalo. Moje svedomie kričalo, priam po mne bliakalo, aby som vstal a odišiel za svojim dievčaťom, ktoré ma čaká v hotelovom bare, no môj mozog, srdce, telo protestovalo a nevydalo žiaden signál, že by som mohol tak konať. Nemohol som, ani nechcel. ,,Prečo si sa mi neozvala ? Za celý ten čas, som od teba nedostal jedinú správu či telefonát, to si na mňa tak rýchlo dokázala zabudnúť ?" bol som rozhodnutý vypočuť si čokoľvek, len nech je to pravda pravdúca. Chcel som len vedieť, prečo to urobila. Prečo ma z ničoho nič opustila, bez toho aby mi dala vysvetlenie. Pár mesiacov po našom rozchode, v tom čase som už bol ako sólista v X Factore, som sa od Mathewa - v tom čase najlepšieho kamaráta dozvedel všetko a konečne som pochopil dôvod nášho rozchodu. Nechce sa mi o tom rozprávať. ,,Vieš, že nie Harry." jemne mi rukou prešla po líci a pocítil som príjemné teplo, ktoré mi spôsobila. ,,Chcela  som zabudnúť. Zabudnúť na teba, na nás, a viem,že keby ti píšem či vyvolávam nepodarí sa mi to. Bola som na teba tak príšerne naviazaná, že obdobie po našom rozchode bolo pre mňa najhoršie v živote." stále som ju počúval a nedovoľoval si spustiť z nej zrak. ,,Budem rada, ak budeme znova kamaráti Harry." usmiala sa tým jej úsmevom, ktorý ma dostal viac ako úsmev Simone. Bol úprimný a vyžaroval z neho, že je šťastná. Na súhlas som si ju nežne privinul do náručia v ktorom mi spočívala do doby, kým sa z oblohy nespustili kvapôčky vody. Rukou som jej prechádzal od vrchu chrbta až ku krížom a znova naspäť. Jej teplý dych som cítil na svojom odhalenom krku. Nebudem tajiť, že mi na koži naskočila husia koža. ,,Chcem sa zoznámiť s tvojim dievčaťom."

Hellou čunderlíčky ! :D znova sa vám hlási tá oná, čo vás poriadne zanedbáva. Viem, uvedomujem si,že za poslednú dobu, som nepridala nič nové :/ a ani si nepamätám,kedy naposledy som dala poslednú časť AW. Hanbím sa! ,,Daj si facku Kubiková!" :D:D dneska v škole, počas voľnej,teda pre mňa voľnej hodiny som začala písať časť, ktorú som mala v pláne dopísať dnes večer. Nedá sa :/ mám teplotu, štípe ma hrdlo a mám pocit, že za chvíľku odkvecnem :P samé určite viete, že takto sa zmysluplná časť poviedky písať nedá :/ keďže zajtra nemusím ísť do školy, doobeda popracujem na 5 stranovej eseji z dejepisu a poobede mám v pláne nazrieť do poviedky a skúsiť ju dopísať, tak snáď mi to vyjde :) dôvody prečo som nepísala dlhší čas? jednoduchý :) týždeň som bola s mojou milovanou triedou v Tatrách (tie, ktoré ma máte v priateľoch na FB ste si možno aj všimli fotky), kde sa nenašiel čas na písanie :/ vstávanie o siedmej, túry, program a po večeroch som si užívala chvíle na izbe so 14timi najúžasnejšími ľuďmi pod Slnkom, s ktorými sa mi koncom júna cesty rozídu :/ už teraz mi je do plaču :D a som prijatáááááááááá !!! :D :D wuéééj :) dnes ma vzali na gymnázium, čo je podľa mňa prvý krôčik k tomu, aby som si splnila môj sen - medicína, detská onkológia :) ďalšie dôvody ,,pauzy" ? na prd nálada, MS v hokeji, ktoré parádne prežívam a priznám sa, že aj nechuť do písania :P .. do poslednej časti som zaplietla Haroldovu bývalku Felicity, no teraz som zistila,že to nebol najlepší nápad :D nechcem tých dvoch mojich zaľúbencov (Simone a Harryho) rozdeľovať, ale nemôže byť vždy všetko krásne a dokonalé. Dobre, dobre veľa kecám,viem :D:D idem sa pomaly liečiť a zakempiť k TV s horúcim Coldrexom v ruke :D ..

Dream 3

Po stretnutí s Edom som si zaužívala rôzne "trádicie". Každe ráno som vstávala o 9:00 kedže boli prázdniny nikam som sa neponáhlala v pyžame som zbehla dole schodmi naraňajkovať sa potom vybehla hore schodmi prezliekla sa a može sa ísť behať. Športy nemám moc v láske ale behanie zbožnujem dokážem sa pri ňom uvolniť a odreagovať sa.Po mesiaci strávenom v Londýne som si už našla svoje cestičky medzi rôznymi parkami. Do uší som si dala slúchadka zapla iPod a može sa isť. Po prvom stretnutí s Edom som si stiahla niake jeho pesníčky a neboli zlé ale na behanie moc pomalé, tak som si to prepla na Rihannu a Kenye Westa- All of The Light neskôr mi to preskakovalo na Wild Ones,Turn up The Music, Starships a nakoniec Call me Maybe pri ktorej som si začala spievať a usmievať sa. Pri spomienke zo Švajčiarska keď sme u mňa prespali na záhrade asi 7 a natočili sme video na túto pesníčku,doteraz sa na tom smejem. Chceli sme napodobniť tú trápnu verziu Justina Biebera,Seleny Gomez, Ashley Tisdale a dalších a dosť sa nám to podarilo. Po chvíli rozmyšlania a spomínania ma z myšlienok vytrhol smäd, mala som šťastie blízko bola malá fontánka z pitnou vodou. Pribehla som k nej prichytila som si ofinu nech nejsom celá mokrá a napila som sa. Už by aj stačilo,pomyslela som si a pomaly som sa vykráčala k domu. Dneska som mám nabytí program obed z Natalie potom zoznámenie s jej kamarátkami modelkami a večer Skype s Joshom a Lindou (sestrou) tak to by sa zišla ranná sprcha aby som nevyzerala ako opica. Sprcha zabrala viac než som si myslela, v kúpelni som si dala jemný make-up, maskaru. Bolo 11:35 o 12:00 má pre mňa prísť Natalie čiže mám 25 minút na výber oblečenia. Po 10 minutovom striedaný som si vybrala ružove tielko ktoré svietilo ako reflexná vesta úzke biele gate po lítka svetlo riflovú bundu a obľúbené biele,kotníkove conversy. Ešte kabelku z mobilom, klúčmi, iPodom,voňavkou a može sa ísť. Ešte som ani dvere nezamykla a Natalie už trúbila nech idem "Hi swettie!" pozdravila ma "Heey" zakričala som jej a pribehla som. Cestu sme si namierili k Starbucku kde sme boli aj s Edom. Keď sme vošli omámila ma najdokonalejšia vôňa,vôňa kávy. Zbožnovala som ju. Sadli sme si za velký stôl,minimálne pre 6 a Natalie zakívala na čašniču nech nás pride obslužiť. "Hello,what it will be?" pozdravila nás. Natalie hned odpovedala "Latté and ...." pozrela na mňa "Caramel Macchiato" usmiala som sa. Čašníčka pomaly odišla a ja som sa vrhla na Natalie otázkami "Aké sú? Budem sa im páčiť? Koľko majú rokov? Sú anorektičky ako to hovoria o všetkých modelkách? Hovooor!" Natalie len na mňa pozerala a smiala sa "Neboj sa budeš sa im páčiť,sú to strašný blázny a majú medzi 20 až po 28 a budem sa tváriť že to s tými anorektičkami som nepočula." usmiala sa. Pochvíli nám došla objednávka. Ale stále sme boli samé po chvíli som to už nevydržala a musela som sa jej spýtať "Kde sú tie modelky?" Natalie sa len smiala a ukázala na vchodové dvere. "Wooow!" s otvorenou pusou som na ne pozerala vyzerali úžasne,krásne a tak milo. Natalie sa k ním hneď z otvorením náručim rozbehla začala ich objímať. Postupne sa dostali aj ku mne a aj mňa vyobjímali. Voňa úžasne ich vlasy boli prekrásne typovala by som ich na modelky Victoria Secret čím aj boli. Boli úžasne. Z rozmýšlania ma vytrhla Natalie ktorá ma začala zoznamovať z štvoricou dievčat. Spustila, "Čiže Carol toto je Miranda." Ukázala na dievča približne 180 centimentrov vysoké z krásnymi jamkami keď sa usmeje z hnedými vlasmi ktoré jej padali pod ramená "Je tu najstaršia a dá sa povedať že aj manželka,však Mir." povedala a žmurkla na ňu. "Áno dá sa to tak povedať." odpovedala zahambene "A kto je ten šťastlivec?" lišiacky som sa jej spýtala "Orlando Bloom." odpovedala o čo si tichšie ako keby sa hambila alebo ako keby sa nechcela prezradiť. "Čooo?" pýtala som sa ako blázon. "Ten Orlando Bloom?" "Hej,ten Orlando Bloom."  pousmiala sa a ukázala mi ich spoločnu fotku. "Ste krásny,nech Vám to vydrži dlho,dlho!" "Dobre už by stačilo Mir,ešte sa tu roztopí." vytrhla nás zo snívania Natalie "Poďme dalej, tak toto je Michaela." "Teší ma, ale iba Mich (čítaj Mič)." okomentovala "Aj mňa." jemne som sa usmiala bola krásna a mladá mohla mať najviac 18, blond vlasy, krásny biely usmiev ktorý dokáže každeho chalana omámiť. "Má 17 a začiná tu študovať právo a popri tom si zarába fotením." dodala Natalie "Aj ja idem študovať na právo." rýchlo som zareagovala  " A kde?" usmiala sa blondínka "V centre mesta." "Jéé, pravdepodobne budeme spolužiačky." oznámila mi a usmiala sa v tom jej do reči zas skočila Natalie a začala ma zoznamovať s vysokou černoškou "Toto je Jessie,našá kudrnka" pousmiala sa Nat "Haha,veľmi vtipné,teší ma!" dodala černoška s kučerami ktoré vyzerali ako špagety "A toto je náš zamilovaný nováčik Eleanor." a zamávala jej ruko pred očami, ktoré mala nalepené na telefóne. "Teši ma." usmiala sa bezzubým úsmevom a hneď začala tukať do telefónu "Nerieš ju je zaláskovaná." poznamenala Mich a šibalsky sa usmiala. "Dobre keď sa už poznáme možme si niečo dobre objednať,čo hovoríte?" spýtala sa Mich "Jasné" odpovedali sme zborovo s Natalie "Tak to čo vždy baby?" spýtala sa Natalie a už kívala čašničke "4x latté" povedala Natalie a čašníčky už nebolo "No tak nám niečo o sebe povedz začala Jessie." v tom som si všimla ako El odtrhla hlavu z telefónu a pozrela sa na mňa "No som zo Švajčiarska, môj otec často cestuje kôli práci tak sa mama musí starať o domacnosť, mám 15 ročnú sestru Lindu, potom najlepšieho kamaráta a asi aj jediného vo Švajčiarsku, nie žeby som sa nerada bavila s ľudmi ale nepustím si ich k telu pokial ich dosť dobre nepoznám, chcem študovať psychológiu ako ste s auž dozvedeli a ešte dôležitá infromácia som antitalent na všetky športy jedine beh zbožnujem, zapadá do môjho každodenného rituálu." povedala som a usmiala som sa "A chlapci nič?" spýtala sa Eleanor "Nie,žiadny o mňa zatial nemal väčší záujem." A otázkami tohto typu ma obklopovali celé poobede.

               

Dream 2

  Let netrval dlho. Až na malé uplakané dieťa predomnou a staršieho pána vedľa mňa ktorý mi celú cestu rozprával príbeh o jeho dievčati a neskôr aj manželke. Ten príbeh bol krásny, opisoval lásku ktorá sa tak lahko nenájde ale pri myšlienke že je to skoro nemožné mi naskočili zimomriavky. Konečne, pomysela som si keď som zacítila ako kolesá lietadla dopadli na zem a my sme v Londýne. Z lietadla som vyšla rýchlo ale na batožinu som čakala snaď celú večnosť,už som sa my hlavou premietavali obrazy čo budem bez nej robiť keď sa zrazu obzriem a tam stojí vysmiata rodina s nápisom C. Mayer a pri nohách a pri nohách im leži moja taška. Usmiala som sa a išla k ním. Boli milí nie ako ich opisovala Karin. Karin je ich dcéra a zároveň dievča ktoré bude spávať v mojej izbe. Cesta z letiska do ich domčeku netrvala dlho alebo aspoň som si to nevšimla keďže sa ma celú cestu niečo vypytovali. Po chvíli som len zacítila ako auto pomaly pribrzduje a mi parkujeme pred skromním domom. Bol maličký ale krásny. Okolo celého domu bol vysadený trávnik na ktorom bolo vidno že neni zanedbávaný. V predsieni boli vystavené fotografie pravdepodobne celej ich rodiny od pradedka,dedka až po Karin a jej brata Jamesa. Vyzerali šťastne a milo. Karinina mama Alice ma zaviedla do izby. Pozerala som si jej fotografie,trofeje a všelijaké medajle ktoré má Karin z tenisu,ak si dobre pamätám. V tom ma z myšlienok vytrhla Alice

"Nejsi hladná,smädná?" hneď som zareagovala "Nemáte trocha CocaColy?" "Určite sa niečo nájde." odpovedala a už jej nebolo.

Veci som si vybalila do skriňe a zišla dole. Kuchynu z obývačkou delil barový pult ktory bol nadosah ruky od chladničky. Sadla som si napila sa s coli a pozerala do blba.

"Vstavaj!" kričal niekto. Obzriem sa a koho nevidím James stojí ako prikovaný a rukou objíma dievča okolo pásu. "Ehm,Carol?" hneď pokračoval.

"Toto je moje dievča Natalie, Natalie-Carol, Carol-Natalie."

"Teší ma" zborovo sme odpovedali.

"Dobre možme ísť!" vtrhol nám do pohladu James

"Kam?" odvrkla som rýchlosťou blesku.

"Von,nebodaj tu budeš trčať do rána?" zasmiali sa a ja som sa len postavila vybehla do izby zobrala tašku s mobilom a zbehla dole kde ma už nedočkavo čakali. Boli spolu zlatý, James plavovlasý gentleman a Natalie ktorá vyzerá ako modelka z vlasmy čiernymi ako havran až po zadok. James nám otvoril dvere a Natalie vyšla von a za sebou ťahala mňa. Netušila som kam ideme ale bola som rada že si to tu aspoň trochu obzriem. Po chvílke kráčania a spovedania sme sa ocitli pred akým si centrom kde kričalo asi 1000 dievčat a v rukách zvierali cédečka a plágáty niakeho Eda Sheerana. "Kde sme?" naliehavo som zakričala aby ma bolo počuť. James sa usmial "Na autogramiáde,nemysli si že takýto rozruch je tu stále."  odpovedali a jemne sa usmiali. Po hodinovom čakaní sme sa predsa len dostali na rad. "Tu ste,už som si myslel že neprídete." ozval sa chalan približne 20 ročný z ryšavými vlasmy a vtipným úsmevom, začal nás objímať najprv Natalie potom Jamesa a nakoniec mňa. "Teši ma" pošuškal mi do ucha až ma miklo. "Nápodobne." odpovedala som a pomaly sme sa presunuli do šatne. Vyzeralo to ako po 3. svetovej vojne všade špina a neporiadok. Chvílku sa ten Ed, ako som sa dozvedela rozprával z Natalie zatial čo mne James vysvetloval že Natalie je vlastne jeho nevlastná sestra. Po polhodnovom dialógu nás veľké čierne auto vysadilo pred Starbucksom a my sme sa posadili na samí koniec. Po chvíli prišla čašníčka celá vysmiata od ucha k uchu až sa jej tvár išla rotrhnúť. "Dali by ste si niečo?" po chvílke mlčania sme si vybrali. "Čiže jedno veľké latté, jedno frappé a dve karamelové macchiata" zopakovala objednávku a odkráčala. Ako prvý začal rozhovor Ed po chvílke mlčania som mu odpovedala. Rozprívali sme sa o všetkom čo ma napadlo od rodiny,školy kamarátov až po to čo tu vlastne robím. Tak isto to bolo u neho až nato že on je známi spevák a skladateľ. Sedeli sme tam približne 2hodiny ked Natalie zazvonil mobil,mlčky ho zdvihla. Po minúte pohmkávania do telefónu zložila zo slovami "Do 15minút som tam." Na to James hned zareagoval že čo sa deje. Natalie sa ospravedlnila že už musí ísť, James sa postavil čím naznačil že ide s ňou. Nechcela som tu ostáť sama a zároveň som nechcela aby sa Ed cítil že je odkopnutí. Po chvíli Ed zahlásil že teda nech ideme ale pod podmienou že sa ešte stretneme s chalanmi. Súhlasila som s tým že sa stretneme eše raz ale z akými chalanmi to som netušila. "Nevadí čoskoro sa dozvieš." povedal mi James keď si všimol ako divno pozerám na Eda.

Another world 38

Po skvelej večeri, sme s prepletenými prstami, kráčali po uličkách Paríža a vžívali sa do príjemne chladného počasia, ktoré nás pekne oziabalo na končekoch prstov. Nato, že už bola neskorá nočná hodina, okolo nás pobehovali stovky ľudí, ktorí si tak ako my, užívali nádheru tohto mesta,ktoré každý ospevuje a chváli. Niet sa čomu čudovať, keď je tu tak krásne. Za celý večer, čo sme boli spolu, sme nestretli jedinú fanúšičku, čo nám nesmierne vyhovovalo. Teda možno aj stretli, no bola jednou z tých pár normálnych, ktoré si vážia súkromie chalanov,a neotravuje ich na každom rohu. Jedlo, ktoré nám poskytla úchvatná reštaurácia, za pekelné peniaze, ma zasýtilo minimálne na štyri dni. Aspoň v tej chvíli som to tak cítila a mala pocit, že môj žalúdok už nezvládne ani kvapku obyčajnej vody, ktorú som pevne držala v ruke. ,,Kam pôjdeme teraz?" šepol Harry bez toho, aby na mňa pozrel. ,,Poďme na hotel, ledva kráčam." zasmiala som sa i keď mi do smiechu bohvie ako nebolo, vďaka ukrutnej bolesti pravej nohy, spôsobenej novými, nevychodenými čižmičkami. ,,To chceš ísť už spať?" čudoval sa a stále nespúšťal zrak z priestoru pred jeho očami. ,,To som nepovedala, len si potrebujem sadnúť."
,,Dve vodky s džúsom." objednal nám Harry, v hotelovom bare, ktorý bol zaplnený ľuďmi. Bol iný, ako tie ktoré som poznala z Londýna či z Manchestru. Hudba sa mi tu zdala byť lepšia, kvalitnejšia a o niečo hlasnejšia ako tam. Páčilo sa mi tu, to som nemohla poprieť, aj keby som veľmi chcela. Zostali sme sedieť pri bare. Dobre sme vedeli,že nemá význam ísť si hľadať miesto pri stoloch, keďže už na prvý pohľad bolo vidieť, že sú okupované mladými, ale aj staršími ľuďmi. Niektoré tváre, som si pamätala z prvého príchodu na hotel, no väčšina mi bola úplne cudzia. Ľudia sa bavili, tancovali podgúražení rôznym alkoholom a riadne to roztáčali na pomerne veľkom a priestrannom tanečnom parkete. ,,Nejdeme si zatancovať ?" chytil ma Harry za ruku, a ťahal na nohy. Neúspešne. Len som pokrútila hlavou a vrátila sa k predchádzajúcej činnosti - sŕkaniu džúsu s vodkou. ,,No ták zlatko, prosím." aj napriek tomu, že bol mierne pripitý - predsa len, vypil toho viac ako ja - dokázal na mňa vyčariť psie očká, ktoré vždy zaberú. No tento raz nie. Nohy ma boleli tak, že tá hnusná bolesť mi vrážala až do špiku kostí a nechcela som ich zaťažovať tancovaním na parkete, na ktorom sa aj tak ľudia tlačili  ako v MHDčke. Harry si porazenecky sadol vedľa mňa s vedomím, že nemá zmysel ma ďalej presviedčať. Bolo by to úplne zbytočné.

--------- z pohľadu Harryho

Keď sa mi Simone nepodarilo presvedčiť na tanec, dovolil som si nechať ju sedieť za barom samú a odskočiť si na toaletu. Hlava sa mi krútila, a pociťoval som, že strácam rovnováhu a kontrolu nad celým mojim človekom. Keď som sa vracal cestičkou, ktorou som sa dostal na toalety, zbadal som ju. Bola opretá o bar, v dostatočnej blízkosti mojej Simone a očami hypnotizovala ľudí na vôkol. Blonďavé vlasy, jej padali do krásnej tváre s hnedými očami a plnými perami. Nezmenila sa. Bola presne taká, akú som si ju pamätal, takú akú som ju miloval pred troma rokmi. Jediný pohľad na ňu mi spôsobil vyplavenie všetkých spomienok na ňu, na naše spoločné chvíle, kedy sme boli len ja a ona. Nikto iný. Mal som chuť, také nutkanie, podísť k nej a uväzniť ju v mojom náručí a už ju nepustiť. Nikdy. Do riti Harold načo to myslíš ? Veď ľúbiš Simone. - karhalo ma svedomie. Neriešil som,čo mi hovorí svedomie, proste som schytil nohy na plecia a vydal sa k nej. Nevšimla si ma. Chytil som ju za útle zápästie a  jemne  si ju otočil k sebe.,,Felicity?"

Dream 1

Kajuš mi poslala, prvý diel jej poviedky, tak tu ho máte :) ... čo sa týka tej mojej ( AW ), ďalšiu časť vám zverejním v piatok večer, alebo v sobotu :)

Ležala som v posteli čítala obľúbenú knihu. Keď som sa pozrela na hodinky svietilo tam červeným 10:21PM. Pýtate sa prečo PM,zbožňovala som Londýn a mojím snom bolo žiť tam alebo aspoň sa tam ísť pozrieť. Môj sen sa vyplnil na narodeniny ktoré som mala, sa mama s otcom dohodli že mi dohodnú výmenný pobyt v Londýne s jedným dievčaťom a zajtra si ona bude líhať do mojich perín vo Švajčiarsku zatiaľ čo ja si budem líhať do tých jej v Londýne.

* na druhý deň ráno

Keď zazvonil budík rýchlo som sa postavila vliezla do kúpelne zavrela dvere  a  začala sa ranná sprcha a líčenie,dlhšie som tam aj tak byť nemohla lebo sestra už búchala na dvere že nejsom jediná v tejto domácnosti ktorá chce isť ráno do kúpelne. Keď som vletela do izby nastala dilema č. 2 oblečenie. Netušila som čo si oblečiem keďže som nevedela aké bude počasie dala som si obľúbené modré rifle ktoré som si vyhrnula po členky a svetrík, do kabelky cez rameno som si nahádzala peňaženku,slnečné okuliare,taštičku v ktorej som mala make-up a špirálu niake žuvačky,tyčinku na hlad i keď v lietadle by sme niečo mohli dostať,mobil,slúchadlá zazipsovala som tašku a mohla som isť.

Lúčenia som nemala moc v láske z rodičmi to bolo také že buď sa rozplačú oni alebo ja. Tak som za mamou prišla do kuchyne silno ju objala potom som prišla za sestrou u ktorej som tiež skončila v naručí a len som počula ako mi do ucha šepká „Prosím,Prosím keď stretneš hocijakú hviezdu odfoť sa s ňou a fotku mi hneď pošli!“ len som sa usmiala a prikývla. Otec ku mne prišiel tiež ma objal a odišla som dole ma už čakal najlepší kamarát Josh ktorý mal auto ktoré som sú nesmierne závidela. „Heey“ pozdravil ma, ja som mu len nemo prikývla a sadla si. Na letisko sme prišli v pred čase Josh ma objal tak silno že ma skoro udusil „Stačí!“ kričala som no on len nemo stál a držal ma po chvíli si siahol do vrecka a niečo vyberal „Čo je?“ nedočkavo som pozerala no on vytiahol fotku z minulého roka keď sme sa boli fotiť vo fotobunke boli to také strašné fotky ale zároveň ma dokázali tak strašne rozosmiať „Nech na mňa nezabudneš a každý večer ťa povinne čakám na skype!“ zamrmlal. Posledný krát som ho objala a odkráčala k službe kde som čakala na radu dala batožinu a pomaly som sa presúvala a čakala dokým nezakričali „Let číslo 196 smer Londýn!“ v momente ma vystrelo a kráčala som za davom ľudí smerom ku kontrole.

Dream

Dnes si ma na facebook pridalo jedno milé dievča - Kajuš :) , a poprosila ma, či by som nemohla zdielať na mojom blogu poviedku, ktorú sama píše. Súhlasila som a keď som si to prečítala, zostala som mierne zaskočená. Skutočne sa mi to zapáčilo, a dúfam, že mi bude každý deň posielať nové časti. Je to ozaj zaujímavé. :) .. Takže tu máte úvod Kajuškinej poviedky *DREAM* !! :)

Caroline Mayer má 18 rokov, žije vo Švajčiarsku jej mama robí v športovej firme a otec žije síce s nimi ale stále je niekde odcestovaný, má malú sestru a na športy je antitalent mama s nou skúsila všetko ale škoda síl. Keď bola malá vedela sa porozprávať z hocikým o hoci čom nezáležalo jej na tom či toho človeka pozná od detstva alebo 2 dni. Postupne sa z jej záluby stáva jej ciel – psychológia. Áno,chce robiť psychologičku ale nie obyčajnú,kedže jej mama pracuje v športovej firme tak chce robiť  "športového poradcu". Jedného dňa sa jej naskytke možno ísť na výmenný pobyt do Londýna kde je jedna z najprestižnejšich univerzít na svete. Carolina sa tam nakoniec dostane lenže cesta nebude posypaná ružami...

Another world 37

Konečne som sa dokopala k ďalšej časti. Skutočne sa vám veľmi, veľmi, veľmi ospravedlňujem, že som vás nechala toľko čakať, no vôbec som nevedela, čo sem napísať, ako sformulovať niečo normálne a čo by sa vám páčilo. Minimálne desať krát počas celého týždňa som začala písať, no v polovičke som to celé zmazala, keďže to nedávalo nijaký zmysel a bola to totálna hlúposť. S nervami som už bola na dne. Priznávam, že som rozmýšľala nad tým, že skončím s písaním,  že sa jednoducho vykašlem nato a vrátim sa k tomu, čo som robievala pred tým - k čítaniu iných poviedok. No premohla som sa a konečne som zo seba dostala niečo zmysluplné, takže čítajte, komentujte, chváľte,  kritizujte báárs čo robte ! :D :D :)

,,No, mohlo to tu byť trošku honosnejšie." frflal Harry, a očami prechádzal po prekrásnej hotelovej izbe v centre Paríža. ,,Čo to táraš ? je tu krásne."odbila som ho. Za svojimi slovami som si stála. Izba bola priestranná a rozdelená na štyri časti - chodbičku, obývačku, spálňu a kúpeľňu. V obývacej miestnosti sa nachádzala obrovská sedačka, na ktorú by sa zmestila celá skupina spolu s celou rodinou, plazmový televízor a veľký jedálenský stôl s krásnymi stoličkami. Hneď vedľa bola spálňa, v ktorej sme sa práve nachádzali. Chvíľami som mala pocit, že oči mi vybehnú z jamiek a začnú sa gúľať po celom hotely. Na konci miestnosti sídlila veľká postel, ktorá bola elegantne zahádzaná už na pohľad príjemne mäkučkými perinami, ktoré na vás už z kilometra kričali: ,,Poď a zvaľ sa na nás!" Vždy som si myslela, že takéto niečo je len v romantických filmoch, no zistila som, že som sa hlboko mýlila. Celý život. Hodila som sa do mäkkých perín a užívala si ten úžasný pocit slobody, ktorá sa mi práve naskytla. Boli teplé, navlečené v na dotyk príjemných obliečkach, ktoré mi šteklili nos. Topila som sa v nich ako v perinách mojej babičky v Amerike. Je normálne, že mi obyčajné periny pripomenú babičku ? Zasmiala som sa. ,,Na čom sa smeješ ?" zaujímal sa môj dôvod bytia.,,Len som si na niečo spomenula." Pozorne som ho sledovala, ako sa vlní popri veľkej skrini a obom nám vybaľuje kufre plných vecí. Bol to ozaj príjemný pohľad, to sa musí uznať za každých okolností. ,,Ako vidím, ty z tých perín dneska ani nevylezieš, uhádol som ?" zasmial sa a zvalil sa ku mne. So slabým úsmevom som prikývla. Ležali sme vedľa seba, hľadiac si do očí a užívajúc si samotu. Našu samotu, ktorá sa nám naskytne v priebehu spoločných dvoch týždňov v tomto úžasnom meste. Toto celé, čo sa okolo mňa dialo, som brala ako akúsi skúšku nášho vzťahu. Buď spolu vydržíme, alebo si začneme po pár dňoch liezť na nervy a pôjdeme domov. V kútiku duše som však dúfala, že toto sa nestane. Nikdy. ,,Čo budeme dnes robiť ?" opýtala som sa po chvíľke ticha a jemne prešla po jeho ružovom líci. Bol tak krásny, že som nemohla uveriť skutočnosti, že ho mám len a len pre seba.
,,Je večer, vtedy je Paríž najkrajší." usmial sa. ,,Pôjdeme na Eiffelovku a potom ťa zoberiem do najlepšej reštaurácii v meste." dodal.
Po hodinovom chystaní, sme sa konečne vyšuchtali z hotelovej izby, a ruka v ruke sme kráčali zákutiami Paríža. Bolo tu skutočne krásne. To čo sa povráva o Paríži je pravda pravdúca a treba ho len zažiť,aby človek tomu uveril. Obaja sme kráčali potichu. Občas sme na seba hodili zamilovaný pohľad či sa pobozkali. Centrum mesta bolo krásne vysvietené a kde tu, sa ešte povaľoval januárový sneh. Počasie bolo chladné, no vzájomná láska nás zahrievala tak, ako nikoho. Okolo nás sa pohybovali desiatky zamilovaných párov, medzi ktoré sme skvele zapadli. Po úmornom šľapaní schodmi na slávnu Eiffel Tower, som si slastne vydýchla a zodvihla hlavu. Vietor mi jemne rozfúkaval rozpustené vlasy a rukami som sa chytila zábradlia. Nedokázala som uveriť, že túto krásu vidím na vlastné oči. Celý Paríž, celé toto romantické mesto, ktoré ľuďom ponúka zážitok na celý život, som mala rozprestrené ako na dlani a do očí sa mi tlačili slzy. Slzy šťastia a radosti. Harryho ruky som pocítila na svojom páse a jeho teplý dych, pri mojom uchu. Spoločne sme sa kochali na krásu, ktorá sa nám rozprestierala pred očami.
,,When he opens his arms and holds you close tonight it just wont feel right, Cause i can love you more than this." započula som pri pravom uchu a moje oči už nedokázali vydržať tú ťažobu sĺz. ,,Neplač." otočil si ma k sebe a jemne mi zotieral slzy, stekajúce po tvári. ,,Milujem ťa Harry, viac ako je vôbec normálne." šepla som a prisala sa mu na pery. Bozk mi opätoval.Necítila som v ňom nič, okrem lásky, ktorú ku mne cítil a ktorou som si bola istá tak, ako že v zime bude sneh a v lete bude svietiť slnko. Zopár minút sme stáli vo výške niekoľko stoviek metrov, bozkávajúc sa a zabraňujúc ľudom prechod. Boli sme tam len ja a on a nikoho iného sme nevnímali.

,,Niečo lacnejšie tu nemajú ?" hlesla som, pri prezeraní si jedálneho lístku. Oči som si šla vyočiť pri tých neskutočne vysokých cenách. ,,Na čísla nehľaď dobre?" dotkol sa mojej ruky a nahodil vážny výraz na ktorom sa mu pohrával ten jeho klasický úsmev, ktorý mi podlamoval kolená. ,,Ale Harry." ,,Simone? sklapni." zasmial sa a vytrhol mi lístok z ruky. Obom nám objednal to isté, čo bolo samozrejme najdrahšie. Celý on. Vyzeralo to tu úchvatne a tak nóbl. Ako som zistila stôl sme mali rezervovaný dopredu, pretože pri takom návale, aký tu bol zrejme každý večer, by sme si neboli schopní nájsť dve voľné miesta na sedenie. Harry nám k jedlu objednal červené víno a pri prípitku sme si sľúbili večnú lásku. Výborným jedlom sme sa kŕmili navzájom ako novomanželia na oslave a ani nechápavé pohľady ľudí na vôkol nám v tom nezabránili. Nikto na svete nedokázal pochopiť aký sme šťastní, že sa máme. Že máme jeden druhého a milujeme sa tak ako Rómeo a Júlia.

.....

Poznáte ten pocit, kedy si myslíte, že je po všetkom ? Kedy máte konečne po dlhom čase úsmev na tvári a  pocit,že ste  zabudli a to definitívne ?No potom nastane chvíľa, moment, ktorý pošle túto myšlienku do zatratenia, a všetko je tak ako pred tým ? čiže ZLE ? Moment, kedy ho znova uvidíte, do líc sa vám nahrnie červeň a máte nesmierne nutkanie objať ho ? pobozkať ? i keď viete, že nič z toho vám nebude opätované ? Ten pocit, kedy vám ide vytrhnúť srdce z hrude, od toľkej bolesti a strachu ? Momenty, kedy ste vďačné zato, že ste doma samé a môžete sa hodiť pod teplé periny a plakať, vyplakať všetko, čo v sebe dusíte, no dobre viete, že ak by ste aj celý život preplakali, nedokážete to ? nedokážete zo seba dostať tú obrovskú pálčivú bolesť, ktorá vám zviera kosti, dušu, srdce a všetky životne dôležité orgány ? Ten pekelne zlý pocit, keď je niekto sto kilometrov od vás, vidíte ho raz, možno dva razy do roka a aj to pokašlete najviac ako sa dá ? Kedy máte chuť prepadnúť sa pod čiernu zem a zožierať sa vlastnými myšlienkami a bolesťou, ktorú cítite ? Keď po niekom tužíte tak veľmi, že ste schopné dať mu všetko čo máte ? Položiť za neho život ak by bolo treba, a to bez akéhokoľvek rozmýšľania či uvažovania ? Stav, kedy snívate, že to bude také ako kedysi, no v kútiku duše viete, že to čo bolo sa už nevráti ? Že on sa nevráti, aj keby ste o to akokoľvek veľmi prosili toho tam hore ? Ako môžete mať rady niekoho, kto vám tak ublížil ? Prečo ho nemôžete nenávidieť a posielať do horúcich pekiel ?! Jednoducho. Nemôžeš nenávidieť niečo, čo si milovala, miluješ a budeš milovať !;-)

Nemusíte odpovedať, len som sa jednoducho potrebovala vykecať, lebo to je niekedy jediné, čo človek potrebuje aby mu bolo ako tak lepšie !:)

Another world 36

1.Je to krátke, úplne na nič , ale no coment  .... :D 
2.Ďakujem tým, čo to čítate a komentujete!:)
3.Ak viete, tak niekde zdieľajte tento blog, budem vám vďačná :)


,,Aký darček ?" pousmiala som sa. Nenávisť k darčekom som úspešne skryla pre dobro nás oboch. Veď načo si kaziť túto peknú chvíľku? ,,Vydŕŕŕŕŕž!" hlesol Harry,a rukami si šmátral vo vačkoch bledých gatí. ,,Tak ma už toľko nenaťahuj." štuchla som ho medzi rebrá a nahodil vážny pohľad. ,,Na!" podával mi červenú podlhovastú krabičku, s malou nalepovacou hviezdou na vrchu. Bola som zvedavá, čo krabička obsahuje, no zároveň som mala strach. Moje roztrasené ruky, boli tomu len dôkazom. ,,Na?" zopakovala som po ňom. Nerozumel. ,,Kde je ten kúsok romantickej duše Harryho Stylesa ?" rypla som si do neho. ,,Ušiel, asi ma nemal rád." potiahol nosom. Rozosmialo ma to. ,,Čo to je ?" ,,Otvor to a uvidíš. Snáď ma nezbiješ, neodmietneš a ani nič podobné." zasmial sa.Poslúchla som. Krabička obsahovala dva kusy papiera rovnakej dĺžky aj farby. Nechápala som, čo to má znamenať. ,,Letenky?" ,,Pôjdeš so mnou na dva týždne do Paríža?" usmial sa a jemne vzal do rúk tú moju. Dá sa vôbec odolať tomuto úsmevu? Odpoveď je jasná. NIE. ,,Kedy?" ,,O tri dni, máš to tam čierne na bielom zlatko." zagúľal očami. Podrobnejšie som si prezrela letenku a zistila som že neklamal. Odchod bol písaný o tri dni z londýnskeho letiska. ,,Predpokladám, že všetko chceš opäť raz platiť ty." ,,Správne." uškrnul sa a pocítila som, ako mi zľahka sťahuje ramienko na nočnej košieľke. ,,Ale Harry..." ,,Žiadne Harry Simone." vystrel sa. ,,V tomto budem neoblomný, si moje dievča, je to môj darček pre teba, tak nevyjednávaj, lebo bude zle." pohrozil mi so zdvihnutým ukazovákom. Neviem prečo, no opantal ma čudný pocit. Nemala som rada, keď za mňa platí niekto iný, alebo keď mi kupuje drahé dary. Mám zlý pocit, že ho vyciciavam a nemám ani poňatia ako mu to celé splatiť. ,,Prečo si taký?" ,,Aký taký?" ,,No taký proste!" zasmiala som sa. ,,Tak som už raz taký, čo mám robiť!" ,,Idem do sprchy."oznámila som mu. Iskričky jeho v očiach boli jasne badateľné. ,,Nepotrebuješ spoločnosť?" ,,Uhádol si Casanova, hneď sa vrátim." vyplazila som mu jazyk. ,,Je kríza, treba šetriť vodou a sprchovať sa po dvoch." blížil sa ku mne rozopínajúc si pracku na opasku. Cítila som, ako napätie vo mne čím ďalej tým viac narastá a vedela som aj to, že mu neodolám. Že mu opäť podľahnem a znovu okúsime našu lásku inak, ako len bozkami a dotykmi. Zvrtla som sa chrbtom a otočila sa smerom do kúpeľne. Nasledoval ma. Nemusela som sa ani obzrieť, či počuť jeho kroky. Vedela som to aj bez toho. Dvere na kúpeľni som zamkla na dva krát a pustila sprchu. Zrkadlá a kachličky sa behom pár sekúnd zarosili a vo vzduchu sa vytvorila para, ktorá vychádzala zo sprchového kúta. Videla som, ako sa ku mne približuje. Hypnotizoval ma očami, tak ako to robil stále. Dobre vedel, že mu už nemôžem ujsť. Dobrovoľne som spojila naše pery do jedného nenásytného bozku, v ktorom naše jazyky hrali pre nás už známu hru. Nešlo o žiadnu výhru, ale o samotný pôžitok a potešenie z nej. Vyzliekla som mu tričko, rukami prechádzala po jeho dokonale vyšportovanom tele, ktoré ma vzrušovalo každou sekundou. Nezaostával za mojou prácou. Saténovú košieľku s čipkami odhodil niekam do priestoru pomerne veľkej kúpeľky a znova som pred ním stála iba v spodnom prádle.,,Si tak nádherná Simone." zachrapčal, a rukami mi rozopínal čiernu podprsenku. Zdvihol ma do náručia, odomkol dvere a kráčal so mnou do mojej izby, kde ma zľahka položil na posteľ. Obaja sme zabudli nato, že ešte pred pár minútami sme sa chceli ísť sprchovať. Vášeň a túžba po tom druhom, nám nedovoľovala nato myslieť. Telom mi prebiehali milióny voltov a mala som pocit, že čo chvíľa sa rozplyniema a nezostane po mne vôbec nič. Bol tak nežný a zároveň tak dravý, že mi to spôsobovalo neopísateľné muky. Vlhkými perami mi prechádzal všade. Od úst, cez krk, prsia, na ktorých pobudol asi najdlhšie. Nevadilo mi to. Bolo mi to viac ako príjemné. Mala som chuť zomrieť. Zomrieť od toľkej rozkoše. Jemne do mňa vnikol a prehla som sa v príjemnom kŕči. Zaklonila som hlavu a vydala slastný výdych, čím som mu dala znamenie, že nemá prestaň za žiadnych okolností. To jediné som nechcela. Aby prestal.

Another world 35

Hľadela som mu do očí. Do prenikavo modrých očí, ktoré boli podliate slzami, bolesťou a najmä výčitkami. Nevedela som čo povedať. Spolu so slovami sa vytratili aj akékoľvek myšlienky,ktoré moju dušu a moje vnútro sužovali posledné dva dni. Pominul sa aj hnev, obrovský hnev a sklamanie, ktoré som cítila. Nič z toho mi nezostalo.V mojej hlave, srdci, myšlienkach, jedným slovom všade kde sa dalo, možno aj tam kde nie, sa rozliehala obrovská a čistá láska k tomuto drobnému človiečiku, ktorý mi zmenil život o 360 stupňov. ,,Nerozprávaj." pošepla som mu, no bol neodbytný.,,P-prepáč, j-ja nechcel som ti ublížiť, j-ja ľúb..." ,,Niall mlč... prosím." cítila som, ako veľmi sa premáha, aby dokázal z úst vypustiť slová a naznačoval tomu aj hrudník, ktorý sa mu nadvihoval rýchlejšie, ako je normálne. ,,Nehnevám sa. Ľúbim ťa viac ako myslíš, tak vedz, že sa nedokážem hnevať na niekoho ako si ty, rozumieš?" premáhala som slzy, no zbytočne. Z očí sa mi vyplavili kaskády sĺz, ktoré dopadali na Niallovu studenú ruku. ,,Neplač." usmial sa a mňa príjemne pichlo pri srdci. ,,Postarám sa o vás, sľubujem Mar." druhou rukou, ktorá ho bolela zjavne menej mi zotrel slzy a znova som pocítila ten blažený pocit štekliacich motýlikov v brušku. ,,Slečna Brianová, musíte končiť, pán Horan si potrebuje oddýchnuť." podišiel ku mne lekár, ktorý ma sem aj priviedol. V tej situácii, aká ešte vtedy panovala, som si tohto vysokého tenkého muža, nestihla poriadne ani obzrieť. Mohol mať okolo štyridsať päťky, hlavu mu zdobili čierne kratšie vlasy a kde-tam zasvietila drobná šedina. Vyzeral sympaticky, nie tak, ako väčšina lekárov v tejto dobe, ktorý sú arogantní a až prehnane drzí k pacientom či návšteve.
S Niallom som sa rozlúčila jemným motýlim bozkom na ružovskasté pery s prísľubom, že mu budem každých desať minút telefonovať.

------ z pohľadu Simone


Oslavu Nového Roku sme oslávili v Harryho dome, no nie tak ako sme si to naplánovali. Nedalo sa, keďže tu chýbala veľmi dôležitá časť našej 1D family - Niall. Čo sa jeho týka, stav sa mu zo dňa na deň zlepšuje o 40percent, čo je viac ako skvelé. Navštevujeme ho každý deň, čím lekárom robíme kvalitné nervy, keďže sa tam stále dotrepeme všetci tak ako sme. Čo môj vzťah s ním ? Všetko klape tak ako má. Už znova sú z nás skvelí priatelia, ktorí si robia zo seba srandu za každú cenu. Obaja sme si povedali ospravedlnenia, pričom sme sa začali opäť raz naťahovať, takže zvyšok ,,famílie" z nás malo neskutočnú zábavku.

Priebeh udalostí 


Výlet či skôr návštevu v Holmes Chapel sme si predĺžili aspoň do doby, kým Nialla neprepustia z nemocnice. Stalo sa tak 6.januára, čomu sme my ba dokonca ani lekári nerozumeli. Ako môže pacient, ktorý mal podozrenie na kómu vyzdravieť za týždeň ? dáva to logiku ? vôbec nie. No hlavné je, že ho už máme tu a sme kompletní. Deň po jeho prepustení, sme si pobalili všetky veci a opustili toto krásne miesto s vedomím, že tu nie sme naposledy. Ani jeden z nás.
Po návrate do Londýna, sme sa porozdeľovali do skupiniek, na aké sme boli zvyknutí. Zayn, Louis a Liam šli do hlavného stanu, kde ich s túžbou a otvorenou náručou očakávala El s Dan. Niall s Mary sa pobrali na koniec Londýna k jej rodičom, oznámiť im, že budú starými rodičmi. Ako to zobrali ? Skvele. Viac ako sme si všetci mysleli. Niallovi okamžite otvorili bránu do ich rozvetvenej rodiny a hneď ho začali zavaľovať otázkami, či rozmýšľajú o svadbe. Ja s Harrym som si to namierila do nášho domu, v ktorom by nás mal očakávať môj veľký brat, mamka a pravdepodobne aj ten Nathan, ktorý si myslí, že mi nahradil otca. Naivka.


Ležím Harrymu na kolenách, obklopená jeho prirodzenou vôňou,ktorá sa rozplýva po celej mojej izbe. Panuje medzi nami ticho. Také ticho, ktoré obaja milujeme a pri ktorom sa uisťujeme v tom, že si rozumieme aj bez zbytočných slov. Prerušuje ho jedine náš pravidelný dych a bijúce srdcia, ktoré sme si s láskou vymenili pred pol rokom. V priebehu pár minút sa stal pre môj život niečím takým dôležitým, ako je pre človeka vzduch, pre vtáka krídla, pre kvety voda. Pre mňa je to Harry. Cítila som, ako mi prstami jemne prečesáva dlhé blond vlasy. Nemusela som sa na neho dívať, beztak som vedela, že na tvári sa mu pohráva úsmev, ktorý by som nemenila za nič. Nikdy.
Plánované stretnutie s Markom, sme preložili na marec, keďže momentálne prežíva asi najťažšie chvíle v živote. Musel sa vrátiť domov do Ameriky a vysporiadať sa so smrťou milovanej babičky, na ktorú ako sám povedal, bol citovo veľmi naviazaný. Neviem prečo, no mala som neskutočnú potrebu a chuť objať ho, keďže som až veľmi dobre poznala pocit, čo znamená stratiť a to doslova a navždy blízku osobu.
,,Sim?" pošepol mi Harry po chvíľke. ,,Hm?" ,,Nad čím premýšľaš?" ,,Tak rôzne." uškrnula som sa. ,,Mám pre teba darček." usmial sa a nezbedné iskričky sa mu len tak pohrávali v očiach. Darček ? nenávidím darčeky!

Another world 34

V prvom rade sa ospravedlňujem,že ste museli čakať tak dlho no opäť som mala jedno z tých ,,mojich" období :P .... a v druhom rade sa vám chcem opäť raz ( už hádam aj po tisíci krát :D ) poďakovať za všetky komentáre a návštevnosť :):*

------ z pohľadu Mary

Necítila som nič. Nič, okrem bolesti, ktorá mi pulzovala v tele. V každom jednom orgáne, v každej jednej končatine môjho tela. Cítila som,akoby mi niekto prerazil do hrude obrovskú dieru a vyrezal životne dôležité orgány. Bolo to neopísateľné. Celú noc sme presedeli na stoličkách neschopní niečo povedať. Áno bolo ticho. Nikto nepovedal nič, každí sa topil vo vlastných myšlienkach. Sedela som neprítomne na tvrdej nepohodlnej stoličke a miestami som mala pocit,že som mŕtva. ,,Pán Horan dostal prisilný úder do hlavy, predpokladáme zlomené rebrá a stratil priveľa krvi. Nemôžeme na sto percent vylúčiť stav KÓMY. Ráno budeme múdrejší!" Stále mi po rozume behali tieto slová. Slová, ktoré boleli každou minútou, každou sekundou viac a viac. ,,Čo je to za hlúpu nemocnicu, keď nevedie stav pacienta určiť hneď ?" V duchu som si dokola opakovala, no nahlas som to nedokázala vysloviť. Mala som pocit, že keď otvorím ústa, keď čo i len vydám nejaký zvuk, zabolí to ešte viac. Hrdlo som mala celé vysušené a v žalúdku mi nepríjemne škvŕkalo už dobré dve hodiny. Neriešila som to. Jediné, čo som chcela vedieť je-čo je s ním? ,,Mary, mala by si si niečo dať do žalúdka." šepkal mi už tretí krát Harry. Tak ako aj pred tým, tak aj teraz som nesúhlasne pokývala hlavou. ,,Ak to nechceš urobiť pre seba, tak to urob aspoň preto maličké. Netrestaj ho tým, prosím." prehováral mi do duše. ,,Urob to aspoň preto maličké." Maličké. Dieťa ktoré vo mne rastie, dieťa, ktorého otec bojuje tu,v tomto hnusnom nemocničnom prostredí o život. Chalanom sme o mojom tehotenstve povedali ešte včera, zobrali to v podstate dobre. Popriali mi...nám veľa šťastia a Louis hneď zahlásil, že spolu s El budú krstnými rodičmi. ,,Koľko tu ešte budeme musieť čakať na toho hlúpeho lekára ?" rozčuľovala som sa. To čakanie bolo večné, miestami som mala pocit, že nikdy neskončí. Že nikdy nebudem vedieť, či mu ešte stále bije srdce, alebo či už jeho duša navždy opustila telo. Pri pomyslení na druhú možnosť, sa mi z očí opäť liali potoky sĺz, ktoré nedokázala zastaviť ani vreckovka, ktorú mi ,decká' podávali z každej svetovej strany. ,,Upokoj sa zlatko. Tým,že budeš lekárom nadávať nič nezrobíš, robia všetko čo môžu." objala ma Simone, no nevedela som jej to opätovať. V hlave sa mi vírili vlny bolestivých myšlienok a predstáv do budúcna. S Niallom sme si kúpili malý domček na pobreží Anglicka, kde sme úplne sami. Len my dvaja a naša dcérka - Angie. Sedíme na deke popri vode, v silnom objatí, jemný letný vánok nám pohládza kríže a spokojne sledujeme Angie, ako si stavia hrad z piesku. Je celá po Niallovi už od narodenia. Krásne modré očká a blonďavé anjelske vlásky jej pridávajú na kráse. S úsmevom na tvári pozorujeme náš malý pokladík, ktorý milujeme na tomto svete najviac. 
,,Dobré ráno." prerušil ma z mojich predstáv a snov lekár zo včera. Na tvári sa mu nepohrávali žiadne emócie, či náznaky súcitu. Rukou naznačil, aby sme si posadali a začal hovoriť ,,Mám pre vás dve správy. Dobrú a o niečo horšiu." Ako sa môže s nami takto pokojne zhovárať ? Akoby ani nešlo o život človeka, ale o nejakého páchnuceho chlpatého potkana z kanálu. ,,Povedzte najprv tú dobrú." šepla som a pevne stisla prísediacemu Zaynovi ruku. Neprotestoval. ,,Niall má zlomené dve rebrá, ľahší otras mozgu a zopár škrabancov. Nejde o kómu ani o nič hrozné, bude v poriadku." posledné slová som chcela počuť ešte raz. Chcela som aby mi ich niekto zopakoval, aby som pocítila že sú pravdivé. Že si len zo mňa nestrieľajú a nevybehnú na mňa so skrytou kamerou. ,,Č-čože?" ,,Bude v poriadku." na tvári sa mu črtal úprimný úsmev. ,,V poriadku?" stále som nerozumela. Všetci prikývli. Zo srdca, z duše, odvšadiaľ mi padol obrovský kameň. Čo kameň, ťažký balvan, ktorý ma zbavil tých najtemnejších myšlienok a dokonca mi dopomohol vyčariť úsmev na tvári. Všetko bolo zrazu iné, všetko sa ponorilo z tmavých farieb do krásnych živých a všetko bolo razom krajšie. Ľahšie sa mi dýchalo a guča z môjho žalúdka a hrdla sa pomaly, ale isto vytrácala. No nekrič hop, kým nepreskočíš! Ešte stále je tu tá druhá správa. Tá horšia. ,,A tá druhá správa?" pozrela som na neho spopod hustých mihalníc. ,,Po prisilných nárazoch do hlavy sa občas stáva, že pacient si nebude pamätať blízke obdobie spred nehody. Keďže sa ešte neprebral, tak nevieme určiť, či to bude tak aj v jeho prípade. Úprimne dúfam, že nie." Koľko som s Niallom? Nie dosť dlho. Takže je možné že si ma nebude pamätať ? Čo to má znamenať? Nechcela som veriť. ,,Môžme ho ísť pozrieť?" reči sa ujal Liam, ktorý sa tiež tváril už pokojnejšie. ,,Ale len jeden z vás. Kto to bude?" Šesť párov očí sa mi zahľadelo do očí. ,,Choď ty." usmial sa Loui. Vykročila som po boku lekára, ktorý ma viedol za Niallom. ,,Ale len desať minút dobre?" prikývla som. ,,Ak by ste ma potrebovali, stačí stlačiť červený gombík. Nachádza sa nad posteľou." opäť som prikývla na znak pochopenia.
Ležal tam. Na úzkej, už na pohľad nepohodlnej posteli. Vyzeral tak zraniteľne, že keby môžem okamžite sa na neho vrhnem a vyznám mu lásku. Hlavu mal obviazanú hrubým obväzom, spod ktorého mu nezbedne vytŕčali blonďavé vlásky. V celej izbe nepríjemne pípal prístroj, na ktorý bol napojený a zobrazoval tlkot jeho srdca. V očiach ma nepríjemne začali páliť oči.
Prisadla som si k nemu a jemne ho chytila za ruku. Bol bledý a nebyť jeho nadvihujúcemu sa hrudníku, vyzeral by ako mŕtvy. Pocítila som, ako ním trhlo. Nie silno. Iba tak slabúčko. Modré oči ma prepaľovali pohľadom a ja som mala pocit, že zomriem. Nechcela som veriť tomu, že je živý a znova na mňa s láskou hľadí. ,,P-prepáč..." šepol zachrípnuto a opätovne mi stisol ruku.

Another world 33

----- z pohľadu Simone

,,Zayn upokoj sa!" zodvihol Harry mobil ako náhle zliezol z môjho tela ,,nič ti nerozumiem." Mykla som hlavou na spôsob ,čo sa deje', no on len pomykal plecami. ,,Č-čo? K-kedy? Je v poriadku?" habkal a v zelených očiach sa mu viditeľne zbierali slzy.,,Dobre, hneď sme tam." zložil. Hlavu si oprel o studenú stenu, tvár si vložil do dlaní a snáď ani nemusím hovoriť, čo robil. Za celý svoj život, som nevidela chalana takto plakať.Ten plač bol silný, vychádzajúci až zo špiku kostí. Slzy si našli cestičku medzi pevnými hradbami jeho prstov. ,,Harry čo je ?" zatriasla som ním, aby ma začal vnímať. Nič sa s ním nedialo. Bolelo to. Neskutočne. Vidieť bytosť, ktorá je pre vás stred vesmíru, celý život, dôvod bytia takto sa trápiť a nevedieť jej nijak pomôcť, je nad moje sily. ,,Bež po Mary." tvár mal bledú ako upír a celú zmáčanú slzami. Končeky hnedých kučier sa mu na ňu lepili  jedna radosť.
Vybehla som hore po schodoch, no zastavil ma predposledný schod, ktorý ma potkol. ,,Sakra." zanadávala som si a pokračovala v ceste do Marynej izby. Nespala. Sedela na posteli zababušená pod paplónom a pilne čítala najnovšiu knihu zo zbierky Suzanne Collins - The Hunger Games. ,,Mary rýchlo sa obleč." knihu som je vytrhla z rúk, vložil do nej záložku a položila ju na nočný stolík. ,,Čo sa deje ?" vyzvedala. ,,Neviem zlato. Zayn volal Harrymu, povedal mu niečo, čo ho rozrušilo a to doslova. Takže švihaj!" vysvetlila som jej celú situáciu. Len na mňa vyjavene pozrela a rýchlo sa súkala do bielo čierneho kabátu s obrovským golierom.
,,Harold čo sa deje ?!" okríkla ho Mar, keď sme sa už hodnú chvíľku viezli kam si jeho čiernym autom. Stihla som si všimnúť, už pred dobrými piatimi minútami sme minuli tabuľu Holmes Chapel. ,,Nič sa ma nepýtajte! Ani jedna !" rezignoval.
Keď sme zaparkovali pred obrovskou starou budovou, na ktorej sa jasal modrý nápis Cheshire Hospital, srdce mi divne poskočilo. V žalúdku sa mi vytvorila tá hnusná, dobre známa guča ktorej som sa nevedela zbaviť. Výťahom sme sa zviezli na druhé poschodie. Chodba nebola veľká. Bola úzka a na nemocničné oddelenie krátka. Oproti dverám Páchlo to tam klasickým nemocničných pachom, s ktorého sa mi prevracal žalúdok. Na samom konci stáli chalani. Zayn, Louis, Liam. Nialla som nikde nevidela. Keď k nim Harry pribehol, bratsky sa objali. ,,Čo je s ním?" počula som, ako sa pýta. ,,Lekár tu ešte nebol." odpovedal mu zlyhávajúcim hlaosm Loui, ktorého oči boli červené ako čili papričky. ,,Už nám niekto povie čo sa deje?" vykĺzlo naraz zo mňa a Mary. Možno sa to nehodilo no ťapli sme si tak, ako sa to zvykne. ,,Sadnite si, hlavne ty Mar." súcitne na ňu pozrel Harry a mne omotal ruku okolo pásu. ,,Niall mal nehodu." sklopil zrak. ,,Č-čo sa..." nedokončila Mary. ,,Zrazilo ho auto." dokončil. Nehovorila som nič. Cítila som sa ako lapená v nočnej more, z ktorej nevedie ani jediná cestička von. Chcela som utiecť. Niekam preč. Niekam ďaleko. Niekam, kde budem sama. Len ja a moje výčitky. Keby nebolo mňa, mojej hlúpej výbušnej povahy, nenakričala by som neho. On by neodišiel a nestalo by sa to, čo sa stalo. Zrak mi padol na Mary, ktorú Zayn tuho objímal. Plakala mu do ramena a ťažko vzlykala. Ruky mala obe položené na brušku v ktorom rastie nový život. Život Nialla a Mary. To čakanie na lekára bolo večné. Všetci sme sedeli na stoličkách, len tak bez slov. Nikto z nás nemal chuť rozprávať.
Dvere oproti nám sa doširoka roztvorili a vyšiel z nich muž. Bol navlečený v dlhom svetlom plášti a tvár mu zdobilo rúško. Z tváre mu sršala akási prísnosť a autorita. Na prsiach mal pripatú vyzitku - James Yallowson. ,,Ako je na tom?" vyskočil na nohy Liam a ovalil ho spýtavým pohľadom. ,,Ste príbuzní?" opýtal sa. ,,Sme kolegovia zo skupiny a tamto je jeho priateľka." ukázal na Mary. Všetkých si nás premeriaval súcitným pohľadom a pocítila som ako mi srdce vynechalo jeden úder.

Another world 32

Je dosť možné, že do utorka nepridám nič, pretože zajtra idem na chatu ( yes! :D ) ... ale budem sa snažiť aspoň niečo krátke napísať :)


.... zotrel jej slzu, ktorá si nezbedne našla cestičku von z jej oka. ,,Harry ani nevieš ako to bolí, keď sa k tomu Niall takto stavia. Akoby to bolo celé moja chyba a jeho sa to vôbec netýkalo." horko ťažko, no predsa len zo seba dostala aspoň jednu súvislú vetu. ,,Vedela som, že bude prekvapený, veď obaja máme len osemnásť, no myslela som si, že sa poteší, privinie si ma do náručia a povie mi, že spolu to všetko zvládneme." pri posledných slovách jej hlas výrazne slabol a z očí sa jej dralo stále viac a viac sĺz. ,,Mary počúvaj." uchopil som jej tvár do svojich rúk tak, aby sa mi pozerala do očí. ,,Poznám Nialla, možno dokonca viac ako seba." uchechtol som sa. ,,Viem,že ho  to prejde a bude ti takou oporou akú potrebuješ. Nestarať sa do niečoho, to nieje jeho parketa. Ten blázon musí byť strčený všade a občas sa stará o veci, o ktoré by sa vôbec nemal. No môžem ti sľúbiť, že sa o teba aj toho drobca, ktorého nosíš pod srdcom postará." ,,Sľubuješ?" uisťovala sa a zelené očká jej zvláštne žiarili. ,,Sľubujem. Poď sem." roztvoril som svoju náruč a Mar sa mi do nej pokojne hodila. Spolu sme si ľahli a do piatich minút, si už pokojne odfukovala na mojom hrudníku.

---- z pohľadu Simone

Keď Harry odišiel za Mary rozhodla som sa pozrieť, čo dávajú v televízii. Okrem hlúpych amerických somarín či hokeja, tam ako vždy nebolo nič zaujímavé. Chalani sa ešte nevracali a jedlo na večer sa mi pripravovať samej nechcelo.
,,Môžem?" potichu som vošla do izby, v ktorej prebýva Mary s Niallom kým sme v Holmes Chapel. Harry ležal na posteli a na hrudníku mal položenú spiacu Mary. Rukou ju jemne pridŕžal za pás a pokojne prikývol. Boli rozkošný. Možno sa pýtate: Prečo nežiarlim ? Prečo nehysterčím ? Prečo nebežím k nim a neodtrhnem ich od seba? Odpoveď je jasná a jednoduchá ako facka - nemám na to dôvod. Viem, že si spolu perfektne rozumejú a rozprávajú sa o veciach, ktorým chápu jedine ony. Ich vzťah sa opovážim prirovnať k môjmu a Niallovmu - kamarátsky, miestami až súrodenecký. ,,Zaspala?" priľahla som si k nemu a voľnou rukou, mi začal prečesávať vlasy tak ako to milujem. ,,Pred piatimi minútami zalomila. Je toho teraz na ňu priveľa." ,,Aspoň ste k niečomu dospeli?" zaujímalo ma. ,,Musel som jej sľúbiť, že Niall sa o ňu ,teda o nich postará. V inom prípade by sa neupokojila." ,,A čo ak nie Harry?" ,,Porozprávam sa s ním ako chlap s chlapom neboj sa." vtisol mi jemný bozk na čelo. ,,Poď, ideme dole." usmial sa a opatrne si snažil dostať ruku spod Mary.
,,Kde sú všetci?" opýtala som sa, keď sme spoločne sedeli na gauči a popíjali horúci ovocný čaj. ,,Chalani s dievčatami sa šli prejsť a Niall? ani srnka netuší kam sa zapatrošil." ,,Nestalo sa mu niečo?"neviem prečo, no opantával ma čudný až bodajúci pocit v žalúdku. ,,Určite nie. Ako ho poznám, istotne sa išiel len niekam prejsť, prevetrať sa, aby sa mohol s Mar porozprávať s čistou hlavou." ,,Hádam máš pravdu." ,,Kedy som ju nemal?" pochybovačne sa opýtal a upriamil na mňa pohľad. Provokačne som sa zahľadela na drevom obložený strop, z ktorého visel slušne vyzerajúci luster. ,,Simone." zavrčal a nebezpečne sa celým telom nahol k tomu môjmu. ,,Nie to neurobíš." skríkla som, keď som pocítila jeho ľadové ruky ako mi prechádzajú po holej pokožke na bruchu. ,,Urobíme kompromis ?" ,,Aký?" ,,Nezačnem ťa štekliť, ak mi niečo dáš." nezbedne sa zasmial a prehrabol si dokonalé kučeravé vlasy. ,,Čo chceš ?" ,,Teba." ,,Mňa hej?" šibalsky prikývol a vrhol sa mi na ústa. ,,Počkaj, počkaj, tu a teraz ?" smiala som sa. ,,Áno, len so mnou niečo rob prosím ťa." skúvíňal. Začala som ho bozkávať na ústach, krku, hrudníku a pomaly mu vyzliekala tričko. Uspokojovanie jeho túžob, prerušil šialene vyzváňajúci Harryho mobil.

------ z pohľadu Nialla

Ako náhle som odišiel z Harryho domu, ocitol som sa tvárou tvár uzimenému počasiu a nemal som ani páru o tom, kam ísť. Jediné, čo som vedel bolo, že si musím prevetrať hlavu a zamyslieť sa nad tým, čo sa poslednú dobu udialo. Našiel som si dievča, svoju chýbajúcu polovičku, ktorú milujem najviac na svete a ktorá čaká dieťa. Moje dieťa. Malého Liama alebo maličkú Angie, ktorá bude rovnako krásna ako jej matka.
,,Írsku whisky a dvojitú!" oznámil som tlstému fúzatému mužovi, ktorý postával za barom jedného zapadnutého podniku pár ulíc od Haroldovho domu. Na ex som zlhtol toto alkoholické pokušenie, ktoré sa mi rozlievalo po každej jednej časti môjho tela.
,,Čo ťa žerie ?" spýtal sa ma ten chlap mierne zachrípnutým hlasom, keď som do seba lial už tretí pohárik. ,,Všetko!" dopil som, zaplatil a zdrhal odtial, len aby mi nezačal dávať priblblé otázky. Po zasneženej ceste ktorá bola na niektorých úsekoch zamrznutá, som k Harryho domu kráčal so sklonenou hlavou a ponorený vo vlastných myšlienkach nevnímal okolitý svet. Razom som zaregistroval žlté svetlo a odporný piskľavý zvuk niečoho, čo bolo len zopár metrov odo mňa. Silný náraz a bolesť, bolo to posledné čo si pamätám. Pohltila ma tma a prázdnota.....

Another world 31

Viem je to krátke a úplne o ničom. Ale kvôli mojim náladám som rada, že som zo seba aspoň niečo dostala :)


,,Nialler ešte sme neskončili!" kričala som ako na čínskom trhu. Chalani, teda okrem Harryho sa vytratili niekam do Tramtárie, tak komu bude vadiť, že tu vybľakujem?
,,Ale ja som skončil."  ruky si ignorantsky prekrížil na prsiach a v tvári sa mu črtal fakt, že to nemieni viac riešiť. ,,Prečo sa k tomu nepostavíš normálne ?" ,,Čo u teba znamená normálne?" ,,Ako chlap, nie ako úplný debil, ktorému na nikom nezáleží." nechcela som nadávať, no Niall ma výtáčal čoraz viac. ,,Čo sa do toho staráš?" postavil sa, a nepekne na mňa zahľadel. Chvíľkami mi naháňal strach. ,,Starám sa! Mary je moja priateľka, urobíš jej decko a nehodláš sa starať?!" cítila som, že pomaly ale isto strácam nad sebou akúkoľvek kontrolu. ,,Nechaj to tak Simone." ukončil debatu mučivým výrazom a odišiel niekam, nevädno kam. Urobil dobre. Keby ho mám mať ešte čo i len minútu na očiach, Bohu prisahám, že známa anglická skupina One Direction, by prišla o svojho írskeho člena.
,,Čo ste po sebe vrieskali ako divé psy ? človek sa ani vyspať nemôže." prehovoril strapatý Harry šuchtajúc sa dole po schodoch. ,,Nerieš to." vybafla som na neho a neriešila, že by ho to mohlo naštvať.
,,Prepáč." podišla som k nemu do kuchyne, objala ho okolo pásu a jemne ho začala bozkávať na odhalenom krku. Vedela som, že týmto mi moje hnusné správanie odpustí, no zrejme som sa zmýlila, keď sa odo mňa odtiahol a ruky mi zostali visieť pri vlastnom tele. ,,Prečo ste po sebe zjapali na celý dom?" opýtal sa znovu. ,,J-ja neviem či ti to môžem povedať Harry." sklopila som zrak a hrala sa mu s prstami na ruke. ,,Vieš, že mne môžeš povedať čokoľvek." ubezpečoval ma. ,,Viem ale toto je iné." ,,Tak?" ,,No tak dobre. Mar je tehotná." šepla som a sledovala jeho prekvapenú tvár. ,,Niall. Ja ho zabijem." ,,To nebude treba, ja sa o to postarám." ,,Odkedy si takáto akčná?" zasmial sa. ,,Odkedy ten somár nabúchal moju kamošku a nechce sa starať." znova som kričala ako na stádo volov. ,,Vieš čo?" ,,Neviem?" ,,Si strašne sexy keď sa rozčuľuješ." oprel sa o kuchynskú linku a skúmal ma pohľadom. ,,Pako!" so smiechom som ho tresla po hlave a kučery sa mu len tak triasli. ,,Toto si nemala." ,,Ále, čo mi urobíš ?" Neodpovedal. Jemne no zároveň agresívne si ma pritiahol k sebe a pohrúžil sa do skúmania mojich pier. Jazykom mi vášnivo prešiel po spodnej pere a pocítila som, ako mnou prešla obrovská vlna vzrušenia. Stále ním dobiedzal pomedzi pery, čím ma donútil pootvoriť ústa. Naše jazyky sa začali prepletať jedna radosť a ani jeden z nás nechcel túto chvíľu prerušiť. Harryho bozky chutili sladko a aj po pol roku, mi stále podlamovali kolená. ,,M-mal by si í-sť za M-ar." udychčane som šepla pomedzi bozky, ktorými ma Harry obdarúval. ,,Kde je?" ,,Hore v izbe. Rozumieš si s ňou, možno sa ti podarí upokojiť ju." usmiala som sa. Znova sa nalepil na moje pery. ,,Takto sa ďaleko nedostaneš. Choď." odtiahla som sa a capla ho po zadku až nadskočil.

------z pohľadu Harryho

Keď som vyšiel na poschodie, z posledných dverí miestnosti som počul ťažké vzlyky. Keď Mary neotvárala ani po piatom klopaní,  opatrne som otvoril dvere a nakukol dnu. Sedela na posteli, hlavu mala ponorenú vo vlastných dlaniach a plakala. ,,Môžem?" šepol som. Váhavo na mňa zahľadela, no nakoniec poklepkala po voľnom mieste vedľa seba. S Mar sme si za ten nie dlhý čas, čo sa poznáme skvele sadli, takže preto mám byť zrejme ten, ktorý jej s Niallom pomôže, pretože ho poznám ako vlastné topánky. Stále som však nemohol uveriť faktu, že nás malý, večne poctivý Niall bude o deväť mesiacov v náručí držať svojho vlastného drobca - Angie alebo Liama.
,,Čo potrebuješ ?" zotrela si tečúce slzy zmiešané s čiernou maskarou. ,,Viem, že Niall sa zachoval ako chrapúň no vedz, že on rýchlejšie hovorí ako myslí." objal som ju okolo ramien, naklonil sa k jej tvári a ....

                                                         jedno obrovské ďakujem dievčatá ! :-* :)