New part :D .. poďakujte sa mojej učiteľke náboženstva, že nás vzala na počítače a mohla som rýchlo načmárať časť :)
Priznám sa. Surovo, a snáď ma nebudete odsudzovať, ani nesekne s čítaním mojich poviedok, no chcem aby ste to vedeli.
Tie dievčatá, ktoré ste fanúšičkami Twilight ságy, ste si mohli všimnúť, že neraz som v poviedke použila nejaký citát, či vetu odtiaľ. Dôvod? hodilo sa mi to tam, až moc. Tak ako v tejto časti, do ktorej som dala Belline pocity z New Moon. Samozrejme že nie doslova, mierne som to poupravila... tak dúfam že to budete čítať aj naďalej :)
btw, ďalšia časť je vo hviezdach :D možno zajtra, možno potom, i dont know... no dnes určite nie :D zajtra koncoročka z matiky a ja mám pocit že neviem vôbec nič, takže sa musím učiť, angličtinu mám, a večer mi hrajú Španieli s Írmi, takže mám kapánek nabitý program :D
O pár mesiacov
Simone
Čas plynie. Dokonca i keď sa to zdá nemožné. Plynie pomaly, bolestivo, nerovnomerne.
Chýba mi.
Strašne.
Je to zvláštne, stal sa súčasťou môjho života len na pár mesiacov no usadil sa v ňom s takou mierou, že len ťažko dokážem existovať. Bez neho. Bez jeho hlasu, dotykov, slov, bozkov, milovania, láskania...všetkého. Som stratená. Keď odišiel, zobral si všetko so sebou. Kam sa pozriem, cítim ako mi chýba. Cítim bolesť-tá mučivá strata mi vyžaruje z hrudi, a vysiela ničivé vlny. No svojim spôsobom som rada. Tá bolesť je jediná spomienka na to, že tu bol. Necítim, žeby časom zoslabela, skôr zosilnela natoľko, že ju dokážem zniesť. Bojím sa, že moja myseľ je ako sito, a jedného dňa si nebudem vedieť spomenúť na presnú farbu jeho očí či hlasu. Nemožem naňho myslieť, no musím si ho pamätať.
Cítim sa ako lapená v nočnej more, jednej z tých, v ktorých vás držia zubami nechtami a nemôžete ujsť. Jednoducho sa to nedá. Je to nemožné. Mohol si vziať späť svoje veci, oblečenie z môjho domu, no nedokázal vrátiť veci tak ako boli, než som ho stretla. Nikdy som sa necítila taká bezmocná. Prvý týždeň, ten bol najhorší. Nechcela som piť, jesť, bolelo ma aj rozprávanie. Ležala som v posteli po celé, celučičké dni, a na otázky som len prikivovala. Nepočúvala som hudbu, nechodila von, televízor bol stále vypnutý. Nakoniec som na to prišla. Vyhýbala som sa všetkému, čo by mi mohlo primomenúť...jeho. Harryho.
Ležala som v posteli, zakritá po uši, žalúzie na okne boli mala zatiahnuté. Cítila som sa ako upír, ktorému sa nemôže dostať slnko. ,,Simi môžem?" Ashley jemne pootvorila dvere, a nakukla mi do tmavej izby. Prikývla som. ,,Dole máš večeru, zijdeš dole, alebo ti ju prinesiem?" opýtala sa ma. Oči som mala zatvorené, no cítila som ako sa posteľ vedľa mňa prevalila. ,,Nerob si starosti." usmiala som sa. Teda ak sa dá nazvať úsmevom to, čo sa javý na mojej tvári za posledné mesiace. ,,Ashley?" hlas som mala zachrípnutý a jemný. Často ma nedokázala počuť, keď sme sa spolu rozprávali.
,,Hm?"
,,Je v poriadku?"
Nevedela som o ňom nič. Kde je, čo robí, či vôbec žije. Nič. Tá neistota ma ubíjala na toľko, že ma začínali strašiť nočné mory. .
Prikývla a to mi stačilo. Nič iné som nepotrebovala vedieť. Iba toto. S Niallom a s chlapcami sme zostali v kontakte. Po pár týždňoch dokázali, i keď len ťažko prehrýzť to, čo som spôsobila ich kamarátovi. No nikdy sme sa o ňom nerozprávali. Bolo to zakázané a proti pravidlám, ktoré som si sama určila a nesmeli sa za žiadnych okolností porušovať. Dokonca sme sa aj stretávali. Vždy, minimálne dva krát do týždňa keď som nebola v škole prišli ku nám, a porozprávali mi, čo majú nové. Mary sa rýchlosťou svetla blíži pôrod, zostávajú jej sotva tri mesiace. S nimi mi bolo dobre. Tá diera v mojej hrudi keď som bola s nimi, akoby sa zacelila. Nachvíľu. Ale ani ony nedokázali zahnať hrozné sny, ktoré ma sužovali.
Harry
Zlomené srdce z nešťastnej lásky, je jedna z najväčších bolestí, ktoré môže človek zažiť. Odborníci tvrdia, že je to stav dočasný, ale nikto nikdy nenapísal koľko trvá ,,dočasno".
Dá sa žiť bez srdca? Bez toho životne najdôležitejšieho orgánu? Lekári vravia, že nie. Tak prečo som tu ? Prečo stále dýcham? Nechápal som. Nič, čo sa okolo mňa dialo. Bol som ako vymenený. No nikto ma nedokázal pochopiť. Nikto nedokázal pochopiť, ako strašne ma bolí aj obyčajné nadýchnutie. Nebolo to, akoby ma opustila, ale akoby zomrela. Akoby zomrel kúsok zo mňa. Chodil som von, opíjať sa so Zaynom a rozdávať falošné úsmevy na koncerty, ktoré boli v plnom prúde. Bolo to ťažké, no sám som prekvapený že som to zvládol. Aspoň myslím. Chalani, mi boli najväčšou oporou. Vedel som, že s ňou udržujú kontakt a neprekážalo mi to. Nemohol som zo zakazovať. Nikomu.
Je mi jedno ako veľmi mi ublížila, viem, že nikdy nebudem chcieť žiadnu inú, bez ohľadu nato, ako dlho budem žiť.
štvrtok 14. júna 2012
pondelok 11. júna 2012
Small warning
Malé upozornenie, za ktoré ma snáď nezaklincujete, na nadchádzajúce asi 3 týždne...
Konečne,konečne, sa začalo niečo, niečo veľké na čom budem nalepená celý deň :D ME vo futbale 2012 .. tááááákto dlho som nato čakala,a tááááákto veľmi som sa na ne tešila :D jak malé dieťa, prisahám .. never mind :D ..
Takže, futbal ( nie, nepreklínajte ho,prosííím ! :D ) je dôvod prečo nedodržím to, že každý deň pridám časť :/ jeden deň Another World na ďalší zase Someone Like You, teraz to tak nebude...mrzí ma to,ale futbal je futbal.. ten si jednoducho nemôžem odoprieť :) a hlavne takýto šampionát, ktorý sa koná každé 4 roky (hlúpy systém !:D ) .. toto bude trvať ešte minimálne 3 týždne, no posnažím sa, najviac ako budem vedieť niečo vám sem hodiť, aspoň krátke,sľubujem, no neviem ako často sa mi to podarí!...
Tak nehnevajte sa !:)
Pretože ich milujem, pretože mi spôsobujú slzy šťastia, pretože mám pri nich úsmev na tvári, pretože sú jednou z mojich srdcoviek, pretože je to moja druhá krajina, pretože je to ŠPANIELSKO !!!!!:)
Tak fandite spolu so mnou úradujúcim majstrom Európy a sveta! :)
Konečne,konečne, sa začalo niečo, niečo veľké na čom budem nalepená celý deň :D ME vo futbale 2012 .. tááááákto dlho som nato čakala,a tááááákto veľmi som sa na ne tešila :D jak malé dieťa, prisahám .. never mind :D ..
Takže, futbal ( nie, nepreklínajte ho,prosííím ! :D ) je dôvod prečo nedodržím to, že každý deň pridám časť :/ jeden deň Another World na ďalší zase Someone Like You, teraz to tak nebude...mrzí ma to,ale futbal je futbal.. ten si jednoducho nemôžem odoprieť :) a hlavne takýto šampionát, ktorý sa koná každé 4 roky (hlúpy systém !:D ) .. toto bude trvať ešte minimálne 3 týždne, no posnažím sa, najviac ako budem vedieť niečo vám sem hodiť, aspoň krátke,sľubujem, no neviem ako často sa mi to podarí!...
Tak nehnevajte sa !:)
Pretože ich milujem, pretože mi spôsobujú slzy šťastia, pretože mám pri nich úsmev na tvári, pretože sú jednou z mojich srdcoviek, pretože je to moja druhá krajina, pretože je to ŠPANIELSKO !!!!!:)
Tak fandite spolu so mnou úradujúcim majstrom Európy a sveta! :)
nedeľa 10. júna 2012
Someone like me 4
-Zlato!-objala El tak pevne, že ledva mohla dýchať.
-Ďakujem,že mi postrážiš Nessie. Naši nie sú doma, mne volal manažér, musí so mnou niečo narýchlo prebrať ohľadom tej Austrálie a nemôžem nechať trojročné dieťa samé doma.- vysvetľovala jej bez prestávky až sa jej čkalo.
-Hej, hej, pokoj.-smiala sa Angie, a pomaly sa premiestnili do obývačky, kde sa pohodlne usadili. -Nemusíš mi to vysvetľovať,vieš,že mi to nerobí problém.- usmiala sa,zatiaľ čo jemne prehrabávala Nessiene krásne kučeravé vlásky. Zbožňovala ich. Boli dlhé, jemné a vedela z nich urobiť aj nemožné.
-Kedy máš to stretnutie?-
-Za dvadsať minút takže pomaly už pôjdem.- povedala kŕčovito Eleanor, vstala, sukňu si stiahla späť ku kolenám a odcupitala do predsiene,kde si obula obľúbené topánky na opätku.
-El?-
-Hm?-
-Prečo mám pocit, že mi chceš ešte niečo povedať, no nemáš odvahu ?- spýtala sa Angie. Poznala Eleanor veľmi dobre,takmer ako vlastné topánky a vždy vedela kedy ju niečo trápi. No to vedela zistiť u každého. Či už niekoho poznala päť minút,alebo celý život. Nevedela ako, no dokázalo to.
-Potrebujem tu malú nechať nechať do večera, ja...- sklopila zrak a nervózne sa poškrabkala po hnedých vlnitých vlasoch voňajúcich po čerstvých malinách.
-Ty?- zasmiala sa Angie a priateľsky ju pohladila po jemnulinkej pokožke na ľavej ruke.
-Niekoho som si našla, a večer máme rande, ak sa to dá tak nazvať.-usmiala sa, no bolo vidieť,že je šťastná. Veľmi šťastná. Ešte ju takú nezažila. Nikdy.
-Kto to je? A samozrejme, že Nessie postrážim, to už bude doma aj Nicole,tá sa poteší.-
-Ďakujem. Ani nevieš ako.-vďačne ju objala El a otvorila bytové dvere, ktoré jemne zavŕzgali.
-Povieš mi kto to je? Poznám ho?- zasmiala sa Ang.
-Možno.- usmiala sa El. -Raz ťa s ním zoznámim neboj sa, maj sa a díks.- jemne zabuchla dvere a už jej nebolo. Odišla tak rýchlo, ako aj prišla.
Nessie sedela na pohovke, drobné rúčky mala položené na kolienkach a svoje zelené očká upierala na spoločnú fotku Angie a Nicole, ktorú mali položenú na poličke nad televízorom. Bolo to zvláštne, no bola to ich jediná spoločná fotka, ktorú mali takto zvečnenú v drevenom rámčeku pod hrubým nerozbitným sklom.
-Angie?- rozbehla sa k nej maličká, a objala ju okolo kolien. Angie si ju vyšvihla do náručia, bola ľahučká ako vtáčie pierko. Dokázala ju tak držať celý deň. -Nemáš koláčik?- nahodila psie očká. Tomuto pohľadu nedokázala odolať. Nikdy sa jej to nepodarilo.
-Nemám, ale môžeme si upiecť.- presunuli sa do kuchyne a Nessie posadila na stoličku, kde sa malá spokojne usadila a ani sa nepohla. Bola ako skamenená. Angie za ten čas vytiahla z veľkej skrine jablká, múku, cukor a z poloprázdnej chladničky zopár vajíčok a mohla sa pustiť do roboty.
-Pomôžeš mi?- Nessie s radosťou prikývla a vystrčila ruky k Angie, ktorá jej podala misku. Nessie si ju so záujmom obzerala a usmievala sa tak,ako to malé deti robia. Stále a kvôli všetkému.Bola ako malá princezná, ktorú treba rozmaznávať.
-Dávaj pozor, aby ti nespadla.-upozorňovala ju,a pomaly do nej začala dávať potrebné suroviny na koláč. Malá na ňu úsmevom pozerala a celou silou držala misku, len aby ju nepustila. Bola rozkošná.Neskutočne.
-Ďakujem,že mi postrážiš Nessie. Naši nie sú doma, mne volal manažér, musí so mnou niečo narýchlo prebrať ohľadom tej Austrálie a nemôžem nechať trojročné dieťa samé doma.- vysvetľovala jej bez prestávky až sa jej čkalo.
-Hej, hej, pokoj.-smiala sa Angie, a pomaly sa premiestnili do obývačky, kde sa pohodlne usadili. -Nemusíš mi to vysvetľovať,vieš,že mi to nerobí problém.- usmiala sa,zatiaľ čo jemne prehrabávala Nessiene krásne kučeravé vlásky. Zbožňovala ich. Boli dlhé, jemné a vedela z nich urobiť aj nemožné.
-Kedy máš to stretnutie?-
-Za dvadsať minút takže pomaly už pôjdem.- povedala kŕčovito Eleanor, vstala, sukňu si stiahla späť ku kolenám a odcupitala do predsiene,kde si obula obľúbené topánky na opätku.
-El?-
-Hm?-
-Prečo mám pocit, že mi chceš ešte niečo povedať, no nemáš odvahu ?- spýtala sa Angie. Poznala Eleanor veľmi dobre,takmer ako vlastné topánky a vždy vedela kedy ju niečo trápi. No to vedela zistiť u každého. Či už niekoho poznala päť minút,alebo celý život. Nevedela ako, no dokázalo to.
-Potrebujem tu malú nechať nechať do večera, ja...- sklopila zrak a nervózne sa poškrabkala po hnedých vlnitých vlasoch voňajúcich po čerstvých malinách.
-Ty?- zasmiala sa Angie a priateľsky ju pohladila po jemnulinkej pokožke na ľavej ruke.
-Niekoho som si našla, a večer máme rande, ak sa to dá tak nazvať.-usmiala sa, no bolo vidieť,že je šťastná. Veľmi šťastná. Ešte ju takú nezažila. Nikdy.
-Kto to je? A samozrejme, že Nessie postrážim, to už bude doma aj Nicole,tá sa poteší.-
-Ďakujem. Ani nevieš ako.-vďačne ju objala El a otvorila bytové dvere, ktoré jemne zavŕzgali.
-Povieš mi kto to je? Poznám ho?- zasmiala sa Ang.
-Možno.- usmiala sa El. -Raz ťa s ním zoznámim neboj sa, maj sa a díks.- jemne zabuchla dvere a už jej nebolo. Odišla tak rýchlo, ako aj prišla.
Nessie sedela na pohovke, drobné rúčky mala položené na kolienkach a svoje zelené očká upierala na spoločnú fotku Angie a Nicole, ktorú mali položenú na poličke nad televízorom. Bolo to zvláštne, no bola to ich jediná spoločná fotka, ktorú mali takto zvečnenú v drevenom rámčeku pod hrubým nerozbitným sklom.
-Angie?- rozbehla sa k nej maličká, a objala ju okolo kolien. Angie si ju vyšvihla do náručia, bola ľahučká ako vtáčie pierko. Dokázala ju tak držať celý deň. -Nemáš koláčik?- nahodila psie očká. Tomuto pohľadu nedokázala odolať. Nikdy sa jej to nepodarilo.
-Nemám, ale môžeme si upiecť.- presunuli sa do kuchyne a Nessie posadila na stoličku, kde sa malá spokojne usadila a ani sa nepohla. Bola ako skamenená. Angie za ten čas vytiahla z veľkej skrine jablká, múku, cukor a z poloprázdnej chladničky zopár vajíčok a mohla sa pustiť do roboty.
-Pomôžeš mi?- Nessie s radosťou prikývla a vystrčila ruky k Angie, ktorá jej podala misku. Nessie si ju so záujmom obzerala a usmievala sa tak,ako to malé deti robia. Stále a kvôli všetkému.Bola ako malá princezná, ktorú treba rozmaznávať.
-Dávaj pozor, aby ti nespadla.-upozorňovala ju,a pomaly do nej začala dávať potrebné suroviny na koláč. Malá na ňu úsmevom pozerala a celou silou držala misku, len aby ju nepustila. Bola rozkošná.Neskutočne.
piatok 8. júna 2012
Someone like me 3
Bolo nedeľňajšie ráno, teda skôr popoludnie, keď sa Angie vyhrabala spod obrovských teplých perín, povlečených anglickou vlajkou,ktoré si priniesla ešte zo Slovenska. Kým ešte bývala u rodičov, vždy chcela mať doma kúsok Anglicka a povliečky s vlajkou jej prišli ako skvelý nápad.
Nicole doma nebola, práca v knižnici jej začínala o pol deviatej a hodinky na jej mobile ukazovali desať hodín a dva zmeškané hovory od Eleanor. Netrápila sa tým, zavolať jej späť či vykonať rannú hygienu. V nočnej košielke sa pomalými krokmi došuchtala do kuchyne, kde si do kanvice dala zohriať vodu na jej obľúbený jahodovo-čučoriedkový čaj. Aj napriek teplu, ktoré vonku bolo, si ho nemohla odoprieť.Zbožňovala ho.
Sadla si na veľký balkón, na ktorom sídlila záhradná hojdačka, na ktorej sa dalo výborne relaxovať a prísť na iné myšlienky. Z krabičky vytiahla jednu cigaretu, priložila si ju k perám, jedným škrtom zápalky ju zapálila a konečne si vychutnávala ten pocit, kedy sa jej nikotín rozlieval v pľúcach. Pomaly vyfukovala obláčiky sivastého dymu a nechala, aby na ňu svietilo príjemné letné Slnko, ktoré milovala. Cigarety boli jej zlozvykom už dva roky, no nevedela s tým prestať. Vlastne ani nechcela. Svoje ráno si už nedokázala predstaviť bez cigarety, ktorá ju zbavila nervov, stresu a perfektne ju naladila do nového dňa. Niky nefajčila, občas si potiahla z kamarátkynej, nič viac, nič menej. Nevadilo jej to. Na cigaretový dym bola zvyknutá už od útleho detstva, takže aj pľúca mala tomu prispôsobené.
Po polhodinke, mala dopitý čaj, slúchadlá v ušiach a počúvala svoje pesničky. Toto boli je rána, jej život. Hlasitosť mala na plné a okolitý svet nedokázala vnímať vôbec a tak sa jej to páčilo. Aj keby okolo nej pobeží stádo byvolov, Angie by to cez hlasnú rockovú hudbu nepočula. Rock, hardcore, punk, pop-žánre hudby, ktoré pre ňu boli dňom i nocou.
Jej obľúbená pieseň bola práve v tej najlepšej časti, keď jej začal nepríjemne pípať mobil a ona sa strhla. Doslova. Prázdna šálka, jej vypadla z ruky a rozbila sa drobné čiastočky. Črepy prinášajú šťastie nie? - pomyslela si v tom momente.
-Áno El ?- ozvala sa do telefónu.
-Vieš načo je mobil ?- bola vážna, no Angie vedela že jej cuká kútikmi úst.
S Eleanor sa pozná od samého začiatku, čo s Nicole býva v Londýne. Stali sa priateľkami a sestrami zároveň od momentu, čo sa zrazili v jednom menšom obchodíku na Oxford Street. Vždy nato s radosťou spomínajú a smejú sa ako pomätené.
-Spala som, čo si potrebovala?-
-Si moja posledná nádej Ang. Keď mi pomôžeš zachrániš mi život a kariéru modelky,strašne ťa prosím.- chŕlila na ňu prosby, a ona sa nemohla prestať chichotať.
-Čo je to tento raz?-
-Nesmej sa ty blázon. Potrebujem postrážiť Nessie.-
-Tak ju prines, dnes aj tak nemám nič na robote.- usmievala sa, kým si neuvedomila, že El ju vlastne nevidí.
-Naozaj môžem?-
-Nie klamem ty opica, švihaj.- zložila.
Vanessa, Nessie, bola sestra El, ktorú si dievčatá obľúbili hneď ako ju spoznali. Maličké blonďavé dievčatko so zelenými očkami a jemnými kučerami, bolo na zožratie. Vždy dokázalo človeku vykúzliť úsmev na tvári a zbaviť sa ho temných myšlienok. To jej šlo najlepšie. Pri jej hravosti, smiechu, detskému šušľavému hlásku, cupitaniu, večného hladu a smädu sa na nič zlé myslieť nedalo. Dalo sa sústrediť iba na ňu, a na jej anjelsku tvárička, ktorá bola jemná, ako tvár Snehulienky.
Pozviechala sa z mäkučkej hojdačky, pospratávala črepy z rozbitej šálky, ktoré dôkladne zamietla,aby sa nich maličká náhodou neporanila, keď bude chcieť navštíviť balkón, umyla si zuby, a prezliekla sa do obyčajných sivých teplákov a bieleho trička s nápisom - Paris. Nosila to rada. Bolo to pohodlné, a hlavne sa v tom nepotila. Nosila to oveľa radšej ako rifle, ktoré sa jej v týchto príšerných teplách lepili na pokožku nôh, a ledva ich stiahla zo seba dolu.
Bolo jedenásť hodín, hodinku pred obedom, kedy jej zazvonil zvonček pri dverách. Zvonil dlho, bez prerušenia a Angie vedela,že to zvoní Nessie.Poznala to. Pobehla k dverám za ktorými sa na ňu škerila maličká a hneď jej skočila do náruče a objala ju. Tuho a s láskou tak, ako to vedela len ona.
-Angieeeee!- tešila sa detským hláskom a jemne ju šklbala za dlhé červené vlasy.
Nicole doma nebola, práca v knižnici jej začínala o pol deviatej a hodinky na jej mobile ukazovali desať hodín a dva zmeškané hovory od Eleanor. Netrápila sa tým, zavolať jej späť či vykonať rannú hygienu. V nočnej košielke sa pomalými krokmi došuchtala do kuchyne, kde si do kanvice dala zohriať vodu na jej obľúbený jahodovo-čučoriedkový čaj. Aj napriek teplu, ktoré vonku bolo, si ho nemohla odoprieť.Zbožňovala ho.
Sadla si na veľký balkón, na ktorom sídlila záhradná hojdačka, na ktorej sa dalo výborne relaxovať a prísť na iné myšlienky. Z krabičky vytiahla jednu cigaretu, priložila si ju k perám, jedným škrtom zápalky ju zapálila a konečne si vychutnávala ten pocit, kedy sa jej nikotín rozlieval v pľúcach. Pomaly vyfukovala obláčiky sivastého dymu a nechala, aby na ňu svietilo príjemné letné Slnko, ktoré milovala. Cigarety boli jej zlozvykom už dva roky, no nevedela s tým prestať. Vlastne ani nechcela. Svoje ráno si už nedokázala predstaviť bez cigarety, ktorá ju zbavila nervov, stresu a perfektne ju naladila do nového dňa. Niky nefajčila, občas si potiahla z kamarátkynej, nič viac, nič menej. Nevadilo jej to. Na cigaretový dym bola zvyknutá už od útleho detstva, takže aj pľúca mala tomu prispôsobené.
Po polhodinke, mala dopitý čaj, slúchadlá v ušiach a počúvala svoje pesničky. Toto boli je rána, jej život. Hlasitosť mala na plné a okolitý svet nedokázala vnímať vôbec a tak sa jej to páčilo. Aj keby okolo nej pobeží stádo byvolov, Angie by to cez hlasnú rockovú hudbu nepočula. Rock, hardcore, punk, pop-žánre hudby, ktoré pre ňu boli dňom i nocou.
Jej obľúbená pieseň bola práve v tej najlepšej časti, keď jej začal nepríjemne pípať mobil a ona sa strhla. Doslova. Prázdna šálka, jej vypadla z ruky a rozbila sa drobné čiastočky. Črepy prinášajú šťastie nie? - pomyslela si v tom momente.
-Áno El ?- ozvala sa do telefónu.
-Vieš načo je mobil ?- bola vážna, no Angie vedela že jej cuká kútikmi úst.
S Eleanor sa pozná od samého začiatku, čo s Nicole býva v Londýne. Stali sa priateľkami a sestrami zároveň od momentu, čo sa zrazili v jednom menšom obchodíku na Oxford Street. Vždy nato s radosťou spomínajú a smejú sa ako pomätené.
-Spala som, čo si potrebovala?-
-Si moja posledná nádej Ang. Keď mi pomôžeš zachrániš mi život a kariéru modelky,strašne ťa prosím.- chŕlila na ňu prosby, a ona sa nemohla prestať chichotať.
-Čo je to tento raz?-
-Nesmej sa ty blázon. Potrebujem postrážiť Nessie.-
-Tak ju prines, dnes aj tak nemám nič na robote.- usmievala sa, kým si neuvedomila, že El ju vlastne nevidí.
-Naozaj môžem?-
-Nie klamem ty opica, švihaj.- zložila.
Vanessa, Nessie, bola sestra El, ktorú si dievčatá obľúbili hneď ako ju spoznali. Maličké blonďavé dievčatko so zelenými očkami a jemnými kučerami, bolo na zožratie. Vždy dokázalo človeku vykúzliť úsmev na tvári a zbaviť sa ho temných myšlienok. To jej šlo najlepšie. Pri jej hravosti, smiechu, detskému šušľavému hlásku, cupitaniu, večného hladu a smädu sa na nič zlé myslieť nedalo. Dalo sa sústrediť iba na ňu, a na jej anjelsku tvárička, ktorá bola jemná, ako tvár Snehulienky.
Pozviechala sa z mäkučkej hojdačky, pospratávala črepy z rozbitej šálky, ktoré dôkladne zamietla,aby sa nich maličká náhodou neporanila, keď bude chcieť navštíviť balkón, umyla si zuby, a prezliekla sa do obyčajných sivých teplákov a bieleho trička s nápisom - Paris. Nosila to rada. Bolo to pohodlné, a hlavne sa v tom nepotila. Nosila to oveľa radšej ako rifle, ktoré sa jej v týchto príšerných teplách lepili na pokožku nôh, a ledva ich stiahla zo seba dolu.
Bolo jedenásť hodín, hodinku pred obedom, kedy jej zazvonil zvonček pri dverách. Zvonil dlho, bez prerušenia a Angie vedela,že to zvoní Nessie.Poznala to. Pobehla k dverám za ktorými sa na ňu škerila maličká a hneď jej skočila do náruče a objala ju. Tuho a s láskou tak, ako to vedela len ona.
-Angieeeee!- tešila sa detským hláskom a jemne ju šklbala za dlhé červené vlasy.
štvrtok 7. júna 2012
Another world 45
Kto sme ? Šaľa ... Čo sme ? majsterky !! ... ááááááááááno máááme toooo !!!!!!! musím sa pochváliť.Vyhrali sme 1.ligu žiačok vo futbale... po dlhej a náročnej sezóne, s množstvami zranení, po žiadnej prehre, so všetkými vyhratými zápasmi, so srdcom a dušou nechanou na ihrisku, sme to dali! :) kokšo...neskutočne som šťastáá !!.. nato, že milujem futbal, nato, že ho hrám, a nato,že môžem byť v tam skvelom a bláznivom kolektíve.
Baby, zbožňujem vás ! :):-*
Ako vznikla táto na pohľad ,,čudná" fotka ? :D .. išli sme z Košickej Novej Vsi skoro sedem hodín, keď na 17 členný káder futbalového dievčenského mužstva prišiel vlčí hlad :D .. Najlepší trénerko spolu s vedúcou nás vzali do skvelej reštaurácie v Rožňave na večeru, ktorá bola bohovská !:).. po dojedení,sme museli čakať, a vedľa autobusu, bolo odstavené takéto autíčko, keď v tom prišiel trenďo so slovami: ,,Naskočte tam všetky!" .. a z každej strany bolo počuť zvuk spúšte :D ...
Proste ŠAĽA forever!!
Harry
Keď som odišiel zo štúdia, nahnevaný na Nialla som si vzal prvý taxík a pobral sa do centra. Chcel som ju nájsť aj napriek tomu, že som nemal ani potuchy kde a hlavne s kým je. Skúšal som volať Mary, no neúspešne. Nič o nej nevedela,teda aspoň sa tak tvárila. Po dvojhodinovom motaní sa po všetkých puboch, reštauráciách, podnikoch som ju v jednom uvidel. Jej blonďavé vlasy a krásne detská tvár bola neprehľiadnuteľná. Znehybnel som. Svet sa mi prestal točiť. Zastavil sa na tých pár metroch, čo nás od seba delili.
Vidieť dievča, ktoré milujete, ktoré je stredom vášho vesmíru, Slnkom, Mesiacom, dňom, nocou, dôvodom úsmevu, bytia, radosti ako má svoje jemné, sladké pery prisaté na niečih iných, je bolestivé. Veľmi. Zastal som v strede chodníka, a vďaka priezračnému okennému sklu, som videl všetko. Každý jeden detail, každý jeden pohyb jej úst. Bol som ako ochromený. Cítil som, ako keby mi niekto prerazil do hrude obrovskú dieru, a vyrezal životne dôležité orgány.
Keď sa od seba odlepili, rukami ju stále držal za bledú tvár a niečo jej šepkal. Neviem ako dlho som tam stál, a hľadel na nich. Vbehol som dovnútra práve vo chvíli, keď sa jej pýtal:
,,Miluješ ho?" no odpoveď od Simone neprichádzali ani po desiatich sekundách. ,,Odpovedz mu, miluješ ma?" jediné načo som sa zmohol. Nič viac. Otočila sa a v tom momente stuhla. Doslova. Chvíľami som mal pocit, že nedýcha. Pustil ju, no ona jeho stále pevne držala za ruku. Nechcel som tomu veriť. Túžil som zavrieť oči, hneď nato ich otvoriť a vidieť Simone, ako pokojne spí vedľa mňa na posteli. Nestane sa to. Už nikdy viac. ,,Harry?" hlesla. Hlas sa jej triasol, akoby jej bola zima. Po tvári jej stekali slané kvapôčky sĺz a ani moje oči nezostali suché. ,,Nedotýkaj sa ma." rázne som povedal,keď sa načiahla ku mne. Nechcel som to. Chcel som umrieť, odísť, zakopať sa pod čiernu zem. Rýchlim pohybom som sa zvrtol na päte a odišiel. Bežala za mnou, tak ako som si myslel. ,,Harry!" kričala, no nezastavoval som. ,,Harry, stoj prosím."
,,Čo odo mňa ešte chceš ?" kričal som, hlas sa mi triasol, a z očí sa mi liali slzy. Stislo mi srdce. Teda, to čo z neho vo mne ostalo...Lebo Simone mi ho zlomila,celé tak ako bolo. Nikto to puknutie nezachytil, len ja som vedel že moje vnútro sa scvrkáva. Úplne.
Razom sa ochladilo, a na mojich odhalených rukách mi ponaskakovala husia koža. Začal fúkať silný studený vietor a z oblohy sa spustil silný dážď,ktorý štípal keď mi dopadal na pokožku.
,,Vysvetlenie."
,,Čo mi chceš vysvetľovať? To, že si ma podviedla a teraz ti je to ľúto? Nie,nato ti neskočím."
,,Ale..."
,,Mlč! Veril som ti,a dobre to vieš. Ľúbil som ťa, bola si pre mňa všetkým čo mám, nechápem,neviem čím som si toto zaslúžil, v čom som bol zlý, alebo ..." hovorilo sa mi ťažko, veľmi.
,,Prepáč." plakala, triasla sa.
,,Tvoje prepáč nevráti veci do poriadku Simone. Znesiem všetko, všetko, okrem klamstva. A ty si to vedela a aj napriek tomu si mi klamala, podviedla ma. Hnusne, podlo.
Simone
Bolelo to. Veľmi. Viac, ako smrť môjho otca. Bolelo to ešte viac preto, lebo som vedela, že som ho sklamala, zradila. Bolo to jasné ako facka.
,,Je koniec."
Triasla som sa od zimy, pred očami som mala čierno, vedela som, že nie som schopná vysloviť ani slabiku, len som pokrútila hlavou. Odchádzal. Pomaly sa mi jeho postava vzďaľovala, až kým mi pred očami v žltom taxíku nezmizla úplne. Tak takto to bolí? Každý nádych mi spôsoboval neopísateľné muky , každá bunka bola oslabená ako po mŕtvici, triasla som sa, a hrča v žalúdku rástla a rástla. Sadla som si na mokrí obrubník, pretože sa mi krútila hlava, pozerala som raz na svetlá reštaurácie, raz na stromy či autá, ktoré sa hnali predo mnou. Stále padal pichľavý mrznúci dážď a ja som prišla o poslednú nedej.
Harry
Niekde som čítal, že silní ľudia sa neohnú.Silných ľudí treba zlomiť.
Stále pršalo, celý zmoknutý som pomalými krôčikmi so sklonenou hlavou a mučivou bolesťou kráčal k dverám nášho domu, keď som zistil, že nemám kľúče. Nezostávalo mi nič iné, ako potlačiť zvonček a čakať.
,,Pane Bože." otvoril mi Louis vo voľnom pásikavom tričku, vyťahaných sivých teplákoch a vtiahol ma dnu.
,,Čo sa ti stalo?"
Neodpovedal som, zviezol som sa na zem. Ťarcha, ktorú na mňa Simone naložila ma položila na chladné dlaždice hnedej farby a nedalo sa neplakať. Nahlas, kŕčovito, prekvapujúc samého seba zvukmi, ktoré sa mi drali z hrdla, no ktoré boli pravdivé a svedčili o tom, že sa cezo mňa prevalilo všetko ničiace tsunami.
,,Harry!"
Len som zdvihol pravú ruku aby ma nechal. Aspoň fyzicky mi bolo príjemne. Dlážka ma príjemne chladila, ale v spánkoch mi stále vybuchovali granáty, a aj keď som mal oči zatvorené, stále som pred sebou videl Simone a jeho.
,,Bolí to, tak strašne to bolí Loui!"
utorok 5. júna 2012
Someone like me 2
Dopredu vás upozorňujem,že prvé časti Someone Like Me budú o niečo kratšie ako tie v Another World, tak sa nezľaknite :D
Zajtra si idem smer východ, takže celý deň sa neukážem doma ani tu, no sľubujem, že vo štvrtok pridám 45ty diel AW !:)
Zatiaľ pekné čítanie prajem:)...
Pomalými krokmi prechádzala po uličkách, zákutiach Londýna a vžívala sa doň, tak ako to milovala. Úplne sa zotmelo, no aj napriek tomu si ho dokázala naplno vychutnať. Ľudia tu boli iní ako na Slovensku. Milší, priateľskejší, ľudskejší. Ulice boli ešte stále zaplnené ľuďmi, ktorí sa náhlili domov za rodinou, či do nočnej služby v práci. Na obrubníkoch posedávali pouličný hudobníci,ktorý si hrou na husliach či gitare privyrábali. V košíkoch popri nohách, mali nahádzané desiatky libier, za ktoré ľuďom s úsmevom vďačili.
Domov sa vrátila pred pol desiatou a Nicole uvidela sedieť v pri kuchynskom pulte, ktorý oddeľoval kuchyňu od obývačky. Keď sem prišli, ich byt bol nezariadený, no za dva mesiace z neho samé dokázali urobiť priam luxusný hotelový apartmán, na ktorom bolo vidieť prácu ženskej ruky. Všetko tu bolo pekné a dokonale upravené. Na poličkách, sa len ťažko hľadal prach. Svoj bytík si udržiavali najlepšie ako dokázali, veď boli dospelé ženy, ktoré už majú čo-to za sebou.
-Ešte nespíš?- opýtala sa Niky, ktorá večne niečo ťukala do maličkého čierneho notebooku. -Ako vidíš.- hravo jej odvetila a pokračovala v činnosti. Závisláčka.-pomyslela si Angie, no nechala to tak. Vedela, že nič s tým nemôže urobiť. Notebook je pre Niky akousi súčasťou života, bratom, obľúbenou hračkou a dokonca ani sama Angie to nemohla zmeniť. Zvykla si nato. Keď s niekým trávite všetok voľný čas celých desať rokov, stotožníte sa s tým.
-Ako ti je?- priateľsky sa jej opýtala Niky a na malú chvíľku odlepila zrak od malej čiernej mašiny. -Už lepšie.- naliala si do pohára dobré studené mlieko, ktoré bolo jej každodenným rituálom. Sama neverila tomu čo povedala. I keď na vonok vyzerala byť v poriadku, jej vnútro sa dusilo a srdce sa ďalej rozbíjalo na malé kúsky, ktoré nikdy nebude ľahké dať späť dohromady. Chýbal jej. Veľmi. Dávid z nej urobil novú osobu, ukázal jej svet v iných farbách-krajších a dokázal, že aj tak obyčajné a zároveň výnimočné dievča je možno milovať. On, jej dokázal vyčariť úsmev na tvári, potešiť ju, prekvapiť,či pomilovať tak,ako nikto pred ním. Ľúbila ho, a rozchod s ním jej spôsobil obrovskú dieru v duši, ktorú doposiaľ nik nezacelil aj napriek času, ktorý od tej doby uplynul a každý pohyb sekundovej ručičky ju bolel ako tep krvi pod modrinou.
-Koho chceš oklamať? Seba? Mňa? či Eleanor? zlatko, vidím na tebe, že nie si v poriadku.- Niky si k nej prisadla na pohodlnú pohovku uprostred obývačky a objala ju okolo ramien. Robila to často,keďže Angie prežívala najťažšie obdobie. -Keď ja...nedokážem si ho vytrhnúť z hlavy, neviem...- zakoktávala sa, a jej oči boli pomaly vlhké od sĺz, na ktoré si už jej krásne zelené oči zvykli. Nehanbila sa za ne. Už ju totiž nebavilo byť tou silnou ženou, ktorá nič nerieši a užíva si života plnými dúškami. Už toho mala dosť. Nicole si len povzdychla a priateľsky ju objala. Robila to často. Veľmi často. Takéto ich rozhovori, boli u nich na dennom poriadku.
-Kedy ideš do práce?-kútiky Angiených úst sa mierne podvihli,čo spôsobilo na jej tvári úsmev. -Zajtra idem skoro ráno a potom mám stretko, tak ma nečakaj.- usmiala sa Niky a pobrala sa do svojej izby, kde si zo šuplíka vytiahla čisté pyžamo a pomaly sa doň navliekla. -Stretko?-dobehla za ňou Angie s podvihnutým obočím a prisadla si k nej na mäkučkú posteľ. -Hej,kľud dobre ? Je to len kamarát nemaj obavy. Vieš že tvojho bláznivého brata by som za nikoho nemenila.-
-Len aby, len aby.- smiala sa.
-Chceš spať?-
-Chcela by som.-prikývla Nicole, a zababušila sa pod huňatý paplón sálajúci teplo. -Dobrú noc.-usmiala sa na kamarátku a jedným ťahom zhasla lampičku na nočnom stolíku.
Angie sa pobrala do kúpeľne,kde zo seba zhodila oblečenie. Postavila sa pod prúd teplej vody, ktorý z nej vždy dokázal zmyť všetky zlé myšlienky. Milovala, keď jej voda tiekla pomedzi prsia, telo a pristávala až na dne jej chodidiel. Tento slastný pocit, si dokázala užívať aj pol hodinku, čo sa odzrkadlovalo aj na ich účtoch za teplú vodu. Z platu čašníčky a knihovníčky si nemohli dovoliť zaplatiť všetky účty za domácnosť,no výrazne im pomáhali rodičia,ktorí im mesačne do Anglicka posielali určitú sumu peňazí, za ktorú zaplatili dlhy.
Keď sa konečne odhodlala vyliezť z vane, poriadne sa poutierala a nasúkala do saténovej nočnej košielky, ktorá bola jedným z jej obľúbených odevov. Vždy ľutovala, že takú nádheru je možné nosiť len ako nočný úbor.
Jej kroky smerovali do izby, ktorú mala zariadenú podľa jej sna. Uprostred izby trónila posteľ s baldachýnom, ktorú z pravej strany obklopovalo veľké okno s jasne bielymi záclonami, z ktorého mala prekrásny výhľad na nočný Londýn. Na bielo čiernej stene mala kde-tu prilepený plagát umelcov a slávnych hviezd, ktoré boli jej najväčšími idolmi. Angie,bola vždy vášnivá čitateľka. Doposiaľ sa nenašla kniha, ktorú by nepoznala. Preto mali tieto jej poklady čestné miesto na bielych poličkách, ktoré boli v komínikoch poukladané na tmavých parketách. Vždy po takejto izbe túžila. Od útleho detstva mamke básnila, že presne takúto ju chce mať.
Žila si svoj sen vo všetkých smeroch. Mala všetko po čom túžila, všetko čo si kedy zažiadala, okrem jedného - Dávida.
Zajtra si idem smer východ, takže celý deň sa neukážem doma ani tu, no sľubujem, že vo štvrtok pridám 45ty diel AW !:)
Zatiaľ pekné čítanie prajem:)...
Pomalými krokmi prechádzala po uličkách, zákutiach Londýna a vžívala sa doň, tak ako to milovala. Úplne sa zotmelo, no aj napriek tomu si ho dokázala naplno vychutnať. Ľudia tu boli iní ako na Slovensku. Milší, priateľskejší, ľudskejší. Ulice boli ešte stále zaplnené ľuďmi, ktorí sa náhlili domov za rodinou, či do nočnej služby v práci. Na obrubníkoch posedávali pouličný hudobníci,ktorý si hrou na husliach či gitare privyrábali. V košíkoch popri nohách, mali nahádzané desiatky libier, za ktoré ľuďom s úsmevom vďačili.
Domov sa vrátila pred pol desiatou a Nicole uvidela sedieť v pri kuchynskom pulte, ktorý oddeľoval kuchyňu od obývačky. Keď sem prišli, ich byt bol nezariadený, no za dva mesiace z neho samé dokázali urobiť priam luxusný hotelový apartmán, na ktorom bolo vidieť prácu ženskej ruky. Všetko tu bolo pekné a dokonale upravené. Na poličkách, sa len ťažko hľadal prach. Svoj bytík si udržiavali najlepšie ako dokázali, veď boli dospelé ženy, ktoré už majú čo-to za sebou.
-Ešte nespíš?- opýtala sa Niky, ktorá večne niečo ťukala do maličkého čierneho notebooku. -Ako vidíš.- hravo jej odvetila a pokračovala v činnosti. Závisláčka.-pomyslela si Angie, no nechala to tak. Vedela, že nič s tým nemôže urobiť. Notebook je pre Niky akousi súčasťou života, bratom, obľúbenou hračkou a dokonca ani sama Angie to nemohla zmeniť. Zvykla si nato. Keď s niekým trávite všetok voľný čas celých desať rokov, stotožníte sa s tým.
-Ako ti je?- priateľsky sa jej opýtala Niky a na malú chvíľku odlepila zrak od malej čiernej mašiny. -Už lepšie.- naliala si do pohára dobré studené mlieko, ktoré bolo jej každodenným rituálom. Sama neverila tomu čo povedala. I keď na vonok vyzerala byť v poriadku, jej vnútro sa dusilo a srdce sa ďalej rozbíjalo na malé kúsky, ktoré nikdy nebude ľahké dať späť dohromady. Chýbal jej. Veľmi. Dávid z nej urobil novú osobu, ukázal jej svet v iných farbách-krajších a dokázal, že aj tak obyčajné a zároveň výnimočné dievča je možno milovať. On, jej dokázal vyčariť úsmev na tvári, potešiť ju, prekvapiť,či pomilovať tak,ako nikto pred ním. Ľúbila ho, a rozchod s ním jej spôsobil obrovskú dieru v duši, ktorú doposiaľ nik nezacelil aj napriek času, ktorý od tej doby uplynul a každý pohyb sekundovej ručičky ju bolel ako tep krvi pod modrinou.
-Koho chceš oklamať? Seba? Mňa? či Eleanor? zlatko, vidím na tebe, že nie si v poriadku.- Niky si k nej prisadla na pohodlnú pohovku uprostred obývačky a objala ju okolo ramien. Robila to často,keďže Angie prežívala najťažšie obdobie. -Keď ja...nedokážem si ho vytrhnúť z hlavy, neviem...- zakoktávala sa, a jej oči boli pomaly vlhké od sĺz, na ktoré si už jej krásne zelené oči zvykli. Nehanbila sa za ne. Už ju totiž nebavilo byť tou silnou ženou, ktorá nič nerieši a užíva si života plnými dúškami. Už toho mala dosť. Nicole si len povzdychla a priateľsky ju objala. Robila to často. Veľmi často. Takéto ich rozhovori, boli u nich na dennom poriadku.
-Kedy ideš do práce?-kútiky Angiených úst sa mierne podvihli,čo spôsobilo na jej tvári úsmev. -Zajtra idem skoro ráno a potom mám stretko, tak ma nečakaj.- usmiala sa Niky a pobrala sa do svojej izby, kde si zo šuplíka vytiahla čisté pyžamo a pomaly sa doň navliekla. -Stretko?-dobehla za ňou Angie s podvihnutým obočím a prisadla si k nej na mäkučkú posteľ. -Hej,kľud dobre ? Je to len kamarát nemaj obavy. Vieš že tvojho bláznivého brata by som za nikoho nemenila.-
-Len aby, len aby.- smiala sa.
-Chceš spať?-
-Chcela by som.-prikývla Nicole, a zababušila sa pod huňatý paplón sálajúci teplo. -Dobrú noc.-usmiala sa na kamarátku a jedným ťahom zhasla lampičku na nočnom stolíku.
Angie sa pobrala do kúpeľne,kde zo seba zhodila oblečenie. Postavila sa pod prúd teplej vody, ktorý z nej vždy dokázal zmyť všetky zlé myšlienky. Milovala, keď jej voda tiekla pomedzi prsia, telo a pristávala až na dne jej chodidiel. Tento slastný pocit, si dokázala užívať aj pol hodinku, čo sa odzrkadlovalo aj na ich účtoch za teplú vodu. Z platu čašníčky a knihovníčky si nemohli dovoliť zaplatiť všetky účty za domácnosť,no výrazne im pomáhali rodičia,ktorí im mesačne do Anglicka posielali určitú sumu peňazí, za ktorú zaplatili dlhy.
Keď sa konečne odhodlala vyliezť z vane, poriadne sa poutierala a nasúkala do saténovej nočnej košielky, ktorá bola jedným z jej obľúbených odevov. Vždy ľutovala, že takú nádheru je možné nosiť len ako nočný úbor.
Jej kroky smerovali do izby, ktorú mala zariadenú podľa jej sna. Uprostred izby trónila posteľ s baldachýnom, ktorú z pravej strany obklopovalo veľké okno s jasne bielymi záclonami, z ktorého mala prekrásny výhľad na nočný Londýn. Na bielo čiernej stene mala kde-tu prilepený plagát umelcov a slávnych hviezd, ktoré boli jej najväčšími idolmi. Angie,bola vždy vášnivá čitateľka. Doposiaľ sa nenašla kniha, ktorú by nepoznala. Preto mali tieto jej poklady čestné miesto na bielych poličkách, ktoré boli v komínikoch poukladané na tmavých parketách. Vždy po takejto izbe túžila. Od útleho detstva mamke básnila, že presne takúto ju chce mať.
Žila si svoj sen vo všetkých smeroch. Mala všetko po čom túžila, všetko čo si kedy zažiadala, okrem jedného - Dávida.
pondelok 4. júna 2012
Another world 44 part 2.
To mŕtvolné ticho, ktoré medzi nami panovalo, bolo na nevydržanie. Zopár krát som zaregistrovala, ako Mark chce niečo povedať, no nedokázal to. Len sa nadýchol, a hneď nato rýchlo vydýchol a z úst sa mu vydral neurčitý vzlyk.
,,Simone." nadýchol sa, a ruky mi vzal do tých svojich, obrovských. Tie moje maličké sa v nich úplne stratili a pohľad na ne, mi okamžite pripomenul Harryho.
,,Ľúbim ťa."
Nasucho som prehltla a tvárila som sa, že som ho nepočula. Veď to aj povedal potichu, takmer šeptom a trochu zachrípnuto. Oči sa nám stretli. Neuhol.Ani ja nie. A potom som neisto vydýchla.
,,Ľúbiš?"
Prikývol. Bez toho, aby zo mňa spustil oči.Keď to bolo nekonečné, pustil mi ruky a povedal:
,,To je celé."
,,To si mi mohol povedať aj do telefónu." skonštatovala som,a hľadela na neho,ako upiera pohľad na podlahu. Vliala som do seba malý dúšok sladkastého vína a cítila ako sa mi jeho chuť rozlieva po tele. Bolo výborné.
,,Nemohol."pokrútil hlavou, a nervózne si hrýzol spodnú peru. Mala som pocit, že čochvíľa mu začne krvácať.
,,Vieš zo začiatku som si myslel,že je to len akési poblúznenie, zaslepenie, no vraví sa,že keď takýto stav prekročí obdobie štyroch mesiacov, je to láska. A v mojom prípade to láska je. A pritom ťa vôbec nepoznám.Nič extra o tebe neviem, dokonca ani všetky základné veci. Vôbec tomu nechápem." jemne ma pohľadil po líci, a rukou mi na ňom chvíľu zotrval. Nechala som ho. Hypnotizoval ma čokoládovými očami,a keby nesedím, zosypem sa ako handrová bábika. Jeho slovami som bola šokovaná. Veľmi. Hovoril to tak presvedčivo a úprimne,že som mu verila každé jedno slovko.
,,Čo odo mňa čakáš Mark ? Že Harryho opustím a tebe sa hodím okolo krku?" hovorila som nahnevane. Nechápala som, kde sa vo mne nabral toľký hnev a napätie,keď pre chvíľkou som bola kľudná.
Zvesil hlavu a jemne ňou pokrútil. Prišlo mi to ľúto. Dobre som vedela, že moja reakcia bola prehnaná.
,,Prepáč." šepla som si vedomá toho, že som strašne hlúpa a necitlivá. ,,Nechaj tak. Hneď sa vrátim."
oznámil mi,a stratil sa na toaletách.
Ako to ide krpec? - Niall.
On a Mary boli jediný, ktorý o stretnutí mňa a Marka vedeli. Vlastne, ony boli jediný kto o ňom vôbec vedel.
,,Si pri chalanoch ?" opýtala som sa bez pozdravu Nialla s mobilom nalepeným na uchu.
,,Hej, why ?"
,,Nemôžeš ísť niekde,kde ťa nebudú počuť ?"
,,Vykonám." šepol so smiechom a počula som, ako sa so šramotom premiestňuje niekam inam. ,,Tak ako to ide ?" opýtal sa znova a potiahol nosom.
,,Normálne. Asi." Bola som si neistá. Nevedela som,čo presne chce počuť a čo mu mám ja povedať. Nechcela som aby vedel, čo mi Mark povedal. Nikto. Chcela som, aby to bolo našim malým tajomstvom, o ktorom nebude nikto nikdy vedieť.
,,Krpčiatko, budem končiť, chalani ma naháňajú." povzdychol si sklesnuto. ,,A pamätaj, neurob žiadnu hlúposť.Nič čo by mohlo brčkavcovi ublížiť.Prosím.Ahoj."
,,Ahoj." odzdravila som už hluchému telefónu.
Cítila som ako ma v očiach pália slzy. Nenávidela som to. Nenávidela som pocit, že musím Harrymu klamať. Niekedy však klamstvo bolí menej ako pravda. No zaslúži si to vôbec ? Rozhodne nie. Zaslúžim si ho ja ? Neviem. Pokladala som si otázky, na ktoré som si sama odpovedala. Hotový blázon.
Niall
Keď ma už chalani zháňali, ukončil som rozhovor so Simi a sadol si k nim do šatne. Civeli na mňa ako na sneh v lete, a mne začalo všetko dochádzať. Všetko do seba zapadalo ako kúsky puzzlí. No najmä Harryho pohľad. Jeho zelené oči boli plné prekvapenia a niečoho čo som nevedel identifikovať. Počuli ma. Počuli celý rozhovor mňa a Sim aj napriek tomu, že som opustil túto miestnosť. Chcel som začať hovoriť, všetko im vysvetliť, no nemohol som. Nechcel som zradiť svoju najlepšiu priateľku, o ktorej viem,že má tvrdý korienok no i tak by mi to nedokázala odpustiť. Nikdy.
,,Čím by mi mala Simone ublížiť?" opýtal sa ma Harry a upieral na mňa zrak. ,,Chalani, necháte nás ?" dodal, a Liam,Zayn,Loui sa pomaly pozviechali zo stoličiek.
,,Takže ?" zopakoval a prisadol si ku mne.
,,Odkiaľ si nabral, že som volal so Simi ?" nervózne som sa pomrvil. Chcel som to uhrať ... nejako. No mal som pocit,že prehrám.Určite.
,,Nialler,nesnaž sa mi klamať,kto iný by mi mohol ublížiť,ako ona ?"
Má ma. Odhalil mňa, ju, Marka. Porazenecky som sklonil hlavu s vedomím, že toto už neuhrám. Poznal ma. Dokonale. Harrymu klamať nedokážem.
,,Kde je ? Čo robí ?"
Neodpovedal som.
,,Nialler !" okríkol ma, až ma nadvihlo.
,,Nič ti nepoviem Harry." povedal som rázne a ruky si preložil na prsiach ako malý chlapec. Nevadí.
,,Pamätáš, čo sme si všetci piati sľúbili hneď potom,čo nás dali do kopy ako skupinu?" bol nervózny a snažil sa mi hrať na city. Prikývol som. Dobre viem, čo sme si sľúbili. Budeme kráčať jeden vedľa druhého, budeme si oporou, budeme si hovoriť pravdu, nič viac len pravdu a spolu budeme kráčať spoločnou cestou, jedným smerom.-presne takto to znelo. Vedel som, že to práve porušujem, no Simone, bola po Mary najdôležitejším dievčaťom môjho života.
,,Kašlem ťa !" vstal, z operadla stoličky si vzal modrú mikinu a odišiel nevedno kam.
Simone
S Markom náš rozhovor postúpil o pár levelov dopredu a rozprávali sme sa ako starý známi. Smiali sme sa,podpichovali a rozprávali si rôzne zážitky zo života. Veľa ich bolo vtipných, no keď sa dostal k smrti jeho starkej pevne som ho objala a nechcela pustiť. No musela som. Nechcela som mu činmi dávať nádej v niečo,čo sa nikdy nestane.
,,Som hladný." zahlásil zo smiechom, a znova si odpil z vína. ,,Ty nie?"
Prikývla som s úsmevom.
Obom nám objednal skvelú taliansku pizzu a chladenú kolu, ktorá mi perfektne padla vhod.
,,Asi už pôjdem,ďakujem."šepla som,keď som konečne mala pojem o čase. Vonku sa stmievalo, bolo pár minút pred ôsmou a display mi ukazoval desať neprijatých hovorov od Harryho, päť od Nialla a jednu esemesku,nevedno od koho.
,,Stretneme sa ešte niekedy?" spýtavo sa ma opýtal a tvár mi uväznil vo svojich rukách.
Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Krátko, ale pevne a špičky jazykov sa nám dotkli s istotou, ktorá sa mi nemohla zdať. Neodtiahla som sa, pretože to vyriešil za mňa. ,,Miluješ ho?" šepol.
Chcela som mu odpovedať,chcela som mu povedať že ho mám rada, no Harryho milujem viac než čokoľvek iné no nešlo to. Nedokázala som zo seba vydať ani hlások.
,,Odpovedz mu, miluješ ma?" ozval sa hlas za mnou.Stuhla som,ako ešte nikdy.
,,Simone." nadýchol sa, a ruky mi vzal do tých svojich, obrovských. Tie moje maličké sa v nich úplne stratili a pohľad na ne, mi okamžite pripomenul Harryho.
,,Ľúbim ťa."
Nasucho som prehltla a tvárila som sa, že som ho nepočula. Veď to aj povedal potichu, takmer šeptom a trochu zachrípnuto. Oči sa nám stretli. Neuhol.Ani ja nie. A potom som neisto vydýchla.
,,Ľúbiš?"
Prikývol. Bez toho, aby zo mňa spustil oči.Keď to bolo nekonečné, pustil mi ruky a povedal:
,,To je celé."
,,To si mi mohol povedať aj do telefónu." skonštatovala som,a hľadela na neho,ako upiera pohľad na podlahu. Vliala som do seba malý dúšok sladkastého vína a cítila ako sa mi jeho chuť rozlieva po tele. Bolo výborné.
,,Nemohol."pokrútil hlavou, a nervózne si hrýzol spodnú peru. Mala som pocit, že čochvíľa mu začne krvácať.
,,Vieš zo začiatku som si myslel,že je to len akési poblúznenie, zaslepenie, no vraví sa,že keď takýto stav prekročí obdobie štyroch mesiacov, je to láska. A v mojom prípade to láska je. A pritom ťa vôbec nepoznám.Nič extra o tebe neviem, dokonca ani všetky základné veci. Vôbec tomu nechápem." jemne ma pohľadil po líci, a rukou mi na ňom chvíľu zotrval. Nechala som ho. Hypnotizoval ma čokoládovými očami,a keby nesedím, zosypem sa ako handrová bábika. Jeho slovami som bola šokovaná. Veľmi. Hovoril to tak presvedčivo a úprimne,že som mu verila každé jedno slovko.
,,Čo odo mňa čakáš Mark ? Že Harryho opustím a tebe sa hodím okolo krku?" hovorila som nahnevane. Nechápala som, kde sa vo mne nabral toľký hnev a napätie,keď pre chvíľkou som bola kľudná.
Zvesil hlavu a jemne ňou pokrútil. Prišlo mi to ľúto. Dobre som vedela, že moja reakcia bola prehnaná.
,,Prepáč." šepla som si vedomá toho, že som strašne hlúpa a necitlivá. ,,Nechaj tak. Hneď sa vrátim."
oznámil mi,a stratil sa na toaletách.
Ako to ide krpec? - Niall.
On a Mary boli jediný, ktorý o stretnutí mňa a Marka vedeli. Vlastne, ony boli jediný kto o ňom vôbec vedel.
,,Si pri chalanoch ?" opýtala som sa bez pozdravu Nialla s mobilom nalepeným na uchu.
,,Hej, why ?"
,,Nemôžeš ísť niekde,kde ťa nebudú počuť ?"
,,Vykonám." šepol so smiechom a počula som, ako sa so šramotom premiestňuje niekam inam. ,,Tak ako to ide ?" opýtal sa znova a potiahol nosom.
,,Normálne. Asi." Bola som si neistá. Nevedela som,čo presne chce počuť a čo mu mám ja povedať. Nechcela som aby vedel, čo mi Mark povedal. Nikto. Chcela som, aby to bolo našim malým tajomstvom, o ktorom nebude nikto nikdy vedieť.
,,Krpčiatko, budem končiť, chalani ma naháňajú." povzdychol si sklesnuto. ,,A pamätaj, neurob žiadnu hlúposť.Nič čo by mohlo brčkavcovi ublížiť.Prosím.Ahoj."
,,Ahoj." odzdravila som už hluchému telefónu.
Cítila som ako ma v očiach pália slzy. Nenávidela som to. Nenávidela som pocit, že musím Harrymu klamať. Niekedy však klamstvo bolí menej ako pravda. No zaslúži si to vôbec ? Rozhodne nie. Zaslúžim si ho ja ? Neviem. Pokladala som si otázky, na ktoré som si sama odpovedala. Hotový blázon.
Niall
Keď ma už chalani zháňali, ukončil som rozhovor so Simi a sadol si k nim do šatne. Civeli na mňa ako na sneh v lete, a mne začalo všetko dochádzať. Všetko do seba zapadalo ako kúsky puzzlí. No najmä Harryho pohľad. Jeho zelené oči boli plné prekvapenia a niečoho čo som nevedel identifikovať. Počuli ma. Počuli celý rozhovor mňa a Sim aj napriek tomu, že som opustil túto miestnosť. Chcel som začať hovoriť, všetko im vysvetliť, no nemohol som. Nechcel som zradiť svoju najlepšiu priateľku, o ktorej viem,že má tvrdý korienok no i tak by mi to nedokázala odpustiť. Nikdy.
,,Čím by mi mala Simone ublížiť?" opýtal sa ma Harry a upieral na mňa zrak. ,,Chalani, necháte nás ?" dodal, a Liam,Zayn,Loui sa pomaly pozviechali zo stoličiek.
,,Takže ?" zopakoval a prisadol si ku mne.
,,Odkiaľ si nabral, že som volal so Simi ?" nervózne som sa pomrvil. Chcel som to uhrať ... nejako. No mal som pocit,že prehrám.Určite.
,,Nialler,nesnaž sa mi klamať,kto iný by mi mohol ublížiť,ako ona ?"
Má ma. Odhalil mňa, ju, Marka. Porazenecky som sklonil hlavu s vedomím, že toto už neuhrám. Poznal ma. Dokonale. Harrymu klamať nedokážem.
,,Kde je ? Čo robí ?"
Neodpovedal som.
,,Nialler !" okríkol ma, až ma nadvihlo.
,,Nič ti nepoviem Harry." povedal som rázne a ruky si preložil na prsiach ako malý chlapec. Nevadí.
,,Pamätáš, čo sme si všetci piati sľúbili hneď potom,čo nás dali do kopy ako skupinu?" bol nervózny a snažil sa mi hrať na city. Prikývol som. Dobre viem, čo sme si sľúbili. Budeme kráčať jeden vedľa druhého, budeme si oporou, budeme si hovoriť pravdu, nič viac len pravdu a spolu budeme kráčať spoločnou cestou, jedným smerom.-presne takto to znelo. Vedel som, že to práve porušujem, no Simone, bola po Mary najdôležitejším dievčaťom môjho života.
,,Kašlem ťa !" vstal, z operadla stoličky si vzal modrú mikinu a odišiel nevedno kam.
Simone
S Markom náš rozhovor postúpil o pár levelov dopredu a rozprávali sme sa ako starý známi. Smiali sme sa,podpichovali a rozprávali si rôzne zážitky zo života. Veľa ich bolo vtipných, no keď sa dostal k smrti jeho starkej pevne som ho objala a nechcela pustiť. No musela som. Nechcela som mu činmi dávať nádej v niečo,čo sa nikdy nestane.
,,Som hladný." zahlásil zo smiechom, a znova si odpil z vína. ,,Ty nie?"
Prikývla som s úsmevom.
Obom nám objednal skvelú taliansku pizzu a chladenú kolu, ktorá mi perfektne padla vhod.
,,Asi už pôjdem,ďakujem."šepla som,keď som konečne mala pojem o čase. Vonku sa stmievalo, bolo pár minút pred ôsmou a display mi ukazoval desať neprijatých hovorov od Harryho, päť od Nialla a jednu esemesku,nevedno od koho.
,,Stretneme sa ešte niekedy?" spýtavo sa ma opýtal a tvár mi uväznil vo svojich rukách.
Nahol sa ku mne a pobozkal ma. Krátko, ale pevne a špičky jazykov sa nám dotkli s istotou, ktorá sa mi nemohla zdať. Neodtiahla som sa, pretože to vyriešil za mňa. ,,Miluješ ho?" šepol.
Chcela som mu odpovedať,chcela som mu povedať že ho mám rada, no Harryho milujem viac než čokoľvek iné no nešlo to. Nedokázala som zo seba vydať ani hlások.
,,Odpovedz mu, miluješ ma?" ozval sa hlas za mnou.Stuhla som,ako ešte nikdy.
sobota 2. júna 2012
Someone like me
Spomínala som vám, že začnem s novou poviedkou a dnes som napísala prvý diel. Pevne dúfam a verím, že sa vám bude páčiť!:)
P.S. : Angie, this is for you !:*:)
Sedela v parku, jej parku ako si ho v jedno popoludnie sama nazvala. Sama, bez Nicole tak ako každé popoludnie keď nemala službu v Starbucks. Bol to jej rituál, ktorého sa po príchode do Anglicka držala ako kliešť. Vždy si tam dokázala nájsť miestečko na sedenie, kde bola sama s notesom a ceruzkou v ruke. Vo väčšine to však bolo rovnaké miesto. Nicole nechávala doma. Vždy. Mala rada samotu, no zároveň sa jej bála. Park jej prinášal skvelé odreagovanie sa a prichádzala tu na iné myšlienky. Občas, sa jej v hlave zablesli tie bolestné a temné z minulosti, ktoré sú dôvodom jej odchodu zo Slovenska, maličkého štátu v strede Európy. Hovorí sa, že je srdcom Európy, no ona to tam neznášala.Okrem rodiny a zopár priateľov, ju tam nedržalo vôbec nič.
Kreslila. Robievala to najradšej zo všetkého a išlo jej to skvele. Dokonale dokázala dať na obyčajný biely papier to, čo videla pred jasne zelenými očami. Ľudia v jej okolí ju zato uznávali, čím sa mohla hrdo pýšiť. No nerobila tak. Bola dievčaťom, ktoré malo viac svojich predností, no nedávala ich najavo ani sa nimi nechválila.
Bolo sobotňajšie poobedie a službu v práci nemala.Počúvala štebot vtákov na stromoch a vžívala sa do príjemného júlového slnka, páliaceho na jej odhalené nohy. Cez víkendy nerobí, na raňajších zmenách ju zaskakuje Emily. Takto jej to vyhovuje, pretože má voľný víkend, a môže si spraviť voľný program. Nemusí sa prispôsobovať práci a s Niky tak môžu vystrájať rôzne bláznovstvá, ktoré majú v obľube. Dnes nie. Nemala na to vôbec náladu, tak len sedela a kreslila jazero, ktoré sa jej naskytlo pred očami. Neďaleko nej sedel chlapec, v červenej šiltovke, tyrkysovom tričku, bledých nohaviciach a modrých teniskách. Gitaru v ruke, vedel dokonale ovládať a hral pre ňu stále neznámu pieseň. Ako chalana si ho nevšímala, aj keď vedela, že tam sedí a jeho vôňu vietor unášal až k nej. Chodieval tam často, dokonca častejšie ako ona. Sedával na lavičke vždy sám a len tak brnkal bruškami prstov po strunách gitary. Nebola to konkrétna pieseň, len nejaké neznáme tóny.
Zotmelo sa, a ona vstala na nohy a opustila park. Ovzdušie začínalo byť chladné a vietor jej oziabal končeky prstov na nohách. No aj napriek tomu sa nenáhlila. Kráčala pomaly a kochala sa na krásne budovy, ktoré jej Londýn naskytol. Milovala ho, zaľúbila sa doň už ako desaťročná, keď ho navštívila po prvý krát.Nikdy neverila, že sa sem ešte niekedy vráti a vôbec nie, že tu bude žiť a tráviť každý, každučký deň. No osud jej to zariadil inak.
P.S. : Angie, this is for you !:*:)
Sedela v parku, jej parku ako si ho v jedno popoludnie sama nazvala. Sama, bez Nicole tak ako každé popoludnie keď nemala službu v Starbucks. Bol to jej rituál, ktorého sa po príchode do Anglicka držala ako kliešť. Vždy si tam dokázala nájsť miestečko na sedenie, kde bola sama s notesom a ceruzkou v ruke. Vo väčšine to však bolo rovnaké miesto. Nicole nechávala doma. Vždy. Mala rada samotu, no zároveň sa jej bála. Park jej prinášal skvelé odreagovanie sa a prichádzala tu na iné myšlienky. Občas, sa jej v hlave zablesli tie bolestné a temné z minulosti, ktoré sú dôvodom jej odchodu zo Slovenska, maličkého štátu v strede Európy. Hovorí sa, že je srdcom Európy, no ona to tam neznášala.Okrem rodiny a zopár priateľov, ju tam nedržalo vôbec nič.
Kreslila. Robievala to najradšej zo všetkého a išlo jej to skvele. Dokonale dokázala dať na obyčajný biely papier to, čo videla pred jasne zelenými očami. Ľudia v jej okolí ju zato uznávali, čím sa mohla hrdo pýšiť. No nerobila tak. Bola dievčaťom, ktoré malo viac svojich predností, no nedávala ich najavo ani sa nimi nechválila.
Bolo sobotňajšie poobedie a službu v práci nemala.Počúvala štebot vtákov na stromoch a vžívala sa do príjemného júlového slnka, páliaceho na jej odhalené nohy. Cez víkendy nerobí, na raňajších zmenách ju zaskakuje Emily. Takto jej to vyhovuje, pretože má voľný víkend, a môže si spraviť voľný program. Nemusí sa prispôsobovať práci a s Niky tak môžu vystrájať rôzne bláznovstvá, ktoré majú v obľube. Dnes nie. Nemala na to vôbec náladu, tak len sedela a kreslila jazero, ktoré sa jej naskytlo pred očami. Neďaleko nej sedel chlapec, v červenej šiltovke, tyrkysovom tričku, bledých nohaviciach a modrých teniskách. Gitaru v ruke, vedel dokonale ovládať a hral pre ňu stále neznámu pieseň. Ako chalana si ho nevšímala, aj keď vedela, že tam sedí a jeho vôňu vietor unášal až k nej. Chodieval tam často, dokonca častejšie ako ona. Sedával na lavičke vždy sám a len tak brnkal bruškami prstov po strunách gitary. Nebola to konkrétna pieseň, len nejaké neznáme tóny.
Zotmelo sa, a ona vstala na nohy a opustila park. Ovzdušie začínalo byť chladné a vietor jej oziabal končeky prstov na nohách. No aj napriek tomu sa nenáhlila. Kráčala pomaly a kochala sa na krásne budovy, ktoré jej Londýn naskytol. Milovala ho, zaľúbila sa doň už ako desaťročná, keď ho navštívila po prvý krát.Nikdy neverila, že sa sem ešte niekedy vráti a vôbec nie, že tu bude žiť a tráviť každý, každučký deň. No osud jej to zariadil inak.
piatok 1. júna 2012
I don't understand ...
Nechápem, nerozumiem ... Bóóže, šak len teraz boli Vianoce a už je prvý jún ? :D .. fakt nedokážem pochopiť, ako môže ten čas tak letieť. Ubehol pol rok, a ja ani neviem ako. Vôbec si neuvedomujem,že zostavá už len mesiac, jeden poondiaty mesiac do konca školského roka a potom konečne freetime ! :D V mojom prípade je to aj koniec základky. Čo vám k tomu povedať ? Teším sa a zároveň mi je do plaču .. predsa len deväť rokov medzi tými bláznami z 9.A. je deväť rokov :/ ..no zato, chcem sa už posunúť vpred, aspoň o kúsok a nástup na strednú (v mojom prípade gympel...áno umriem tam, už teraz som si tým istá :D) je krok dopredu. Ale hrozne mi to bude chýbať, všetko ! ... decká, učitelia, dokonca aj upratovačky :D :D ..
Huhúúú ! dneska je MDD ! pre slovenské deti deň detí, pre mňa medzinárodný deň directioners ( ááno, odkukala som to z FB , čert to ber! ) :D ... maminka ma po príchode privítala s 10 eurovkou v ruke, a mne už len zostáva premýšľať, načo ich minúť ! :D uvidí sa :)
New look ...
Mohli ste si všimnúť nový vzhľad blogu, ktorý som upravila včera v neskorých nočných hodinách ( nevedela som spať :D ) ... Prečo som zvolila londýnsky podklad ? Milujem to mesto, život v ňom, proste všetko čo sa Londýna týka. Áno po strednej chcem odísť, a áno chcem odísť do Londýna. Na jeden rok, za ktorý si tam zarobím nejaké peniažky a môžem sa vrátiť študovať vysokú sem do Narnije :D...snáď mi to vyjde, i keď mamka mi hneď tento môj nápad zatrhla ! Kašľať to !:D
Popridávala som sem aj nejaké nové zaujímavosti. Trebárs, preklad celého blogu do bárs akého jazyka. Poviem vám,keď som si to prehodila do čínštiny, vyzeralo to strašne komicky :D:D Ďalej, som sem dala anketu: Čo by som mala pomeniť na blogu? ... tak ak budete hlasovať, tak ja sa budem snažiť vyhovieť vašim požiadavkám najlepšie ako budem vedieť :) .. ďalej som si sem pridala kontakt na Facebook a Twitter, takže kľudne si ma pridajte medzi friends, alebo ma follovnite a ja vás mile rada potvrdím a follownem spaäť. :)
Some picture ...
Jahôdka z našej záhradky v tvare srdca :)
Tak sa mi páčila, že by som si neodpustila, keby ju neodfotím
a nedám ju sem :D :)
I want ! I want ! I want ! strašne to chcem !!!!!!
A aj to budem mať :D!! keď nie teraz tak v 18stke v skratke YNWA a na pravom členku, to vám prisahám ! :D
Nikdy nebudeš kráčať sám ... najkrajšia veta aká môže existovať!:)
So Simone :)
Fandili sme poriadne keď sme hrali proti Čechúňom a nakoniec SME ICH DALI ! :D yeaah ! :D ešte stále je to skvelý pocit, a aj bude ! :D
btw Simone, nemá nič so Simone s AW :D
Simone s mojej poviedky miluje Harryho, a táto moja Simone ho má v paži, a to doslova :D ! Never mind ... aj tak ju ľúbim :)
Londýn !!!!!!
Už som vám spomínala ako veľmi ho milujem!:)
Zo školy sme tam boli minulý rok a hneď som si ho zamilovala.Toľko zážitkov čo odtiaľ mám...no do rána by som o tom vedela rozprávať:D budúci rok sa s Angie chystáme ísť znova... snáď nám to teda vyjde, pretože keď som minulý rok v máji opúšťala toto mesto nahlas som si povedala: ,,Nie som tu naposledy!" a to chcem dodržať :)
S figurínovým Robom ! :) ma kapánek nasrali, že mi tam nedali Taylora :D no asi vedeli, že by to nedopadlo dobre :D lebo Niky by si zaručene pred neho sadla, a pozerala sa na neho celý deň!:D
Počuli ste to ?!!!!! 1D budú mať vlastné figuríny v Madame Tussauds, boooože ja sa tak hovadsky teším :D :D ... prisahám jak malé dieťa :D .. už teraz mám v pláne ukradnúť si odtiaľ Harryho a vystaviť si ho v strede izby ! :D - ipossible, never mind !:D
I don't know, who I am ...
Nechápem čo je so mnou v poslednej dobe ... Raz sú moje nálady na bode mrazu, inokedy mi šibe tak,že sa o seba začínam báť ... Nevyznám sa v sebe. Vôbec. Aj dnes. Po raňajšej esemeske, ktorá ma rozveselila a s dobrou náladou ma vyhnala z postele, som si myslela že tento deň bude super, aj napriek tomu, že som šla do školy. No mýlila som sa... prišla som domov, išla som k Simone, a keď som sa vrátila pochytila ma taká depka, že to ani nie je možné. Najhoršie je, že neviem prečo. Teda viem, jeden dôvod, ale je ich viac, a ja neviem prísť nato, čo to je.. Posledný mesiac mám taký hnusný pocit, že som sama, i keď mám okolo seba desiatky ľudí s ktorými sa rozprávam. Niekedy mám chuť sa vyrozprávať a to poriadne, no len akosi nie je komu. Vlastne, bolo by... je človek, ktorý by si ma vypočul. Problém? je to chalan, a jemu sa nedokážem zdôveriť so všetkým čo ma tak strašne serie. Tak len sedím alebo ležím na posteli, pozerám do blba a uzatváram sa do seba .. Každým dňom viac a viac .. Už aj mamka si všíma že so mnou nie je všetko v poriadku ... Dnes som mala tréning, bola som pobalená, oblečená, no pred dverami som zdupkala tašku hodila späť do izby, zložila sa na posteľ a plakala... sama som vlastne nevedela a do teraz neviem prečo .. proste som plakala a poriadne... Neviem či je to tým materinským pudom, no mamka hneď pribehla ku mne, a pýtala sa či mám depku a ja som len nemo prikývla, viac to neriešila, začo som jej vďačná ...
Okééééééééy, nechcem vás zaťažovať mojimi stálymi výlevmi...
Čo sa týka novej časti, možno dnes bude,možno nie, sama neviem ...
Stále dokonalá Demi !:)
štvrtok 31. mája 2012
Another world 44 part 1.
Túto časť, som mala naplánovanú napísať dlhšiu,no nakoniec som sa rozhodla, že ju rozdelím na dve časti! :) Here is part 1. snáď sa bude páčiť !:)
Bol piatok, posledný marcový deň sprevádzaný príjemným počasím a príchodom nového mesiaca. Chalani v štúdiu nahrávali, teda skôr dohrávali nový song, ktorý mali na pláne vypustiť desiateho apríla. Bol tam pochopiteľne aj Niall, takže Mary som sa podujala vziať k lekárke. Nič vážne. Len klasická kontrola budúcich mamičiek.
Ráno som vstala, na Harryho buchot. Nikdy nepochopím, ako môže človek narobiť taký šramot pri obliekaní sa. Never mind. Bol to proste on. Za tie dlhé mesiace som si už dá sa povedať nato zvykla. Popravde, čo iné mi zostávalo?
O siedmej mali byť chalani v štúdiu, kde mali doladiť posledné veci, čo sa pesničky týkalo. Bola krásna. Tak, ako každá ich. No táto mala v sebe niečo viac, ako tie pred tým. Cítila som, že chalani sa do nej viac vžili a vložili, takže aj nahratá bola s poriadnymi kvapkami emócií. Vypočuli sme si ju nedávno, keď som s Mary a Ashley zamierila do centra. Každá z nás, potrebovala niečo nové na seba, takže naše účty boli po pár hodinách vybielené. A to doslova. Po výbornom latté v jednom z londýnskych podnikov, sme sa pobrali pozrieť chalanov. Aj napriek Paulovym protestom, sme sa tam nakoniec dostali, a skoro sme popadali na zadky .
,,Simi,kde toľko trčíš ? už ti tu hodnú chvíľu stepujem pred dverami!" ozval sa nervózny hlas Mary v telefóne. Zložila som. Rýchlim krokom som zbehla k dverám, a uvidela ju tam stáť držiac si krásne mierne vypuklé bruško. Pristalo jej to. Tehotenstvo z nej urobilo nového človeka, a nebudem popierať, že táto Mary sa mi páčila oveľa viac.
O pol desiatej, sme dorazili do nemocnice, kde to bolo ako vždy na prasknutie. Ľudí tam bolo ako maku, a nájsť si miesto na sedenie, bol obrovský problém.Po pár minútach sa našťastie vyriešil, a s Mary sa nám uvoľnili dve miesta vedľa seba. Čakali sme dlhšie ako sme predpokladali. Pred Mary sa vystriedala desiatka žien, v pokročilom stave tehotenstva, či dokonca aj tie, ktorá chceli ísť na potrat. Vždy mi stislo srdce pri pomyslení nato. Veď to dieťa za nič nemôže, a nezaslúži si taký osud.
Z nemocnice sme vyšli okolo pol jednej a vybrali sa do reštaurácie naplniť prázdne žalúdky. Bolo tam takmer prázdno, takže sme mali skvelé súkromie.
,,Simi?" šepla Mar, zatiaľ čo sme obe chálovali veľkú šunkovú pizzu s kukuricou. Kývla som hlavou na znak, že môže pokračovať.
,,Kedy sa máš stretnúť s Markom?"
To ráno, čo so od neho dostala esemesku, som to ignorovala a nevracala sa k nej. Až kým som tie isté esemesky nezačala dostávať každé ráno, čo mi už poriadne začínalo liezť na mozog. Vytočila som jeho číslo, a zavolala mu. Nevedela som, čo mu poviem, čo urobím, proste som tak konala.
,,Zajtra." prehltla som posledné sústo, a z chuti sa napila studeného pomarančového džúsu.
V to ráno, som sa zobudila s nepríjemnou hrčou v žalúdku. Mala som pocit, že sa niečo stane.Niečo čo rapídne zmení môj život. Harry u mňa nebol, opäť nahrávali.Do hladného žalúdka som si hodila maslový chlieb s paprikou a navliekla na seba bledé rifle, biele tričko a hnedý kožák. S Markom sme si stretnutie dohodli na druhú poobede, čo znamenalo, že mi zostávajú ešte dve hodiny,počas ktorých som sa pomotala v nákupnom centre a pokúpila zopár vecičiek, pre maličké.Niektoré kúsky boli tak krásne a chutné, že som im jednoducho neodolala.
Kráčali sme slnkom zaliatou cestou, rozhovor viazol, počuť bolo len naše zrýchľujúce sa kroky. Už nebolo cesty späť. Obaja sme dýchali rýchlo, obaja sme nevedeli čo povedať. Ani raz sme sa na seba nepozreli. Kráčali sme ticho, ja so zrakom upretým niekam pred seba, som pár krát zakopla a zachytila sa o jeho lakeť.Srdce mi búchalo až v krku ... Nesmieš. Musíš. Chceš. Nechceš.
Dvere do podniku, v ktorom sme mali posedieť sa s rachotom rozleteli a prilákali zraky niekoľkých zvedavcov.
Objednal víno. Popri jeho nalievaní si ma mlčky premeriaval a ja som si mlčky premeriavala jeho.
,,Vyzeráš dobre." hlesol a srkol si z červeného alkoholického opojenia.
,,Ďakujem."
Bola som v koncoch. Úplných. Sedeli sme za maličkým stolčekom a len na seba hľadeli. Bez slov. Ani jeden z nás nevedel, čo má ešte povedať či urobiť. Bolo to neznesiteľné.
,,O čom sa chceš rozprávať Mark? Načo si sa chcel vôbec stretnúť?" vychŕlila som na neho otázky, na ktoré som chcela poznať jasnú a zreteľnú odpoveď.
Bol piatok, posledný marcový deň sprevádzaný príjemným počasím a príchodom nového mesiaca. Chalani v štúdiu nahrávali, teda skôr dohrávali nový song, ktorý mali na pláne vypustiť desiateho apríla. Bol tam pochopiteľne aj Niall, takže Mary som sa podujala vziať k lekárke. Nič vážne. Len klasická kontrola budúcich mamičiek.
Ráno som vstala, na Harryho buchot. Nikdy nepochopím, ako môže človek narobiť taký šramot pri obliekaní sa. Never mind. Bol to proste on. Za tie dlhé mesiace som si už dá sa povedať nato zvykla. Popravde, čo iné mi zostávalo?
O siedmej mali byť chalani v štúdiu, kde mali doladiť posledné veci, čo sa pesničky týkalo. Bola krásna. Tak, ako každá ich. No táto mala v sebe niečo viac, ako tie pred tým. Cítila som, že chalani sa do nej viac vžili a vložili, takže aj nahratá bola s poriadnymi kvapkami emócií. Vypočuli sme si ju nedávno, keď som s Mary a Ashley zamierila do centra. Každá z nás, potrebovala niečo nové na seba, takže naše účty boli po pár hodinách vybielené. A to doslova. Po výbornom latté v jednom z londýnskych podnikov, sme sa pobrali pozrieť chalanov. Aj napriek Paulovym protestom, sme sa tam nakoniec dostali, a skoro sme popadali na zadky .
,,Simi,kde toľko trčíš ? už ti tu hodnú chvíľu stepujem pred dverami!" ozval sa nervózny hlas Mary v telefóne. Zložila som. Rýchlim krokom som zbehla k dverám, a uvidela ju tam stáť držiac si krásne mierne vypuklé bruško. Pristalo jej to. Tehotenstvo z nej urobilo nového človeka, a nebudem popierať, že táto Mary sa mi páčila oveľa viac.
O pol desiatej, sme dorazili do nemocnice, kde to bolo ako vždy na prasknutie. Ľudí tam bolo ako maku, a nájsť si miesto na sedenie, bol obrovský problém.Po pár minútach sa našťastie vyriešil, a s Mary sa nám uvoľnili dve miesta vedľa seba. Čakali sme dlhšie ako sme predpokladali. Pred Mary sa vystriedala desiatka žien, v pokročilom stave tehotenstva, či dokonca aj tie, ktorá chceli ísť na potrat. Vždy mi stislo srdce pri pomyslení nato. Veď to dieťa za nič nemôže, a nezaslúži si taký osud.
Z nemocnice sme vyšli okolo pol jednej a vybrali sa do reštaurácie naplniť prázdne žalúdky. Bolo tam takmer prázdno, takže sme mali skvelé súkromie.
,,Simi?" šepla Mar, zatiaľ čo sme obe chálovali veľkú šunkovú pizzu s kukuricou. Kývla som hlavou na znak, že môže pokračovať.
,,Kedy sa máš stretnúť s Markom?"
To ráno, čo so od neho dostala esemesku, som to ignorovala a nevracala sa k nej. Až kým som tie isté esemesky nezačala dostávať každé ráno, čo mi už poriadne začínalo liezť na mozog. Vytočila som jeho číslo, a zavolala mu. Nevedela som, čo mu poviem, čo urobím, proste som tak konala.
,,Zajtra." prehltla som posledné sústo, a z chuti sa napila studeného pomarančového džúsu.
V to ráno, som sa zobudila s nepríjemnou hrčou v žalúdku. Mala som pocit, že sa niečo stane.Niečo čo rapídne zmení môj život. Harry u mňa nebol, opäť nahrávali.Do hladného žalúdka som si hodila maslový chlieb s paprikou a navliekla na seba bledé rifle, biele tričko a hnedý kožák. S Markom sme si stretnutie dohodli na druhú poobede, čo znamenalo, že mi zostávajú ešte dve hodiny,počas ktorých som sa pomotala v nákupnom centre a pokúpila zopár vecičiek, pre maličké.Niektoré kúsky boli tak krásne a chutné, že som im jednoducho neodolala.
Kráčali sme slnkom zaliatou cestou, rozhovor viazol, počuť bolo len naše zrýchľujúce sa kroky. Už nebolo cesty späť. Obaja sme dýchali rýchlo, obaja sme nevedeli čo povedať. Ani raz sme sa na seba nepozreli. Kráčali sme ticho, ja so zrakom upretým niekam pred seba, som pár krát zakopla a zachytila sa o jeho lakeť.Srdce mi búchalo až v krku ... Nesmieš. Musíš. Chceš. Nechceš.
Dvere do podniku, v ktorom sme mali posedieť sa s rachotom rozleteli a prilákali zraky niekoľkých zvedavcov.
Objednal víno. Popri jeho nalievaní si ma mlčky premeriaval a ja som si mlčky premeriavala jeho.
,,Vyzeráš dobre." hlesol a srkol si z červeného alkoholického opojenia.
,,Ďakujem."
Bola som v koncoch. Úplných. Sedeli sme za maličkým stolčekom a len na seba hľadeli. Bez slov. Ani jeden z nás nevedel, čo má ešte povedať či urobiť. Bolo to neznesiteľné.
,,O čom sa chceš rozprávať Mark? Načo si sa chcel vôbec stretnúť?" vychŕlila som na neho otázky, na ktoré som chcela poznať jasnú a zreteľnú odpoveď.
utorok 29. mája 2012
kus o mne :)
1: Milujem Justina Biebera? ► Nie, ale nemám nič proti nemu!:)
2: Mám súrodencov? ► Nemám. Chcem staršieho brata ---> impossible :/
3: Blondína, hnedovláska alebo čiernovláska? ► Kedy ako :D
4: páči sa mi niekto? ► Jasné :)
5: Som vo vzťahu? ► Nie :P
6: Som šťastná? ► Momentálne ?! nie, nie som.
7: Sklamala som sa už v niekom? ► Ha! keby len raz.
8: Mala som výčitky svedomia? ► Áno.:D
9: Obľúbené číslo? ► 2,9
10: Obľúbená farba? ► červená :)
11: Akú pesničku som počúval naposledy? ► Adele-Make You Feel My Love
12: Som na fb každý deň? ► Bohužiaľ!:D
13: Som so sebou spokojná? ► Ani náhodou!
14: Poznám takého človeka, ktorý je do mňa zamilovaný? ► Nie?!:D
15: Mám piercing? ►Nie.
16: Mám tetovanie? ► Zatiaľ nie, musím počkať do 18stky:/
17: Zima alebo leto? ► Ani jedno :D
18: Jar alebo jeseň? ► jar :)
19: Je taký človek, ktorého nenávidím? ► hmmm, v podstate :D
20: Akej farby mám očí? ► modré :)
21: Čo rada robím? ► futbal, hudba, net, písanie poviedok, chodenie von .... :P
22: Moje najobľúbenejšia rozprávka? ► Nemo :)
23: Fajčím? ► Nie :D
24: Akej farby mám vlasy? ► Tmavo červené :)
25: Kedy mám meniny? ► Vtedy keď Payne narodeniny :D 29.8. :)
26: Kedy mám narodeniny? ► 21.september :)
27: Moje najobľúbenejšia čokoláda? ► Biela
28: Mám domáce zvieratá? ► Nemám :P
29: Obľúbený film? ► Pearl Harbor, Moderná popoluška, The Notebook :)
30: Som žiarlivý tip? ► Veľmi :D
31: Viem udržať tajomstvo? ► myslím, že áno
32: Meno najlepšej kamarátky / kamaráta? ► Angie, Simi :)
33: Chýba mi teraz niekto? ► mne stáále :/ :D
34: Aké farby mám mobil? ► strieborný
35: Obľúbený parfum? ► nemám :D
36: Jedno tajomstvo? ► keby to tu napíšem, už by to nebolo tajomstvo :D
37: Moja prvá básnička? ►netušíím :D
38: Názov mojej prvej básničky ► i don ´ t know :D
39: Obľúbený alkohol? ► pivooo :D :D
40: Ktorú farbu nemám rád? ► nie je taká
41: Bývam v dome alebo v byte? ► byt :)
42: Pre koho by som aj zabíjala? ► kamaráti, rodina, láska :)
43: Mám počítač alebo notebook? ► notebook :)
44: Prečo mam facebook? ► Lebo som dieťa 21.storočia :D
45: Počiatočné písmeno krstného mena? ► N. :)
46: Milujem striebro? ► Možno?! :D
47: Obľúbené jedlo? ► Zapekané cestoviny, bábovka :)
48: Urobil som už niečo v hneve čo som ľutoval? ► áno, a ľutujem to do teraz ...
49: Hrabe mi často? ► dosť :DD
50: Aké plemeno psa mám? ► nemám psa :)
51: Akého psa by som ešte chcela? ► maltezák ... maybe :D
52: Bude kniha z mojich básničiek? ► nepíšem básničky :D (to by dopadlo -.- )
53: Mám prácu? ► nemám:)
54: Urobím na facebooku udalosť v novom roku? ► nie :D
55: Veľmi dobrá / ý kamarátka / kamarát, ktorú som spoznal na FB? ► nie je nikto taký :P
56: Bol som už v zahraničí? ► hej :)
57: Čoho sa bojím? ► bolesti, samoty
58: Chodím na facebook cez mobil? ► zriedka :P
59: Od kedy mám internet? ► fúúúúú....
60: Kedy má narodeniny môj najlepší kamarát? ► v januári a máji :)
62: Aké jedlo mi nechutí? ► perkelt (resp. kura na paprike)
63: Je také zviera ktorého sa bojím? ► hady, potkany, hmyz :D
64: Obľúbený kvet? ► biele ruže, tulipány :)
65: Obľúbené chlapčenské meno? ► Lukáš, Emmet :)
66: Obľúbené dievčenské meno? ► Monika, Emily :)
67: Akých ľudí nemám rada? ► falošných, namyslených, podrazáckych :P
68: Milujem horory? ► nie :D
69: Verím na duchov? ►verím :)
70: Stala sa už taká tragédia na ktorú nikdy nezabudnem? ► myslím,že nie :) chvala Bohu :P
71: Čoho som sa najviac bál v detstve? ► tmy ?! :D
72: Mám takého kamaráta na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť? ► mám:)
74: Keby som bol milionár čo by som robil z peniazmi? ► minula by som ich na futbalové zápasy a oblečenie :D (to som celá ja! :D )
75: Ide mi o vzhľad alebo o vnútro? ► úprimne ?! aj, aj :P
76: Na čo sa pozriem ako prvé na chalanovi? ► oči :)
77: Koho si vážim najviac s priateľov na facebooku? ► neviem :D
78: Pomohol by som aj neznámej osobe? ► hej:)
79: Nadávam? ► áno :D
80: Malujem sa? ► jo:)
81: Čo je najdôležitejšie na svete? ► priateľstvo :)
82: Čo je najhoršie na tomto svete? ► samota, klamstvo, nenávisť :P
83: Aké známky mám v škole? ► 1,2 .. občas sa pritrafí troječka :D
84: Slnko alebo mesiac? ► mesiac :)
85: Hrám na nejaký nástroj? ► nie, ale chcela by som na klavír :)
86: Chodím na nejaký tanec? ► nie :D
87: Premýšľal som už nad tým, že si zmažem účet na FB? ► veľa krát :P
88: S kým som bol na Silvestra? ► s rodinou :D
90: Do aký chodím triedy? ► 9.A. :)
91: Keď som prvýkrát videl Titanic plakal som? ► prvý, druhý, tretí, štvrtý ... stále :D akosi nemôžem stráviť že Jack umrie :D
92: Aké farby mám tričko, ktoré mám práve na sebe? ► bieločervené :)
93: Aké farby mám gate, ktoré mám práve na sebe? ►modré
94: Mám v izbe kvet? ► fialky
95. Obľúbený seriál? ► Panelák:)
96: Som obľúbený? ► nie :D
97: Ľudia ktorých poznám od škôlky? ► je ich dosť !:D
98: Mám v izbe plagáty? ► mám, už neviem, kam ich vopchať :D
99: Udrel som už niekoho? ► spolusediaceho, keď mi robí nervy :D
100: Ľahko prídem do rozpakov? ► veľmi ľahko ..
2: Mám súrodencov? ► Nemám. Chcem staršieho brata ---> impossible :/
3: Blondína, hnedovláska alebo čiernovláska? ► Kedy ako :D
4: páči sa mi niekto? ► Jasné :)
5: Som vo vzťahu? ► Nie :P
6: Som šťastná? ► Momentálne ?! nie, nie som.
7: Sklamala som sa už v niekom? ► Ha! keby len raz.
8: Mala som výčitky svedomia? ► Áno.:D
9: Obľúbené číslo? ► 2,9
10: Obľúbená farba? ► červená :)
11: Akú pesničku som počúval naposledy? ► Adele-Make You Feel My Love
12: Som na fb každý deň? ► Bohužiaľ!:D
13: Som so sebou spokojná? ► Ani náhodou!
14: Poznám takého človeka, ktorý je do mňa zamilovaný? ► Nie?!:D
15: Mám piercing? ►Nie.
16: Mám tetovanie? ► Zatiaľ nie, musím počkať do 18stky:/
17: Zima alebo leto? ► Ani jedno :D
18: Jar alebo jeseň? ► jar :)
19: Je taký človek, ktorého nenávidím? ► hmmm, v podstate :D
20: Akej farby mám očí? ► modré :)
21: Čo rada robím? ► futbal, hudba, net, písanie poviedok, chodenie von .... :P
22: Moje najobľúbenejšia rozprávka? ► Nemo :)
23: Fajčím? ► Nie :D
24: Akej farby mám vlasy? ► Tmavo červené :)
25: Kedy mám meniny? ► Vtedy keď Payne narodeniny :D 29.8. :)
26: Kedy mám narodeniny? ► 21.september :)
27: Moje najobľúbenejšia čokoláda? ► Biela
28: Mám domáce zvieratá? ► Nemám :P
29: Obľúbený film? ► Pearl Harbor, Moderná popoluška, The Notebook :)
30: Som žiarlivý tip? ► Veľmi :D
31: Viem udržať tajomstvo? ► myslím, že áno
32: Meno najlepšej kamarátky / kamaráta? ► Angie, Simi :)
33: Chýba mi teraz niekto? ► mne stáále :/ :D
34: Aké farby mám mobil? ► strieborný
35: Obľúbený parfum? ► nemám :D
36: Jedno tajomstvo? ► keby to tu napíšem, už by to nebolo tajomstvo :D
37: Moja prvá básnička? ►netušíím :D
38: Názov mojej prvej básničky ► i don ´ t know :D
39: Obľúbený alkohol? ► pivooo :D :D
40: Ktorú farbu nemám rád? ► nie je taká
41: Bývam v dome alebo v byte? ► byt :)
42: Pre koho by som aj zabíjala? ► kamaráti, rodina, láska :)
43: Mám počítač alebo notebook? ► notebook :)
44: Prečo mam facebook? ► Lebo som dieťa 21.storočia :D
45: Počiatočné písmeno krstného mena? ► N. :)
46: Milujem striebro? ► Možno?! :D
47: Obľúbené jedlo? ► Zapekané cestoviny, bábovka :)
48: Urobil som už niečo v hneve čo som ľutoval? ► áno, a ľutujem to do teraz ...
49: Hrabe mi často? ► dosť :DD
50: Aké plemeno psa mám? ► nemám psa :)
51: Akého psa by som ešte chcela? ► maltezák ... maybe :D
52: Bude kniha z mojich básničiek? ► nepíšem básničky :D (to by dopadlo -.- )
53: Mám prácu? ► nemám:)
54: Urobím na facebooku udalosť v novom roku? ► nie :D
55: Veľmi dobrá / ý kamarátka / kamarát, ktorú som spoznal na FB? ► nie je nikto taký :P
56: Bol som už v zahraničí? ► hej :)
57: Čoho sa bojím? ► bolesti, samoty
58: Chodím na facebook cez mobil? ► zriedka :P
59: Od kedy mám internet? ► fúúúúú....
60: Kedy má narodeniny môj najlepší kamarát? ► v januári a máji :)
62: Aké jedlo mi nechutí? ► perkelt (resp. kura na paprike)
63: Je také zviera ktorého sa bojím? ► hady, potkany, hmyz :D
64: Obľúbený kvet? ► biele ruže, tulipány :)
65: Obľúbené chlapčenské meno? ► Lukáš, Emmet :)
66: Obľúbené dievčenské meno? ► Monika, Emily :)
67: Akých ľudí nemám rada? ► falošných, namyslených, podrazáckych :P
68: Milujem horory? ► nie :D
69: Verím na duchov? ►verím :)
70: Stala sa už taká tragédia na ktorú nikdy nezabudnem? ► myslím,že nie :) chvala Bohu :P
71: Čoho som sa najviac bál v detstve? ► tmy ?! :D
72: Mám takého kamaráta na ktorého sa vždy môžem spoľahnúť? ► mám:)
74: Keby som bol milionár čo by som robil z peniazmi? ► minula by som ich na futbalové zápasy a oblečenie :D (to som celá ja! :D )
75: Ide mi o vzhľad alebo o vnútro? ► úprimne ?! aj, aj :P
76: Na čo sa pozriem ako prvé na chalanovi? ► oči :)
77: Koho si vážim najviac s priateľov na facebooku? ► neviem :D
78: Pomohol by som aj neznámej osobe? ► hej:)
79: Nadávam? ► áno :D
80: Malujem sa? ► jo:)
81: Čo je najdôležitejšie na svete? ► priateľstvo :)
82: Čo je najhoršie na tomto svete? ► samota, klamstvo, nenávisť :P
83: Aké známky mám v škole? ► 1,2 .. občas sa pritrafí troječka :D
84: Slnko alebo mesiac? ► mesiac :)
85: Hrám na nejaký nástroj? ► nie, ale chcela by som na klavír :)
86: Chodím na nejaký tanec? ► nie :D
87: Premýšľal som už nad tým, že si zmažem účet na FB? ► veľa krát :P
88: S kým som bol na Silvestra? ► s rodinou :D
90: Do aký chodím triedy? ► 9.A. :)
91: Keď som prvýkrát videl Titanic plakal som? ► prvý, druhý, tretí, štvrtý ... stále :D akosi nemôžem stráviť že Jack umrie :D
92: Aké farby mám tričko, ktoré mám práve na sebe? ► bieločervené :)
93: Aké farby mám gate, ktoré mám práve na sebe? ►modré
94: Mám v izbe kvet? ► fialky
95. Obľúbený seriál? ► Panelák:)
96: Som obľúbený? ► nie :D
97: Ľudia ktorých poznám od škôlky? ► je ich dosť !:D
98: Mám v izbe plagáty? ► mám, už neviem, kam ich vopchať :D
99: Udrel som už niekoho? ► spolusediaceho, keď mi robí nervy :D
100: Ľahko prídem do rozpakov? ► veľmi ľahko ..
Dream 5
Po chvíli prišiel Liam
aj s jeho dievčatom,Danielle. Vyzerali ako ten najšťastnejší párik pod slnkom.
Večer prebiehal v normále. Chalani drtili Nintendo potom jedli a nakoniec sme
si zahrali Twister. Nikdy som si nemyslela že môžem mať svalovicu zo smiechu
ale pri tejto partí pravdepodobne áno. Nevedela som ani ako ale keď som sa
pozrela na hodiny bolo 9:47 o 10:00 som mala byť doma super to nestíham.
"Ľudia,prepáčte ale musím ísť pretože s Alice som sa dohodla že o 10:00
som doma." oznámila som a začala si hladať mobil. "Ja ťa
odveziem,ešte by ťa niekto znásilnil o takomto čase." usmial sa a kráčal
ku dveriam. Kučery mu poskakovali na všetky strany,gate mal stiahnute skoro na
kolenách a tričko z nápisom Born to Me mu obťahovalo celé telo.Velký, čierny
Land Rover bol zaparkovaný hneď pred domom. V tichosti sme si nasadli a zavreli
dvere. Po chvíli ticha Harry prehovoril "No čo páčime sa ti?"
"Komu by sa nepáčila banda slávnej a bláznivej skupiny?" opýtala som
sa rečníckou otázkou a pozrela na neho.Usmieval sa ako Boh, ktorý bol stvorený
na rozdávanie úsmevov a zvádzanie všetkých dievčat na svete. Zastavili sme pred
domom. Motor nechal bežať vystupil a v pohotovom režime mi prišiel otvoriť
dvere. "Nes..." poznamenala som keď som bola vonku ale to už ma držal
okolo lopatiek a bol naklonení pri mne."Your lips on my lips."
zašepkal, usmial sa a prekonal centimentrovú vzdialenosť medzi našimi perami.
Cítila som sa ako keby som strčila ruky do zástrčky a prebehol mnou elektrický
prúd.Nerozmýšlala som čo bolo čo bude ale čo JE. Nechcela som prestať ale moje
plúca s začali sťažovať na nedostatok kyslíku. Odtiahla som sa.
"Prepáč,neodolal som." pošuškal a Pristúpila som k nemu bližšie a zopakovala
som to. "Upsik" lišiacky som sa usmiala a spravila krok dozadu.
"Tak ty takto na mňa!" chytil ma okolo pása a pritiahol si ma a znovu
ma pobozkal. Nestihla som sa nadýchnuť. Nadýchla som sa keď sme boli na sebe
prilepený ako lízatko. On to hneď využil a strčil mi jazyk do úst. A začala sa
vojna.Vojna jazykov.
Dream 4
Časti od Kajuš, mám v mailoch už trošku dlhšie, no jednu z nich vám sem dám až teraz :) ďalšia bude o siedmej :)
Natalie mala pravdu sú
to blázny. Dozvedela som sa že Mich zbožnuje surfovanie a preto chodí každe
prázdniny už 3 roky do Miami,lenže tento rok jej to nevyšlo kôli rodinným
problémom. Ešte som sa dozvedela že Miranda nežije v Londýne ale že je tu len
na dovolenke a o 4 dni odlieta späť. A nakoniec som aj s El vytiahla kto je ten
šťastlivec s ktorým si vkuse píše. Odpovedala mi jednoducho "Louis
Tomlinson." a potom na mna len pozerala neviem o čo jej išlo ale keď som
sa jej chcela spýtať kto to je začala skôr "Robíš si srandu?Ty ho
nepoznáš? Dobre aspoň mi ho nepreberieš ale Zayn s Niallom by sa ti určite
páčili i keď ani Hazza nieje na zahodenie." rozprávala sa ako keby sama zo
sebou a ja som len z otvorenými ústami na ňu pozerala. "El,možeš mi to
zopakovať?" z jemným úškrnom som sa na ňu pozrela a jej asi došlo že
netušim o čom rozpráva "Tak nič." dodala a hneď pokračovala "Ty
vážne nepoznáš známu chlapčenskú skupinu One Direction?" "Nie."
dodala som zo strachom v tvári "Počkaj,zavolám Louisovy kedy prichádzaju z
Austrálie." a už jej nebolo. Po 10 minutách sa vrátila vyškerená od ucha k
uchu zo slovami čo robím večer. Spomenula som si že dneska som slúbila že budem
na skype ale zajtra nemám nič. "Dneska nemožem ale zajtra by to šlo,prečo
sa pýtaš?" "Tak si nerob žiadne plány zajtra sa tu stretneme o
6:00PM." usmiala sa a začala debatu z ostatnými. Snaď nezabudnem pomyslela
som si.Tak som si radšej vytiahla mobil z vrecka a začala si ťukať do Kalendára
pripomienku,keď som zbadala koľko je hodín skoro ma miklo.Sľubila som Alice že
o 7:00 budem doma lebo robí večeru. "Shit!" zanadávala som
potichu,ale nie dostatočne pretože som si všimla ako sa na mňa Natalie otočila
a z údivom povedala "Čo sa deje?" "Nič extra dôležité len že som
Alice slúbila že o 7:00 budem doma lebo robí večeru a už je 6:50 a domov mi to
trvá minimálne 15minút." výdýchla som si a začala vyberať peňaženku že
idem zaplatiť v tom sa ozvala Natalie že to netreba že nech idem, ale do reči
jej skončila Miranda že už aj ona by mala ísť a že tu autom a má to poceste.
"Ďakujem Mir,si moja záchrana." jemne som sa usmiala a začala sa
lúčiť. Cesta bola rýchla netušila som že modelky vedia tak dobre šoférovať. Pri
myšlienke vtipoch o modelkách som sa musela pousmiať. Bolo 6:57 a my sme
parkovali pred domov, Miranda ani nevystupila len ma objala cez prehadzovačku a
ja som vystúpila. Po ceste k bránke som jej ešte zakívala ale potom už zmizla v
dialke.Keď som otvorila dvere omámila ma voňa jedla. "Mňam!"
zakričala som sa už som kráčala do kuchyne Alice mi len jemne naznačila nech si
idem umyť ruky a možem si sadnúť. Jedlo bolo výborne nevedela som to
identifikovať a Alice my ani nechcela povedať čo to je ale chutilo to božsky!
"Bolo to výborne Alice!" okomplimentovala som zobrala si tanier a
vyšla do izby. Obliekla som si pohodlné tepláky a tielko, zobrala notebook a
sadla si na postel. Otvorila som Facebook,nič niake upozornenia, nič dôležité.
Potom ma na padlo že by som si mohla pozrieť čo je tá One Direction skupina
zač.Wow!Sú známi a ja o nich nič neviem. V tom mi zazvonil mobil z neznámim
telefónin čislom. "Haló" zodvihla som s úsmevom na tvári "Carol
si to ty?Tu je Eleanor." "Hej,hej som,čo potrebuješ?" "Len
sa ťa chcem opýtať že zajtra mi dali na 6:00 fotenie a dohodli sme sa že
pojdeme za chalanmi tak či by ti nevadilo kebyže to je skôr?" "Jásne
že nie,ale kedy?A kde?" "Zajtra o 12:00 v Starbuckse kde včera, budem
ťa tam čakať." "Dobre,vidíme sa."
*ráno
Zobudila som sa na
zimu.Zistila som že moja perina leži na zemi. Jemne som sa k nej natiahla a
zdvihla ju. Pri pohlade na hodinky ma miklo 7:00.Behať dneska nejdem, prší.
Zabalená v perine som sa dotackala k telke a zapla ju. "Bones."
pomyslela som si A zvalila som sa do postele. Po chvili som cítila ako sa mi
jemne zatváraju viečka zobrala som si mobil a pre istotu som nastavila budík na
11:00 nech zo seba stihnem spraviť človeka a lahla som si. O 11:00 zazvonil
budík sadla som si otvorila oči a natiahla sa. Pomaly som sa postavila a moja cesta
viedla do kúpelne. Nad rannú sprchu není. Pustila som vlažnú vodu a relaxovala.
Potom som sa jemna nalíčila a mohla som vybrať čo si oblečiem. Keďže vonku
pršalo zvolila som krémový svetrík a krátky kabátik,jeansi a kotnikove čierne
konverzi.Vlasy som si nechala rozpustené. Keď som si všimla koľko je hodín
nemala som ani na výber. Zobrala si tašku,mobil a môže sa isť. Išla som
rýchlejšim tempom než zvyčajne ale našťastie som tam bola o 11:58. Eleanor
prišla chvílu po mne. Nastúpila som do jej červeného audi a mohli sme ísť.
"Wooow!" povedala som a El sa na mňa len usmiala "Je to krásne
aj ja si myslím." okomentovala. Prišli sme k mohutným dreveným dveriam a
Eleanor jemne zaklopala. Otvoril nám chalan približne v mojom veku 175 centimentrov
vysoký blondavé vlasy ktoré mál rozstrapatené po celej hlave a nádherné modré
oči. Hneď ako uvidel El hodil sa jej okolo krku a začal ju objímať. Ani mňa to
neminulo. Chytil El za ruku, El zase mňa
a ťahal nás do domu kde už na gauči sedeli 3 chalani. Hneď ako nás uvideli
postavili sa ako na baterky a prikráčali k nám. Eleanor sa s nimi hneď začala
objímať a ja som sa cítila ako piate koleso na voze. No ale po chvíli ku mne
prišiel blonďáčik a zakričal "Toto je nový čleeeen chalani!" všetci
hned zazreli na mňa a to som práve nechcela "Heeeey" odkričali
zborovo a začali si ma premeriavať. V tom už ku mne prišla El a začala čiže
chalani toto je "Caroline Mayer,má 18 rokov a je tu zo Švajčiarska na
výmenny pobyt." usmiala sa El. A začala ma zoznamovať "Čiže toto je
môj Louis Tomlinson" začervenala sa keď povedala môj ale bolo to sladké,
on jej na oplátku vlepil pusu na líce. Boli krásny. Típek rovnakej výšky ako El
hnedé vlasy zdvihnuté k nebesiam a lišiacky úsmev. "Toto je náš model
Zayn" pri vyslovený tejto vety dostala štípanec do líca a Zayn ku mne
prišiel objal ma a zašepkal "Nejsom model ona len závidí že som krajší a
teší ma!" "Dobre už by stačilo Zayn." odtrhla ho odo mňa a
pokračovala "Tu je náš írsky blonďáčik Niall Horan" úkazala na
chlapca ktorý nám prišiel otvoriť dvere. Podišiel ku mne o objal ma tak silno
že som sa skoro udusila. "Veľmi ma teši." dodal a už cúval "A
toto je náš romantik Harry." ukázala asi na najvyššieho chalana z kučeramy
ktoré mu išli na všetky strany a s neodolatelním úsmevom. Podišiel ku mne objal
ma a vtisol mi pusu na líce.
POSTAVY:
Eleanor
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)